Vaginálny pôrod 32 skúseností

Vaginálny pôrod je pôrod dieťaťa cez pôrodné cesty. Otázka aktívne vedeného pôrodu v pôrodnici,ktorý je vedený lekárom verzus prirodzeneho pôrodu2 skúsenosti nemá jasnú odpoveď ani medzi lekármi. Oba typy pôrodov majú svoje pre a proti. Pôrod doma alebo v pôrodnom dome na Slovensku však zatiaľ nie je oficiálne možný. V rámci alternatívneho pôrodu je v niektorých pôrodniciach možný pôrod do vody1.

Ak sa pôrod spustí sám,hovoríme o fyziologickom pôrode. Ak je činnosť maternice vyvolaná umelo s cieľom ukončiť tehotenstvo, ide o vyvolávaný pôrod29. Oba typy pôrodov majú rovnaký priebeh.

Pre uľahčenie pôrodu novorodenca je nutné občas pristúpiť k inštrumentálnemu pôrodu. Pod inštrumentálnym pôrodom sa rozumie kliešťový pôrod alebo vakuumextrakcia2.

Príznaky začínajúceho pôrodu



Priebeh vaginálneho pôrodu


Prvá doba pôrodná – doba otváracia


Prvá doba pôrodná je charakterizovaná skracovaním krčka maternice. Trvá od začiatku pravidelných pôrodných kontrakcií až po úplne skrátenie krčka maternice (zájdenie bránky). Je to najdlhšia pôrodná doba. U prvorodičky trvá 8-10 hodín, u viacrodičiek 6-7 hodín. Počas tejto doby sa môžete voľne pohybovať, môžte vyzužiť sprchu alebo gymnastickú loptu.

Druhá doba pôrodná – doba vypudzovacia


Dĺžka trvania tejto doby je individuálna - u prvorodičky okolo 50 minút, u viacrodičky 20 minút. Pôrodné cesty sú otvorené na 10cm. Tlak na rektum spôsobuje u rodičky nutkanie pri kontrakcii tlačiť. Táto doba si vyžaduje aktívnu spoluprácu rodičky. Pri kontrakcii by mala žena vydýchnuť alebo zadržať dych na max. 4-6 sekúnd. V tejto fáze môže byť prevedený nástrih hrádze (epiziotómia). V závere druhej doby príde k narodeniu dieťatka. Pôrodník podviaže a prestrihne pupočnú šnúru a položí novorodenca1 na matku.

Tretia pôrodná doba - doba placentárna


Tretia doba pôrodná zahŕňa pôrod placenty a plodových obalov. V priemere trvá doba 5-10 minút, maximálne 1 hodinu. Pri odlučovaní placenty môže rodička pocítiť ľahký kŕč. Maternica sa musí silno sťahovať, aby sa predišlo krvácaniu. K tomuto účelu sa podáva oxytocín20, ale tiež pomáha priloženie dieťatka k prsníku.

Štvrtá doba pôrodná - doba zotavovacia


Trvá ešte 2 hodiny po pôrode placenty. Až po týchto dvoch hodinách sa pôrod považuje za ukončený. Sleduje sa najmä stiahnutie maternice a zastavenie krvácania.



Súvisiace články



Viac o vaginálnom pôrode na modrykonik.sk



Použité zdroje


  1. Leifer, G.: Úvod do porodnického a pediatrického ošetřovatelství. Grada, Praha 2004

Externé linky


Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s vaginálnym pôrodom

Máš skúsenosť s vaginálnym pôrodom?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
lulukaka
2. jún 2018

Porod v Komarne

Prijali ma o 6 ráno. V ten deň som bola našťastie jediná rodička. Prišla som otvorená na 3 prsty. Nasledovali samozrejme rutinné výkony, ako klystír, ctg a pod. No pôrod sa aj napriek stupňujúcim bolestiam nijak nerozbiehal a o 13:00 som bola otvorená stále len na 4 cm. Tak prišla prvá vyvolávačka v podobe čípku. O dve hodiny ďalšia v podobe injekcie. Doteraz to bolo bolestivé, ale dalo sa to prežiť. No o 17:00 mi praskla plodová voda a ešte len vtedy sa tie mučivé bolesti začali. Pôrodnicu som si vybrala hlavne preto, že ponúkali epidurál. Mala som aj podpísanú zmluvu s anestéziológom. No keď som si epi pýtala, tak prišli na rad vyhováračky: To vás treba sledovať, to nebudete vládať tlačiť, lekár teraz nevie prísť... Našťastie od prasknutia vody to už netrvalo dlho, aj keď to naozaj veľmi bolelo. Miestami som fakt myslela, že už odpadnem od bolesti. A o 17:10 sme boli na svete. Skoro som síce porodila na zemi, pretože sestrička mi neverila, že mi už až tak veľmi treba tlačiť. Lekár bol super, robil mi masáž hrádze a nástrih nebol potrebný. Na tri kontrakcie som to už mala za sebou. Novorodenecké bolo perfiš, mala som nadštandardtku a sestričky boli na 1 s *.
  • Novorodenecké oddelenie, prístup sestričiek a perfi izba
  • Lekár pri pôrode, veľmi milý a ochotný, odmietol nástrih
  • Strava mi tiež veľmi chutila
  • Super vybavenie na pôrodnej sále, aj na vzdychárni, čistota
  • Načo ponúkajú epidurál, keď ho potom odmietnuť podať
  • Cirkus cigáňov na chodbe každý deň (v nadštandardnej časti ale nie)
1 poďakovanie
novakkata
27. máj 2018

Na prvý pokus expresne

Mám asi šťastie, lebo ako prvorodička som rýchlo porodila, od prvej pocítenej bolesti po prvý pohľad na môjho syna ubehlo presne 4:55 minút. Veľmi milá pôrodná asistentka a veľmi dlhé a bolestivé zašívanie, ale dalo sa.
1 poďakovanie
lia261
18. máj 2018

Neviem ci by som si ju vybrala znova

Mala som termín 3.10, no drobcovi sa tam páčilo. Poslali ma až na poradňu do nemocnice. Zobral ma jeden doktor, ktorý mi povedal, že ešte neprenášam, že to mám zle vypočítané. Mala som prísť až o týždeň. Tak som prišla. Zobral ma zasa iný lekár, ktorý mi zasa povedal, že už 9 dní prenášam, že o 2 dni mám prísť, že vyvolajú pôrod. Tak už som bola vtedy z toho blázon, kto má vlastne pravdu. PRišla som teda na vyvolávačku, prvý deň od rána od ôsmej do polnoci. Každé dve hodiny vyšetrovanie a stále som bola na 2 prsty. O polnoci mi dali injekciu proti bolesti, aby som si pospala do rána. Ráno ďalšia kontrola, ďalšia vyvolávacia tabletka a o pol hodinu už bolesti. Primár odporučil epidurál, lebo malý bol veľký. Sestrička ma odviezla na sálu, v bolestiach som stála na chodbe, kým sa s ďalšou sestričkou rozprávala. Potom samozrejme klystýr, nebolo to až také hrozné. No dva týždne po pôrode bola pre mňa stolica nočná mora. Samozrejme dala som epidurálku, sestrička aj doktori boli super, všetko mi vysvetľovali, keď mi ju zavádzali. Pôrod už bol parádička, nastrihovali ma dosť aj vo vnútri som bola dotrhaná. Doktorka si na pomoc zavolala primára, ten však nemohol. Prišiel iný doktor. No tri dni som vravela doktorom, že sa mi stále moc točí hlava, až na tretí deň mi zobrali krv. Sestrička mi kázala kúpiť si železo, ale len určitú značku. No zase bola nedeľa a lekáreň kde to predávali bola zatvorená. Dlho ma bolelo zašívanie, keďže bolo až ku zadku. Po šestonedelí som bola na kontrole a tam doktorka zistila, že mám dieru na začiatku pri vstupe do pošvy. Samozrejme som musela ísť na ďalšie došívanie. Doteraz mám kúsok jazvy rozšírenej a pomaly sa to hojí. Vo vnútri mám nejaké zrastené zošívanie, ktoré musí doktorka kontrolovať každý rok a ak by som pri sexe mala krv, tak musím prísť, lebo to mám z toho. Krčok mám tiež nejako zle zrastený na 3 miestach. Prvé dieťa a už teraz mám toho dosť skrz tieto problémy. To ani nevravím, keď som videla ako sestričky z novorodeneckého nepomohli susedke s priložením. Tri dni sa každej jednej pýtala, čo má robiť, keď malý nechce sať a každá jej inak povedala. Niektoré jej dokonca tak vynadali, že ako je možné, že za tri dni to nevie. Keď jej jedna kázala klobúčiky, druhá jej vynadala, že to ona nepotrebuje.
A v posledný deň nás sanitárka skoro vyhodila aj s maličkým z izby, lebo sme neboli o 10:00 už z izieb preč. Samozrejme, mali sme vtedy detičky nakŕmiť, ale to ju nezaujímalo.
  • Zariadenie
  • Pôrodné asistentky, doktorka
  • Niektoré zdravotné sestry
  • Návštevné hodiny
  • Informovanosť pacientok
  • Laktačné poradenstvo
  • Poradenstvo pre prvorodičky
  • Toaletné potreby
0 poďakovaní
mivalik
15. máj 2018

Porod v Čadci

Ja som porodila mesiac pred termínom. Celé tehotenstvo som mala bez problémov (vracanie do 7m a únava sa nepočíta). Išla som na poradňu, všetko bolo v poriadku, žiadny náznak pôrodu. Išli sme ešte dokúpiť veci do výbavičky. Večer som doma trošku upratovala, ale nič extra. Asi som len pozametala a umyla riad. Ako som si utrela ruky, praskla mi voda. Pozerám sa dole k nohám, začala som sa smiať a kričať na drahého. Ten dobehol, už vedel čo sa deje. Večer si stihol otvoriť a vypiť pivo. Volala som mame, všetci stres, že pre Boha, ona rodí. Ja vysmiata. Ani na sekundu som sa nezamyslela nad tým, že je ešte čas. Nemala som žiadne bolesti, nechcela som ísť ani do pôrodnice, ale moja krstná mama je záchranár, bola som donútená. Našťastie. Voda praskla o 20:00, príjem o 21:30, od polnoci mi začali kontrakcie. Vládala som predýchavať do pol 6, ale už som nevedela ani ako sa volám a čia som. Sestra ma poslala spať, že nech si pospím, lebo po pôrode budem unavená. 🤣 Ja že ok, idem si schrúpnuť, keď mám kontrakcie každých 5 minút. Vravím si, vydržím pol hodinu, o 6 sa menili služby. Už ma ale brali. Myslela som si, že naozaj zomieram, nemala som ani epidurálku ani rajský plyn. Stále som sa pýtala, kedy už môžem tlačiť, ale ešte som nesmela. Chvíľu na to som vedela, kedy tlačiť musím, keď som pocítila ranu ako z dela v zadku. Tlačenie bolo nič oproti kontrakciám. Keď som však videla malinkého spolovice vonku, bola som celá šťastní a zabudla som, že to treba dokončiť.
😀. Môj muž bol po celý čas so mnou a veľmi mi pomohol. Porodila som o 8:59. Bábätko mi priložili. Všetky sestričky aj doktorka boli úžasné. Asi 10x som im tam ďakovala a chválila ich. Po pôrode som bola ešte 2 hodiny aj s mužom a maličkým na sále. Potom už na izbe. Mali sme nadštandart, boli sme všetci 3 spolu. A bolo to úžasné. Drobec bol zdravý, nebolo ho nutné dávať do inkubátora. Som rada, že som rodila v Čadci, je to tam na vysokej úrovni.
  • Starostlivosť lekárov, sestier a pôrodných asistentiek
  • Nadštandart
  • Priloženie bábätka
  • Otec pri pôrode
  • Chýbala mi lakračná poradkyňa priamo v nemocnici
1 poďakovanie
janulka_petkulko
11. máj 2018

Pôrod na 1*

Takmer všetky kontrakcie predýchané doma. Bol to 2. pôrod. Kontrakcie začali asi večer okolo 22,00. Do nemocnice nás prijali 2.32 a 2.55 bolo naše krásne dieťatko už na mojej hrudi. Nádherný zážitok. Natrhnutie minimálne, rýchlo zahojená rana. Ďakujem v prvom rade Bohu, lebo to On všetko riadil, manželovi, lekárom aj sestrám. Ďakujem!
3 poďakovania
simoncelli
25. apr 2018

Expresny porod

Termín som mala 13.2., 12.2. som o 5.30 začala pociťovať mierne kontrakcie, ktoré som asi ešte hodinu vyhodnocovala, či toto je už deň D. Nakoniec sme sa s mužom a synom nachystali a odniesli ho k mojim rodičom, tam sme sa pohrali, naraňajkovali, ja som si pomaly predýchavala, keď prišla kontrakcia, do nemocnice sme odišli okolo 11, kým uschla podlaha v šatni 😊 a došli výťahy, bolo 11.30. Na vyšetrovni mi oznámili, že som otvorená na 4cm, bránka zájdená, poslali ma na sálu, kde sa mi ušiel nadštandard 😉🤘. Na sále mali akurát prednášku o používaní rajského plynu, tak sme čakali na doktora, čo mi mal pichnúť epidurálku, tú mi pichli okolo 13.00, doktor praskol vodu, malá sa narodila 13.47, celý pôrod som si strihla bez epi, nakoľko nestihla zabrať 🙈 ale dalo sa. Bolo to super, kľudne aj zajtra znova 😉😋
  • Docent Ferianec úplný profesionál
  • Dotepanie pupočníka
  • Bonding po pôrode
  • S malou po pôrode po celý čas
  • Veľmi dobrá starostlivosť na oddelení šestonedelia
  • Profesionálne sestričky pre detičky, pomáhali s kojením
6 poďakovaní
mimibambulka
12. aug 2015

Môj prvý netradičný pôrod v 20-tke.

Moje tehu bolo celkom normálne, až na pár rušiťelov v tom najkrajšom období môjho života ☺bol to vysoký KT.. baktérie v moči.. zvýšený cukor ... a toxoplazmóza, na ktorú som brala aj lieky ....

A tak celé som to nejako predýchala, až na posledný mesiac, kedy som už bola neschopná ničoho kvôli nadmernému zavodneniu. Môj muž mi strašne pomáhal, za čo som mu nesmierne vďačná ...

Dňa 28.4.2014 som sa zobudila cca o 2 v noci na pobolievanie bruška.. nechcela som hneď spraviť paniku, tak som sa pokúšala zaspať... Aj keď s obtiažami, ale podarilo sa mi to... Takto bolesti pokračovali až do 29.4. Až poobede som povedala, že pre istotu pôjdem do nemocnice, lebo termín som.mala až na 5.5. ..zobrala som teda už 2 mesiace pobalené veci. Odviezol má môj oco, lebo muž bol v práci. ..

Čakali ma vyšetrenia a záver: ostať ležat v nemocke a otvorená na 1cm ... mojou hlavou prebehlo toľko myšlienok, že som sa nestihla spamätať a už som ležala na gynekológii... že až kým neporodim ...

Bolo to nejak po 5 večer .. a vtedy to začalo !!!!!!! Bolesti sa stupňovalI a ešte k tomu, aby toho nebolo málo, tak som začala každú chvíľu chodiť na veľkú potrebu až do 3 rána. Spolu to bolo 11x a ten jedenásty som aj zvracala .. Kontrakcie silneli viac a viac, až bol také silné, že som roztrhla na posteli gumený madrac...
Zvonila som na sestru, ktorá došla až po 10 min. .!!! Povedala, že mám zazvoniť, keď sa kontrakcie budú opakovať každých 5 min... ok si hovorím... chytal ma strach... začala som sa čoraz viac a viac báť.

V tom som pocítila, že som zrazu mokrá, keď som ležala .. Ešte že som mala vložku.. bác odtiekla mi voda. Tak zvoním na sestru, že mi odtiekla voda a ona, že mám prísť do sesterskej izby... Moja izba bola na konci chodby, tak kým som tam prišla za mnou ostal po celej chodbe mokrý pás.

Kvapla na vložku činidlo a ona zmodrala .. zavolala lekára a mňa poslala zase na izbu sa pobaliť ... Nevládala som sa ani baliť, ani stáť, ani nič... volala som mužovi, že sa to začalo, nech príde čím skôr...

S tými veľkým taškami som prišla na vzdycháreň a stadiaľ hneď na klystír... Ešte som sestre vravela, že nie je potrebný, že ja som hádam už hádam aj vianočné opekance vitoto, ale ona si trvala na svojom.

Potom nasledovala sprcha v studenej vode, keďže teplá nešla.... a späť na vzdycháreň, kde ma už čakal môj muž .. bol mi takou oporou, keď som to predýchavala ... bolesti boli už také silné, že som si otvorila okno a kričala som na plné hrdlo .. ved nech vedia, že príde na svet nový život.

A to bolo už 6 hodín ráno .. preložili ma na sálu, kde ma pozerali a že iba 5cm .. nechali ma na sále s mužom že to mám pekne predýchavať... a lekár a sestry odišli niekde vedľa piť kávu ...

Inštinkt ma viedol, že sa mám postaviť a tlačiť. Tak som stála pri posteli, muž ma upokojoval a ja som tlačila, predychávala až na mňa prišla taká kontrakcia, že som potlačila z posledných síl. A čo sa zrazu nestalo? Ucítila som medzi nohami hlavičku... inštinkt ma viedol ešte raz a silno zatlačiť. Tak som sa nadýchla a potlačila .. rukami som chytila môjho synčeka Alexa a keď to muž videl bežal za nimi, že malý je už vonku ❤❤❤

Dobehli, presunuli ma na posteľ a malému už len prestrihli pupočnú šnúru... a neveriacky krútili hlavami, že ako so, to zvládla sama bez akejkoľvek pomoci a ešte k tomu prvorodička 20-tka.

Náš Alexko mal skoro 4kg a 52 cm ☺.. Keď mi ho položili na hrudník, bola som v neopísateľnej eufórii. A môj muž, čo dodať... ten správny novopečený otecko, keď nás videl, slzy šťastia sa mu kotúľali po lícach, aj mne, tak sme spolu plakali od šťastia a kukali sa na nás. Malý zázračný batôžtek ☺.. mimochodom narodil sa 7:40 ráno ☺☺30.4.2014. Malý modrookáň.
4 poďakovania
alllexis13
10. aug 2015

Prvý pôrod bol fajn...

Ako prvorodička som si z pôrodu ťažkú hlavu nerobila. Vedela som, čo má asi čaká, aj som sa trocha bála. Ale vravela som si, že to zvládli rôzne "fifleny", ja to zvládnem tiež...a niečo tam už so mnou urobia...

Termín vychádzal na pondelok, ale podľa dr. je to v nedohľadne- ak sa to nespusti, ďalší pondelok sa mám hlásiť v nemocnici na pozorovanie...Tak som prenášala...Prišla sobota, trocha pohybu pri upratovaní, večer grilovačka a išlo sa späť.

V noci som sa akosi budila, ale nič viac sa nedialo... Asi o 4-tej ráno som vstala, že idem cikať. No, v tom mi zostalo veľmi nepríjemne, dostala som nejakú slabosť alebo triašku, akoby ma chcelo prehnať...aj sa stalo...Vrátila som sa spať a bolo dobre asi do 8-smej, kedy sa to celé zopakovalo. Začalo aj jemné nepravidelné a zriedkavé pobolievanie brucha, občas vyprázdnenie sprevádzané triaškou....

Asi o 12-stej sme si s manželom sadli vonku a mne bolo hodinu príjemne. Prehovoril ma, aby som sa šla naobedovať. No, ako som vstala, dostala som bolesti. Začala som si ich zapisovať,ale stále boli nepravidelné....zrazu sa začali stupňovať....po 10min, 3min, 5, 15, 7, 5, 10....To som už ťahala manžela, že sa poberieme. No, ešte sa musel prebrať zo spánku :-D O 15-stej som mala zapísaný posledný čas. Cesta do pôrodnice trvala 10min.

V cieli ma ešte poslali osprchovať a prezliecť, no už to bolo s ťažkosťami v bolestiach, ale dali sa vydržať. Monitor sestričke ukazoval len jemné kontrakcie- vraj to bude ešte nadlho. No, mne sa už začali zdať silné... Sestrička nado mnou jedla broskyňový kompót a bolo mi z nej zle!!!

Prišla dr., že sa pozrie ako to vyzerá...nooo...celé sa to rozpadáva, otvorená na 7cm, ideme rodiť. Prepichla plodovú vodu, zavolali manžela, ktorý čakal mimo a chcela som ho mať pri sebe...No takmer som ho nevnímala a sústredila sa na pokyny dr...skôr mi vadil, keď opakoval všetko po dr....Na klystír už nebol čas. A keďže som sa doma samovoľne vyprázdnila, bolo to ok. Zopár zatlačení, pomohla aj sestrička tlakom na brucho. (Urobila som chybu, že som si chcela medzi tlačeniami robiť prestávky, ale nedali mi vydýchnuť, len bolo treba tlačiť...aby bol čím skôr vonku) :-)

O pol šiestej sa na nás usmievalo naše slniečko- chlapček. Keď ho dali do poriadku, doviezli ho ku mne vo vyhrievanej postieľke asi na hoďku?- neviem presne. Manžel mohol zostať 2 hodiny...Čo mi veľmi vadilo, bola injekcia zapichnutá v predlaktí- dali mi ju pred pôrodom...ani neviem čo to bolo, ale nechali mi to celú noc pre prípad, že by som začala silno krvácať.

Pôrod sa dal vydržať,osobne som myslela, že to bude horšie...alebo som mala šťastie ;-) treba si veriť. Uvidíme, ako zvládnem ďalší v marci.... :-) :-) :-)
0 poďakovaní
salome2011
24. júl 2015

Môj pôrod.

Ja som išla na pôrod o 21.30 Hneď som ho mala o 22.00. A druhú som mala tiež tak o 13.30 a o 14.00 bola už na svete, heh ;-)
2 poďakovania
timi1012
15. júl 2015

Moje čakanie na dcérku

Moje tehotenstvo bolo ukážkové, priam úžasné. Žiadne nevoľnosti, obmedzenia v intímnom živote, krásne tehuľkovanie :-) Ešte teraz, keď vidím tehuľku, mi začne môj batôžtek chýbať.

Termín pôrodu som mala 11.3.201. Tak ako každá mamina som sa už nevedela dočkať veľkého dňa. Bruško už bolo dosť veľké, nohy má boleli pri každom kroku. Do poradne som už chodila s myšlienkou, že si ma nechajú v nemocnici. No, nestalo sa. Pár dní pred TP som sa snažila upratovať, milovať sa čo najviac s mm, no nič nepomáhalo. Dcérka ešte nebola pripravená. V deň TP bola to streda, som išla do poradne netrpezlivá a nedočkavá čo mi dr povie. Pôrod bol podľa slov dr-ky ďaleko...

13.3 som si povedala, že keď sa dcérka rozhodne, vtedy príde. Ona to musí vedieť najlepšie, kedy príde ten správny čas. Prestala som na to myslieť. S mm sme si šli ľahnúť a 14.3 v noci okolo 01hod som sa zobudila na to ako mi praskla voda. Samozrejme som vyskočila z postele a čo najrýchlejšie šla na wc. Plodová voda pekne odtekala. Snažila som sa zostať kľudná a pomaly som si skontrolovala všetky doklady, veci, šla som do sprchy atď. Začali aj kontrakcie každých 5 minút. Predstavovala som si tu bolesť, že je horšia... no nevedela som, že to je ešte nič oproti tomu, čo bude neskôr.

Zobudila som mm, že prišiel čas, môžeme ísť. Okolo 2:30hod sme dorazili do nemocnice. Dali ma na monitor. Dr skontroloval a skonštatoval, že to bude na dlho. Tak ma odniesli na izbu, pripojili na bruško monitor a čakala som. Bolesť sa samozrejme stupňovala, ale ešte stále sa dala vydržať. Okolo 8hod ráno ma opäť pozrel dr. Bola som otvorená na 4cm. Už som bola unavená, smädná, hladná a hlavne nedočkavá. Spravil sa klystír (pre mňa bol najhorší z celého pôrodu).

Okolo 10hod ma konečne odniesli na box a čakali sme. Došiel aj manžel, čo mi veľmi pomohlo. Predýchavala som a čakala. Bola som strašne unavená. Pred 12hod došla ku mne drka a začala som tlačiť, kontrakcie už boli neznesiteľné. Nevládala som malú vytlačiť, tak ma samozrejme nastrihli. Neviem ako a kedy vyšiel posledný výkrik od bolesti z môjho hrdla, ale viem, že keď som zbadala to malé krehké vlasaté bábätko, tak v tom okamihu som zabudla na všetko a moja otázka bola, či je v poriadku. Ďalšiu hodinu ma zašívali. No to som už nevnímala. Bola som tá najšťastnejšia osoba na celom svete. Slzy šťastia mi stekali po líci, keď mi doniesli moje dievčatko. Boli sme ešte ďalšie 2hod spolu aj s mm a dcérkou. Bolo to neopísateľné.

Takže áno, pôrod ako taký sa dá vydržať, aj tá bolesť sa dala zvládnuť bez EPI a áno druhé chcem tiež, pretože pri pohľade na svoje krásne dieťa zabudnete a ostane len šťastie :-) (mne veľmi pomohlo pozitívne myslenie)
3 poďakovania
jala222
5. júl 2015

Prvý rýchly pôrod

Môj pôrod ako prvorodičky bol aspoň podľa mňa super rýchly... ;-)

Bolo 1.3 2008 a do obeda som si nejako neuvedomovala, že by som mala nejaká bolesti... keďže sme mali robotníkov na dome, tak som stále lietala a varila a upratovala. Až okolo pol druhej po obede som si na chvíľu ľahla a začala som pociťovať tlaky a bolesti ... až po hodine mi došlo, že sa často opakujú a že sú čoraz silnejšie... zavolala som manžela a oznámila som mu novinku ... kontrakcie sa zosilňovali tak na 3-minútové intervaly, ale mne sa ešte stále nechcelo ísť do nemocnice, keďže prvorodičky rodia dlho :-( ... ale o 15: 30 ma manžel ukecal a šli sme..

Na príjme ma prezliekli a šup na sálu. Tam zistili, že som otvorená na 4 cm, tak doktor prepichol vodu a začalo sa peklo... bolesti na nevydržanie ... infúzka, klystír, sprcha a čakanie ... najhoršie bolo asi, že mi počas kontrakcii tŕplo celé telo, keďže som nevládala ani dýchať... ale dočkala som sa ... o 19:10 ma presunuli na pôrodný stôl a išlo sa rodiť...

Malá sa narodila asi na 4 alebo 5 zatlačení ... museli mi pomôcť sestičky tlakom na brucho, lebo som nemala dosť sily... Malá bola krásna, ružovučká a ani neplakala, len si pamätám veľké očiská, čo na mňa kukali :-)

Teraz sa mi blíži druhý pôrod a len dúfam, že pôjde aspoň tak rýchlo ako ten prvý... :-)
0 poďakovaní
valeriap
10. jún 2015

Môj pôrod

Na pôrod som čakala ako snažilka na dve //. Proste už som sa nevedela dočkať toho že vraj krásneho okamihu ... začalo sa to sobotu o pol 7 večer, že mi odišla zátka. Strachom sme čakali s manželom, čo sa bude diať. Bolesti pomaličky prichádzali, tak sme sa rozhodli o 9 večer, že predsa len pôjdeme, nech sa na nás aspoň pozrú.

Dali ma na pásy, kde boli krásne čiarky ... bolesti ... potom ma vyšetrili a otvorená na 1 cm, no tak som si povedala, že aspoň niečo. Ale ako prvorodičke.. to môže trvať aj týždeň, kým sa otvorím podľa lekárky, tak šup domov. V nedeľu ráno sme sa mali vrátiť, že sa ešte raz pozrú kvôli malému, lebo mal zle uloženú hlavičku a čakala som, že povie aspoň 4 cm ...a ona povedala 1 cm stále? Jeden? To fakt budem rodiť týždeň? Tak zas domov. Dala som si kúpeľ, v bolestiach uvarila, poupratovala a zas rýchla sprcha a trošku oddýchnuť. No, už to nešlo, bolesti boli. Táke silné, že ani ležať sa nedalo ...

O 22.00 sme sa zas vybrali do nemocnice, kde zas dali na pásy. Kontrakcie každých 5 min, ale zas len na 1 cm otvorená. Už som bola zúfalá, unavená, sklamaná. Všetko to na mňa prišlo, že som nevedela prestať plakať. Lekárka povedala: "Ostáva tu." Fajn, tak ma dali na izbu aj s manželom, kde sme čakali, čo ďalej. Manžel spal a ja som skákala na fit lopte.

Ráno o 4 prišla sestrička, že mám pripravenú pôrodnú sálu aj vaňu s horúcou vodou, kde som predýchavala bolesti. Po dvoch hodinách som už chcela von a po vyšetrení mi oznámila, že som na 3 cm. No hurá, konečne som nepočula číslo 1 :D a potom to už šlo. Bolesti už silnejšie, už som bola na 6 cm, už som si uvedomila, že budem mamina :* Stále viac som sa tešila. Vrátila som sa do vane, kde som už ani sedieť nedokázala v bolestiach. Manžela som poslala von, lebo som mala chuť ho zabiť :D Na sále boli moje sestry, rodila som v zahraničí (Nemecko), kde to neberú tak tragicky ako u nás :)

O 10 .00 som si vypýtala epidurál, keďže som už bola úplne vyčerpaná od bolesti. Trvalo to a už som mala tej bolesti dosť ... tak prišiel ten zázračný pán doktor, ktorý mi tak pomohol :D a konečne prišla dobrá správa 10 cm :) Keďže som bolesti necítila, ešte aj obed som si dala na sále :D :D No, po vyšetrení zistili, že hlavička je dobre uložená, len že drobček ju mal otočenú na bok a nie a nie otočiť ...

Po tom všetkom, keď mi konečne oznámili 10 cm, že už budeme rodiť, mi povedia, že okamžite musím na cisársky. Malý je pridusený. To najhoršie, čo som mohla po tom všetkom počuť ... fajn. Ako ma brali na cisársky, tak som sa triasla od strachu, slzy mi tiekli prúdom ...manžel ani netušil, čo sa deje ...Už som bola pripravená, už len hadičku mi museli zaviesť a čo si lekárka nevšimne? Malý sa sám vytlačil. Videla hlavičku, tá najkrajšia veta na svete ...

Takže môj pôrod skončil tak, že som malého porodila na operačnom stole :D :D :D Ten môj úžasný, dlho očakávaný pôrod. Drobček sa nám narodil 25.5.2015: o 16.04 :)
1 poďakovanie
miims
5. mar 2015

Pôrod môjho synčeka- najkrajší zážitok

Všetko sa začalo okolo tretej hodiny ráno 12. januára. Zobudila som sa na silné bolesti, ktoré sa mi zdali podozrivé. Zobudila som manžela a spolu sme čakali, či sa budú opakovať. Pravdaže, opakovali sa. Interval bol síce dosť dlhý, ale konečne som po 5 dňoch prenášania pocítila nádej, že už by „to“ mohlo prísť.

Bolesti sa každou hodinou stupňovali, interval skracoval, manžel sa nevedel dočkať kedy konečne poviem, že už je čas ísť do pôrodnice, lebo som chcela ísť až v hodine dvanástej. Nakoniec sme sa vybrali okolo ôsmej ráno. Po príjme ma napojili na pásy, kde už sestrička zhodnotila, že sa nič nedeje. NIČ_??? NAOZAJ_??? Skoro ma vystrelo, lebo bolesti som mala fakt silné...

Nechali ma na vzdychárni, či sa to nerozbehne. Bola som tam do tretej poobede, kedy doktor zhodnotil, že som otvorená na jeden voľný prst. Takmer som sa rozplakala od zúfalstva, že bolesti síce sú, ale nič sa dole nedeje... Presunuli ma teda na oddelenie šestonedelia k jednej maminke s dvojdňovým synčekom. Celý celučký deň som predýchavala bolesti a keďže som na izbe nebola sama, čas mi celkom plynul.

Nastala noc a ja som chcela aspoň trošku pospať, lebo som bola veľmi vyčerpaná. Každých pár minút som však musela vyskočiť z postele a predýchať kontrakciu (a pekne potichu, aby som nezobudila spolubývajúcu a jej drobca). Okrem toho som mala akýsi silný výtok, čo ma znervózňovalo a spánok sa teda nekonal. Celá noc sa mi teraz s odstupom času javí ako v mrákotách.

Spolubývajúca sa zobudila okolo štvrtej ráno na plač malého, tak som jej referovala, že bolesti mám dosť často a dosť silné, že asi pôjdem konečne za sestričkou. Sestrička zhodnotila, že pôjdeme na pásy, že si mám zobrať so sebou uterák, toaletný a vložky.

Vrátila som sa do izby, vzala som si všetko a šla som za ňou na pôrodné sály. Len čo ma napojili, druhá sestrička hovorí, že ideme rodiť. Ja v šoku hovorím, že treba zavolať môjho manžela. Na čo mi ona povedala, že oni to nerobia, že som mu mala volať ja. So slzami v očiach som im vysvetľovala, že telefón ostal na izbe a že strašne chcem, aby bol muž pri mne. K čomu mi sestrička povedala, že to aj tak nestihne prísť, lebo to postupuje veľmi rýchlo. Trvala som si však na svojom. Našťastie sanitárka sa nado mnou zľutovala a šla mi na oddelenie po telefón.

Muž našťastie nepanikáril a vydal sa za mnou (dokonca vraj ešte stihol raňajkovať_!!!) Zatiaľ mi sestrička dala klystír, ktorý som pôvodne nechcela, ale v tých chvíľach som už nemala chuť protestovať...nuž...k tomu nie je čo dodať...bola som minimálne taká čistá, ako ľalia :-D Potom som si ľahla na pôrodný stôl, teda kreslo, ktoré mi sestričky super napolohovali a čakala, čo bude ďalej.

Prišiel manžel, z čoho som mala obrovskú radosť, lebo som chcela, aby sme tieto chvíle prežili spolu. Rozprávali sme sa a pomedzi to som predýchavala kontrakcie. Bola to sila, ale čakala som skutočne niečo oveľa horšie. Prišiel doktor a prepichol mi plodovú vodu. Vtedy som pochopila že ten výtok čo ma tak štval, bola vlastne plodová voda, ktorá zo mňa po trošičkách vytekala. Na pobavenie :-D

Potom mi napichli infúzku. Po asi minúte na mňa prišli skutočné bolesti. „Je to tu“ bola jediná myšlienka, ktorá mi ešte prebehla hlavou. Z boku ma preložili na chrbát a vyložila som si nohy. Sestrička mi hovorí, že mi musí roztiahnuť bránku, lebo že tá tam trochu zavadzia a že môžeme ísť na to. Ako som čakala, že mi konečne začne búchať srdce a zachváti ma panika, nič také sa nedialo. Bola som ako v tranze. Začali silné kontrakcie počas ktorých mi sestrička vysvetľovala, čo mám robiť. V tú chvíľu bolo fakt ťažké sústrediť sa a ešte aj správne robiť všetko, čo mi hovorí. Podstatné bolo, že som tlačila.

Mala som pocit, že sa nič nedeje. Ďalšia kontrakcia. Tlačím. Stále mám pocit že sa nič nedeje. Zle som dýchala, čo spôsobilo, že som tam skoro zamdlela. Našťastie prišla ďalšia kontrakcia, ktorá ma prebrala a znova som tlačila. Stále nič...alebo_??? Doktor konečne prehovoril, že vidí hlavičku a mne odľahlo, že sa nenamáham zbytočne, ale niečo sa skutočne deje.

Do poslednej chvíle čakal s nástrihom, ale nakoniec cvakol, nič som však necítila. Sestrička mi hovorí že teraz musím zatlačiť naozaj silno a že už bude tu. Zmobilizovala som zvyšky posledných síl, tlačila som ako o život a zrazu som pocítila neskutočnú úľavu – hlavička vyšla von. Telíčko už doslova len vypadlo a doktorovi v rukách skončil môj chlapček. Poriadne som ho ani pomedzi nohy nevidela, ale počula som– plakal_!!!! To bolo najdôležitejšie.

V priebehu minúty mi ho priniesli. Bol prekrásny, kričal, mykal sa a ja som ho držala v rukách, triasla som sa a lomcovali mnou také emócie, aké som nikdy predtým nezažila. Nedokázala som vyroniť ani slzu, ledva som dýchala...bol to tak silný okamih... Pozrela som sa hore na manžela a videla mu v očiach slzy dojatia. Ten moment a tie silné city vo mne ostanú navždy.

Adamko sa narodil 13. januára 2015 o 7:13 čo beriem ako znamenie a 13 je moje nové šťastné číslo :) Ďakujem Bohu za to, že som žena a mohla som zažiť čosi tak úžasné, že sa malý narodil zdravý, že bol manžel pri mne a prežíval to so mnou. Som rada, že som si pôrod užila naplno bez epidurálky a že všetko prišlo samé od seba a prirodzene. Už teraz sa teším, až si túto skúsenosť raz zopakujem :)
5 poďakovaní
jankabj033
4. mar 2015

Ked zvládla mamina- zvládnem aj ja!

Prvé tehu, celé krásne a bezproblemové až do 1.11.2010. TP som mala na 19.12., čiže bolo ešte kopu času a ja som mala ukrutné bolesti. Službokonajúci lekár nariadil rôzne vyšetrenia. Výsledok žiaden, len ležať a tak som od toho dňa ležala a zvažovala, že ked mamina zmákla odrodiť tri deti, ja to zvládnem tiež.

Takto som ležala a modlila sa za akúkoľvek kontrakciu, za akýkoľvek náznak blížiaceho sa pôrodu do 23.12. Bolo ráno 5 hodín, keď sa dostavila prvá kontrakcia...o 15 minút ďalšia a potom ďalšia a takto to išlo až do 25.12.2010 do 5 hodiny rána. Bola som unavená, ubolená, zničená, ale hlavne šťastná, že sa konečne lekári rozhýbali a prestali mi vravieť, že si nebudeme kaziť vianočné sviatky.

Na sále som bolesti už nezvládala a vypýtala som si EPI. Nič lepšie som urobiť nemohla. Pôrod bol dlhý a namáhavý. 12:19 mi lekár oznámil, že mám syna- ale malý neplakal. Neskôr mi lekár povedal, že malinký bol veľmi omotaný pupočnou šnúrou a aj vdaka Epi som to zmákla na výbornu, lebo som bolesť necítila.

Pri druhom pôrode som už neváhala a hneď pri prvej kontrakcii som pýtala Epi. Pôrod som si doslova užívala. Bez bolesti to bolo krásne.

A ak by sa ,,zadarilo" aj do tretice, tak ma bez EPI na pôrodnú sálu nik nedostane.
3 poďakovania
kathy7337
3. feb 2015

Druhý pôrod bol jednoduchší- vedela som,čo ma čaká

Druhý pôrod bol jednoduchší a hlavne prirodzenejší než prvý..
O 17:00 som bola otvorená už na 8 cm. Kontrakcie silneli, ale stále som mala úsmev na tvári. Čakali sme do 19:30, ale nič viac sa nedialo... Doktor sa teda rozhodol, že mi už prepichne plodovú vodu, aby sa to pohlo. Nastali brutálne kontrakcie, úsmev mi zmizol z tváre a zvíjala som sa od bolesti po ležiačky na posteli, kým vytečie plodová voda. Keď som sa po 10 minútach postavila, cítila som ako sa mi tlačí hlavička von.

Tak šup na pôrodnú sálu. Pri prvom zatlačení vyšplechol zvyšok plodovej vody a pri druhom zatlačení bola malinká na svete. Keďže to bolo tak rýchle, nestihla ani prísť sestrička z novorodeneckého. Doktor mi teda položil Elianku na brucho a nechal dotepať pupočník. Malinká okamžite prestala plakať, normálne zdvihla hlávku pozrela sa okolo seba a hlavička padla. Potom ju zdvihla znova a zahľadela sa na mňa. Zostala som ako v tranze. Doktor vraj tiež niečo také ešte nevidel (nakoľko to nie je bežná prax v nemocnici).
Ale pre mňa to bol obrovský a fakt silný zážitok...
4 poďakovania
filipkoko
14. jan 2015

Poroďte svoje dieťa tak, ako to príroda káže

Najkrajší deň v mojom živote bolo porodiť moje dieťa, aj keď s bolesťami. Najkrajší bol ten pohľad na moje maličké dieťatko, keď mi ho dali do náručia. Vtedy zabudnete na tie dlhé hodiny bolesti a ste najšťastnejšia mamička na svete.
6 poďakovaní
zuzka38
6. nov 2014

Moje dve rýchlovky

Apríl 2011
Tak ako sa na kurzoch predprípravy hovorilo, nikam sa neponáhľajte, prvorodičky máte čas, aj 17 hodín, tak som sa teda neponáhľala...

Prvé kontrakcie začali ráno o 5-tej (ale to som netušila, že sú kontrakcie). Skrúcala som sa na posteli každých 20 minút, bolesti sa stupňovali a zďaleka ma pozoroval manžel a náš pes (RR). Manžel ma stále nútil, že poďme radšej do pôrodnice. Ja som ho ukludňovala, že to je určite len chabý začiatok a ja nikam nejdem, nebudem predsa čakať a vzdychať v nemocnici celý deň - odtrpím si to radšej doma...

Išla som do sprchy, tam som stála asi polhodinu a kontrakcie sa stupňovali (to som už tušila, že sú teda kontrakcie a už boli každých 5 minút). Na naliehanie manžela som si povedala v poriadku, poďme teda do poradne :-) Cesta nám trvala len 10 minút medzitým na parkovisku som rozdýchavala ďalšie dve kontrakcie.. tam som už privolila, že teda poďme rovno na prijem. Po ceste ďalšia kontrakcia. na príjme ďalšia kontrakcia, vo výťahu ďalšia kontrakcia...

Keď ma službukonajúca lekárka pozrela o 10.00 ráno, s údivom na mňa pozerá, kde ste boli doteraz? Ste otvorená na 9 prstov, rodíme! Ani som sa zľaknúť nestihla, prešli sme do pôrodnej sály aj s manželom, ktorý ešte stále nechápal ako rýchlo to ide.. ale stihol ma zvoziť pod čiernu zem, že sme mali ísť dávno, že som skoro doma porodila...

Malý bol na tri kontrakcie von, narodil sa 10.42 hod., čiže od prvého náznaku neubehlo ani 6 hodín... bol to adrenalínový zážitok so šťastným koncom :-) A teda nie vždy platí, že prvorodička musí rodiť 10, 17 či viac hodín... držím palce všetkým :-)


Máj 2014
Po prvej rýchlej skúsenosti som tušila, že druhý pôrod nebude iný :-) Manžel už tiež na základe skúsenosti a teda aj na základe toho, že ma "trochu" pozná už mesiac pred termínom hovoril ako hneď pôjdeme do pôrodnice, keď bude prvý náznak pôrodu. Pritakávala som s úsmevom.

Pri prvom pôrode človek netuší naozaj nič a spolieha sa na vlastné inštinkty. Pri druhom tehotenstve už robíte všetko na základe skúseností z prvého "zážitku". V nedeľu ráno mi odišla hlienová zátka a tak som váhala, či ešte epinovať alebo nie. Epinovala som (Keďže som nechcela skončiť s 15 štichmi dotrhaná zvonku zvnútra ako pri prvom - človek rozmýšla už úplne inak). V noci 00,30 teda už v pondelok prvá kontrakcia, tak si ju v kľude predýchavam. Na to sa zobudí môj manžel: "Čo sa deje? Idem po tvoju mamu?"
JA: Nie kľud, to je len prvá kontrakcia.
MM: Odmietam dopadnúť ako posledne, odchádzame do pôrodnice teraz!
JA: Vydrž prosím ťa. Musíme vedieť aspoň interval kontrakcie. Nemôžem prísť predsa do pôrodnice, že mala som prvú kontrakciu.

O desať minút ďalšia kontrakcia, manžel teda šiel po moju mamu, ktorá zatiaľ v noci bola s naším starším synom. Prišli ani nie o dvadsať minúť a ja som už mala 5 minutové, ale kratučké kontrakcie, ktoré sa dali krásne predýchať. Odchádzame okolo 1.00 v noci autom, cesta nám trvala znova asi desať minút (po ceste stihol manžel v strese vytrúbiť auto, pred Antolskou nevedel na trikrát zaparkovať :-D tak sme sa ešte smiali, že je fakt v strese :-D ).

Tentokrát sme išli teda hneď ako si manžel želal, ja by som ešte asi čakala dlhšie doma :-D ale nehovorte mu to :-D Službukonajúca lekárka pozrela, otvorená na 4cm, Chcete epidurál? Pozerám s údivom, fakt neviem, pri prvom sme nestihli a dala som to v pohode. Viete čo, nedajte, veď to nemôže byť horšia bolesť, nie? Poslali ma do sprchy. Tam som si predýchavala. No, už prišli aj tlaky na konečník, tak som vedela, že už to príde a tak som šla povedať, že tlaky na konečník mám. Odviedli nás s mm na pôrodnú sálu a tam na štyri kontrakcie sa narodil náš druhý krpec.

Druhý pôrod bol náročnejší v tom, že v hlave rozmýšľate ako veľmi to bude bolieť. Viete do čoho idete, či budete tlačiť kedy máte tlačiť, naopak netlačiť keď povedia atď atď....

Na Antolskej (prvého som rodila v Ružinove) som sa stretla aj s náznakom alternatívneho prístupu. Jednu kontrakciu ma nechali po stojačky tlačiť a potom som dotlačila malého v ľahu. Hneď som ho dostala na brucho, prvé prisatie a celé dve hodiny bol so mnou celý čas.. bol to nádherný zážitok a ešte rýchlejší pôrod ako prvý..

Ktovie, čo bude pri treťom :-D
2 poďakovania
jahodka777
15. okt 2014

Nie každý rýchly pôrod je super....

Našu prvú babu som porodila plánovaným cisárskym rezom, lebo bola tak otočená, že to nebolo možné porodiť. Ostala som tehotná s druhou a pri tej ma už čakal riadny pôrod...celý čas som bola v pohode, vôbec som sa pôrodu nebála a dokonca som bola rada, že nemusím znova rodiť cisárskym. Lebo podľa mňa cisársky nie je lepší výber čo sa týka rodenia.

V stredu 26.5. - 38tt som bola v poradni u môjho gynekológa, čo bol zároveň aj môj pôrodník. Všetko bolo ok, otvorená na 1,5cm a dohodli sme sa, že cez víkend má službu, tak aby som došla v sobotu ráno, že mi urobí prietoky.

V sobotu 29.5. doobedu som bola v nemocnici, čo je od nás vzdialená 23km. Všetko bolo v poriadku a rozlúčili sme sa s lekárom slovami, že sa uvidíme znova v stredu v poradni. Ale on ešte dodal, že to môže byť už aj dnes, lebo som úplne pripravená na pôrod.

Došli sme domov...ja som typ ženy, ktorá nerada vysedáva a polihuje. Môj muž stále šomre, že vždy len behám a robím aj to, čo nie je nutné...ale túto sobotu som proste nemala náladu na nič, nič ma nebavilo a dokonca mi všetko a všetci vadili. Malú, ktorá mala vtedy 4 roky som prehovárala, aby išla spať k starým rodičom. Najprv nie a nie ísť, ale napokon večer sa rozhodla, že ide. A urobila naozaj dobre, lebo si neviem predstaviť, čo by sme robili s ňou keby bola ostala doma.

Celý deň mi nič nebolo ani len šklbnutie v bruchu, iba som mala celý deň stvrdnuté brucho...volala som lekárovi a dohodli sme sa, že zajtra prídem znova na prietoky. Večer 22,30 ležíme na gauči, pozeráme telku. Ešte mi volala sestra, že či je všetko ok. Ako som s ňou dovolala, položila som telefón na stôl a prvá silná kontrakcia. Nato hneď mi odtiekla plodová voda. Išla som na wc, tam druhá kontrakcia...o chvíľu tretia....kričím na manžela, aby mi doniesol veci, že musíme ísť do nemocnice. 22,55 sme boli už v nemocnici a ako som vyliezla na stôl, už ma z neho ani nepustili dole, lebo, že o chvíľu rodíme. 23,45 bola naša druhá baba na svete.

Pôrod bol síce rýchly, ale strašne prudký. Kontrakcie boli rýchle, často za sebou a veľmi prudké, čo zanechalo aj popôrodné komplikácie. Rýchly pôrod spôsobil, že som ostala čiastočne inkontinentná - nedokázala som udržať stolicu. Častým a poctivým cvičením som to dostala pod kontrolu. Teraz má malá 4,5 roka a ešte vždy je to tak, že keď musím tak musím, lebo to dlho neudržím.

Ale napriek aj týmto trvalým následkom som rada, že som rodila prirodzene. Lebo cisársky je podľa mňa pre matku, ale aj pre dieťa to horšie riešenie. :-)
2 poďakovania
lusi24
10. okt 2014

Porodila som v 23 prvé dieťa.

Môj deň D... prenášala som 2 dni. Tak mi povedali doktori, že sa dá tabletka na otváranie... celý deň som bola na pozorovačke.

Mala som slabé kontrakcie. Až večer o 8-mej mi odtiekla vonkajšia plodová voda, tak mi doktor prepichol plodový vak. Plodová voda odišla a som sa otvorila na 5 cm. Do 00:00 som mala kontrakcie, bolo mi ťažko, zvracala som, bola som smädná a už som chcela to ukončiť... No, sestričky a doktori ma nechali. Dostala som aj infúzky na silnejšie kontrakcie. No, stále boli slabé.

O 00:00 mi doktor povedal, že som otvorená na 8 cm a že sa ide na sálu. Kontrakcie boli slabé. Keďže som nechodila na žiadne kurzy s dýchaním, nevedela som ako na to, tak som mala problémy. No, sestričky mi pomohli. Jedna si mi ľahla na bruško a povedala, aby som ju odtláčala. Nakoniec som porodila o 2:07 krásne dievčatko Miu. Mala 3150g a 50cm..

Najhoršie bolo, že som sa moc ponatŕhala, tak ma doktor pol hodinu potom ešte zašíval... už mám 2 mesiace po pôrode a keď idem na veľkú a mám potlačiť, strašne to bolí a neviem, čo robiť.
0 poďakovaní
patisofi
14. aug 2014

Naša prenášaná princezná :)

Ahojte maminy aj ja sa podelím s Vami o moju skúsenosť a zážitkom pri mojom treťom pôrode. Takže moje dva pôrody boli veľmi rýchle, ani neboli tak strašne bolestivé :-) Prišla som, do hodiny som porodila a bolo po všetkom. Ale tretí pôrod, hmmm tak to už tak ľahko nešlo.

Našu princezničku som 9 dní prenášala a lekár mi v poradni oznámil, že by bolo rozumnejšie, keby som už išla do nemocnice, aby som bola pod kontrolou a hneď ma upozornil aj na alternatívu vyvolávaného pôrodu. Nastúpila som do nemocnice 11.09. 2013. V ten deň som mala termín, ale mašej malinkej sa akosi na svet ešte nechcelo a v brušku bolo zrejme oveľa lepšie :-) Na ďalší deň opäť nič, to bol už utorok. Až v stredu si ma zavolal primár a po vyšetrení mi oznámil, že na ďalší deň ráno idem na sálu, kde mi začnú s vyvolávaním pôrodu.

Nastal deň D a ja som sa už nevedela dočkať, kedy uzrie svetlo sveta naše milované dievčatko. Všetko to celé divadielko sa začalo ráno o 6 hodine, kedy mi dala sestrička klystír. Nasledovalo wc, sprcha, vyšetrenie lekárom a keby len jedným, ale boli tam medici, medičky a učili sa :-) Nebola som otvorená, tak mi dali tabletku, aby som sa začala otvárať a podali mi oxytocín a začalo sa to ...neskutočné bolesti a mala som pocit, že kontrakcie mám každú minútu.

Bolo 11 hodín. Oznámila som manželovi, aby už prišiel, lebo chcel byť pri mne a pri narodení našej lásky :-) Keď prišiel manžel už mi praskla a odtiekla plodová voda a manžela som už ani nejak moc nevnímala, že je pri mne. Tie bolesti boli už tak silné, že som sa pristihla, ako od bolesti kopem do steny na chodbe, po ktorej som urobila snáď 100 kilometrov a predýchavala každú jednu kontrakciu :-)

Bolo 13:30. Pribehol ku mne celý lekársky tím ,ale hlavnou hrdinkou bola veľmi príjemná mladá pani doktorka, ktorá pomohla našej malinkej von, keď sme začali tlačiť. Ale to už bola malina a na 2 potlačenie bola princeznička na svete. A musím sa pochváliť, že som rodila bez nástrihu a nemala som ani jeden steh. Môj úžasný manžel ma krásne povzbudzoval a bol pri mne, bol mojou oporou. Naša Patrícia sa narodila a my sme boli, aj sme šťastní rodičia a túto radosť sme oznamovali celej rodine a priateľom :-) ... nevedeli sme sa vynadívať na naše dievčatko.

Takže maminy, môj tretí pôrod bol oproti prvým dvom dosť ťažký. Nevedela som, čo ma čaká a nevedela som nič o vyvolanom pôrode. No, teraz som som oboznámená o tom, keby sme sa rozhodli s manželom pre ďalšie dieťatko, čo ma môže čakať.
1 poďakovanie
patricionella
12. aug 2014

Super extra rýchly pôrod

Rodila som v poradí už naše tretie dieťatko.

V stredu som bola na poradni, otvorená na 1,5 cm. Poslala ma na hematológiu, lebo som mala veľmi málo železa 70. Tam mi dali infúziu. Hneď počas nej som cítila dosť silnú bolesť v podbrušku. Takú, akú som ešte necítila. O chvíľu to prešlo, tak som šla domov. Na druhý deň som poobede mala bolesti dosť silné...ale neboli identifikovateľné...jednoducho stále po troche poobede asi 3 hodiny. Boli také isté ako na tej hematológii. V piatok všetko ok. Večer o desiatej zase tá zvláštna bolesť, ale veľmi krátko.

V sobotu ráno o ôsmej som začala mať bolesti v črevách. Kvôli tomu železu som mala zápchu a týždeň predtým som mala črevnú chrípku, tak som si myslela, že to bude zápcha. Dala som si klyzmu a všetko prešlo. Pokiaľ som ležala. Stačilo, že som zašla na záchod a už tam tá bolesť bola znova. Zvláštna bolesť. V posteli som merala, to bolo desať hodín. A tam som zistila, že je to 3x po sebe po 10 minút, tak že teda ide o pôrod. Tak som sa šla do sprchy oholiť, tam zrazu po 3 minútach, rýchlo som sa obliekla, šla do kuchyne a tam zrazu každú minútu a zrazu cítim tlak. Manžel zobral auto a šli sme.

Ešteže máme nemocnicu na 10 minút od domu. Doviezol ma pred vchod, ledva som zašla 10 m k výťahu....manžel zazvonil..."mám tu rodiacu manželku" .....zistila som, že je otvorené, tak vchádzam, vyzúvam sa...sestrička ešte z konca chodby kričí, že kľud...keď ale došla už podľa vzdychu prišla na to, že manžel nepreháňal. Rýchlo ma zobrala na kreslo a rýchlo odviezla, vraj na vyšetrenie, ale našťastie na sálu. Stihla som iba vyzliecť nohavice, vyliezť na kozu a doktorka povedala sestričkám, že už cíti vlásky, že prestrihne vodu a že rodíme...tak začali všetky sestričky behať...prišli 2 bolesti a moja najmenšia bola na svete...bola som v takom šoku, že aj pri rodení som neverila, že rodím. Ja som totiž vôbec nemala pôrodné bolesti. Bolel ma "iba" krčok, čo boli bolesti, akoby Vás niekto zverákom otváral. Rýchly pôrod, čo bolo super. Zato som sa roztrhla, tak ma musela tak či tak roztrihnúť.

...potom som musela vysvetľovať doktorke ako k tomu prišlo...že som neprišla skôr. Ono o desiatej som prišla na to, že ide o pôrodné bolesti a 10:50 bola malá na svete. Chodiť som začala o pol jedenástej a vtedy sa to rozbehlo. V podstate som porodila za 20 minút. Keby mi odtiekla plodová voda, tak by som porodila doma.
9 poďakovaní
michaela45
28. jan 2014

Nečakaný pôrod

Termín pôrodu som mala 26.6.2013. Bola som na poradni 4.6.2013. Doktor ma pozeral a všetko bolo v poriadku. Povedal mi, že ak nebudem mať žiadne komplikácie ďalšia poradňa o týždeň. No len sa tak nestalo.

V piatok 7.6.2013 som sa bola s manželom previesť na motorke na cintorín, starkej zapáliť sviečku. Išli sme na pijonieri :-) Večer mi bola strašná zima. Šla som sa osprchovať v teplej vode. Ľahla som si do postele a zaspala som. Ráno sa okolo 8:30 zobudím na mierne bolesti v podbrušku. Šla som preto na wc a prišla som na to, že mi odišla hlienová zátka. Veľmi som sa zľakla, keďže som mala rodiť až 26.6. Preto som poprosila manžela nech zavolá do nemocnice, či mám isť už na pôrod alebo ešte počkať. Po rozhovore s doktorkou sme zistili, že si mám ísť dať ešte teplú sprchu a ak kontrakcie neprídu, nemusím chodiť.Lenže ja som mala len mierne bolesti ako pri menzese :-) Pri stopovaní som zistila, že tie bolesti sú každých 5minút. Tak som sa rozhodla o 13:00, že pôjdeme do nemocnice.

Pri príchode do nemocnice ma zobrali hneď na pôrodnú sálu. Sestrička veľmi nepríjemná ma pozerala a spisovala papiere asi 15minút . Neskôr prišla doktorka. Kázala, nech ma napoja na pásy. Tam zistili, že nemám žiadne kontrakcie, že ako môžem cítiť bolesť. O 14:00 ma pozerala doktorka a bola som otvorená na 2cm. Povedala, že za dve hodinky ma príde pozrieť znova. Sestrička mi kázala, aby som ležala a pospala si. Lenže to sa nedalo, a som mala bolesti. Síce som bola napojená na pásy, aj tak nič neukazovali. Po dvoch hodinách doktorka prišla znova, ale stále som bola otvorená na 2cm a skonštatovala, že ak o 18:00 nebudem otvorená na pôrod, tak ma dá na izbu. Lenže ja som bola asi okolo 17:45 na wc a začala som krvácať, nie moc, len trošku. Manžel bol stále pri mne a sa zľakol. Zavolal doktorku a tá ma už pozerala a povedala, že už idem rodiť.

Bola som na 6 cm otvorená. Dali mi klystír. Kázali ísť pod sprchu, aby sa kontrakcie zjemnili. O pár minút som cítila ako sa mi malý strašne tlačí von. Dali ma na kozu a zakazovali tlačiť. Museli mi najskôr vodu prepichnúť a potom som párkrát zatlačila a malý bol vonku. O 19:30 sa narodil 3500g a 50cm náš malý Tobiasko. Boli nejaké komplikácie, keďže sa narodil v 37tt. Mal dosť silnú žltačku. Po 10dňoch nás púšťali domov.

Ppovedala som, že pôrod samotný by som zvládla ešte raz, len to zašívanie to nie :-) A hlavne by som nerodila už v PB. Zlý personál sestier, aj doktorov a aj prístup odporný.
4 poďakovania
kaculda2
27. jan 2014

Prvý pôrod v 22.roku môjho života

Mala som termín 22.9.2013. Celé tehotenstvo bolo bezproblémové, do 30.7 som chodila do práce a nadrapovala sa s ťažkými krabicami a obskakovala som brigádnikov. Na materskú dovolenku som išla 6 týždňov pred pôrodom.

Kedže môjmu dievčatku bolo v brušku asi veľmi dobre, tak sa von neponáhľalo. 27.9 ma hospitalizovali na predpôrodnom oddelení, že mi v sobotu 28.9 dajú vyvolávačku. Všetky testy boli v poriadku, otvorená som bol na 2 cm. Žiadne bolesti, ani kontrakcie som nemala. Mladý pán doktor si povedal, že ma nebudú zaťažovať s vyvolávačkou, a že ešte deň počkáme.

Ráno 29.9 o 2:30 som sa zobudila na to, že mi odišla hlienová zátka. Od vtedy som mala jemné kontrakcie. O 5:00 mi odišlo malé množstvo plodovej vody. Vtedy už boli kontrakcie o trochu silnejšie. Už som len čakala, kedy mi povedia, že rodím :-). O 12:30 ma poslali na vzdycháreň. Urobili klistír a poslali na izbu. Kontrakcie boli čoraz silnejšie a pravidelnejšie. Celý čas ma chodili kontrolovať sestričky, aké mám časté kontrakcie. Už od 18:00 som mala silné, pravidelné, ale sestričky len mávli rukou a išli ďalej ]-( .O 21:00 som už nevydržala a išla za doktorom s tým, že mám kontrakcie každé 3 min. a že už asi rodím. Vyliezla som na kozu a a zliezala som s tým, že doktor kričí, že už som na 5 cm otvorená a že už rodím.

Tak som ešte hodila rýchlo teplú sprchu, zavolala priateľovi a už som bola na pôrodnom boxe. Pôrod bol rýchly, bez poškodenia. Dcérka sa narodila 29.9.2013 o 23:05. Mala trošku zlú adaptáciu, ale nakoniec všetko dobre dopadlo.

Aj keď som mala dosť dlhý priebeh, ale stálo to za to a teším sa na ďalšie tehuľkovanie. :-D
3 poďakovania
jaja018
7. aug 2013

Trochu iný pôrod

Termín som mala 18.5.2012. No kvôli preeklampsii som bola hospitalizovaná už o 5 týždňov skôr. Stále som čakala, že sa malá vypýta skôr, no nechcelo sa jej. Nakoniec sa pán primár 4.5. o 9:00 ráno rozhodol, že ideme rodiť.

Dostala som vyvolávačku a oxytocín. Začali kontrakcie každých 5 min, potom 2 min. Bolesť neskutočná. No stále som bola otvorená len na 3 a nepostupovalo to. Tak mi začali dávať viacej oxytocinu. Kontrakcie na monitore silneli. Prepichli mi plodovú vodu a tvrdili, že do dvoch hodín porodím. No ,nestalo sa tak. Pichali stále oxytocin. Na monitore kontrakcie silneli, no ja som ich prestala cítiť. Spravili klystír a išla som spať.

Do rána som bola otvorená na 5. Takže nič moc sa za noc neudialo. O 15:00 som bola otvorená na 7. Kontrakcie na monitore silné na rodenie. Tak sa dr. rozhodol, že to ideme skúsiť. Tak sme išli na sálu tlačiť. Tlačila som len tak, keď on povedal, lebo ja som žiadne kontrakcie necítila a druhý lekár mi tlačil brucho. Po pár pokusoch tlačenia som v klasickej polohe na koze dr. vyhodila, že majú ísť preč, že ja rodiť nebudem. Nechápavo na mňa všetci kukali a doktori odišli.

Sestričky začali brblať, že čo zdržujem. Jedna veľmi milá dr. z novorodeneckého mi kázala, nech si čupnem, ak mi tak bude lepšie a nech skúsim tak jemne tlačiť vtedy, kedy ja uznám za vhodné. Bola som na pôrodnej sále sama, no s manželom, ale toho som nevnímala. Sústredila som sa len na seba a bábo a po čupiačky jemne tlačila. Keď som už mala pocit, že malá je už skoro vonku, manžel išiel zavolať sestričku. Ale oni všetci boli hneď za rohom a čakali. :-) Kázali mi ísť na pôrodnú kozu a malá na dve zatlačenia bola vonku. Pri druhom zatlačení pomohol lekár tlačením na brucho, aby išla naraz von, lebo by bol problém s ramienkami. Takže malá sa narodila 5.5. 2012 o 17:05.

Pôrod trval od prvých kontrakcií 32h. z toho dve hodiny samotné tlačenie.

24 hodín bez vody a jedla. Ale všetko dobre dopadlo. Povedala som doktorovi na sále, že nikdy viac. V novembri po roku a pol ma čaká druhý pôrod, tak verím že bude lepší :-) Ale za ten uzliček to stálo :-)
3 poďakovania
katuska169
25. júl 2013

Ako sa Vikinke nechcelo na svet

Mala som termín 19.6.2009 a narodila sa až 29.6.2009. Tehotenstvo prebiehalo v poriadku a aj všetky výsledky boli ok. Až okolo 24.6 ma hospitalizovali a bola som na rizikovom. Stále som sa neotvárala. Aj pirule mi dávali, aby sa mi pôrod začal,a stále nič, neprichádzal, až toho 29.

Až na rozhodnutie primára má už konečne poslali dole na vzdycháreň. O 12:00h. mi prepichli plodovú vodu a do zadnice mi napichali injekcie. A stále nič, len začali prichádzať kontrakcie. Kázali mi osprchovať sa a dali mi aj klystír,a potom zas osprchovať. Potom som šla na pôrodnú sálu. Pripäli mi nohy do remencov a kázali mi tlačiť. Tak som aj tak robila. A zrazu som začula krik mojej vysnívanej Viktorky. Narodila sa v pondelok o 16:55 s mierami 52cm a 3892g. Teraz je už z nej veľká slečna a robí nám veľkú radosť, tešíme sa z nej :-)
1 poďakovanie
zdenin
22. júl 2013

Ako sa nám na svet nechcelo

Mali sme termín 4.11 2012. Ale našej Julinke sa moc nechcelo na svet.

Od 5.-8.11. som chodila denne na poradňu a 9.-teho ma hospitalizovali. To bol piatok (5.deň prenášania). Takže v sobotu (6.deň) s nami nič nerobili. Len ten záťažový test na oxytocín. V nedeľu (7.deň) pán doktor Rosenberg povedal že nebudeme to znásilňovať. Jeho pacientky behajú 9 deň prenášania doma, otvorená som len trochu, kontrakcie nepravidelné, odozvy OK.

V pondelok (8.deň) mi dali akýsi balónik na roztiahnutie krčka (keď sa dostatočne roztiahne, vypadne) Dosť nechutne to bolelo, ale tak, čo som mala robiť. Ten tam bol do rána a kontrakcie nič moc.

V utorok (9.deň) mi KONEČNE dali tabletku na vyvolanie a behom pár hodín poslali dole na pôrodnicu (nemali miesto hore už). Kontrakcie sa rozbehli. Už boli riadne. Nevedela som, či mám sedieť, či stáť, tak som predychávala. A čakala na prípravke na sestričku. Dostala som čípky (žiaden klystír), urobila, čo treba. A ospršila sa a šup na monitor a potom na sálu. Medzitým volala drahému nech príde. Pustili mi vodu (bola už zelená) a dali na monitor a čakala som, predychávala. Prišiel drahý, rozprávali sme sa. Úplná pohoda, až na to teplo a strašne ma pichalo pod rebrom a z toho sa mi zle dýchalo. Potom mi dali epidurál a mne sa neskutočne uľavilo.

Potom som mala už tlaky sem-tam, ale väčšinou som ich ešte musela predýchať. Poslali ma ešte osprchovať a že potom rodíme..

O nejaky čas, teda, keď som predýchavala už tlaky na konečník, tak už pripravovali stôl na tlačenie, nohy do tých strmeňov, či čo to je, ruky na tlačenie a pridržanie a išli sme . Kontrakcie som moc necítila, kedy presne idú a zle som tlačila, takže mi museli pomáhať. Väčšinou som tlačila do brucha a nie ako pri potrebe.. na konečník (v tom strese som bola trošku mimo) a musíte teraz stále tlačiť, lebo bábätko tam je stlačené, musí ísť von...

Už ked som sa vzdávala, tak zrazu počujem: Podržte si ju. Otvorím oči a tam maličké bábätko a najkrajšia ručička, ktorú som hladkala. Julinka 3400g 50cm o 16.55 bola na svete .

Nastrihli ma a povedali, že na budúce už budem vedieť a možno sa to zaobíde bez toho. To šitie som už cítila a tak to štipkalo.

Takže na záver
1. Ked máte možnosť, zaplaťte si doktora. Snáď vám pomôžu skôr (v prípade prenášania alebo čokoľvek).
2. Rozprávajte, pýtajte sa na všetko
3. Tlačte ako pri veľkej potrebe a počúvajte všetko, čo vám vravia.
4. Snažte sa ostať pokojná disciplinovaná.
Tak ďakujem Rozenbergovi, že sa mu nechcelo v nedeľu ísť rodiť a nechal mi maličkú v zelenej vode (odozvy OK, tak všetko OK).No našťastie, všetko dobre dopadlo.
3 poďakovania
petra1402
26. jún 2013

Niet krajší pocit ako porodiť dieťatko

Ahojte chcem sa aj ja podeliť o svoju skúsenosť ....

Termín pôrodu som mala 8.1.2013. No malej sa akosi nechcelo ísť na tento svet... 14.1.2013 ma hospitalizovali, že pôrod vyvoláme. Pamätám si to ako včera. Už som bola tak naliatá vodou, že bol pre mňa pôrod vykúpením. No rozhodlo sa, že ešte počkáme. Tak som sa ponevierala po oddelení a premýšlala, aké to bude, keď to príde.

15.1.2013 ráno na vizite mi oznámili že opäť bude lepšie počkať do ďalšieho dňa. Len aby ste pochopili, prečo ma stále prekladali. Mali toľko pôrodov, že nestíhali. Celý deň som sa prihovárala malej do bruška, že prosim ťa láska poď von a neuveríte. Vypýtala sa sama večer. Okolo 21vej ma začalo pobolievat podbruško a tvrdlo častejšie a častejšie. Šla som za sestričkou, že mám bolesti. Dala ma na monitor a povedala, že niečo sa tam deje. Do polnoci som bola na monitore a na iných vyšetreniach. O polnoci mi povedala lekárka, že nič, mám ísť spať :D Tak som šla. Bolesti sa dali vydržať nič strašné. No vedela som, že do rána sa to rozbehne. O piatej ráno boli bolesti silnejšie, tak som zalarmovala manžela, že idem nato :D

O deviatej ráno po vizite mi povedali, že som otvorená na 3cm. Mám sa zbaliť a môžem ísť dole na pôrodnicu. Tam mi spravili klistýr a prišiel muž. Šli sme na pôrodný box. Bolesti už boli silné, no stále sa dali vydržať. Napichli mi kanylu a pustili oxytocín, vraj aby sa to rozbehlo :( Ako na bežiacom páse, čo Vám poviem, nevadí. Na boxe som ležala od 10tej ráno a 12:33 sa nám narodila malá Vivien. Pamätám sa ako vykuklo slniečko, keď som porodila . Cítila som neuveritelnú úľavu a pocit strašnej radosti, vzrušenia a očakávania aká je, ako vonia ... Poviem Vám, človek, keď zbadá to male telíčko aj zabudne, že nejaké bolesti sú alebo boli. Vtedy je naozaj len matka a dieťatko

Pre mňa bol pôrod najkrajší zážitok v živote :) Rada naň spomínam a aj vždy budem... Prajem Vám, aby ste to mohli prežiť aj Vy tak ako ja. Je to naozaj krásny pocit stať sa matkou.
9 poďakovaní
lucinocka
8. jún 2013

Ako v Dubrovniku zaplakalo slovenské dievčatko

Moje tehotenstvo bolo trošku skomplikované mojimi diagnózami. V prvom rade mutáciou na trombofíliu, čo bol dôvod 297 injekcií počas tehotenstva, ktoré som poctivo pichala do brucha a od 33 týždňa sa na nás nalepila aj 10% a menej známa tehotenská cholestáza, kedy pečeň prestáva fungovať ako má a dieťatko musí byť pozorované v nemocnici, aby nedošlo k uduseniu, pri potenciálnom preliatí žlče a matka musí byť na veľmi prísnej diéte. Takéto tehotenstvo musí byť ukončené najneskôr v 38 týždni.

Keď teda prišiel náš deň 38+1 tt, (v nemocnici som bola už mesiac pred tým) o šiestej ráno som poctivo naklusala na klystír. Neviem prečo ho väčšina odsudzuje. Ja určite po tom, ako som mala všetko zakázané jesť, mala som aj problémy so stolicou. Tak klystír bol pre mňa určite veľkou úľavou.

Kedže nemali na sále voľné lôžko do 12 tej som stepovala po chodbách. O 12:00 mi napichli oxytocín, ktorý mi kvapkal do 13:00 a vôbec nič sa nedialo. Žiadne bolesti, zdriemla som si od nudy. Tak lekár vyhlásil, že teda oxytocín nepomáha, skúsime dať gel na krčok, aby sa začal otvárať. (Bola som otvorená na jeden prst.) Hneď po podaní gelu začali hrozné bolesti. Bez pauzy, kontrakcia za kontrakciou, ale krčok sa stále neotváral. Nútili ma chodiť po chodbe, hojdať sa na lopte. Nič nepomáhalo. Bolestivé kontroly krčka, ale nič.
O piatej poobede, po kontrole krčka, doktor skonštatoval, že stále sa nič nedeje a odrodiť musíme, tak skúsime prebiť plodovú vodu. Hneď ako voda odtiekli, bolesti zosilneli. Vyčerpaná bolesťami, unavená a zoslabnutá po dvojmesačnom živote na suchároch a vode som dostala do žíl Nacl a glukózu. O šiestej sestrička skonštatovala, že teda dnes to neodrodíme. V bolestiach som sa rozplakala od zúfalstva. O 18:00 sa vymenila smena.

Okolo siedmej som zakričala na sestričky , že mi treba hrozne cikať, ale nevládzem už dojsť sama na záchod. Po vycikaní som začala cítiť tlak dole. (plný močový mechúr vraj spomaľuje pôrod). Pôrodná babica skontrolovala krčok. Apaticky som sa spýtala, či som otvorená aspoň na 2 cm. Zasmiala sa a vyhlásila, že aké 2 cm, otvorená úplne, ideme tlačiť a že do ôsmej mám malú pri sebe. Od šťastia, že to bude čoskoro za mnou, sa mi vrátili všetky sily. Prešli prvé dve kontrakcie na tlačenie. Išlo to dobre, ale únava urobila svoje a nevládala som. Na tretiu kontrakciu mi lekár pomohol pritisnutím na brucho a malá bola na svete. Hneď som ju dostala na brucho a pritúlila som si ju k sebe. Nemohla som uveriť , že je už tu. Potom mi ju vzali na meranie, váženie, umývanie a pod. A dostala som príkaz ešte raz potlačiť aby vyšla placenta. Raz som zatlačila, oni trochu potiahli a žblnk, bola von aj placenta, brucho nikde a bolo to za mnou.

Kedže som trošku popraskala, ešte ma šili. 3 vnútorné a 3 vonkajšie stehy. Od vyčerpania mnou lomcovala triaška, lekár sa hneval, že sa tak trasiem, že krivo zašije. Šitie nebolelo, len jemne ťahalo. Po šití ma umyli dezinfekčným roztokom a zo stola som sa sama presunula na posteľ. Vyviezli ma na chodbu, kde za mnou prišiel manžel a doniesli nám dcérku. Slzy šťastia a úľavy nemusím ani popisovať. Manžel čakal pred sálou od šiestej ráno, tak aj na ňom boli viditeľné stopy únavy. Pôrodná babica mi malú priložila prvykrát na prsník.

Hoci som hneď po pôrode vyhlásila, že žiadne deti už nechcem, s odstupom času si uvedomujem, že to také strašné nebolo. Mala som šťastie, že som nakoniec predsa len nepatrila k prvorodičkám, čo rodia nad 12 hodín. A dúfam, že pri druhom nás cholestáza obíde a ja si vychutnám úplne prirodzený pôrod bez chémie a násilného vyvolávania.
4 poďakovania
monci8888
7. máj 2013

Ako sa Mia poponáhľala

Moju osobnú skúsenosť by vystihlo aj jediné slovo "JÉÉJ", ale asi to aj rozpíšem
Termín som mala na 21.05., ale keďže malá sa nejako nechystala, tak som šla 25. na pozorovanie do nemocnice v Leviciach, kde mi povedali, že určite 27.. pôjdem na vyvolávačku... 26. o 17tej bol za mnou ešte manžel, dieťa ani náznakom nevyzeralo, že by ma tej vyvolávačky ušetrilo... aaaaaaaaale... okolo 19:45 som začala mať také sťahy, ako keby menštruačné, nič silné... dali ma na tie pásy, ale žiadne kontrakcie sa neukazovali... o 20:00 sa mi to už nezdalo, keďže síce žiadne bolesti, ale čudný pocit som mala riadny, tak som šla priamo za lekárom a poprosila ho o vyšetrenie... ten mi oznámil, že rodím, ale mám kopu času, ako prvorodička asi aj do rána okolo 08:00... o 20:30 ma už ale šupli na sálu, že pre istotu... to akurát dorazil manžel ... sestrička mi prihrala fit loptu, manžel masíroval kríže a mňa to hrozne uspávalo... každú chvíľu ma kontrolovali, v akom som stave a postupovalo to naozaj rýchlo.. čakala som bolesti, na ktoré ma každá žena v okolí pripravovala, ale nejako sa nič nedialo... až o 22:20 mi prišla prvá silnejšia kontrakcia. Lekár povedal, že okolo druhej ráno by som to mohla mať za sebou ale 22:30 som zacítila silný tlak a to mi lekár vraví: "zatlačte, už je vonku hlavička" Po dvoch zatlačeniach bola malá vonku Ani nie dve hodiny po pôrode som sa už v pohode promenádovala po nemocnici, žiadne bolesti, nič... takže čo sa týka mňa, nejako nechápem tie ženy, čo tak strašne opisujú pôrod ako najhorší zážitok a prečo ma zbytočne strašili Je to úplne úžasné, pri tak milých a ochotných sestričkách a úžasnom lekárovi to bola aj sranda a veľmi sa teším na druhý pôrod
9 poďakovaní
tamtamka26
6. máj 2013

Moje extra rýchle rodenie

Celé druhé tehotenstvo prebiehalo úplne ukážkovo, fakt ako z amerického filmu. 6 týždňov pred pôrodom som nastúpila na materskú - jahody na záhrade okopkávať, dom po majstroch upratovať a zariaďovať našu (nie celkom novú) vilu-vilôčku. pribrala som cca. 13 kg, čo sa s predchádzajúcimi 24 kilami pri dcére zdalo fakt málo. bruško malý špicík, všetci odhadovali chlapca. týždeň pred termínom pôrodu zo štvrtka na piatok v noci bola hrozná búrka. vybehla som pozrieť ešte na dvor, čo by mohlo zmoknúť a bežala do postele. nad ránom cca. 2,30h. som sa zobudila na "nejaké" tlaky. prešli, spala ďalej. o chvíľu znova! pozerám na mobil, prešlo len 10 minút od tých prvých! no nič, manžel spal v obývke (prišiel z nočnej ešte v noci), tak som bola kľudná, že ak je to ono, mám aj odvoz. do cca. 4,30 h. som každých 10 min. predýchavala divné tlaky. už začínalo svitať, tak som vstala a motala sa po kuchyni. čo ďalej? ako ho zobudiť? drahý, už je to tu? či? ideme? spí ako drevo. dala som si teda Horalku a bábo umlčala. ľahla vedľa starého na gauč a driemala do rána. v piatok ma čakala poradňa. dr. ma privítal s úsmevom, že čo nové? a ja ofučaná, že "ste hovorili, že už každú chvíľu je to tu a furt nič!" tak poďme to pozrieť a uvidíme. šupla som sa na kozu a dr. hlavu zaboril TAM. zrazu vidím, ako mení farbu, ako mu tých 5 vlasov, čo má na hlave stáva hore dupkom! "máte veci so sebou?" ja: NIE. doktor: takže teraz utekajte domov pre veci a rovno do boxu rodiť! ste otvorená na 8 prstov!! :-o nevedela som, či plakať alebo sa smiať. koniec bruškovania? ideme sa mordovať? našťastie som muža zastihla ešte na nákupe v blízkom Lidli a nakázala mu predbehnúť všetky akciechtivé babky a utekať za mnou. doma kúpelňa v prerábke, murár sa smeje, muž to uteká predýchať na WC. len ja v pohode. zhrabla tašku a ide sa! na príjme veľmi "milá" sestra okomentovala, ako má ona vedieť, že idem rodiť? no tak asi som na pôrodníckom príjme zo srandy. a okrem iného dr. to zapísal aj do knižky. mladá, veselá pani doktorka asi v mojom veku bola veľmi príjemná, spísali sme dotazník o fajčení a alkohole, vyšetrila, predtým klystír (zbohom ranná horalka), príjemné holenie. manžel utekal vyplatiť poplatok za účasť pri pôrode a prevziať si "mundúr" potrebný pri tom. tak som s kufrom a manželom vycupitala na najvyššie poschodie a s veľkým úsmevom (ako nejaká inšpekcia) sa dovalila na pôrodnú sálu. mamičky s brušiskami podopierajúc si kríže na mňa škaredo pozerali a asi aj závideli. ja odvelená rovno do boxu, oni sa tam trápia celé hodiny! ľahla na posteľ a nič. niečo napichli a nič. prišla veselá doktorka, že prepichneme vodu. nič, placenta jej uteká, nakoľko bez bolesti to nejde. nato príde kápo doktor, zoberie ihlu a prásk!! voda je fuč!(11,30h) manžel v strese, lebo kápo doktor spackal môj prvý pôrod a s vražedným výzorom v tvári si nepraje, aby tento dr. ešte raz ku mne pristúpil :-) . A! ranné tlaky sú zase tu! ale trolinka silnejšie. potom ešte silnejšie. drahý pozerá na mňa, ja hryziem od bolesti vankúš, nakoľko nechcem vrieskať ako pavián. mrknem na neho, stále čumí na mňa! "nepozeraj sa na mňa!" "mám ťa držať za ruku?" "nie a nekukaj na mňa!" prišla pôrodná asistentka, čo je nové?? mamička, netlačte, ešte to nie je ono! ale ja ju mám na háku, potrebujem tlačiť, tak tlačím.... kde vás bolí?? pri kostrči?? jasné, kde inde? asistentka s krikom začne hľadať mladú peknú doktorku, nech skončí s obedom a venuje sa mne. zrazu chaos, strhli mi ponožky (tie musím mať aj pri spánku), tlačte, tlačte, vidím vlásky!! jéj, on bude mať aj vlasy??? už ide hlavička!!! no hurá! a zrazu nič! dieťa na polceste a šlus! v tom ani neviem kto mojím hlasom zreval:"vyberte ho už konečneeeeeeeeeeee!" tak cvik, cvik, strihačky a krpček bol na svete o 12,00hod. pán XY máte syna, kde ste??? manžel na druhom konci chodby, nakoľko na finále tam byť nechcel a neriskovala som jeho odpadnutie. takže celý pôrod trval 30 min. a keby tam niekto mojím hlasom nezakričal vetu aby ho konečne vybrali, tak to mohlo byť aj bez šitia a stehov.... ukážkový pôrod, keby to takto bolo vždy, rodím každý rok! :-D :-D :-D :-D :-D
17 poďakovaní
benne
4. máj 2013

Môj 1. pôrod - taký slovensky klasik

Zistila som, že ženy, ktoré už "odrodili", veľmi rady rozprávajú, čo počas pôrodov zažili. Porovnávajú, závidia, ľutujú, ale je to veľmi živá téma a stále sa k nej dá vrátiť.. hlavne, keď sa blíži ďalší pôrod váš, alebo známej... alebo.. len tak.

Vždy som bola presvedčená, že najlepšie je rodiť vaginálne. Napísala by som, že prirodzene, ale ten termín sa dnes už používa na úplne iný priebeh pôrodu. Keď mi v 30tt zistili tehotenskú cukrovku, zrazu sa začali slová cisársky rez ozývať z úst môjho gynekológa častejšie. V 34tt mi do tehotenskej knižky zapísali ultrazvukový odhad hmotnosti plodu – 3600g a do termínu ďaleko. Hypertrofia plodu – nadmerná veľkosť a koncom 36tt ma hospitalizovali, otvorenú na 4cm. Pre plný stav ma mohli prijať až po 3 dňoch, v piatok. Bola som na oddelení viditeľná už zdiaľky s mojim obrovským bruchom (nadmerné množstvo plodovej vody je pri tehu cukrovke časté). Pri olovrante a večeri v spoločnej jedálni som mĺkvo počúvala príbehy čerstvých mamičiek.. všelijaké boli a všelijako i mne začalo zvierať útroby. Bola som na izbe s ďalšou tehotnou, čakala dvojky a začínala sa otvárať. Poobede dokonca dostala bolesti, tak ju hneď ratovali, infúzky a kľud na lôžku. Aj bola rada, že som jej robila spoločnosť, inak by bola sama. Po chodbách sa premávali robotníci, nemocnica bola práve v rekonštrukcii.

Plán na nasledujúce dni, bolo sledovanie mojich glykémií a naplánovanie sekcie. Na cukrovku mi prišli neskoro, cukor mi kolísal, ale na inzulín to zďaleka nebolo. (pri druhom tehotenstve to všetko zvládla správna diéta, cukor bol vyšši, ale v norme). Kvôli mojej cukrovke som dostala aj druhú večeru, ej ale mi niekoľko párov očí závidelo. Pamätám dodnes, bryndzová nátierka a dva krajce chleba (a potom že prečo ten cukor neklesal, že...) O 21.30 ma čakalo málo príjemné cievkovanie na odber sterilného moču, vaginálna tableta na preliečenie akéhosi zápalu a odchod do postele. Posledné šušky s mojou spolubývajúcou na izbe, bolesti jej prestali. 22.00 a obe sme sa poslušne otočili na bok, ona svižnejšie, keďže bola len 2.trimester a ja ako vorvaň, ale veď aj to k tomu patrí.

Presne o 22.10 niečo rupslo a mne pod paplonom odtiekla plodová voda.. ale tak prudko, ako nereálne odteká vo všetkých amerických filmoch! Panika, stres, triaška.. veď ani mobil nemám nabitý, manžel na služobke.. pýtal sa večer, či má docestovať a ja reku načo, som sa smiala.. veď ešte nič nie je rozhodnuté, ale teraz už rozhodnuté je.. JA RODÍM! Biednica spolubývajúca z izby odbehla na sesterňu (cez celučičkú dlhú chodbu). Všade tma a ticho, počula som ich až do izby, že čo robím paniku, či to isto je plodová voda. (keď potom ten matrac tri dni sušili v umývarke, asi to tá voda veru bola).

Nasledovali bežné úkony, vypísanie papierov, pásy, vzdycháreň. Zoznámenie so spoluvzdychajúcou a z diaľky výkriky mladej Rómky. Pekne hodinu po odtečení vody prišlo prvé zoznámenie s kontrakciami. Ja som žiadnych poslíčkov nemávala. Veľmi nepríjemná ženská sestra, ktorá mala službu, ma zbežne pozrela. Nič som sa od nej nedozvedela, netušila som čo mám robiť, akurát mi kázali ležať, keďže som bola bez plodovky. Bolesti sa stupňovali, aj som si veru hlasno zavzdychala, aby som nerobila vzdychárni hanbu. V tomto okamihu mi už veru nebolo veselo z tej druhej večere a cibule. Pribudli nám ďalšie dve s bruchami, stav opäť plný. Okolo 1.00 za mnou prišla detská sestra, našťastie mamina známa, že čo toľko ochkám (už to bolo asi aj OCH, nie len och) a zalarmovala dotyčnú sestru so stredným menom „ochota sama“. Prezrela ma, že otvorená na 8 a odchod rodiť vedľa.

Veľká pôrodná sála, neúplnou stenou oddelené pôrodné stoly, na jednom ja, na druhom Jana, tá mladá Rómka, ktorú počas tej noci pár-krát okríkli, že robí viac hluku, než dalšie tri ženy na vzdychárni. Bolesti... tie bolesti, v tej fáze už sa zdali veľmi silné, no predstava, že som vo finále, tá ma hnala ďalej. Zobudili doktora, žmurkol na mňa, že ako dobre to tá príroda nakoniec zariadila a cisarák sa nekoná. Ja už neviem, ako som sa v tom vorvaňom tele dostala do správnej polohy, vedela som akurát, že mám pri tlačení mať zavreté oči a tlačiť pri kontrakcii. Doktor podo mnou pohľad na mňa, že pri bolesti tlačiť.. ale.. bolesť zmizla. Prestali mi kontrakcie, napichli mi čosi do žily, ale bezo zmeny. Doktor zahlásil tlačte teda teraz, sestry mi tlačili na brucho. Možno to znie drasticky, ale odohralo sa to veľmi rýchlo. Môj prvý pokus o zatlačenie skončil znechuteným cuknutím ženskej sestry a povzbudivými slovami detskej sestry. Druhý pokus bol omnoho lepší, tretí ešte lepší.. a pri štvrtom mi doktor povedal, že už vidí hlavičku a v tom momente som vedela, že „to dám“! Zatlačila som tak, ako keby som chcela vytlačiť celé svoje telo do vesmíru, aby to malinké bolo konečne na slobode. Čľupotavý zvuk a ručičky, nožičky vo vzduchu.. a samozrejme.. tvár lekára, keďže dovtedy som videla cez brucho len jeho vlasy.

Spokojná, šťastná, obrovská úľava. Placenta vyšla krásne krátko potom, doktor sa chystal na šitie.. robili mi nástrih, ale fakt neviem kedy. Ihla v ruke, dva štichy za nami a... hen, susedka Jana začala cítiť tlaky na veľkú potrebu. Sestry i lekár vedeli v tom momente, koľko bije.. Ďalší pôrod, alebo.. 2v1.

„Jana, netrhaj si vlasy.. Jana tlač.. Jana nekrič.. Jana, veď tlač..“ – Keď konečne poslúchla ich rady a pokyny, stačilo jej jedno potlačenie a chlapček bol vonku. Aké meno mu dáš? „Jano“ Pochválili ju a keďže mne už lokálna anestéza vyprchala, najprv dokončil Janu, potom sa lekár vrátil ku mne a k šitiu. Nechcel mi beťár prezradiť, že koľko štichov, takže sa nepochválim. Vraj to nie je dôležité.. ale vrátila som mu to obratom, keď mu nahlasovali váhy detí. Monika, to nadmerné dieťa, mala 51cm a 3080g, začudoval sa veru i lekár, kam sa tých 500g stratilo.

Mobil vybitý, aj tak som nechcela rušiť manžela. Veď istotne spí.. po odtečení vody som len poslala sms mame, nech mu ráno dá vedieť, keď bude vstávať do práce... kto mohol tušiť, že inak nepovšimnutý mobil, si v tú noc prečítala, môjho muža zalarmovala, ten sa mi už nemohol dovolať a celú noc behal na záchod.. tiež mal bolesti a tlaky – spolutrpiteľ. To som však ja nevedela a spokojne som si pospala v povinných dvoch hodinách, ktoré som si musela odležať na pôrodnej sále. Prebrala som sa, nevýslovne šťastná a zrazu: „Psst, psssst.. Monikaaa...spíííš?“ (to Jana, počula aj keď mňa povzbudzovali do tlačenia) „Monikaaa, ja som ťa videla.. to bolo strašnéééé“ –Jana, no načo si sa dívala? To si nemala... „Monikáá.. ale ja už tu viac nikdy neprídem.. ja už viac detí nechcem“ (Ked som ja o tri dni kyvkala a naboku posedkávala, ona svojmu frajerovi už na kolenách sedela, darmo.. 16 rokov, to je ešte moc pružný vek.. aj dieťaťu sa 2 dni snažila zmeniť meno z Jana na Kevina, ale sestry ju ukecali, nech to nerobí).

Mnohé veci ma počas pôrodu prekvapili, príjemne i nepríjemne. V tehotenstve som zvažovala, či si pozrieť videa z pôrodu a čítať články o všetkom, čo sa nemusí podariť. Zvolila som niečo medzitým, prešla som si základný priebeh pôrodu a ďalej nehľadala. Moja skúsenosť možno nebude dostatočne odborne podaná, v tom čase som pojem oxytocín, vaginálny pôrod, či dokonca aktívne vedený pôrod, nepoznala. Pôrod je nielen fyzická zátaž na organizmus, ale aj psychická. Každá z nás to zvládne inak, s dôrazom na to ZVLÁDNE. Na tom som prišla, keď som si vypočula mnohé verzie pôrodov. A tiež som zistila, že neexistujú krajšie deti ako tie, ktoré sú Vaše, hoci tie moje sú zo všetkých aj tak najkrajšie!
16 poďakovaní
lucka1987
3. máj 2013

Ako prišiel na svet náš Smejo

Tak, ja som mala užasný pôrod. A to bez kúska preháňania a prikrášľovania.
( termín pôrodu od samého začiatku tehotenstva som mala určený na 14. sept )

-V sobotu 10 sept. som rano po " ťuťumuťu" začala dosť krvácať, tak som sa s neskutočným vzrušením začala chystať do nemocnice. Tam mi povedali, že som otvorená ani nie na 2 prsty a krčok spotrebovaný na 1 cm, že do nedele to budem mat za sebou..... tak sme čakali ako na bociana, kedy " to " príde

-keď nič neprichádzalo, v stredu rano 14. sept. som dostala prostin vyvolávačku. v priebehu obeda strašné bolesti kosti v blasti slabín, ale žiadne kontrakcie

- v stredu večer všetko prešlo, utíchlo a ja pozerám seriál Panelak,... 21 .00 a zrazu z minúty na minútu kontrakcie každé dve minúty, zvracanie do toho a prehánanie... no nevedela som ani ako sa mám nasmerovať k wc mise, či ústami alebo zadkom, berte, nepríjemny pocit to bol veru a do toho predýchavanie kontrakcie
vyzvracana, vyprázdnená z prehánania bezim teda s plačom ( vždy keď zvariam plačem ) za doktorom, že čo a ako a on že šup na ctg
na ctg mi vravi pôrodná asistrentka, že nevidí žiadne silné kontrakcie predpovedajúce pôrod, že to je len také strašenie ( neboli silné, dali sa vydržať, ale tak vedela som, že sa to blíži)
pre istotu ma šiel vyšetriť gynekológ zospodu a aha..... prekvapko.. začal sa usmievať. že krčok je fuč a ja na 4 či 5 voľných prstov otvorená

- takže klystír, sprcha a šup ho na sálu... 3 kontrakcie som predýchala, potom sme čosi s doktorkom pokecali a na ďalšie 3 sa drobec narodil

-o 22.35 bol Marek, náš Smejko na svete

plakala som a neskutočne množstvo hormónov šťastia sa mojím telom prelialo, dovtedy som netušia, prečo tie matky plačú bezprostredne po pôrode... už viem, je to z úľavy a z takého šťastia, ktoré citi naozaj len matka po porode.
-o 23.00 už som ležala pozasivana a telefonovala som kade komu samozrejme stále s plačom

a čo sa týka bolesti.... myslela som že to bude horšie. Takto by som zvladla rodit aj každý rok ( túto vetu mi prosím pripomente, keď budem mať nabudúce tesne pred pôrodom :-D )
a doktor a aj asistentka boli úplne super. ešte sme stihli s doktorom medzi kontrakciami aj pokecať.. a čuduj sa svete... on chodi na koníka si sem tam prečitat príspevky a aj mňa poznal podľa nicku.. taký mladý sympoš no radosť rodiť. ;-)

dôležitá je aj vaša psychika. Ja som asi divná, ale nebála som sa. Skôr to bol taký zvláštny pocit z niečoho nového a nepoznaného. Povedala som si, že to bude možno náročnejšie, ale stoji to za to.
Keď človek príde o bábätko stavia sa k veciam trošku inak. / prisla som on po dlhšom čakaní v 10tt / Povedala som si že radšej fyzická bolesť pri narodeni bábätka ako ta psychická z jeho straty, ktorú sme prežili.

Pre prvorodičku je to niečo nové a určitý strach tam je. No čím viac budete stresovať, tým to bude všetko horšie. Takže nádych, výdych a myslite pozitívne na to, ako budete držat svojich drobčekov v náruči. Čim viac je žena v psychickej pohode, tým sú kontrakcie menej nepríjemné a tiež to plati aj čo sa týka spolupráce pri pôrode s lekárom, keď povie netlačiť, jednoducho sa zatnite a netlačte aj keby ako bolo, a keď tlačit , tak zatlačte co to dá.. Bez zbytočných dramatických výkrikov, so zatvrenými očami, pretože, tie vam len silu uberajú a nesústredite sa potom na samotné vyvinutie tlaku, a č sa týka tých zatvorených očí tak to preto, aby vám v nich nepopraskali cievky a nevyzerali ste najblizší týžden ako tie angorské zajace s červenými očami :-N ... no asi toľko, čo by som mohla napísať.
21 poďakovaní