Expriateľ, exsvokra, ja
Dobrý deň, milé dámy.
Pozrite sa na rozmer môjho príbehu, ak ho neplánujete dočítať, tak prosím ani nezačínajte a nekomentujte iba z prečítania 1/3 textu 🙂
Poviem Vám svoj príbeh, možno ani nie s toho, že potrebujem radu ale jednoducho to musím nejak zosumarizovať a pochopiť že som veci zrobila dobre (ak áno). Ak máte rovnaký osud, možno sa s toho poučíte alebo len mi jednoducho dáte "facku" aby som sa prebrala a nefilozofovala :D
Mám 26 rokov, som na prelome vysokoškolského štúdia a práce, bývam v byte - sama, mám auto. Mám perfektných rodičov, ktorým za toto všetko vďačím (mama mala dosť ťažké detstvo tak sa teraz spolu snažíme, aby nám bolo čo najlepšie 🙂 ).
Nedávno, cca pred pol rokom mi skončil 7 ročný vzťah. Ako vieme, zo začiatku láska, idylka, ružové okuliare - áno, bolo to veľmi pekné a dlho som si myslela že to bude môj "posledný chlap v živote".
Osobnosťou sme si dosť sadli - obaja srandisti, živelní a blázniví ľudia. Kamaráti aj celé okolie si myslelo že sme si stvorení ako jeden pre druhého. Začali sme spolu žiť - u mňa v byte s tým, že to predchádzalo boj s mojím vtedajším ešte priateľom, keďže on chcel bývať so svojou mamou - u nich, v dome. Ona je vdova asi 8 rokov - je veľká madam, chodí ovešaná zlatom, všade sa chváli so všetkým, kostol musí byť. Jej syn podobné vlastnosti zdedil - vie sa neskutočne vychvaľovať, reklamovať seba, svoje auto, psa... všetko vedel krásne zabaliť do ružovej krabičky z mašličkou, aj keď realita bola často iná.
Ale vráťme sa - začali sme bývať spolu. Všetko bolo fajn, jedlo sme nakupovali spoločne, dostávali od mojich rodičov i jeho mami. Mali sme život ako gombička.
S ničím nebol problém, pokým mi nezačal dávať najavo, aký on je v mojom živote dôležitý. Citujem ho: "Bezomňa by si nič nemala, nikde by si nebola." Ono sa to párkrát pri hádkach zopakovalo ale stále to definoval tým, že to hovoril iba preto lebo bol nahnevaný. Ale postupom času sa moje sebavedomie, sebauctievanie tak znížilo, že som začala pochybovať sama o sebe.
Neskutočne mi vadilo, že sa často niesol aj on aj so svojou mamou - ako keby boli niekto iní - niečo viac. Skromnosť, šetrenie nikdy nepoznali aj keď nemali o neviemkoľko viac ako moji rodičia. Niekoľkokráto som mu hovorila, aby sa naši rodičia spoznali (podotýkam že po 6 a pol roku vzťahu sa nespoznali). Moju a mamkinu prosbu aby svoju mamu priniesol na návštevu ku mojim rodičom na dedinu povedal: "No ako by tu moja mamička prišla v štekličkoch?" No ani Vám asi nemusím hovoriť ako to vzala moja mamka.
Stále mi hovoril ako ma miluje, čo by bezomňa robil, že už by nevedel žiť bezomňa, so svojou mamou, neustále chválil mojich rodičov do neba, kupoval mi somariny aj ktoré som nechcela - lebo som vedela že mi všetko povykrikuje, že ma douráža ma a zneuctieva.
Všetko som nejak tolerovala, zhltla, neriešila radšej. Dúfala som, že sa to zmení. Bála som sa samoty, nechcela som rozchod - lebo čo bude somnou? Tak ma presvedčil, že bez neho by som bola nič, že ja som tomu normálne uverila.
Vedela som, že sa blížia zásnuby (keďže moja svokra stále mlela iba o tom, že ona už koľko pálenky nakúpila na svadbu, že mi dá svoje zlaté náušnice, že si oblečiem šaty jej dcéry - expriateľa sestry) - áno, dobre počujete. Ja som iba počúvala štýlom - jedným uchom dnu, druhým von. Toto mi nariadil expriateľ a aj dobre, lebo keby som jej oponovala, tak by to teda bolo!
Stále som však chcela viesť nejaký rozhovor o tom, ako to je medzi nami, že mi niektoré veci vadia, že by trebalo reagovať niekedy rozumnejšie, menej agresívne a psycho (áno, bol dosť psycho keď sme sa hádali a povykrikoval mi všeličo), že náš sexuálny život nie je najlepší a trebalo by s tým niečo robiť a podobne. Nechávala som to, zatutlala.. lebo som sa ten rozhovor bála začať. Bála som sa lebo s ním sa nedalo komunikovať, rozprávať sa, argumentovať ako dospelý človek s dospelým. Ak k niečomu takému prišlo, stále sa vykričal, buchol dverami a išiel ku mamke. Potom sa onedlho vrátil alebo ma kontaktoval ako keby nič.
Minulý rok ma plus/mínus tento čas požiadal o ruku. Pozeralo na mňa asi 30 ľudí, 30 našich "kamarátov" na oslave našich spoločných narodenín. Stále som mu hovorila, že to chcem iba vo dvojici, nič extra, aj keď pri prechádzke so psami (dúfala som že sa vtedy ten osudný rozhovor uskutoční) ale zorganizoval to tak, pred kopou poloneznámich ľudí. Povedala som áno (pod nátlakom). Chcela som to, áno (nehovorím že nie) ale ten vzťah už tak potreboval jeden rozhovor, nejakú čiaru za všetkým, znovuzrodenie, vášeň, motýliky v bruchu, zalepenie rán...
Keď už si ma označil (že niet už cesty s5) som sa ho doma pýtala, prečo to takto zorganizoval: "že si myslel že to dobrý nápad" Vysvetlenie: "chcel sa pochváliť pred ostatnými, kamošmi, známimi, kolegami na oslave že mi kúpil prsteň s diamantom" - áno, je takých ťahov schopný. Pýtala som sa či o tom vedeli moji kamoši - či s tým súhlasili že to je "dobrý nápad" lebo viem, že by mu to vybili z hlavy a vtedy vysvitlo že to organizoval spolu s jeho mamou. Mala som dosť.
Nejak sa to ututlalo (zas a znova) a žili sme si ďalej. No keď už znovu prišli vyhrážky typu "nič nie som bez neho, nevážim si čo premňa robí, mám mu vrátiť prsteň" - vtedy sa vomne niečo neskutočne zlomilo a povedala som si dosť. Nehádala som sa už, len počúvala, rozmýšlala a v noci v posteli, keď primne ležal som bdela a plakala. Vedela som, že ten koniec, tá čiara musí prísť lebo už to nezvládam.
Povedala som mu to. Plánovala som mu to definovať, rozprávať sa o tom, riešiť či to je správny krok - ale v sprievode plaču som mu povedala iba že to už nezvládam a už nie som šťastná.
A som skoro odpadla. Povedal mi, že mu mám vrátiť prsteň a ľahol si vedľa do izby. Ráno vstal, zabalil svoje veci a odišiel. Po čase mi podotkol, že si nepraje aby som bola v jeho partii a odvtedy sme sa ani nevideli.
Muž "ktorý si ma chcel vziať za ženu, miloval ma a blablabla" sa po vete zdeptanej, ubolenej zeny pik pak zobere a ide preč ako keby nič...
Chýbal mi ten záver vzťahu, ukončenie, rozhovor pri káve, povedanie si bolo super ale dovidenia a rozidenie sa v dobrom.
Po mesiaci/dvoch si našiel priateľku - sú spolu dodnes a vraj budú bývať u neho, s jeho mamou na poschodí (plánoval to aj somnou ale som povedala že v žiadnom prípade keď mám voľný byt pre seba). Čudujem sa, každým dňom sa čudujem, že neprejde deň aby som ja na toto celé nemyslela, nedumala a on si ide po 5 mesiacoch žiť s niekym. Áno, skúšala som aj ja randiť a podobne, ale neviem sa koncentrovať, neviem sa ešte cez "to" dostať. Akože je on už taký v pohode? Neide mi to do hlavy. Robí to naschvál? zalepuje boľavé srdce tou slečnou? Neviem..
Neviem, čo o mne povedal svojej mame, sestre, okoliu - prečo sa to stalo. Neviem aký pohľad majú na to ostatní, neviem či mi nešpiní meno (o bývalej priateľke ešte predomnou šíril dosť nepekné veci a keď sa náhodou mali niekde stretnúť stále mi vravel že "pekne sa oblečme, umyjem auto aby videli ako dobre sa máme") ....
Ťažko sa definuje pocit, ktorý prúdi vo mne. Jeden deň, keď si spomeniem na pekné chvíle - chýba mi. Druhý deň - som rada že som sa ho zbavila. Keď si ale však spomeniem na svokru - na ňu sa hnevám najviac, mám takú averziu voči nej že až! Nezabila mi nikoho, ale nejak cítim, že to všetko dopadlo tak, kôli nej, kôli jej výchove, kôli jej osobnosti a vplyvu do jeho mozgu.
Neviem či sú moje myšlienky fér voči sebe ale neviem prečo ich mám ešte aj teraz. Ako keby som sa nevedela nájsť tu a teraz, bez neho. A pritom všetko mám, vo všetkom sa mi darí. Mám super rodičov, pár kamošiek ale cítim samotu.
@eni216 Je to uplne normalne. Po vztahu s manipulatorom, obzvlast dlhorocnom, mas este stale "dozvuky" toho, kam ta dostal. Je to akoby ti niekto nasilu preprogramoval osobnost. Nie, nespravila si nic zle, zachranila si si zivot. Teraz sa musis znovu naucit zit podla seba, najst vlastne priority, svoje zaluby, zaujmy a az potom budes mat sancu na nejaky normalny vztah.
Vsetky tie ostatne detaily s jeho mamou a s nim su nepodstatne. Ten clovek si ta nevazil, nerespektoval tvoje zakladne priania, nemiloval ta, mal ta ako majetok. Ty si mu utiekla a on ti teraz ublizuje dalej. Ved je uplne jedno, ci je s inou zenou stastny, rozisli ste sa. Nejaky pokec pri kave? Povedat si, ze to bolo fajn? Naozaj? Podla mna ta ranilo, ako to vzal, ze sa zbalil a odisiel z minuty na minutu. Aspon sama vidis, ako nedolezita si pre neho bola. A ze si vyziadal naspat prsten je skutocne len taka ceresnicka.
Ty musis byt najprv stastna sama so sebou. Az sa ti to podari, az potom budes vediet byt stastna s niekym inym. Na to prides sama, len sa teraz nehrn do nejakych vztahov, je to uplne zbytocne. Najdi si konicka, nieco pri com sa ty citis dobre, co ti nabije baterky. A daj tomu cas. Zo vztahov s manipulatorom sa zotavuje tazko a dlho, ale pojde to.
Drzim palce.
@eni216 ahoj 3 roky som mala vztah s manipulatorom, po dvoch rokoch to slo prudko dolu vodou, neskutocne kam az dokazal zajst, presne vedel co povedat aby som ho neodkopla a ked sa ma nabazil odkopol mna a siel dalej ako keby sa nic nestalo. Bavila som sa o nom aj so psychologickou a vraj tito ludia dokazu milovat len seba, preto tak konaju ze sa zbalila a hned idu. Proste ho neobdivujes bude ho ina(len dokedy). je to ich zmyslanie oni nedokazu nadviazat citove puto,je to len puto ktore ak im nevyhovuje razom odtrhnu a idu dalej. Mna to tiez zobralo,lebo tie spomienky na pekne chvile nepustia ale tie pekne chvile boli len zo zaciatku a potom to bol boj. Podla mna jeho hra.
Jedným zo základných znakov manipulátora je, že sa o ňom hovorí, aj keď nie je prítomný. Jasné, 7 rokov sa ty nezbavíš tak rýchlo, keďže na rozdiel od neho si cítiaca bytosť.
Prebolí, neboj.. a len na okraj.. len ho preboha NEVEZMI NASPäŤ, keby ho tá ďalšia odkopla a jemu sa videlo, že ty by si mohla byť dobrá náplasť, pomsta, alebo že by si sa mu náhodou ešte mohla hodiť (ak si nájdeš dobrú, dobre platenú prácu).
Skús si prečítať k téme: http://www.2012rok.sk/wp/psychologia/17185-mani...
On chcel aby si žila v zlatej klietke a este mu nohy bozkávala lebo on je BOH a jeho Matka Panenka Maria a máš im byt vďačná,ze ta vyhrabali zo smetiska a urobili dámou poznám velmi a velmi dobre dva take vzťahy mi stačili do konca života. To nie su normalne zdravé a mozgovo zmyslajuce osobnosti to su vyhorene osobnosti,ktoré su po dlhšom case schopne jedine pardon za vyraz obesiť sa na prvej vŕbe ak neurobíš to co chcú a este si dovolíš oponovať ak nezačne biť alebo psychicky týrať skonči zničený vo svojom svete
Pozri, ranila si jeho ego, jedho podstatu, preto sa tak zdekoval...to, ze po kratkej dobe randil s dalsou slecnou, moze byt z viacerych dovodov..potrebuje si napravit poslapane ego, tebe dokazat a ukazat, inymi slovami ublizit, vratit tvoje ublizenie...alebo je jednoducho tak citovo plytky, ze nema problem vymenit cloveka za človeka akoby slo o vec...kazdopadne, rozumiem, ze ti chyba "normalne" ukoncenie vztahu, to znamena nejaky rozhovor, vysvetlenie si veci, pocitov...ale s ludmi ako bol tvoj ex sa vztahy takto neukoncuju...nie su toho schopni...
To, ze si tento vztah ukoncila, je vlastne tvoje vitazstvo.. oslobodila si sa od egoistu- manipulatora...chce to asi cas, kym sa ubolene srdce vylieci, najlepsie, co mozes urobit, je nevracat sa stale v myslienkach, nerozoberat, co a preco sa stalo a ci by boli veci inak keby a pod.....pretoc stranu, a sustred sa na seba, pocuvaj intuiciu, ta ti poradi, ako dalej 😉
Nerozumiem o čom chceš diskutovať,rozhodla si sa pre rozchod,urobila si dobre a život ide ďalej,si mladá,inteligentná,zabezpečená,nie hlúpa...život pred tebou,nechápem čo chceš riešiť,veď si si doslova zachránila život v poslednej chvíli...
to je normálne, prídu aj iné pocity, ak ešte neboli, plač, krik, hnev, strach, zúrivosť, obviňovanie, spytovanie, úľava, radosť všetky prídu, všetky odídu a zase bude dobre 🙂 7 rokov nie je zase málo v živote 26r. človeka....
čo sa týka toho "ukončenia vzťahu, chýba mi bodka" tak na vlastnej skúsenosti viem, že chlapom toto nechýba a preto tá "bodka" nebola....... oni bodku urobili vtedy, keď danú vec UROBILI. nepotrebujú ju povedať, nechcú rozhovor, proste sa stalo. TOTO je tá bodka.
a ostatné napísali baby vyššie,súhlasím 😉
Pokial nemas na prste snubny prsten,ziadnu svokru nemas. Tym padom nemas co riesit ;)
@zuzanka.zuzu lepšie povedať sa to nedá, chlapi neobkecávajú, nerozumejú prečo by mohli/mali, alebo načo by to bolo dobré. Na vykecanie sa treba mať kamošky (alebo modrého koňa :D).
Bol to deb*l. Normalne nervy som chytala jak som to čítala. Nechaj si cas, nech sa srdiecko zaceli 😊
Prepac, mozno budem za hnusnu, ale ty si v tom celom pribehu bola kde? Chcela som sa porozpravat, chcela som to inak, chcela som zasnuby vo dvojici, toto mi vadilo, ono mi vadilo... A preco si to neriesila? Mne tento cely tvoj pribeh prisiel ako "veci sa okolo mna deju a ja to chcem inak". Nie vsetko sa da v zivote zmenit, ale frajer je prave ta "vec", ktoru zmenit mozes. Ty si len bola ticho a cakala ako sa to vyvinie? No vyvinulo sa, zbali saky paky a inu babu.
@xxxkatka Katka bohužiaľ nie, zo začiatku som tiež všetko riešila- aj sa s ním dalo. Ale po čase, keď si už asi uvedomil že už ma má, tak sa s ním nedalo, lebo stále to skončilo hádkou, buchnutím dverami v najlepšom.. už som nemala silu chcieť všetko ja riešiť, analyzovať, zlepšovať, dohodnúť keď on ma nebol schopný ani vypočuť - "lebo všetko si iba domýšlam"
ĎAKUJEM! 🙂 ani si neviete predstaviť ako mi to dobre padlo.. ano, potrebujem sa spamätať. Som rada že už to je za mnou, lebo práve toto som si želala pred niekoľkými mesiacmi – aby som už nemala stres a plač. Neskutočné žalúdočné problémy som mala, vlasy mi padali jedna radosť. Odvtedy je to už lepšie. Aj telo mi to dokazuje, ale keďže som nadmerná citlivka a to naozaj ma vie dostať aj hocijaká 30 sekundová reklama na niečo, vŕta mi to v duši, dumem, filozofujem... ja sama si robím napriek aj keď rada by som sa na to vybodla, no neviem.. Mám pocit že ja to musím týmto spôsobom spracovať. Ešte raz ďakujem, že ste si našli čas na mňa 🙂
@eni216 moc vsetko riesis rozputvavas asi mu to slo na nervy tak odisiel
@loginexistuje "empatické" .. ak by to bol naozajstný partner, tak by mal záujem zistiť prečo a ako sa do stavu "riešim všetko" dostala a ak je to prechodná fáza, tak podporiť a vydržať. Nie je všetko vina "ukecanej, precitlivenej ženy".. niekedy je to iba dôsledok toho, že už si nevie pomôcť inak. Tak jej nenakladaj viac.
@duun ja som mala pocit ze chce pocut nezqviwly nazor kto jej nema nakladat ved on od nej odisielnma novu partnerku a urcite to neurobil po jednej hadke ci analyze toho co a ako
Proste nech si v dalsom ztahu da pozor toto malokto zvladne ja by som to u partnera tiez nezvladla ak by vsetko rozoberal neustale
@loginexistuje skôr som z toho mala pocit, že sa najskôr pokúšala niečo rozoberať a expriateľ to neskôr už vlastne ani nechcel počuť, alebo to odbil ako nezmysly. Už som také tiež zažila.. bože nevšímajte si ju, ona je hysterka.. nechajte ju, ona si trochu poplače a potom spraví ako má nakázané. Alebo mamičke neprotireč, niečo sa jej stane a to bude TVOJA vina - tak bola ticho a snažila sa to nejak prejsť.
@duun len ako sama napisala nechcela som rozchod lebo co bude so mnou proste takto ist do vzathu cele zle mozno je to tym ze jej rodicia vsetko na zlatej tacke davaju byt atd ak by sa musela obracat zarabat atd tak nema tolko casu analzovat a sprava sa v partnerstve ako rovnocenna
Najlepsi liek je ela prace nerozoberat to a dat si nejake ciele kludne pracovne ved v tomto vek uz to je aj nanajvys ziaduce
@eni216 tak ked si nemala silu "chcieť všetko ja riešiť, analyzovať, zlepšovať, dohodnúť keď on ma nebol schopný ani vypočuť - "lebo všetko si iba domýšlam" tak si to mala ukoncit a nie byt ticho a byt urazena na druheho, ze neskace ako piskas (resp. nesprava sa ako to vyhovuje tebe). Kazdy je iny, kazdemu vyhovuje iny partner, co jeden berie ako uto ci ignorraciu inemu vyhovuje. Mozno tejto novej bude vyhovovat vsetko aj byvanie so svokrou. Ale to ty neries, nie je na to dovod, je to vec mimo teba.
Precitala som to cele. Cize lepsie ti tak. To je najlepsie co sa ti pri takom blbovi mohlo stat 😁 bolo by casom len horsie. To ako si ho opisala to je typ muza co ma auto, dom zenu v jednej rovine na priecke "co som v zivote dosiahol" neznamenala si pre neho nic. A este keby ste mali dieta az vtedy by si skoncila. Potom tu je xy takych tem manzel sa zmenil po narodeni babatka. Nezmenil! Len ukazal pravu tvar. Ponizoval by ta za brusko za kila za strie. Ty sa z toho dostanes, pride lepsi a budes za to co sa stalo rada. Pol roka je strasne malicko mozno to bude trvak rok...mozno dva ale dostanes sa z toho a garantujem ti budes rada ze to tak dopadlo. Prajem vela stastia.
@eni216 Dievčatko zlaté, buď do konca života vďačná sama sebe a šťastná, že si ešte po tom všetkom, čo si s ním prežila, mala tú vnútornú silu urobiť koniec takémuto vzťahu. Keď sa takto správal k tebe ešte pred svadbou, nechcem si ani predstaviť, aké zlé by to bolo potom, keď by si sa už stala "jeho majetkom". Nech ti je táto ťažká kapitola tvojho života poučením do ďalšieho života. Si ešte mladučká, život máš pred sebou a verím, že bude omnoho krajší a s pravou obojstrannou láskou (lebo to čo bolo z jeho strany, to nemalo s láskou nič spoločné).
Urob hrubú čiaru za tým, čo bolo, začni nový život. Máš milujúcich rodičov, takže máš neskutočne veľa... a po čase, keď sa dáš do poriadku z toho, čo bolo, príde aj láska - pravá a krásna. Veľa šťastia.
To chce osláviť 🙂)) veď si si ušetrila drámy a rozhovory... On by sa nezmenil nikdy.
@eni216 buď rada, že sa to už skončilo, nebola si s ním šťastná a nestála si mu ani za normálny rozchod, niekto tam hore, ťa má veľmi rád, že to takto dopadlo. Bude dobre, prebolí, niekde ešte behá ten pravý 😘🤗