Milá maminka,
pred dvoma týždňami sme boli u tety zubárky a tá povedala, že môj cumlík je pre mňa veľmi zlý. Ukladá sa mi zubný kameň na horných zúbkoch, zúbky nedám ku sebe, mám tam otvor na cumlík. Ak to takto pôjde ďalej, budem zle rozprávať, šušlať a budem mať škaredé zúbky. Teda už mám a takmer nerozprávam.
Áno maminka, viem, že chces pre mňa len to najlepšie a preto si mi hneď ten víkend všetky cumlíky cez deň zobrala. Aj keď som plakal. Veľmi plakal. Zobrala si ma do náručia, čičíkala, mojkala, bola si pri mne v tejto veľmi ťažkej dobe. Vysvetlovala si mi, aké je dôležité s týmto zlozvykom skončiť, aj keď ja som ti nič nerozumel. Nerozumel, čo je zlé na niečom, čo si mi sama v pôrodnici dala do pusinky a zakaždým, keď som mal trápenie. Z jedného dňa na druhý chceš, aby som sa vzdal niečoho, čo strašne milujem a potrebujem.
Maminka bola si prísna, áno maminka, už vyše týždňa som bez cumlíka. Často ho hľadám, často ho pýtam, často mi chýba. Ty vidíš výsledky. Ja rozprávam. Nejedujem sa. Nekričím.Nie som celý zaslintaný. Ale moje srdiečko stále plače. Môj cumlík mi veľmi chýba. Viem, že to vieš. Vieš, že je to pre mňa ťažké. Máš so mnou obrovskú trpezlivosť mi vysvetlovať, čo sa deje. Chápeš moju stratu. Napriek tomu nepovolíš, neustúpiš. Nechceš, aby slzy posledných dní boli zbytočné. A ja postupne rezignujem, postupne si zvykám. Už ho tolko nepýtam. Nemám na výber.
Maminka, tri dni dozadu si mi vzala cumlík aj na noc. Dve hodiny som v postielke plakal a pýtal si môj "keke". Ty si dve hodiny plakala so mnou, držala ma v náručí a vravela mi, že to už nepôjde. Ďalšiu hodinu som ležal pri tebe a cítil búšenie tvojho srdca. Bol som vysilený, zúfalý. Ale aspoň ty si bola pri mne. Keď si odišla z mojej izby a myslela si, že konečne spím, prehrabal som celý kôš na špinavú bielizeň, len aby som ho našiel. Môj poklad. Maličký ružový cumlík mojej sestry. Dal som si ho do úst celý šťastný a zaspal. Moje šťastie ale netrvalo dlho. Prišla si ty a odhalila ma. Vzala mi môj posledný poklad. Zasa som plakal. Veľmi plakal. Pohrýzol som ťa. Od zlosti. Viem, že vieš, že za mojou zlosťou stála bolesť môjho srdiečka. Neodišla si a tuho si ma zovrela v náručí. Nenechala si ma samého, kým som konečne zaspal.
Maminka, dnes som si prvý krát cumlík nepýtal. Viem, že ho nedostanem. Ráno som ti dal pusu a siel sa hrat s dobrou náladou. Maminka, ono to mozno aj bude fungovat bez toho cumlíka. Neviem, čo sa zmenilo, ale zrazu to nie je to hlavné, na čo dokážem myslieť. Vidím, ako sa na mňa pozeráš s hrdosťou.
Maminka, dnes moja sestricka veľmi plakala. Viem, kde schovávaš moje cumlíky. Jeden som vzal. Nie pre seba, ale pre ňu. Netrebalo mi to povedať, spravil som to sám. Lebo ona je maličká a ja som veľký. Postupne ti začínam rozumieť. Ja som teraz veľký brat, nie som maličké bábo. Ona ho potrebuje viac ako ja.
Maminka povedala si, že sa ideme rozlúčiť s cumlíkami navždy. Nafúkala si balóny, ideme na prechádzku. Pošleme cumlík naspäť cumlíkovej víle pre ďalšie bábätká. Stískam šnúrku od balónov, pevne si cumlík pritískam na hrudník. Nikomu ho nedám, je predsa môj. Alebo? Maminka, nechala si to na mňa. A ja som sa rozhodol...
Posledné krátke podudlovanie, posledný pohľad, ľahký povzdych... a nechal som ťa odletieť.... budeš mi chýbať kamarát môj, veľmi.
Maminka, podala si mi ruku, zobrala ma do náručia. Cítim sa v bezpečí.
Ďalšie ráno mi za môj obetovaný poklad poslala cumlíková víla odmenu. Víla dobre vie, aká veľká obeť to odo mňa bola. Preto mi poslala ten najväčší darček 🙂
Az mi slzy vyšli 💜