Je chudoba dedičná?
Nedávno mi spolužiačka povedala, že deti chudobných rodičov budú v dospelosti tiež chudobné.... Ked vám rodičia nedajú do života žiadne ,,veno,, je ťažko...Rada by som vedela, či je to v praxi naozaj tak, alebo sú aj výnimky. Máte skúsenosť? Alebo naozaj beriete pôžičky na bývanie, úvery a zadlžujete sa???
Moji rodičia mi tiež nič nedali, žijem sttále vo svojej detskej izbe aj s mojimi deťmi....je šanca to zmeniť?
my sme s manzelom tiez chodili z podnajmu do podnajmu,potom sme sa zobrali a kupili sme si byt,jasne ze nam rodicia prispeli,aj auto sme si kupili. platime hypoteku a niekedy je to fakt ze tyzden do vyplaty nic na karte ,ale zijeme.niekedy je lepsie,inokedy horsie
@anjelicek26 veď to som myslela tým, že toto už majú ľudia vo svojich rukách. Ale aj keď si pracovala, tak ti rodičia pomáhali aj finančne. Neutiahla by si celé štúdium zo svojho platu, či?
@tinki - byvali sme v ich povodnom byte, platili elektriku, plyn, byvala som tam ja z najmladsou sestrou, oblecenie, stravu, cestovanie, knihy, benzin (som si kupila skodu 120 😅 😅 😅 ) som si platila vsetko zo svojho... Takze za byvanie som neplatila nic.
@tinki ano ano, ved ani tebe neoponujem, aj ty mas pravdu.
Neda sa jednoznacne povedat, lebo vela zalezi od toho ako sa s tym clovek vysporiada a aky je sikovny. Niekto aj z mala vie urobit vela a niekomu aj to vela len pretecie pomedzi prsty. No a este treba aj stastie, lebo niekedy sa zbytocne snazis, ale aspon za tie pokusy to stoji
@anjelicek26 potom si mala super platený flek.."závidím".. 😉
Nie každému to tak vyjde. Ale ako si všímam, si dieťa šťasteny. Tak nech ti to vydrží.. 🙂
@tinki - veru nech vydrzi... bola to velka firma, mna tam nahodou poslali na prax (rozumej ciara podla abecedy - vy tam, vy tam), ja som na drzovku oznamila, ze tu v lete brigadujem a po lete ma zobrali uz normalne 😅 😅
@anjelicek26 asi si ťa dám za priateľku, nech trocha šťastia preskočí aj na mňa.. 😉
@gemini2 ahoj kedze ta poznam poviem len nezufaj...byvat mas kde..ja som uz tolko krat popadala na hubu..jemine..na roman..mozno dakoho stretnes kto ti pomoze..netusis co prinesie zajtrajsi den..uz dva krat v zivote som..nemala kde byvat..a par krat sa stalo ze som nemala co do hrnca..potom sa to obratilo..hovori sa ze peniaze plodia peniaze..lebo...sa stretavas s ludmi co su bohatsi...samozrejme ti poznaju ludi co ..vlastnia firmy mozu pomoct ta zamestnat...takze to nie je o dedicnosti..ale o tych kruhoch v ktorych sa clovek pohybuje v chudbynch kruhoch je tazko niecoziskat..iba ak zavist..ak sa ti dari....skola..no dnes uz nie je rozhodjuca..lebo.statny sektor velke platy nema..a ja ako vysokoskolacka mam plat ako upratovacka u sukromnika..mas to tazke..ale hlavu hore..
PS kamoska co ti vraza taketo reci do usi ked si na kolenach...no tu by som vymazala zo zoznamu...drz sa
@tinki u mna to bolo tak, ze uz od prvaku som chodila po brigadach, neskor som zacala poberat socialne stipendium a po tretiaku som absolvovala program Work and Travel USA. pozicala mi nan moja mama, po navrate som jej vsetko vratila. ako plus k zdokonaleniu sa v angline a spoznaniu zivota v inej krajine som si zarobila na seba az do ukoncenia skoly (vsetky popl., oblecenie, zabava) a nemusela som uz ziadat od rodicov ani halier. takze aj tak sa napriklad da...
chudoba nie ale myslenie ktoré vedie k chudobe áno...a nepovedala by som dedičné...ale navyknuté....kto pochádza z chudobnej rodiny musí sa zbaviť v prvom rade chudobného zmýšlania..
@gemini2 sanca v zivote nieco zmenit je stale 😉 Netreba zufat a ziadna chudoba nie je dedicna-to su len choroby,vraj 😉
No treba mat sny...treba chciet nieco v zivote dosiahnuta snazit sa za tym ist...Ja viem,lahko sa to pise 😒
No sama nie som z bohatej rodiny,kdeze 😀 A nie som ani teraz bohata 😀 No co je bohatstvo?Mat v 20-tke novy krasny dom,2-3 auta,karieru-4 dovolenky v roku???
Kazdy o tom sniva-aj ja 😀 No zijem v realite a ta je ina 😉 Mam takmer 30 rokov,dve deti-skveleho manzela-som stastna 😵
Vela dievcat si ide za svojim snom-no podla toho si vyberaju aj parnerov....20 rocny vekovy rozdiel..atd.atd.No kvôli peniazom by som si zivot nedokazala pokaslat 😅
@gemini2 moj otec bol z velmi chudobnych pomerov. (7 deti) vzdy bol velmi pracovity, uz za sociku robil v 2 robotach, postavil dom. volakedy boli platy velmi podobne, (neboli take rozdiely ako dnes), takze nezbohatol. ked prisla revolucia mal 45 rokov. zacal podnikat a krasne sa vypracoval. az teraz isiel do dôchodku, hoci sa mu uz blizi k sedemdesiatke. da sa povedat, ze sa stal solventnym, vypracoval sa z chudoby. ale vsetci jeho ostatni surodenci zostali chudobni a cely zivot ho ziadali o pomoc. a on im aj v dost velkej miere pomahal. myslim si preto, ze to nebolo genmi, ani pôvodom, ale jeho usilovnostou. nikdy nebol lenivy a nebal sa. bol vsak aj ostrazity a mal rozum, nenaletel roznym podvodnikom.
ja napriklad jeho dravost nemam. ja by som nedokazala takto zbohatnut, nemam jeho ambicie. ani nejako po bohatstve netuzim. ale je pravda, ze mam vsetko co potrebujem.
@gemini2 ja som tiez stej chudobnej vrstvi a rodicia mi nedali ziadne veno ani fuka staci ze ma dobre vychovali peniaze nie su vsetko a ked som sa vydala tak aj domcek sme postavili ale to som vdacna svokre ze nechcela od nas ani fuka na stravu ze mame vrazat do domu a mam stale to co chcem ale nie suuup hned ale casom ked aj od huby si odtrhnem ale mam jednoducho musis chciet a snazit sa ziskat to .
@danjelca presne, to som chcela aj ja napisat, teda dufam, ze som to pochopila spravne 😉. Mne to velmi udiera do oci, ked citam napriklad aj tu, na MK, prispevky od mamiciek z chudobnejsich pomerov, ako vedu deti ku skromnosti, ze peniaze nie su dolezite, ze by nemali byt prioritou, ze peniaze kazia charakter a ze ti, ktori peniaze maju, maju zle zivotne priority a celkovo to nie je dobre mat peniaze. Ja verim, ze v zivote sa nam stava to, o com sme presvedceni, na co intenzivne myslime a ak si niekto z detstva prinesie do zivota takyto postoj k peniazom, tak nech sa necuduje, ze sa z toho dna neodrazi, nema ako, kedze vsetko zacina v hlave a takyto clovek zostava akurat zatrpknuty a zavistlivy. Mat peniaze nie je vobec zle, je to praveze uzasne, ta sloboda, ale treba deti ucit vazit si ich, nie im hovorit, ze peniaze su zle, ale motivovat ich, aby v zivote urobili vsetko pre to, aby sa raz mali dobre a nie sa stale uskromnovali, skromnost v tomto ponimani nie je ziadna cnost.
A samozrejme vzdelanie, to je u nas priorita, i ked viem, ze momentalne na Sk to nie je zaruka super platu, ale inde vo svete to otvara brany k dobremu zivotu, verim, ze aj u nas sa to raz zmeni.
Ja som z bohatej rodiny, vzdy sme sa mali dobre, mam VS, ale v case, ked sa nam 'podarila' neplanovane dcerka, sme akurat skrachovali (myslim ja a rodicia, podnikali sme spolu) a o vsetko sme prisli, aj o strechu nad hlavou 😔. Tulali sme sa po privatoch roky, muz musel za pracou do zahranicia, takze sme aj zostali same, bolo to tazke, muz robil v zahranici aj 16 hodin denne, aby sa postavil na nohy a oplatilo sa, teraz mame vsetko, sice dom na uver, ale nemame problem ho splacat, aj si mozme zit nadstandardne. Nikto nam nepomaha, nikto nam nic nedal, vsetko vybudoval moj muz naozaj tazkou pracou. A sice nase deti maju vsetko, naozaj vsetko, ucime ich hodnote penazi, ze niekto ich musi tazko zarobit, cize aby si vazili prace druhych, aby vedeli ocenit snahu druhych, aby boli vdacne a ze je naozaj potrebne aj to vzdelanie.
podla mna je dedicne len "chudobne" myslenie. je chybou mysliet si, ze rodicia su povinni nieco detom dat ako "veno" do zivota. tiez som studovala na VS denne, byvala som v BA u babky, chodila som upratovat za 450 Sk k zubarovi vzdy v nedelu poobede, tie peniaze mi museli vydrzat cely tyzden az kym som znova nesla upratovat. dochadzala som denne do TT do skoly, vlak som mala zadarmo. ale od stravy cez knihy a vsetko som si platila sama. a zijem. svadbu som si zaplatila sama, lebo oco nemal peniaze. byvame v rodinnom dome, ktory sme si kupili na uver a sami prerobili, lebo ani svokrovci nie su milionari. ale som stastna, chodim na dovolenku do ciech, som samostatna a viem si na seba zarobit. mame dve auta, zariadeny dom,... ale obliekam sa v super sekaci 😀 je to zrejme aj o prioritach. len neuspesni ludia zle vychovaju aj svoje deti - k neuspechu, k tomu, ako sa v zivote nic neda, ako peniaze kazia charakter a pod. aj chudobnejsi ludia vedia byt stastni 😀 lebo chudoba je podla mna len stav myslenia a nie stav na ucte 😀
tiez som pocula podobnu mysliensku, ze chudoba resp. bohatstvo mozu byt dedicne. Ale nie v tom zmysle, ze deti z chudobnych rodin nedostanu od rodicov byvanie, auto.... a teda ostanu chudobne, lebo sa musia zadlzit....Ide skor o to, ze deti preberaju od rodicov, spravne alebo chybne financne navyky, pohlad na peniaze a majetok,...tusim to bolo v knihe "Bohaty otec, chudobny otec od Kiosakiho
Zaujímavá diskusia a otázka.
Áno, myslím, že chudoba je "dedičná" - nie génmi, ale prístupom k životu. Ale nedá sa to nejak paušalizovať - záleží, kto si ako vysvetlí jednotlivé životné momenty , ktoré vidí v svojom okolí a hlavne - či sa z nich poučí.
Druhá vec - čo je chudoba? Na Slovensku je málokto skutočne chudobný. Máme sa veľmi dobre a hlavne máme takmer neobmedzené možnosti. Vyznie to ako klišé - ale žijeme v slobodnej krajine, môžeme sa slobodne vyjadrovať, máme dostatok pitnej vody, jedla, aj práce. Máme pomerne dobrú podporu štátu.
Ja pochádzam zo skromnejších pomerov - mám 3 súrodencov, mama učiteľka, otec pracoval v ZOO ako zoológ. Peňazí nikdy nebolo nazvyš, boli časy lepšie, aj časy veľmi zlé - kedy týždeň pred výplatou nebolo na chleba. AJ napriek tomu - ja osobne nemám pocit, že by som v detstve bola o niečo ukrátená a keď sa na to spätne pozerám, vždy bolo ešte pár možností, ak by bolo veľmi zle. Čo si na mojich rodičoch tak spätne najviac vážim - že mali otvorený postoj k životu, nikdy nikomu nezávideli, snažili sa náš názor rozvíjať, nie ovplyvniť.Veľa nám dali a veľmi veľa sa nám venovali, trpezlivo, vysvetľovali.
Rodičia mi nedali "veno" (v zmysle byt, pozemok), aj svadbu som si platila sama. Rovnako ako môj manžel.Začali sme od nuly.
Moja mama má sestru, ktorá po páde sociku začala podnikať, žije v zahraničí, často som s ňou bola. Pri nej som videla - že kto chce mať viac, musí makať. Musí robiť v svojom živote zmeny a musí prinášať aj obete.
Je na každom z nás, kto si čo vyberie (napríklad viac času s rodinou - ale menej peňazí, alebo naopak) a to vrátane všetkých negatív a pozitív z toho vyplývajúcich.
Od 18 rokov som brigádovala, robila som rôzne práce - od upratovania ogrcaných záchodov, cez predavačku, pokladníčku, opatrovateľku ťažko zdravotne postihnutých. Popri dennom štúdiu na VŠ.
Keď som začala podnikať - nemali sme doma nič, spali sme na nafukovačke na zemi v spacáku. Nemali sme s mužom v byte ani koberec, spali sme na holom betóne. Oblečenie sme mali na obruse poukladané na zemi. Od známych sme dovliekli starý sporák, ktorý sám stál v kuchyni 😀 (kúpili sme byt na hypo a postupne ho rekonštruovali - ale zo začiatku všetky zarobené peniaze išli na splácanie hypotéky). Z môjho prvého väčšieho obchodu som kúpila paplóny, vankúše, plachtu, obliečky a žehličku 🙂 a postupne, pomaly, vlastnými silami sme všetko postupne robili, kupovali.
Často rozmýšľam, či by nebolo lepšie napríklad popri malej nepracovať, byť doma, venovať sa na 100% jej, že by to pre mňa bolo 100x jednoduchšie a oveľa menej stresové. Na druhej strane - teší ma, že je od úplného malička zatiahnutá do reálneho života, že vidí rôzne situácie, aj ťažšie , aj ľahšie, že sama na vlastné oči vidí, ako čo funguje. A vidí - že so životom sa treba popasovať a pokiaľ sa niekto nenarodí ako Paris Hilton, nikto mu nič zadarmo nedá, ani nikdy v histórii nedal.
S manželom sme za jedno - naše deti budeme finančne podporovať len minimálne - ale pokiaľ budú niečo chcieť - musia si zarobiť...šup na brigádu - ale nie že im brigádu vybavíme - ale pekne nech sa trápia, hľadajú a učia samé. Je úplne iné a úplne inak človek pristupuje k veciam - ak si ich zadováži sám, ako keď mu ich niekto dá. A to nehovorím o osobnom pocite - že človek niečo dokázal.
Hlavnú vec, ktorú by sme chceli našim deťom vštepiť - nerozmýšľať štýlom - ten má a ja nemám...ale PREČO ten má a ako a čo môžem zmeniť ja, aby som mal/mala. A aby sa naše deti nezamýšľali nad vecami, ktoré sú a nie je možné ich zmeniť (napríklad že sa niekto narodí ako Paris Hilton) 🙂
nemyslim, ze je..vsetko je otazka priorit, ako si kto postavi a ako sa s zivotnym stylom rodicov zziju ich deti..tiez sme nedostali ziadne "veno" a som rada, ze je to tak..ano, asi by bolo mnoho veci lahsich, ale tak zas potom ten pocit, ze som si na nieco zarobil sam, to je na nezaplatenie..
pre mna napr. nie je priorita pobyvat v exotickych destinaciach 2x do roka a ani sa chodit lyzovat do alp..nepovazujem za prioritu mat oblecenie svetoznamych znaciek, zbytocne drahy nabytok, neviemkolko aut doma..a nepovazujem sa za chudobnu..je to o pristupe k zivotu..
myslim, ze clovek, ktory je zdravy, ma zdrave deti, ma pracu, v ktorej dostava pravidelny plat, vie odhadnut na co ma a na co uz nie a zbytocne nemina, nikdy nemoze byt skutocne chudobny..samozrejme, pokial nie je nejaky alkoholik, gambler a iny extremista..
no ja si zas myslím že peniaze kazia charakter , ale !!!!! slabým povahám 🙂. Ako môjim svokrovcom , jednoducho veľký príliv kapitálu nezvládli , teda hlavne svokor . Ako sa povie úplne mu z nich drblo, to opojenie, to že mu ľudia závidia si uplne užíval, nebolo podnikatelského plesu ktorý by neabsolvoval, cesty do Dubaja.....
Dodnes nezostupil do reality, stále hovorí v milionoch , tie kecy my s manželom delíme 10 až 100. 😀 .
Ak je človek stabilnej povahy, vie že dnes má hojno a zajtra môže mať kludne hovno a preto sa aj tak chová , prezieravo, drží určitu finančnu disciplínu a k tomu vedie aj svoje deti . Nie k prehnanej skromnosti a držgoštvu ak to nie je potrebné , ale k určitej finančnej gramotnosti.
Ako som napsísala moje deti su vedené k fiančnej disciplíne, maju výlety, maju tábory, dovolenky, vreckové, nehladuju ale ked chcú kravinu, jednoznačne poviem nie.
Američania robia výskumy o dedičnosti chudoby a podľa nich je vysoká korelácia medzi tým, z akých pomerov človek pochádza a v akých potom žije.
@minewka tvoj príspevok sa mi páči, ale s jedným s tebou nebudem súhlasiť a to s tou minimálnou podporou detí. Tu by som nezovšeobecňovala. Ak má dieťa na niečo talent, potrebuje na jeho rozvoj aktívnu spoluúčasť rodičov, systémom šup na brigádu by sme asi nemali špičkových športovcov, umelcov, lekárov, vedcov.
ty čo začali podnikat po skončeni sociku na slovensku su dnes najvatči bohači tak ako vravel moj priatel mat 20r. v 80 rokoch som dnes milionar 😀 kedže vtedy nebolo ničoho dalo sa podnikat naozaj zo všetkym ved len taky tkač začal najprv dovažat handry,kabelky a kde je dnes?mam znamych ktory zbohatli na dovoze tureckeho obelčenia ale tiez boli hamižny rozhadzovali ukazovali sa a privalom značiek,nakupnych centier im obchody padli dole teraz maju par butikou a nariekaju že si v nom musia predavat aby dačo zarobili ....dnes už aj to podnikanie je tachjie a stale riziko konkurencia velka ...moj priatel ma perfektnu školu elektotechnicku x zameraniami momentalne velmi žiadanu x školeni a stale sa našli taky ktory mu ked o pracu dosiel a hladal si inu ponukali plat školknika,udrzbara za minimalnu mzdu tak sa na to vykašlal a zacal pracovat na živnost robi od nevidim do nevim bere každu fušku ale vie že zarobí na nas.
@inkinka samozrejme, že kúpim napríklad športovú výbavu...ale nech dieťa dokáže...že to myslí vážne a že to naozaj chce...nech sa trochu potrápi...nech si zarobí - čo ja viem napr. na prilbu...🙂
A aj špičkový lekár by mal vedieť - čo to je manuálne ťažko makať, čo to je robiť "podradnejšiu" prácu...neubudne z neho, ak pár krát aj počas štúdia bude musieť sa naozaj snažiť...lebo "len" študovať je veru ľahké.
Ale aby som to trochu odľahčila - čestne sa priznávam, že by som hrozne chcela vyhrať prvú cenu v športke...hneď viem, čo by som..aj Maledivy by boli.. 😀...aj hypo by som splatila...aj investovala...aj Vuittonku by som si.. 😀 😀
Jaaaj, zajtra podávam Športku..čo ak??? 😀
@gemini2 za poslednu vetu uvodneho prispevku by si si mala dat sama zaucho. Mne to pripada take -"ja nic nemam, lebo som nic nedostala". ;)
A ci je dedicna chudoba? Podla mna urcitym sposobom ano, Ale len v zmysle narabania s prilezitostami, peniazmi, pristupu ku kritickym situaciam.. Prirovnala by som to k obezite- tiez nie je priamo dedicna - kazdy, kto ma tlstu mamu musi byt tlsty.. Je to viac o tom, ze dieta s tlstymi rodicmi sa rovnako ako oni stravuje "tlsto". Ze teda toto prijme ako normu.
Mam znamu, tkora o sebe cely zivot vravi ako o osobe zo slabsie zabezpecenej rodiny..Ze oni vela nemaju a ani nikdy nemali.. Ze si nikdy nemohli dovolit nic naviac atd..Jej rodicia stale opakuju, ze si nemozu dovolit to alebo ono.. A mna ide rozdrapit, pretoze viem, ze obe vyfajcia denne skatulku cigariet. A uz aj jej 7 rocna dcera vie, ze si nemozu dovolit ist na vylet a nemoze dostat nove topanky ine ako od cinana, lebo na to nemaju. Cize pre mna je toto skor o pristupe. Dieta bude presvedcene, ze vyslo zo skromnych pomerov, lebo "niekedy ani na topanocky nove nebolo", no to, ze matka rocne vyhodi na cigarety cca 1200e, to uz ani jedna z nich nespomenie. Je to o narabani s peniazmi a o pristupe k zivotu. Pricom sa vela z toho ucime prave od rodicov, cize sa to urcite moze prenasat dalej.
AK boli rodicia chudobni, obracali kazdu korunku a naucili to aj deti, je velka sanca, ze dieta to s "peniazmi bude vediet ". Ak aj mali dostatocny prijem, no svojim nerozvaznym pristupm k peniazom sa im nikdy nepodarilo nic odlozit, stale im na konci mesiaca chybalo a vdaka zlym navykom utracali (nevedomky) na hlupostiach (cigarety, pivko a pod), casto sa stazovali, ako im je tazko a nic nemenili na svojom fungovani, sanca, ze si dieta osvoji dobre financne schopniosti je minimalna. Ako spominala @maminuska financna gramotnost a triezvost je velmi velmi dolezita.
@gemini2 ta spoluziacka je teda riadna truba, evidentne chudobna duchom . Snad to jej deti po nej nezdedia 😒
@anjelicek26 ano, tiez som si popri studiu privyrabala, pretoze z toho, co som dostala od rodicov by som si velmi vyskakovat nemohla. zaplatila by som si dopravu, cast nakladov na intrak a dovi dopo. a tiez som nechcela byt na pritaz... takze do tretiaku mi prispievali ciastocne, potom uz vobec nic. a dokonca som na to bola hrda, ze to vlastne ani nepotrebujem 😉 ale bolo nas tam takych viac a neboli to veru len decka z "chudobnejsich" pomerov... na co si clovek sam zarobi, to si aj viac vazi!