Partner hovorí, že on chybu neurobil a tlačí ma do styku s rodinou. Ako to zvládnuť?
ZodpovedanéDobrý deň,
s priateľom som 9 rokov. Každý sme doposiaľ žili osobitne. Ja sama vo svojom byte, on so svojou mamou v jej byte. Spolu sme na mojom pozemku postavili počas vzťahu dom, do ktorého sme sa nedávno presťahovali a konečne začali žiť spolu. Obaja máme skoro 50 rokov, priateľ je odo mňa mladší skoro o 5 rokov. Ja som rozvedená, 2 dospelé deti (žijú mimo mňa), priateľ nikdy ženatý nebol a nemá žiadne deti.
Čo ma teda trápi?
Celý náš vzťah je postavený na obojstrannej láske a všetkom, čo k tomu patrí. Od začiatku však cítim, že pre partnera hrám druhé husle (nikdy to neuznal) a prioritou je pre neho jeho rodina: mama, sestra, jej deti, priatelia, kolegovia. Je strašne tvrdohlavý. Dosť často sme sa kvôli tomu hádali a mali medzi sebou nezhody. Partner moje pocity neustále zmietal zo stola, pretože málokedy to boli podložené fakty (hoci aj tie boli a naznačovali, že cítim správne). Moja intuícia ma však nikdy neklamala. Dospelo to až do obrovskej krízy a partner náš vzťah po jednej hádke ukončil. Deň potom všetkým okolo seba (sestre, rodine, priateľom a kolegom) povedal o našom rozchode a samozrejme ma vykreslil pred nimi v tom najhoršom svetle. Povedal im skoro všetky naše intímne a vzťahové veci, opísal naše hádky. Nie som anjel, ani som nikdy nebola. Uvedomujem si, že mnohé naše nedorozumenia som zavinila ja, ale myslím si, že je úplne jedno kto a koľko, ale toto bolo len naše a partner do nášho súkromia nemal zaťahovať nikoho. Keď sa už potreboval vyrozprávať, tak sa mohol zdôveriť jednému svojmu blízkemu priateľovi.
Medzitým sme sa udobrili a začali odznovu. Povedal mi, že o našom vzťahu porozprával všetkým dookola a mňa sa to strašne dotklo Ako keby zradil nás dvoch a moja dôvera voči nemu sa ocitla na bode mrazu. Sklamal ma. Pomaly sa zviecham, ale ide to veľmi ťažko.
Vzhľadom na to všetko čo sa udialo, nemám chuť tráviť čas s tými ľuďmi. Dvíha mi žalúdok už len pri pomyslení, že by som mala byť s jeho sestrou (manipuluje ním), priateľmi, kolegami. Neviem sa cez to preniesť. Možno je to aj preto, lebo priateľ neuznal, že to nebolo správne z jeho strany, že do našej krízy nemal zaťahovať iných ľudí. Povedal, že to neľutuje a urobil by to znovu.
Tvrdohlavo trvá na svojom, že chybu neurobil a tlačí ma do styku s tými ľuďmi. Mám sa podľa neho cez to preniesť a hotovo. Lenže tu je môj problém. Ja to neviem a možno ani oni nemajú záujem. Priateľ tlači len na mňa. Napr. pozve ich k nám na návštevu a pod. Nedôverujem ani im. Sklamali ma, nedvihli telefón, nespýtali sa aj druhej strany, nepovedali názor, nepomohli. Uvedomujem si, že to takto nepôjde.
Ako na to?
Ako na svoju bariéru?
Ako zvládať ten tlak a ako sa vyrovnať celkovo s takou situáciou?
Ďakujem
Dobrý deň,
z toho, čo ste napísali sa snažím pokladať obraz toho, čo sa stalo a tiež sa snažím vcítiť sa do Vašich pocitov hlavne preto, aby ste mohli skonštatovať, že na svojej strane máte aspoň jedného dospelého človeka. Prečo dospelého sa dozviete o chvíľu.
Tak čo sa vlastne stalo? V podstate nič dramatické, nič iné, čo sa deje aj v iných zväzkoch. Rozdiel je však v tom, že kým v iných zväzkoch sa problémy páru riešia v páre, u Vás sa problémy páru riešia v skupine. A to nie len takej ohraničenej a špecializovanej, ale otvorenej a prijímajúcej nových členov tak, aby sa o Vašej „komplikovanej“ povahe mohol dozvedieť každý.
V tomto prípade mi Váš partner pripadá ako malé dieťa, ktoré rozbije pohár, ale črepy prisunie k Vám a potom uteká každému z rodiny žalovať, čo ste urobili. Zároveň si vyžaduje podporu od širokého obecenstva, lebo veď on je to milé poslúchajúce dieťa a vy ste ten „malý grázlik“, ktorý sa nevie vpratať do kože. Je úplne jasné, že Váš partner nevie riešiť konflikty, a preto sa obracia o pomoc k celej širokej rodine. Tam sa cíti bezpečne, pretože tam ho určite podporia s tým, že má pravdu a že vy ste tá, ktorá robí vo Vašom vzťahu problémy.
Všetko sa dá zvládnuť, aj problém v partnerstve. Keď píšem o partnerstve, mám na mysli partnerov dvoch a myslím tým pár v zložení jeden – jeden. Určite tým nemyslím partnerstvo, ktoré sa skladá z jedného a skupiny. Naozaj mám pocit, že to Váš partner prehnal, keď o niečo takom súkromnom, ako je rozchod porozprával všetkým účastníkom skupiny. Právom sa teda cítite dotknutá a nemáte sa záujem stretávať s ľuďmi, ktorý o Vás vedia viac ako dosť a to vďaka rečiam Vášho partnera.
Čo s tým, keď máte namiesto muža, ukecané malé dieťa. V prvom rade to môžete nechať tak a nevyjadrovať sa k tomu. Ale pri najbližšom riešení problému si treba uvedomiť, komu všetkému sa to dostane do uší a jednoducho mu oznámiť, že kým bude do toho zaťahovať iných ľudí, odmietate s ním komunikovať a nebudete riešiť nič zásadné. No a túto skutočnosť by mala vedieť aj jeho podporná skupina, preto si na návštevu pozvite hlavných predstaviteľov skupiny a tiež im to takto oznámte. Partnerovi zdôraznite, že Vaše problémy sa riešia v rámci párovej terapie s jeho príbuznými, tak na vyrovnanie síl požadujte, aby sa riešili aj vo Vašej skupine a pozvite ho na párovú terapiu k odborníkovi. Nie je totiž v poriadku, že namiesto riešenia problémov sa skrýva za chrbty iných ľudí. A tento jeho strach tiež môže poukazovať na rôzne problémy, ktoré má. Pretože jeho reakciu na Vaše hádky by som skôr očakávala od ženy a nie od muža.
V prípade, že ma budete potrebovať aj naďalej, rada Vás privítam na mojom webe, kde nájdete všetky potrebné informácie.
PhDr. Ľudmila Habodász
terapeut
web: www.psychorada.online