Ako hovoriť s deťmi o smrti

Spôsob ako hovoriť s deťmi o smrti a celkovo smrť je pojem, ktorý je pre dieťa ťažko pochopiteľný. Smútiaci dospelí sú často zmätení a nevedia ako majú správne reagovať. Väčšina detí si vyžaduje veľa vysvetlení a má veľa otázok ohľadom smrti. "Čo sa stane, keď ľudia umrú?" a "Kam idú?" sú najčastejšie otázky položené deťmi.

Ako hovoriť s dieťaťom o smrti

Rozhovor o smrti  si vyžaduje uznanie, že smrť je prirodzený proces pre všetkých ľudí. Deti môžu mať problémy s vizualizáciou smrti. Môžu sa vyvinúť obavy o tom, čo sa stane po smrti, ako budú cítiť smrť alebo čo sa stane, ak by ich rodičia zomreli. Rodičia by sa mali snažiť, aby otvorene diskutovali o smrti so svojimi deťmi, pokiaľ sa na to opýtajú, alebo ak si to vyžaduje situácia.

Smrť by mala byť vysvetlená úprimne a jazykom, ktorému deti môžu porozumieť v danom veku. Koncept smrti sa u dieťaťa mení s vekom.

Rodinní príslušníci by mali vedieť, že ukazovanie pocitov ako je šok, nedôvera, vina, smútok a hnev je nielen normálne, ale aj užitočné. Zdieľanie týchto pocitov a spomienky na človeka, ktorý zomrel znižuje u dieťaťa pocit izolácie. Deti potrebujú veľa uistenia, že budú milované a potrebujú mať istotu, že dospelá osoba sa o nich postará. Deti musia vedieť, že smrť nespôsobili a nemohli jej žiadnym spôsobom zabrániť.

Pojem smrti v rôznom veku dieťaťa


Štúdie ukazujú, že deti prechádzajú rôznymi fázami vývinu v ich chápaní smrti.

Dieťa vo veku 0 - 2 roky:


  • vidí smrť ako oddelenie alebo opustenie,
  • nemá kognitívne porozumenie smrti,
  • berie smrť ako pocit zúfalstva a ako narušenie starostlivosti.

Dieťa vo veku 2 - 6 rokov:


  • často verí, že smrť je dočasná,
  • vníma smrť ako trest,
  • zapája sa do magického myslenia a túži, aby sa stalo skutočnosťou.

Dieťa vo veku 6 - 11 rokov:


  • zobrazuje postupné chápanie nezvratnosti a konečnosti smrti,
  • demonštruje konkrétne odôvodnenie sa schopnosťou pochopiť vzťah príčiny a následku.

Dieťa vo veku 11 rokov a viac:


  • chápe, že smrť je nevratná, univerzálna a neodvratná,
  • má abstraktné a filozofické myslenie.
Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že deti všetkých vekových kategórií reagujú na smrť jedinečným spôsobom. Deti potrebujú podporu a niekoho, kto bude počúvať ich myšlienky a poskytne im uistenie a zmierni ich obavy.

Úmrtie v rodine

Žiaľ


Žiaľ je proces, ktorý sa odohráva v priebehu času. Počiatočný šok a jeho popretie sa môže premeniť do smútku a hnevu, ktorý môže trvať týždne až mesiace. Niektoré deti nevykazujú žiadne emocionálne reakcie na smrť. To môže byť znepokojujúce pre rodinných príslušníkov.

Bežné správanie zahŕňa:
  • šok,
  • plač,
  • smútok,
  • hnev,
  • vinu,
  • zvýšené lipnutie,
  • neposlušnosť,
  • nedostatok záujmu o školu,
  • problémy so spánkom,
  • zníženú chuť do jedla,
  • dočasný návrat k viac detinskému správaniu.

Príznaky problému alebo poruchy zahŕňajú:
Ak sa niektorý z týchto príznakov objavuje a pretrváva, je nutné, aby rodič vzal svoje dieťa k lekárovi - špecialistovi v oblasti duševného zdravia.

Najčastejšie komunikačné chyby zo strany dospelých


Vyhýbanie sa rozhovorom


Mnohí ľudia majú sklon nehovoriť o veciach, ktoré ich rušia. Snažia sa skryť svoje pocity a dúfajú, že nič nevravieť bude to najlepšie. Deti sú skvelými pozorovateľmi. Vedia čítať výrazy na tvárach dospelých, vedia vycítiť veľa zo spôsobu akým chodia alebo ako si držia ruky. Ide o citlivú tému, pri ktorej je nutné hľadať rovnováhu, ktorá deti povzbudí ku komunikácii a je nutné hľadať rovnováhu, ktorá zamedzí konfrontácii. To zahŕňa nasledujúce:
  • snažiť sa byť citlivý k detskej túžbe komunikovať, keď je dieťa pripravené,
  • udržiavať otvorenosť,
  • počúvať a prijať detské pocity,
  • ponúkať deťom rozumné vysvetlenie, aj keď je dospelý jedinec najedovaný,
  • nájsť jednoduchú odpoveď na otázky primerane veku dieťaťa.

Nedostatok odpovedí, resp. žiadne odpovede


Ak rodič nepozná všetky odpovede, často sa cíti nepríjemne. Deti očakávajú od rodičov, že všetko vedia a že všetko poznajú. Rozličné odpovede nachádzame v rozličných fázach života.

Smrť je tabu


Smrť je tabu, a to často aj pre tých, ktorí majú silnú vieru. Smrť bola vždy neoddeliteľnou súčasťou života. Ľudia umierali doma, obklopení ich blízkymi. Dnes zomiera viac ľudí v nemocniciach, v domovoch dôchodcov a ich blízki majú menej príležitosti prežiť s nimi posledné chvíle.

Video (CZ): Stretnutie detí so smrťou




Súvisiace články


Viac o tom ako hovoriť s deťmi o smrti na modrykonik.sk


Použité zdroje


  1. http://www.cc.nih.gov/ccc/patient_education/pep...
  2. http://www.nlm.nih.gov/medlineplus/ency/article...
  3. http://www.uchicagokidshospital.org/online-libr...

Použité zdroje obrázkov


  1. https://pixabay.com/sk/smutný-dieťa-chlapec-pla...
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s hovorením s deťmi o smrti

Máš skúsenosť s hovorením s deťmi o smrti?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť