Ako ste sa zmierili so stratou rodiča?

nikdy uz nase srdce bude zlomene uz navzdy. musime sa naucit s tym zit :(

@alickapusinka pri mojej bolesti myslim na matky,ktore pridu o svoje dieta a ta bolest... je mi to velmi luto,cim si v zivote prechadzas.

Určite je najhorší ten prvý rok vravím z vlastnej skúsenosti, zrútil sa mi v tom okamihu celý svet, mala som strašné stavy bála som sa že chytím depresie ale nejak som to ustála, musela som lebo syn mal len rok a.potreboval ma. Potom sa s tým len naučíš žiť ale nezabudneš, v podvedomí na tú osobu budeš stále myslieť pri každej činnosti. Držím palce,.neopustaj sa. Sucitim s tebou.

@bublinka1426 kolko casu uz uplynulo od vasej straty? Stale to boli rovnako?

@katuskamala1 od mojej straty uplynul rok…prvé dni som myslela, že sa zrútim…pomohla mi viera, verím, že je mamička na lepšom mieste a viem, proste viem, že je tu stále so mnou..ona je vždy tu, pomáha mi rozhodovať sa, viem presne, ktoré myšlienky v mojej hlave sú tie jej…nikdy vás neopustí, je tu, aj tu bude, len ju už nikdy neobjímete, nedáte jej pusu…❤️ veľmi držím palce…toto je strata, ktorú nevylieči ani čas, ale verte 🙏

@katuskamala1 Intenzívny smútok po strate rodičov trval cca pol roka. To boli prebdené noci, žiadna radosť zo života.......zhruba rovnako pri odchode jedného aj druhého rodiča.
Potom sa to o dosť zlepšilo, snažila som si opakovať, že je normálne, keď ľudia odchádzajú, je to súčasť života, hlavne je to lepšie, keď to ide takto v poradí a nie opačne, že by deti odišli zo sveta skôr ako rodičia. Stále občas pocítim, že mi veľmi chýbajú.......ale nie je to na každodennej báze. Ver mi, čas je najlepší lekár.

@katuskamala1 3.5 roka a ano..stale si myslim ze je dakde len na sluzobke alebo sa jednoducho nevidime :( kedze sme sa aj predtym nevideli kazdy den, ale kazdy den mi volal ...doteraz nemam jeho fotku v ramiku, nedokazem to sa pozerat na neho, lebo mi to srdce trha snazim sa zit pre dieta ale aj tak to hrozne boli

@lenka_vi1 stale si hovorim,ze keby odisla stara, co ma uz velke vnucata alebo mozno pravnucata.. by som to zvladla lahsie, ze si poviem prezila dlhy krasny zivot ale nie tak skoro,ked ju este potrebujem, ci k detom co su male, ci poradit s receptom,potrebujem aby ma vypocula,utesila,poradila,komu mam volat ked pridem domov z cesty,ze som v poriadku?mala este s ockom tolko planov na dochodok, tak sa tesila z aktivneho zivota... a zrazu bum, najhorsie co sa jej mohlo stat sa stalo a my uz len cakame kedy este ta zvysna cast mozgu zomrie a ona s nou... muky muky mučenie.

U nás sú 2 roky, čo zomrela matka, nemať manžela a deti sa zbláznim. Je to stále zlé, ale už sa dokážem smiať, sú však dni, keď som na dne..sníva sa mi s ňou dosť často, vtedy je to horšie, cítim však, že je s nami...podľa to to nikdy neprebolí

@adkoalauri aj mne sa casto sniva.

@katuskamala1 najhorší je prvý rok sa hovorí, ja nemám za sebou ešte skúsenosť s rodičmi, iba s inými blízkymi príbuznými a podľa mňa je to pravda. Prvé Vianoce, prvé tvoje narodeniny, prvé leto, prvé meniny zosnulého bez neho a podobne. Po tom roku už kolobeh bude taký, že budeš mať už skúsenosť aj napríklad s tými Vianocami bez blízkeho a ľahšie sa žije. Ale neprebolí to nikdy.
Je veľmi smutné ak maminka odišla nečakane a pomerne mladá, je to šok a veľmi to bolí. Ale zase netrápila sa, užívala si život do poslednej chvíľe. Zase nie je ani terno to ak niekto sa dožije celkom vysokého veku, ale s 20timi diagnozami a 10 rokov ležiaci. To tiež nie je život a je to trápenie aj pre človeka aj pre rodinu. Proste ten odchod čaká každého s nás raz a blízkym neostáva nič iné, len sa s tým zmieriť. Určite tam hore dáva na teba pozor. ❤

@katuskamala1 moja mama zomrela 61 rocna, mladsia dcera mala akurat rok. Bolelo to velmi, ale prave dcera mi dodavala nadej a silu. Stale to boli, ale cas bolest otupil. Velmi mi chyba a je to uz viac ako 15 rokov.

ú@katuskamala1 aj ja som prišla ale toto sa zabudnúť nikdy nedá. Pokiaľ budeš žiť vždy budeš žiť s pocitom že dieťa nemám. Veľa žien aj mamy a otcovia aj tu na MK sú také čo sa tešili a prišli s pôrodnice pohužiaľ samé nedá sa nič robiť.

Mne otec zomrel ked som mala 8 rokov , niekolko rokov som nemohla vyslovit ani jeho meno alebo o nom hovorit bez placu , budem mat 35 a v beznej komunikacii ked ho spomeniem celkom sa drzim ale inak nie
kedze zomrel velmi mlady a nie vlastnou vinou tak cele nasa rodina ho moc nespomina ani sa o nom nehovori hlavne pre nami s bratom
strata blizkej osoby je velmi ale velmi tazka clovek nezabudne ale cas aspon trochu pomoze

Bolo to strašne ťažké. Musela som odísť od bábätka do práce. Totálne zamestnať myseľ a vyplniť čas milión povinnosťami. Prešlo už takmer 15 rokov a nie je dňa, kedy si nevzdychnem ako by bolo všetko ľahšie, keby je tu s nami. Ale zase na druhej strane som presvedčená, že mi tam hore vybavuje všetko (vôbec nemyslím materiu), čo potrebujeme spolu s rodinou tu v pozemkom živote. 😊🤍
@katuskamala1

@katuskamala1 ani nehovor, hrozny pocit. Uz su to 2 roky a stale na neho myslim a lubim ho. Chyba mi stale. Nieledy mam pocit, ze to ani nie je pravda, ze sa mi to len zdalo... Ale verim, ze ti, co sa lubia sa raz opat stretnu.

Bolesť ostala, naučila som sa s ňou žiť...
Poradím len,vyplač sa, výkrič vzdy keď sa ti bude žiadať, nedus to v sebe.. ono sa to zlepší vtedy, keď pochopíš, že tvoj život ide dalej, keď prestaneš cítiť zlosť, krivdu... keď proste pochopíš, že na otázku "prečo?" nie je odpoveď .. jednoducho zmieriť sa s tým...
Ps . Bud silná.. prajem veľa síl🍀

@katuskamala1 v roku 2007 mama a 2005 otec, boli to ako včera... Nech im je zem ľahká 😭, jeden brat bude mať výročie, druhý zomrel minulý rok,

môj otec chodil 3 roky každý deň na cintorín. Dokonca musel vyhľadať aj odbornú pomoc....
pre mňa bol najhorší prvý rok - po čase sa bolesť troška otupí.... sme veriaci , takže verím že sa má dobre - to ma vie vždy upokojiť.

co je to v mladom veku? moja mala 36. a uz je to cez 30 rokov a boli to stale. vzdy sa najdu veci pri ktorych si poviem, keby tu teraz bola, keby videla mojho manzela, keby videla svoje vnucata, keby ju oni mohli spoznat... treba sa s tym len naucit zit, ze zivot nie je len o ziti, ale aj umierani a moze prist v kazdej chvili a tak zijeme dneskom

Mám 34 rokov, mamina mi náhle pred mojimi očami zomrela keď som mala 23 rokov.. Ona mala 46 rokov..
Dnes už som mamou dvojičiek, prešlo už pomerne dosť rokov no so stratou som sa do dnes nezmierila. A som si istá, že sa s tým ani nikdy nezmierim..

Prve 3 mesiace boli take, ze som nejedla, nespala....potom som zacala na oko fungovat normalne, ale vnutro... po roku sa to zacalo tak nejak ustalovat vnutri, ale aj po 2.5 roku pride taka situacia, ze dostanem zachvat placu, napr.ked mam sviatok, vtedy mi vzdy rano prva pisala sms, teraz len pozeram na mobil a nic...ale uz nemam problem sa o bej rozpravat, ist domov k ocinovi alebo na cintorin a nenariekam tam uz...

@katuskamala1 čas všetko vyhojí...neboj sa vyplakať, neboj sa vyrozprávať / keď máš komu/, neboj sa pravidelne na hrob chodiť...

Nezmierili. A ani s casom sa to nevyhojilo. A neviem si ani predstavit, ked este pridem o druheho rodica 😢😢😢😢 Iba som sa s tym naucila zit, ze je to tak.

Neviem, ci sa s tym clovek niekedy zmieri, skor si casom zvykne na to, ze tu uz nie je. Je to velmi individualne, no kazdy ma podla mna pre co zit a na co sa zamerat, aby sa dokazal posunut dalej

8 rokov čo zomrel otec, veľmi ťažko som to zvládla. Teraz som s tým fajn ,ale stačí pesnička, zlá chvilka a revem ako decko. Chýba mi veľmi. Dúfam že tam kde šiel je na Tom dobre. Každý rok mu spravím omšu ,rozprávam sa s ním občas pri hrobe. Nepreboli to nikdy

@daridari11 ja by som si priala odist skor ako rodicia, to je moje jedine zelanie na tomto svete

@prosimopomoc Asi je na to dôvod, mať takú myšlienku😢