KočíkopédiaPomôcky na nosenie dieťaťa
Pomôcky na nosenie dieťaťa rozlišujeme podľa polohy dieťaťa v nosiči na ergonomické a neergonomické pomôcky na nosenie.
Ergonomické pomôcky:
- Ergonomické nosiče17 (ergonosiče) - nosiče inšpirované tradičnými ázijskými nosičmi. Majú širokú chrbtovú opierku, robustný bedrový pás, polstrované ramenné popruhy a upínanie na pracky. Na rozdiel od klokaniek zabezpečujú zdravú ergonomickú polohu pri nosení. Dajú sa používať na vertikálne nosenie vpredu a na chrbte, ale vždy len tvárou k nosiacemu. Niektoré druhy umožňujú aj nosenie na boku.
- Mei tai1 - nosiče, ktoré sa tradične používajú v Ázii. Ide o jednoduchý látkový nosič obdĺžnikového tvaru s ramennými a bedrovými popruhmi, ktoré sa zaväzujú na tele nosiaceho. Niektoré moderné verzie majú polstrovanie na ramenách pre pohodlnejšie nosenie.
- Babyšatky6 - sú pruhy elastickej alebo neelastickej látky dlhej 2-5 metrov, ktorou sa upevňuje dieťa tesne na telo nosiaceho. Babyšatky umožňujú ergonomické nosenie. V babyšatkách je možné nosiť v polohe kolísky a v zvislých polohách na bruchu, na boku aj na chrbte. Možné sú symetrické aj asymetrické úväzy (cez jedno rameno). Najčastejšie sa používajú babyšatky zo 100% bavlny ale vyrábajú sa aj modely s prímesami ľanu, hodvábu, bambusu, konope a ďalších prírodných alebo syntetických materiálov.
- Babyvaky1 - jednoduchý látkový nosič cez jedno rameno do ktorého sa vkladá dieťa. Umožňuje nosenie predovšetkým v kolískových polohách na bruchu alebo zvislo na boku.
- Ring Sling - krátke babyšatky so všitým párom hliníkových krúžkov. Nosia sa cez jedno rameno, v kolískach alebo zvislo na bruchu, na boku, prípadne na chrbte. Krúžky slúžia na presné dotiahnutie úväzu.
Neergonomické nosiče
- Klokanky - v našich podmienkach najpoužívanejšie pomôcky na nosenie. Chrbtová opierka klokaniek je tvarovaná, úzka a vystužená. Klokanky prenášajú váhu dieťaťa na ramená nosiaceho. Nezabezpečujú ergonomickú polohu dieťaťa pri nosení a nie sú vhodné na časté a dlhotrvajúce nosenie. Nosia sa na bruchu tvárou k nosiacemu alebo tvárou von. Niektoré typy sa dajú nastaviť na nosenie v horizontálnej polohe.
- Turistické nosiče a krosny4 - sú to prakticky stoličky pre deti, ktoré sa dajú nosiť len chrbte podobne ako ruksak. Používajú sa pri deťoch, ktoré už vedia samostatne sedieť.
Iné
Na trhu je veľa ďalších druhov pomôcok na nosenie, ktoré kombinujú vlastnosti predchádzajúcich uvedených pomôcok. Do tejto skupiny môžeme zaradiť nosiče Hipseat3,Tonga3, K´tan3, asymetrické ergonosiče, kombinované klokanky, predviazané šatky3, tričká na nosenie a ďalšie.
Viac o pomôckach na nosenie dieťaťa na modrykonik.sk
- Diskusia: Poradňa: Ako správne nosiť deti?
- Diskusia: Šatky na nosenie. Máte s nimi skúsenosti?
- Všetky diskusie: Na nosenie
- Otvorená užívateľská skupina (nutná registrácia): Nosíme naše deti
- Predaj: Šatky, nosiče, klokanky
Hodnotenia a skúsenosti s pomôckami na nosenie dieťaťa
Máš skúsenosť s pomôckami na nosenie dieťaťa?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
Nosenie v Manduce
Ja a moje nosenie
Už keď som čakala prvé bábo, tak som nakukla aj medzi šatky a nosiče, no keďže nemám peniažky navyše, tak trojciferná zmluva ma doslova omráčila a tým bola téma nosenia uzavretá. A keď mal synček okolo 3 mesiacov, začala som znova uvažovať o nosení. Kočík je super vec, ale aj super veľká haraburda. Až po pôrode som zrazu zistila, koľko máme v okolí schodov, obrubníkov, obchody zrazu majú akési úzke dvere, aj uličky medzi regálmi sa akosi zmenšili. A trepať sa sama autobusom s kočíkom nič moc. Tak som znovu nakula medzi nosiče, vedela som, že klokanka nie je bohvie čo, ale povedala som si, že tých pár krát, čo pôjdem na poštu, dieťaťu neublíži. Malý sa nosil veľmi rád, hneď od prvého momentu sa nám to obom páčilo. V zime som sa bála nosiť, lebo bola poľadovica a šmýkalo sa, na jar objavil kúzlo odrážadla, tak nakoniec sme sa moc nenosili, ale aj tak mi to zjednodušilo život.
Keď som zistila, že čakám druhé bábätko, bola som už rozhodnutá našetriť. Ledva dvojročné dieťa toho moc neprejde a rôzne skejtíky a prídavné sedátka na kočík som hneď zavrhla. Už aj tak sa ledva vtrepem do výťahu. Tak mi z toho vyšlo, že syna dám do buginy a babuľku budem od malička nosiť.
Voľba bola jednoduchá, muž povedal, že šatku na seba viazať nebude, ale nosič by si zapol. A z nosičov vhodných od narodenia u nás vyhrala Manduca. Teraz len ľutujem, že som si ju nekúpila hneď na začiatku. Keď si pomyslím, kde všade som sa teperila s kočíkom úplne zbytočne. Tak ako syn, aj dcérka sa rada nosí a v kombinácii nosič, bugina bez problémov obehám aj celý svet. Navyše môžem do nosiča dať aj staršieho a môže ísť napríklad s mužom na hríby alebo na výlet.
Jediná nevýhoda je, že aj keď sú obe ruky voľné, predsa len pohyblivosť je obmedzená, zle sa napríklad dvíhajú predmety zo zeme a dodnes som neprišla na to, ako si zaviazať šnúrku na topánke. Aj na nákup je ľahšie ísť s kočíkom a nahádzať ho do úložného priestoru, než niesť dieťa a ešte tašky.
Trošku problém je aj keď sa starší potrebujem pritúliť alebo chce hopa na ruky, nechcem ho stavať do polohy, že niečo nemôže kvôli bábätku. U nás dojčenie v Manduce nefunguje, mám väčšie prsia a malej sa taká poloha nepáči, ta ju musím najskôr vybrať von. Neviem si predstaviť, že by som iba nosila.
Ja by som neporovnávala kočík a nosič. Každá mamina by mala mať jedno aj druhé. A klokanka, to boli celkom vyhodené peniaze, stále platí, že nie sme tak bohatí, aby sme kupovali lacné veci.
Už keď som čakala prvé bábo, tak som nakukla aj medzi šatky a nosiče, no keďže nemám peniažky navyše, tak trojciferná zmluva ma doslova omráčila a tým bola téma nosenia uzavretá. A keď mal synček okolo 3 mesiacov, začala som znova uvažovať o nosení. Kočík je super vec, ale aj super veľká haraburda. Až po pôrode som zrazu zistila, koľko máme v okolí schodov, obrubníkov, obchody zrazu majú akési úzke dvere, aj uličky medzi regálmi sa akosi zmenšili. A trepať sa sama autobusom s kočíkom nič moc. Tak som znovu nakula medzi nosiče, vedela som, že klokanka nie je bohvie čo, ale povedala som si, že tých pár krát, čo pôjdem na poštu, dieťaťu neublíži. Malý sa nosil veľmi rád, hneď od prvého momentu sa nám to obom páčilo. V zime som sa bála nosiť, lebo bola poľadovica a šmýkalo sa, na jar objavil kúzlo odrážadla, tak nakoniec sme sa moc nenosili, ale aj tak mi to zjednodušilo život.
Keď som zistila, že čakám druhé bábätko, bola som už rozhodnutá našetriť. Ledva dvojročné dieťa toho moc neprejde a rôzne skejtíky a prídavné sedátka na kočík som hneď zavrhla. Už aj tak sa ledva vtrepem do výťahu. Tak mi z toho vyšlo, že syna dám do buginy a babuľku budem od malička nosiť.
Voľba bola jednoduchá, muž povedal, že šatku na seba viazať nebude, ale nosič by si zapol. A z nosičov vhodných od narodenia u nás vyhrala Manduca. Teraz len ľutujem, že som si ju nekúpila hneď na začiatku. Keď si pomyslím, kde všade som sa teperila s kočíkom úplne zbytočne. Tak ako syn, aj dcérka sa rada nosí a v kombinácii nosič, bugina bez problémov obehám aj celý svet. Navyše môžem do nosiča dať aj staršieho a môže ísť napríklad s mužom na hríby alebo na výlet.
Jediná nevýhoda je, že aj keď sú obe ruky voľné, predsa len pohyblivosť je obmedzená, zle sa napríklad dvíhajú predmety zo zeme a dodnes som neprišla na to, ako si zaviazať šnúrku na topánke. Aj na nákup je ľahšie ísť s kočíkom a nahádzať ho do úložného priestoru, než niesť dieťa a ešte tašky.
Trošku problém je aj keď sa starší potrebujem pritúliť alebo chce hopa na ruky, nechcem ho stavať do polohy, že niečo nemôže kvôli bábätku. U nás dojčenie v Manduce nefunguje, mám väčšie prsia a malej sa taká poloha nepáči, ta ju musím najskôr vybrať von. Neviem si predstaviť, že by som iba nosila.
Ja by som neporovnávala kočík a nosič. Každá mamina by mala mať jedno aj druhé. A klokanka, to boli celkom vyhodené peniaze, stále platí, že nie sme tak bohatí, aby sme kupovali lacné veci.
4 ľudia považujú za užitočné
