Ako ste dokázali odpustiť ľuďom, ktorí vám ublížili?

Podľa mňa, ani nie je tak dôležité odpustiť, ako neživiť v sebe nenávisť, zlobu a hnev. Tieto zlé emócie treba vypustiť, lebo škodia, strpčujú život, ničia zdravie.... Zlého sa treba zbaviť, naladiť sa pozitívne. Ale silou mocou odpúšťať? Ja napríklad nikdy neodpustím tomu, kto o odpustenie nepožiadal. Nerobí to ani Boh, tak prečo by som mala ja? Napr. môj prvý muž... Ubližoval mi celé naše manželstvo a keď sme sa rozviedli, ešte ma znenávidel, že čo som si to dovolila ho opustiť a začať odznova. Taký si nezaslúži moje odpustenie. Nezaslúži si, aby som minula čo len jednu ďalšiu sekundu nútením sa do nejakých šľachetných citov voči nemu. Odpúšťala som mu 4 roky, stačilo. Rozviedli sme sa, veľký kus negativity odišiel z môjho života spolu s ním, ale nezabudnem, neodpustím a nezaujímajú ma jeho ďalšie osudy.
Myslím si, že vplyvom Kresťanstva je v našej spoločnosti odpúšťanie postavené na piedestál. A nepochybujem o tom, že je to tak správne. Ale nie každý a nie po každom čine je schopný povzniesť sa. Niekedy to ani nejde. Preto si netreba vyčítať, že to nedokážem. Lebo v podstate je to len ďalšou ranou pre nás, ktorú si sami dávame v mene toho človeka, ktorý nám ubližuje.

@tomiholjubavi keď už prepáčis tak tomu debilovi nevenujes už ani myslienku a uľaví sa ti pustis preč z hlavy a je to lepšie..u mňa to tak bolo.. a pomohlo... Z nenávisti sú tiež choroby...

Neodpustila som. A nie je mi to príjemné, ale ani neodpustím.

@tomiholjubavi no a ja by som tomu dotyčnému najust odpustila, aj keď nepožiadal, nechcelo by sa mi mať kvôli nemu ani kúsok negatívneho pocitu s ním spojeného vo svojom srdci. Možno by som premenila tú nenávisť na ľútosť voči tomu, že takýto človek môže existovať a musí existovať sám s takou hnusnou povahou.

obavam sa, že to nejde. Pretože aj ked im odpustiš v hlave, rana v srdci zostane.

@tomiholjubavi Súhlasím. Už na to nemyslím, nehnevám sa, ale neodpustím. Mojej svokre. Ubližovala, vedome a už mala dosť rokov aby vedela posúdiť, že zašla priďaleko, nie neodpustím jej. Bavím sa s ňou, ale len nutné veci.

Pre mna je jednoduchsie odpustit, ako sa trapit nad niecim. Robim to pre seba. Je to pre mna brzda pamatat si a riesit chyby inych ludi. Ale, pokial to nie je niekto blizky a chyba bola zamerna, alebo sposobena skazenym charakterom, vyhadzujem tuchto ludi z mojho sukromia navzdy

@caroline_ Je mi ľúto neviem poradiť. Snáď čas vyrieši. Myslím, že sa hneváš, že to spôsobuje ten hnev. Ja som sa hnevala, aj sem tam ma to trochu pochytí, ale už menej. Čas to poriešil.

@caroline_ vies ked je to opakovane a vedome, tak odpustit sa to ani neda.

@0silvia0 máš pravdu, aj bez alkoholu je to tak ako píšeš, nedať sa využivať a vyciciavať, ak ťa potrebujú, si ten najlepší človek na svete, s dobrým srdcom a potom už na teba kašľu, hovorí sa na východe, že keď bida /bieda/ tak do žida, kedz po bidze , kašlim na tebe židze

@poohie len sa tie chyby nesmú stále opakovať

@katarinka134
Nie, že ho nenávidím. Nenávisť vyžaduje aktívne city. Je to ako oheň, ktorý páli a vnútorne požiera..No vo mne zostal po prvom manželstve iba ľad. Keď si na neho spomeniem, cítim chlad a prázdnotu. Je mi do takej miery ľahostajný, že keby ho vidím topiť sa, otočím sa a idem preč, ani sa neobzriem. A to som inak empatický človek. Vždy som bola. Slzy sa mi tisnú do očí pri každom smutnom chúdatku, chorom dieťati, starenke, čo žobre, opustenom psíkovi...som proste citlivka. Ale v prípade jeho osoby, akoby na mňa preniesol kus svojej psychopatie. Necitím vôbec nič. Vôbec.
Keď som sa nútila do odpustenia, akurát som znovu mala ten pocit, ktorý sa mi bývalý snažil vštepovať - že som neschopná a niečo nedokážem. Tak som si povedala, že j*bem ho celého aký je, aj s odpúšťaním. 😅 ...A hneď mi je lepšie 😂
@0silvia0

@tomiholjubavi no dobre teda! 😂😂😍

@caroline_ Ja som si sama prežila tiež pri viacerých ľuďoch to, že keď neodpustím, škodím len a len sebe, pretože ten druhý to takmer nijak nepociťuje, skoro nijak sa ho to netýka, je to len náš pocit, ktorý nás ťaží, je to náš svet. Nestačí to ale len akože neriešiť treba to naozaj precítiť. Či sa nám to podarilo sa dá zistiť napríklad tak, že sa už vieme bez výčitiek pozrieť tomu druhému do očí, normálne s ním komunikovať bez nejakých zadných myšlienok na to, čo bolo, brať toho druhého tak, že je to jeho život a on sa tak rozhodol alebo že konal v danom čase najlepšie ako mohol a vedel, to sa týka aj odpustenia sebe samému, že vtedy sme mali také a také informácie, vedomosti a možnosti, aj keby sme sa teraz rozhodli inak, vtedy to nešlo. Je to oslobodzujúci pocit, keď sa nám to podarí naozaj a zo srdca.

@blahowoman ahoj, toto s tým hrdlom som už počula, ale toto s tými kolenami ešte nie. Zaujímavé... fakt. Nevieš čo súvisí s migrénami?

@caroline_ existuje aj kniha duchovné príčiny chorob

@caroline_ áno, ideš veľmi dobrou cestou. Každá choroba začína v našom vnútri, vo vzťahoch, k iným k sebe.... Hnev, závisť a nenávisť má na naše zdravie veľmi negatívny vplyv. A ako odpustiť? No, to už zistíš len sama. Ak si veriaca, častá úprimná spoveď, prijímanie sviatostí je veľká pomoc na tvojej ceste. Kdesi som čítala, že odpúšťa sa tým ktorí prosia o odpustenie. Ale to by sme sa načakali, však? Myslím, že hľadať musíme v sebe a naučiť sa milovať iných aj s ich chybami. Neočakávať a nebudeme sklamaní. Samozrejme, nenechať si kydať na hlavu, ale neživiť v sebe tie negatívne emócie. Jediní, komu ublížia sme my sami. Ja ako veriaca som až neskôr pochopila, že to, čo nazývame hriech, nie je to, "čo máme zakázané", ale "to, čo nám ubližuje". Ak sa takto pozrieme na pýchu, smilstvo, závisť.... Pochopíme prečo je dobré ich nahradiť "správnymi" emóciami, postojmi... Zbaviť sa týchto slabostí je ťažké, ale vedie to k nášmu oslobodeniu a uzdraveniu 🙂❤️

@caroline_ neodpustili - neda sa

Rozhodla som sa... A neriešila somto viac,najtazsie bolo odpustiy jednej osobe za ro som sa chvíľu modlila

.

Odpustiť týranie,fyzické, duševné týranie a sexuálne zneužívanie mojím otcovi nieje pre mňa možné. To sa nikdy nestane. Naopak, ak by som mala možnosť vrátila by som mu to 100 krát. Nech zhorím v pekle spolu s ním.

duchovne priciny chorob.....no,urcite psychika robi svoje,ale chcela by som vidiet ako o duchovnej pricine chorob hovorite ludom,co zomieraju na rakovinu,najma malym detom....
tie byt este zle nemozu,cize....tiez trosku brzdime vo vyjadrovani.

@terezka1947 na to by som ti povedala niečo o minulých životoch ale to by bo

@caroline_ kazdy verime v nieco ine....ja v minule zivoty neverim,co uz vychadza z mojho vierozvyznania

@terezka1947 a najmä rakovina je z tých duševných chorb..

@terezka1947 tvoj názor, inokedy by som sa tu s tebou hadala ale nechcem sa rozčuľovať :D

@caroline_ nehnevaj sa,ale nesuhlasim. mala som tu cest poznat viacero velmi dobrych ludi,ludi s velkym srdcom....a velmi dobrym srdcom.....a na rakovinu zomreli
cize,opakujem....nesuhlasim,ale...kazdy uz verme tomu svojmu.
no neverim,ze by niekto,kto toto hlasa zazil v zivote skutocne vaznu chorobu alebo sa postavil na co i len chodbu onkologie a rozpraval to nahlas.
a vobec sa nerozluluj,ani ja sa nerozculujem....respektujem tvoj nazor,postoj....ale nezdielam ho

@terezka1947 Vies co, bohuzial moja svokra bola presne prikladom duchovnej (dusevnej) priciny choroby- rakoviny. Utrapila sa na smrt, doslova. A sama to vedela, aj to povedala. Nejdem pitvat a rozvadzat priciny, ale ano - je to tak.
Co sa tyka deti, nie su zle. (O tom dusevna pricina ochorenia v konecnom dosledku obvykle ani nie je, pretoze ti fakt zli ludia si tazku hlavu z toho, komu a ako ublizili naozaj nerobia a v tomto maju pred ublizovanymi obrovsku vyhodu.) Ale hovori sa, ze detske choroby su zrkadlom do duse rodiny. Ak je zdrava rodina, je zdrave aj dieta.

Takze tiez nemozes vidiet veci len bud cierne alebo biele. Ked sa pozries okolo seba, kto trpi tymi najhorsimi ochoreniami? Ti, ktori ublizuju alebo ti, ktorym je ublizovane? Ono nie nadarmo sa hovori, ze nezijeme preto, aby sme odpustali, ale odpustame preto, aby sme zili.

@kofoluska tak...asi poznam nejake dobre vzorky rodin....a bude sa opakovat,nezdielam tento nazor,ale respektujem ho. kazdy ma pravo na svoj pohlad.