Rodičia odmietajú moju lásku k mužovi na vozíku
Čítala som tu podobnú diskusiu, ale chcela by som aj ja prispieť... Už si cez tri roky vypisujeme a volávame cez Instagram a Facebook s jedným mužom na vozíku. Nevie síce chodiť, ale je chápavý. Vie vždy podporiť, keď mi je ťažko. Má podobné záľuby, máme toho veľa spoločného. Je introvert, aj ja som. Jediný problém je diaľka. Ešte som nenabrala odvahu sa s ním stretnúť, pretože keď som to povedala rodičom (za tie tri roky nie raz), tak sa mi to snažili všemožne rozhovoriť. Nepustili ma za ním, a utiecť asi nemôžem aj napriek tomu, že som dospelá už nejakých tých pár rokov. Ja ich chápem, ale kto pochopí mňa? Kto sa snaží porozumieť tomu, že som až po uši zaľúbená? Nie chvíľu, ale nejaký ten čas. Čo by ste robili na ich mieste? Dovolili by ste partnera na vozíku svojej dcére?
@anonym_autor Býva niekde v zahraničí? Máš ty nejaký hendikep, psychický, fyzický? Ak nie, nevidím problém.
Na druhu stranu, ruku na srdce, koľko z nás rodičov, by boli šťastní, ak by si naše dieťa našlo partnera na vozíku. Každý chce pre dieťa to najlepšie. Vzťahy, život sú dosť náročné i za optimálnych podmienok.
@abbey1 sa natáraš hlúpostí. Už vidím ako sa tešíš zo zaťa na vozíku ktorému treba utierať riť.
Známa má post. dieťa - život o ničom. Ale to je jej dieťa, nie zať, nevesta a pod.
Píšete si 3 roky, reálne sa nepoznáte. Mala si 18, keď ste si začali písať, veď si bola ešte dieťa. Ale súhlasím, stretnite sa. Aspoň uvidíš, či aj naživo je to také, ako pri písaní.
Hoci, čo vlastne od toho čakáš? Keďže je ďaleko, asi sa bežne stretávať nebudete.
Ak ti je naozaj takou "písmenkovou, telefonickou" oporou, tak môžete byť kamaráti.
Prečo za 3 roky písania ešte ani raz neprišiel za tebou a nešli ste niekam von na kávu? Nie, diaľka ani vozík nie sú prekážkou. Poznám ľudí na vozíku, cestujú, po Slovensku, po okolitých krajinách cestujú vlakom, cestujú lietadlom, žijú aktívny život, niektorí aktívnejší ako fyzicky zdraví ľudia. Pre mňa by nebola stopka to, že je dotyčný muž na vozíku. Stopka by už dávno bola to, že za 3 roky nedokázal prísť a jeho jediná aktivita je sedieť nad mobilom.
Si nesvojprávna? V prvom rade sa osamostatni, keď nedokážeš ani len odísť na 1 deň od rodičov. 🤦♀️
Inak, autorka, píšeš, že si po uši zamilovaná. No, si zblbnutá, to áno. Ale ťažko môžeš byť zamilovaná do niekoho, koho reálne nepoznáš, nič si s ním nezažila, nič ste spolu nemuseli reálne riešiť.
No švagrina sa tiež zahrala ma samaritanku a skončila na psychiatrii a už je aj invalidna dôchodkyňa v 44 bez deti ale s laskou svojho života, ktorý je invalid a hernafrodit po naročnych operaciach a doteraz si mysli že v tych dvoch detskych izbach budu deti....smutne ale každy je strojcom svojho osudu.
@anonym_00e540. ??
Tri stratené roky. Vôbec nevies kto je na druhej strane aj keď si voláte je to len virtuálny človek. Na takomto fungovaní sa dá vytvoriť slušná zavislost. Nie je to reálny život. On aj keď na vozíku už mal ako tu píšu vyvinúť aktivitu a prist za tebou. Ak by mal o teba záujem verím tomu že by už dávno niečo vymyslel. Zasekli ste sa v takomto fungovaní lebo nič iné ako mobil v ruke nevyžaduje. Je to pohodlné príjemné bez starosti. Aby si nemala neskôr problémy v reálnych vzťahoch keď si zvykneš na tieto virtuálne pretože realita vyžaduje úplné nieco iné. Ktovie či je skutočne na vozíku a kto to vôbec je. 28 r motať hlavu mladej babe a robiť si s nej záplatu na samotu alebo ktovieco ešte bez snahy o reálny kontakt a žiadať aby si ty prišla mi príde nefer. Ani sa nečudujem že sa o teba rodičia aj boja. Aj keď ak máš 21 rodičia ti nemôžu zakazovať povoľovať a určovať s kým sa budes stretávat. Ak si toto teraz nevyriesis zachvilku budeš mať 41 a stále budeš žiť len tu virtuálnu realitu pod dohľadom rodičov. Toto čo más nie je vzťah je to ilúzia problem nie je jeho vozik ale to že miesto reálneho života najkrajšie roky trávis s duchom na mobile a nezijes realitu. A on ťa o ňu týmto ako s tebou funguje len oberá a z jeho strany je to sebecké. Buď nech sa s tebou stretne on vyvinie aktivitu dnes ľudia na voziku môžu žiť aktívne a nemusia byť zatvorený doma alebo nech ťa nechá žiť normálny život aj keď si introvert nie si asocial. Už to že by ho nemal kto doviezť pomôcť mu dostať sa na stretko ak to sám nezvládne alebo by sa vyhovaral by pre mňa bola 🚩skús mu navrhnúť aby prišiel keď ťa už viac krát rodičia nepustili za ním a ak on to vie dávno sa mal nastvat a niečo vymyslieť a prísť. Tak mu to skús navrhnúť že si dáte spolu kávu u vás v meste a uvidis ako zareaguje. Ako rodiča by ma trápilo že moja dcéra trávi čas na mobile miesto toho aby si užívala mladosť niekde vonku s kamoškami a miesto reálnej lásky zažívala iba virtuálne "priateľstvo". Ak jediné čo ten chlap dokáže je volať a pozvať ťa k nemu nebude schopný prísť bude sa vyhovárať a vymýšľať postupne by som túto závislosť ukončila. Aj keby všetko čo povedal a ako žije bola pravda chlap čo nie je schopný prísť za tebou a stacia mu tri roky ! virtuálnej reality tomu na tebe nezáleží a partner s neho nikdy nebude. Tri roky života sú sakra vela. Verím že nechceš takto stráviť celý život. Bola by to škoda a budeš to ľutovať
@abbey1 Ruku na srdce, tvoje dieťa ostane na vozíku po havárii, ktorú spôsobil ožratý a zdrogovaný vodič. Ako veľmi by si chcela pre svoje dieťa milujúceho partnera a aby neostal na tomto svete sám. Alebo by sme mu toež museli vysvetľovať, že na partnerskú lásku má zabudnúť? Len príklad.
@enmery 👍👍👍👍👍
@anonym_autor aké máš postihnutie ty? Nejaké psychiatrické, keď rodičia rozhodujú o tebe a musíš sa ich pýtať, či môžeš niekde ísť?
Ak máš nejaké takéto postihnutie, tak ich chápem, že sa o teba boja, ak si zdravá a svojprávna tak sa začni podľa toho spravať, nemáš 5 rokov a nemusíš si od nikoho pýtať povolenie vyjsť z domu, ísť k niekomu na návštevu, či rande…
A čo by som robila ako rodič? Rozhodne som svojej dcére, keď bola dospelá neurčovala a nepovoľovala s kým sa môže stretávať a chodiť. Je dospelá, sú to jej voľby. Osobne mi telesné postihnutie nevadí, ak to dcére nevadí, mňa do toho nič a oveľa viac by mi vadila nejaká psychiatrická diagnoza, ale aj tam by som si nanajvýš dovolila vyjadriť názor.