Ako sa po rokoch vysporiadať so šikanou?
Prepáčte prosím za výlev, teraz mám také ťažšie obdobie, potrebujem zo seba vydať von môj problém, ktory sa so mnou vlečie už vyse polovicu života. Na základnej ma 4 roky šikanovali a ja na to doteraz neviem zabudnúť. Doteraz sa mi na to obdobie vracajú zle spomienky. Nikto nič neriešil, všetci od toho dávali ruky preč. Aj škola s čo je najhoršie aj moji rodičia. Ja som bola zrelá na skok z okna, a sa čudujem že som to neurobila. Nechcela som do nej chodiť, prosila som ich aby ma zapísali inde, odmietli to. Vyhrazali sa mi že pôjdem do detského domova keď nebudem chodiť do školy. V ničom sa má nezastali, ešte boli na strane tých spolužiakov a o mne hovorili že si len všetko vymýšľam. A keď som chodila každý deň zo školy s plačom som bola pre nich nepríčetna. Spolužiaci sa mi vysmievali z môjho výzoru. A aj moja vlastná matka. A nedávno sa mi narodilo dieťa. Je pre mňa najkrajší chlapček na svete, milujem ho najviac. A najhoršie na Tom je že všetci vravia že sa podobá na mňa a ja sa teraz strašne bojím že bude prežívať na škole také isté peklo ako ja. Teraz mi zaspinkal, ja píšem tento príspevok, popritom plačem, kvôli zlým spomienkam a aj z obavy o jeho budúcnosť 😭😭😭😢😢
Prepáčte za výlev, fakt som si musela vyliať srdce, a nemám sa komu zdôveriť, keďže s mužom sa o takých veciach nerozpravame.
@mamamasama v pohode, ak ti takyto posun staci 🙂 .. a mmch, asi by si sa im teda mala pekne podakovat, ked pises, ze toto vsetko si si dopriala vdaka nim 😉
@dagmarovita 🙈
@reanda nesúhlasím s tebou ale akceptujem tvoj názor. Ja som si plastiku nedala robiť lebo nemám sebavedomie. Ja som na to popravde nikdy nemyslela. Ale to je o inom
Jediná cesta je, že všetkým odpustíš.
@dominikamacakova ja im mám odpustiť to všetko zle čo mi urobili?
@autor áno samozrejme ty 🙂 inak sa v živote ďalej neposunieš
@dominikamacakova no oni ma 4 roky šikanovali, a ja im mám odpúšťať? Nikdy im to neodpustim
a myslis, ze ich to bude trapit? ze oni budu po veceroch plakat do vankusa? nie.. ty si tym otravis cely zivot, ak na to nebudes ochotna zabudnut.. a este to prenesies aj na syna.. to je teda vyhra, ti poviem..
Odpusti to rodicom a aj tym co ta sikanovali. Zacni tymto. Povedz si, ze si vdaka tomu silnejší clovek a ty to nikdy nedovolis. Budes iny rodic.
@dominikamacakova cestou nie je odpustenie.. to je take klise, ze odpustis a bude ti dobre..
Jedinou cestou je zmierit sa s tym, co sa stalo, ako so sucastou nezmenitelnej minulosti. Vysporiadat sa s krivdou tak, ze nebude zasahovat do sucasneho zivota a na to odpustenie nepotrebuje.
Lenze podla opisu autorky je u nej toto mozne dosiahnut len pomocou terapie, kedze ju to stale silne ovplyvnuje..
@laura07 povedat obeti traumy "nerev" a "nevymyslaj"? Ako vazne?
Vies co, o tejto problematike vies zrejme velke gulove, tak sa radsej sa do takychto tem nezapajaj, pretoze by si mohla svojim velmi necitlivym pristupom niekomu ublizit..
Plati to aj pre vsetky uzivatelky , co ti tie nezmysly lajkly..
@reanda a ako mám na to zabudnúť? To sa proste nedá. A áno, robím si starosti o synovu budúcnosť
@betulinka1 ja určite nebudem chcieť dopustiť aby zažíval to čo ja. A čo sa týka odpustenia to sa proste nedá. Na moju matku sa doteraz kvôli tomu hnevám
ale da.. zamysli sa nad tym, co ti to dava, ze sa na matku hnevas.. citi ten hnev ona? citi sa ona kvoli tomu zle? nie.. zle sa citis ty.. tak komu skodis tym, ze sa hnevas? jej veru nie.. rozpravala si sa s nou o tom niekedy? povedala si jej, ako si sa citila ako dieta, ked ta v tom nechala? je schopna si to uvedomit? priznat? omluvit sa? ak ano, moze ti velmi pomoct sa s nou zmierit, ak nie, tak nema vobec zmysel sa hnevat, lebo ako som pisala, len sebe tym ublizujes a matky sa to vobec nedotkne.. vtedy je lepsie nechat stare krivdy za sebou a uz to neriesit.. nemas jej odpustat v zmysle, ze je vsetko v poriadku a mas ju rada, ako by sa nic nestalo.. kludne ju mozes aj nemat rada - je to pochopitelne.. ale 'odpusti'(si)/pusti tie blbe pocity, ktore mas pri spomienkach na veci, co sa diali.. nema zmysel si to pripominat a zivit v sebe hnev, nenavist a ublizenie.. bude ti tisickrat lahsie bez toho.. ano, stalo sa to, ano, bolo to zle a nemalo sa to diat, ano ludia ti ublizili, netreba to popierat, ani zlahcovat, treba to uznat, ano rodicia spravili chybu, skola spravila chybu.. ale cas spat nevratis.. tak si mozes vybrat - nechat si to v sebe a citit tu krivdu po zvysok zivota, alebo to proste vypustit..
moze ti pomoct aj uvedomenie, ze ludia, co druhych sikanuju, ublizuju, maju sami problem.. nie si ty tomu na vine, ze si si niecim ten vysmech zasluzila a oni to tiez robia preto, ze si tym nieco riesia.. to ich sice neospravedlnuje, ale moze ti to pomoct pochopit ten dovod, ze vlastne nikto za to nemoze.. bolo to na zakladke, boli to deti, boli nezrele a ktovie, co si same zazivali.. a tvoji rodicia tiez urcite nie su uplne ok, ked sa tak zachovali - bohuzial, nie kazdy dospely jedinec je aj psychicky a emocne zrely a v poriadku.. co tiez nie je omluva, ale proste nie je riesenim k niekomu prechovavat hnev.. ten hnev nepomoze k tomu, aby niekto nieco pochopil, zmenil a aby sa zle veci uz nediali.. hnev nepomoze nicomu.. a ani lutost
@autor skús si pozrieť nejaké videá od super psychiatria Jana Stránskeho. On to minule vysvetľoval, že v mozgu máme všelijaké dráhy, ktoré sa nám vytvorili počas života. Toxické dráhy. A keď niekomu odpustíš tak sa ti vytvárajú nové dráhy, diaľnice. Je to dokázané aj na mmr. Tým že niekomu odpustíš tak uľavíš len a iba sebe. Však to neznamená, že máš ísť teraz za tým človekom s upečeným koláčom. Akože chápem, že by si im najradšej išla podpáliť dom, ale to ti nepomôže. No je v tebe strašná nenávisť, možno naozaj jedine psychoterapia lebo sama si to nedokážeš uvedomiť.
@beronsche to nie je klišé
A na co nemas odvahu. Ist k psychologovi? To je to miesto, kam ta mali tvoji rodicia vziat v case ked si chodievala domov s placom. Teraz si velka a zodpovedna sama za seba. Je na tebe, ci sa budes umarat v psychickych sra.kach, alebo vyhladas odbornika, ktory ti urcite pomoze. A tebe sa velmi ulavi. Necakaj
Pozri, mas vo vlastnych rukach to, aky sebaobraz si tvoje dieta vytvori aky pocit sebahodnoty nadobudne. To, ci ho niekto bude sikanovat pre vyzor neovplyvnis, ale vies ovplyvnit to, ako bude tvoje dieta vnimat samo seba a to, ako budes na pripadnu sikanu ako matka reagovat TY, nie tvoji rodicia. Uzivaj si, ze ho mas, lub ho, aby sa citilo najvynimocnejsie a najbezpecnejsie na svete😊 a bude stastne😊. Ak ma dieta od malicka pocit, ze je lubene, ze je o neho dobre postarane, lebo je hodne toho, aby bolo lubene, vybuduje si pevnu sebadoveru a nebude „vhodnym kandidatom“ na sikanu. A ak sa aj historia bude opakovat, bude mat doma ine zazemie a iny pocit toho, ze rodicia su na jeho strane, ako ten, ktory si zazivala ty.
Ja sa na to pozeram inak. Z ludi ako ty prave casto vychadzaju tie skutocne silne osobnosti - prave preto, ze neprezentuju teoriu, ale skutocne si nieco prezili. Tvojho syna, jeho kamaratov, spoluziakov, ci inych chlapcov bude docela mozno niekto sikanovat - ale v ich pozadi budes vzdy stat ty, ako matka/zena,ktora problematike chape. Za mna velke dakujem, ze si tuto temu otvorila a budem vdacna, ak to budes aj nadalej zdielat - tvoje pocity, tazkosti, navrhy ako sa spravat. Minulost nezmenis, ale mozno sa to udialo, aby si prave ty zmenila niekoho buducnost. Vela stasticka
@petkavka ona ale nie je silna osobnost.. place do vankusa a boji sa buducnosti 🙄 .. nema odvahu ani na pokec s psychologom, nema ani s vlastnym partnerom vztah, kde by mohla otvorene hovorit o svojich pocitoch.. s cim asi bude za tym dietatom stat? so stiahnutym zaludkom a roztrasenymi kolenami? ved sa nevie postavit ani sama za seba.. ale robit s tym nic nemieni, iba pestovat si nenavist k tym, co jej ublizili a presviedcat sa, ze sa s tym nic robit neda
Veľká škoda,že sa o tom nemôžeš porozprávať s mužom.Mne to pomohlo viac ako terapia u psychosky.Ten človek s tebou žije.Nemusi ťa zachraňovať apod,ale vypočutie a pochopenie je tak veľa a zároveň to posilní vzťah. Skús s ním ešte či by to fakt nedal taký rozhovor
@liv1 nechcem ísť ku psychológovi, ani psychiatrovi,ani na terapie, nič take. Od toho času prešlo už 17 rokov, bude to hlúpe keď to po takom dlhom čase začnem riešiť. A na druhej strane keby som k nejakému išla, tak sa bojím toho že u neho nenájdem pochopenie
@lopuch22 viem že manželia, partneri, by sa mali rozprávať o všetkom, ale ja tomu svojmu nerada hovorím o mojej minulosti. Nechcem ho mojimi problémami zaťažovať
Ono predstava silnej osobnosti je casto nejaka super matka, co ma v jednej ruke 2deti, v druhej vysavac a s tretou rukou vari - hahaha. A pritom tie skutocne silne zeny su prave tie uplne bezne/priam obycajne- ktore sa pasuju s kazdodennymi nastrahami. Uz len ta skutocnost, ze si otvorila tuto temu a ze sa pozeras na buducnost svojho syna ako ho podporit, ci uz to bude uzkost, sklamanie v laske, alebo aj ta sikana, znamena ze si vyborna matka 🙂. Zaroven ale nemam rada potlacanie reality, takze to ze ta sikanovali urcite nevytlacaj, alebo nezabudaj na to. Ono sa to stalo, tak to ber ako skutocnost, ktora sa stala, ale vyber si, ako ta to posunulo vopred. Dalo ti to neskutocnu empatiu na tieto tazke temy a budem velmi rada, ak budes aj nadalej zdielat, teraz uz ako Zena/matka, aky to ma dosah na male dieta. Dakujem znova, ze otvaras a zdielas tuto tazku a dolezitu temu.
Aj keby sa ti diala velka krivda pred 50 rokmi ktora ti zasahuje do zivota, nikto ta za to odsudzovat nebude a uz vooobec nie psycholog.
odpustenie je proces, je to od slova od...PUSŤ , pustit to od seba, neniest na sebe naklad co tazi
Spory s mamou, škaredé detstvo s nevypriadanou šikanou, dlhodobá neliečená depresia, možno popôrodná.
Pre dokreslenie situácie pripájam (s jej súhlasom) linky na ostatné autorkine témy
https://www.modrykonik.sk/forum/vztahy-manzelske-partnerske-priatelske/ako-sa-po-rokoch-vysporiadat-so-sikanou/?scrollto=first
https://www.modrykonik.sk/forum/volne-diskusie/potrebujete-pomoc-s-psychickou-pohodou/
V mene autorky sa vám chcem poďakovať za konštruktívne rady, prosím podporte ju v tom aby vyhľadala odbornú pomoc.
https://www.modrykonik.sk/faq/zo-zivotnej-situacie-uz-nevidim-ziadne-vychodisko/
