Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Dvojročná dcérka je na mne závislá. Ako nám to všetkým uľahčím?

Zodpovedané
Starostlivosť o batoľaBatoľa
11. jan 2020

Dobrý deň,

moja dcérka mala na Vianoce dva roky. Je stále kojená, nosená a spí s nami v posteli (asi aj ešte dlho bude). Bola vytúžená, narodila sa nám po veľa rokoch snaženia.

Na materstvo som sa tešila, svoje som si odžúrovala dávno a neplánovala som od nej hneď odskakovať. Tak aj bolo. Asi 3x som bola vo fitku na hodinu prvý rok a potom nič. Nejako neboli miesta, kam sme nemohli ísť spolu. S mužom as babkou vybehli na ihrisko, keď som potrebovala hodinu pre seba a nebol problém.

Teraz v novembri som absolvovala preventívky, mala bola s mužom doma a teda nie dobre. Hysáky, plače, utekačky za mnou. Muž bol inštruovaný - uznať pocity, "byť" s ňou v tom. Ide mu to , keď som s nimi, ale aj tak pre oboch vždy ťažķé. Dcérka plakala celý čas. Pri mojom návrate len úplná fascinácia mnou a didkami a radosť, že som sa vrátila.

Odvtedy však neexistuje, aby išla von a niekym iným ako so mnou. Cudzích ľudí sa však nebojí. Skôr to vyzerá, že dôveruje všetkému a všetkým, k veciam pristupuje takou tou detskou otvorenosťou. Keď je muž doma, tak ja neexistujem. Ale musím byť prítomná.Chodí ma kontrolovať a nacucnúť sa na pár sekúnd.

V materskom centre alebo pri inej aktivite je dosť samostatná. Nepotrebuje, aby som jej 24/7 robila animátora. Keď zbadá lektorku pohybovky, chytí ju za ruku a odvádza si ju do sály a ja opäť neexistujem.

Len keď chcem odísť, tak vtedy je to neveselé. Tak nejdem nikam.

Ako nám to všetkým uľahčiť?

Je to obdobie, nejaká neskorá separačná úzkosť, alebo ide o iný problém?

Viacerí mi radia, že musím proste ísť cez to a "trénovať". Mne sa to prieči, skôr som za naplnenie tejto jej potreby. Na druhej strane som v panike, lebo o rok ju čaká škôlka.

Čo nám odporúčate?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

vidím, že vnímavo reagujete na dcérkine potreby, vytvárate medzi sebou puto a chcete jej len to najlepšie.

Je samozrejmé, že potrebujete niekedy odísť a nemusíte sa toho vzdávať. Len skúste dieťa vždy pokojne informovať, možno už ráno, že večer pôjdete. Rozlúčte sa s ním, priznajte pocity, vyjadrite, že aj vy ste rada s ňou a že sa vrátite. Buďte pokojná a dôsledná. Môžete si pri odchode vytvoriť nejaké rituály. Ja napríklad dávam deťom taký obrázok z mojej peňaženky. Poprípade vašu fotku. Alebo nejakú drobnosť, na ktorú dcérka zareaguje. Vystískajte sa napríklad. Čokoľvek bude fungovať.

Dôležité je dodržať sľuby, ak nejaké dáte. Prídem pred tým, ako sa budeš kúpať. Nejaký čas, aby si to vedela ohraničiť a dodržte ho. Bude to pre ňu predvídateľné a tým pádom aj bezpečné. Na začiatok je fajn odchádzať na kratšie, aby nadobudla istotu, že sa vrátite. Môžete ísť napríklad aj len do vedľajšej izby "pracovať" na pol hodinu. Neskôr na hodinu do obchodu. Skúšajte.

To, že dieťa pri odchode plače je prirodzené. Je to vždy lepšie ako keby ste od dieťaťa odišli tajne, poza jeho chrbát. Oznámte mu, že idete, rozlúčte sa a choďte. Aj keď plače (vyrovnáva sa s frustráciou), budujete v ňom istotu, že sa lúčite, odchádzate, ste preč, ale vraciate sa.

Malo by to časom odísť, ak by to pretrvávalo v nejakej silnej miere aj o pár mesiacov, skúste sa poradiť u odborníka.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com