Ako zmeniť nerovný partnerský vzťah?
ZodpovedanéDobrý deň,
potrebovala by som poradiť ohľadom môjho partnerského vzťahu. Partner má 45, ja 38. Sme spolu 7 rokov, máme 2,5-ročnú dcéru a druhé dieťa na ceste. Som lekárka, on má vzdelanie s titulom Bc. Táto informácia je možno irelevantná, len chcem načrtnúť situáciu.
Časom som zistila, že je mierne autoritatívny typ. Po narodení dcéry som bola uplakaný uzlík nervov s asi bežnými obavami, že ako zvládnem starostlivosť o dieťa. Ako lekárka viem viac ako by mi bolo ako čerstvej mamine treba. Dojčenie bolo extrémne bolestivé. Toto obdobie bolo pre mňa psychicky a aj fyzicky asi najťažšie v mojom živote.
Svokra je bývalá vrchná sestra v detskom zariadení a od nej má muž v podstate všetky rady a názory čo sa má, nemá a ako s dieťaťom robiť. Dojčenie bolo teda nevyhnutné. Veľmi mi vtedy chýbala podpora zo strany partnera. Keď sme boli u svokry, tak aj od nej ako od ženy - matky. Žiadne ukľudni sa, tu máš čaj na tvorbu mlieka, neboj sa, ono sa to rozbehne a keď nie, tak sa svet nezrúti. Stále len hlášky typu - a máš tam niečo? Teda mlieko v prsníku. Alebo - myslíš, že si potiahla aspoň 100 ml? Plus nenápadne kontrolovanie prisatia. Nie sme našťastie spolu často, ale keď, tak máme vždy aspoň jednu výmenu názorov ohľadom výchovy. Snažím sa byť slušná, ale s mnohými jej zastaralými názormi nesúhlasím. Dnes sa vie už oveľa viac o vývine mozgu deti, ako keď ona ešte pracovala. Ja si rada rozširujem obzory (neberiem všetko čo prečítam hneď ako sväté), čítam odborné články a knihy o výchove ale ona a ani muž to neuznávajú. Čiže vyplakanie, tresty a odmeny, strašenie pani učiteľkou v škôlke alebo ujom s vrecom, čo berie deti, fuj, také škaredé dievčatko ja nechcem je u nich ok.
Už nebudem zraniteľná prvomatka, tak už si do mnohých veci pri druhom dieťati zasahovať nechcem dať. Problém je v tom, že muž má často rozumy od svokry. Má aj názor, že tým, že je starší o 7 rokov, tak vie celkovo o živote viac a všetko lepšie ako ja. Vraj sa málo s dcérou rozprávam a neustále počúvam rady, že čo sa ako varí. Dokonca niektoré medicínske témy ovláda lepšie ako ja. A to preto, lebo ich niekde čítal. Resp. stačí, že mu to kolega povedal. K tomu všetkému je zvyknutý rozprávať tak, že hučí a ja sa desím toho, že sa aj moje deti takto budú raz rozprávať so mnou. Jeho rodičia sa takto spolu bavia, takže viem odkiaľ prebral tento vzor. Snažím sa to brať tak, že za to nemôže.
Som asi submisívnejší typ, nie som vždy rozhodná. Som skôr opatrná, ale hlavne vekovo ho nikdy nedobehnem.
Ako zmeniť náš vzťah?
Predpokladám, že musím zmenu urobiť u seba, aby ma viac rešpektoval a normálne sa so mnou rozprával. Celá situácia ma ubíja.
Ďakujem
Dobrý deň,
je náročné fungovať v rodine, kde si každý z jej členov zobral do hlavy, že má viac informácií ako google. Navyše okrem Vás má aj Vaša svokra vzdelanie a prax v zdravotníctve, preto je pochopiteľné, že sa cíti kompetentná na to, aby komentovala Vaše rozhodnutia. Resp. rozdávala cenné rady. Po tie si k nej chodí aj Váš manžel a potom spoločnými silami v pozícii „vojnových spojencov“ sa snažia ovplyvňovať Vaše rozhodnutia. Ak toho je málo, nadviažu ešte spoluprácu s kolegom, ktorý tiež rozdáva len tie najlepšie rady. Vy ste sama, oni sa už dajú pokladať za skupinu. Takže tu neexistuje žiadna rovnováha a vy sa skutočne môžete cítiť ako vo vojnovej zóne. Všetci chcete to isté, čiže len to najlepšie pre dieťa. Namiesto toho, aby ste spolupracovali, tak bojujete medzi sebou. Alebo ešte lepšia je charakteristika, oni útočia a vy sa neustále bránite. Nikam to nevedie a myslím, že musíte byť z tejto situácie dosť vyčerpaná.
Nemyslím si, že sa musíte zmeniť, myslím si, že len potrebujete byť vo väčšej pohode. A v tej by ste iste aj boli, keby ste na to mali vytvorené podmienky. Keby Vás neustále niekto nestresoval tým, že vie predsa najlepšie, čo vo výchove robiť. Dobre, môžeme pripustiť, že v niektoré z ich rád sú dobré. Celá táto skupina má však jeden obrovský deficit - ani jeden z nich nie je matkou Vášho dieťaťa, ani jeden z nich ho mesiace nenosil pod srdcom a ani jeden z nich ho nepriviedol na svet. Preto by si mali uvedomiť, že radami a odporúčaniami prispievať môžu, ale vy ako matka ich môžete, ale nemusíte akceptovať.
Takže poďme pouvažovať, čo by bolo najlepšie pre Vás, dieťa už narodené, dieťa ešte nenarodené a pre skupinku spojencov.
Rozhodne by bola dobrá komunikácia, odporučila by som však komunikáciu „face to face“. Tým naznačujem, že skupinka sa cíti silná, čo aj patrične dáva najavo. Preto nám neostáva nič iné, ako ju rozdeliť. Dajte si teda stretnutie mimo domova osobitne so svokrou a osobitne s manželom.
Na svokru musíte vplývať iným spôsobom ako upozorňovaním, že jej rady sú už zastaralé. Každý z nás má rád pochvaly. Tak ju začnite chváliť, občas poďakujte za radu, občas vyzdvihnite niečo. Použiť z toho nič predsa nemusíte. Vyzdvihnite ju, ako bývalú vrchnú sestru, tým nič nepokazíte. Viem, ste lekárka a Vaše vedomosti vôbec nespochybňujem. Ide mi len o to, aby ste mali pokoj a pohodu.
Druhý rozhovor by ste mali mať s manželom a tam vyzdvihnúť to, že je otcom, opäť pochváliť za niečo /dosaďte to, čo sa hodí/ a požiadať ho, nech Vám pomáha hlavne ako otec detí. Tiež by mu bolo dobré objasniť, ako Vás celá situácia stresuje a ako to v tomto Vašom citlivom období nerobí dobre ani Vám, ani nenarodenému dieťaťu. Skúste sa, ak je to možné vyhýbať komunikácii skupina a vy. Radšej si vymyslíte niečo čo treba urýchlene riešiť a odíďte z miestnosti.
A ešte k tomu hučaniu. Skúste túto techniku. Keď začne hučať, oslovte ho menom s tichším hlasom, keď nezareaguje, oslovte ho opäť ale ešte hlas stíšte. Mal by sa stíšiť aj on, lebo ťažko sa hučí na niekoho, kto na to vôbec nereaguje.
V prípade, že ma budete potrebovať aj naďalej, rada Vás privítam na mojom webe, kde nájdete všetky potrebné informácie.
PhDr. Ľudmila Habodász
terapeut
web: www.psychorada.online