Pupočníková krv
Pupočníková krv je krv novorodenca1 zostávajúca v placente a pupočnej šnúre po jeho narodení32. Pupočná šnúra a placenta zabezpečujú výživu a dýchanie dieťatka počas tehotenstva. Hneď po narodení sa pupočná šnúra prestrihne a tieto orgány už nie sú potrebné.
Pupočníková krv obsahuje
- kmeňové bunky - z nich sa vyvíja organizmus dieťaťa. Sú to nešpecializované bunky. Postupne sa špecializujú na bunky všetkých potrebných tkanív a orgánov. Túto schopnosť po narodení postupne strácajú.
- bežné zložky krvi
Zdroje krvotvorných kmeňových buniek
- pupočníková krv
- kostná dreň
- periférna krv
V pupočníkovej krvi sa nachádzajú aj iné kmeňové bunky špecializujúce sa nielen na krvné bunky, ale aj na bunky svalov, kostí a chrupaviek, pečeňové bunky, bunky srdcového svalu a iné. Pôsobí pri obnove poškodených častí organizmu - regeneratívna medicína.
Využitie pupočníkovej krvi
V súčasnosti sa pupočníková krv začína využívať v oblastiach pediatrie i dospelých pacientov pri:
- Hematologických ochoreniach
- Špecifických genetických poruchách
- Imunologických poruchách
Liečba pupočníkovou krvou
Obnova krvotvorby je hlavným cieľom pri transplantácii krvotvorných kmeňových buniek.
Je nutné určiť, či sa na liečbu individuálneho pacienta môžu použiť vlastné krvotvorné bunky (autológna transplantácia), alebo bunky od darcu (alogénna transplantácia).
Pravdepodonosť, že dieťa bude niekedy potrebovať svoje vlastné krvotvorné kmeňové bunky odobraté pri pôrode je asi 1: 450.