Ako zvládnuť uspávanie 3-ročného a 7-mesačného dieťaťa bez stresu?
ZodpovedanéDobrý deň,
uspávanie bolo pre mňa vždy krásnou a vzácnou chvíľou, avšak teraz je pre mňa neznesiteľné. Pomaly už nezvládam situácie, keď musím uspávať oboch naraz. Môj starší syn pred narodením bábätka zaspával na posteli tak, že som ležala vedľa neho. Stále spal dobre. Po druhom pôrode zaspával so starším synom manžel, ja som bola s bábätkom. Spávame spoločne na veľkej posteli, no manžel pracovne cestuje do zahraničia. Chvíľu bolo obdobie, keď starší syn zaspával sám, pokiaľ som uspávala mladšieho.
Potom prišiel zlom a nevedel sa upokojiť sám na posteli. Veľmi so sebou hádzal. Chcel ísť na ruky, na loptu, tak ako to vidí u mladšieho. Aj staršieho som ako bábätko takto uspávala. Povedala som si, že je to len obdobie, že si zvykne, no už to trvá dlho. Ja to fyzicky nezvládam, hojdať jedného potom druhého. Napriek tomu to nabralo pre mňa neznesiteľný smer. Starší je neodložiteľný. Kým na začiatku mu stačilo pohojdať sa chvíľu a dala som ho ľahnúť, teraz po položením na posteľ začne plakať, že chce na loptu hojdať. Tak sa s ním vraciam 3x.
Niekedy to už nezvládnem a plačeme obaja. Ja kričím, potom si to veľmi vyčítam. Nehovorím o tom, že mladší nevydrží toľko čakať, často sa rozplače, potom striedam na rukách jedného, druhého. Cítim, že mladší ma potrebuje viac, veľmi ma bolí srdce, keď mám staršieho a počujem, ako mladší plače, no zároveň vidím, že aj starší ma potrebuje. Je to pre mňa veľmi náročná a bolestivá situácia. Tak by som chcela dať obom to, čo potrebujú.
Niekedy uložím najprv mladšieho, potom idem k staršiemu, lenže väčšinou sa stane, že vo chvíli, keď starší zadrieme, tak mladší sa zobudí s plačom, chce ísť na prsník alebo na ruky a zasa odznova. Keď je manžel doma, je s mladším vedľa v izbe a ja uspávam staršieho. Keď už po čase počujem, ako mladší plače, lebo potrebuje zaspať a starší sa rozplače, keď ho položím na posteľ. Už neviem, ako ďalej. Je to pre mňa strašný psychický teror, ktorý som si zrejme sama vytvorila. Neviem, ako z toho von.
Skúšala som nechať staršieho na posteli, či sa nakoniec neupokojí a nezaspí. Dopadlo to tak, že po tom, ako so sebou hádzal, rozplakal sa a zobudil aj mladšieho.
Čo by ste mi poradili?
Mimo uspávania nám to celkom pekne funguje. Deti sú zlaté, starší veľa pomáha, hrá sa s mladším. Bolo obdobie, keď sa chcel nosiť na rukách aj na WC alebo po zobudení. Pripisujem to tomu, že to vidí u mladšieho. Starší sa nikdy nepotreboval nosiť na rukách, odkedy začal sám chodiť, nechce ani kočík.
Ďakujem.
Dobrý deň,
vo Vašich slovách cítiť nesmiernu lásku k obom deťom a zároveň hlboké vyčerpanie. Je úplne pochopiteľné, že sa cítite v tejto situácii na hrane. Nezlyhávate. Robíte, čo sa dá, v extrémne náročnej kombinácii – dve malé deti, každé so svojimi potrebami.
Správanie staršieho nie je „zlé“ – je to volanie po istote
To, že sa chce nosiť na rukách, hojdať sa ako bábätko, nechce byť položený – je prejav túžby po spojení, nie manipulácie. Vidí, že sa zmenil svet (mladší súrodenec, menej pozornosti pri uspávaní) a pokúša sa to kompenzovať tým, čo mu kedysi prinášalo istotu. Je to normálne a časté.
Mozog trojročného dieťaťa ešte nevie čakať, regulovať emócie ani sa "zabaviť sám", keď cíti neistotu. Potrebuje bezpečie vo forme tela, hlasu, blízkosti – aj keď to nedáva najpokojnejšie najavo.
Vy sa cítite rozpačito a to nie je chyba. Nemôžete byť zároveň plnohodnotne prítomná pre oboch, keď každý potrebuje iný typ starostlivosti. A presne tento rozpor Vás ničí najviac – nie deti, ale pocit, že musíte rozdeliť seba a to nejde. A keď to nejde, mozog zareaguje plačom, hnevom, výčitkami. Ste človek.
Skúste zaviesť spoločné uspávanie – ale s jasným rituálom.
Ak je možné, skúste mať oboch v miestnosti, ale vytvorte jednoduchý rituál, ktorý sa každý večer opakuje rovnako:
Ide o to, vytvoriť nový rámec namiesto bojov o starý.
Alebo zvoľte si jeden večer, keď najprv uspíte staršieho
Ak je starší viac náročný na upokojenie, skúste niektorý večer najprv uspávať jeho a bábätko nechať chvíľku v nosiči, v bezpečnom priestore. Mladšie dieťa to zvládne s menšou dávkou frustrácie ako staršie, no pre Vás to môže byť úľava. Striedajte večery, kto ide prvý.
Odstráňte tlak z „dokonalého“ uspávania
Uspávanie bolo kedysi krásne – ale teraz ste v inej fáze. Ak bude večer preplakaný, ak deti budú protestovať – neznamená to, že robíte niečo zle alebo že deti trpia. Znamená to len, že sú dvaja, každý s veľkými potrebami a mama robí, čo môže. Aj keď to večer nevyjde ideálne, všetko sa dá vyrovnať cez deň láskavým kontaktom a pokojom.
Ak by ste sa na to chceli pozrieť bližšie, pokojne ma kontaktujte a môžeme to prebrať v rámci individuálnej konzultácie.
Zuzana Sláviková
holistická spánková poradkyňa
mail: ahoj@spinkajbabo.sk
web: https://www.spinkajbabo.sk
IG: @spinkajbabo