V cukrárni Artura zrazu napadla myšlienka - vyhrnul si tričko a holé bruško si pritlačil o studené sklo vitríny so zákuskami... jasné, že vrešťal, že to studení... 😲 ten chalan má skrátka úžasné nápady a nebojí sa ich zrealizovať... má svoj veľký vzor... akoby ich jedna mater mala...
Ženy, pomóc, mám cca 3kg balík mäsa a potrebujem ho rozmraziť tak cca do 3 hodín... nejaký nápad? dík
Ženy s väčším poprsím, má Tesco podprdy 100F, 100G? Prípadne iný obchodný reťazec... ale za také normálnejšie ceny, nie že 70+€ dík...
Dnes 3x Artur...
Artur pozoruje akrobatické lietadlo... "Tatí, čo to robí?" ... lieta, robí akrobaciu, to sú tie otočky... "Nijééé, to preto tak lieta, lebo hľadá vtáčikov, aby sa mal s kým hrať."
Artur donesie pierko z holuba - špinavé, pokrivené... "Tatí, to je netopierko?"
Tato dával do bazéna chlór... Artur poučuje Šaniho: "Nedáva tam ruky, tatinko tam dal orchidej."
Žienky, ktoré objednávate cez Wish... na pc mi ukazuje celkovú sumu, teraz som to náhoddou kukla na tablete a tam to píše, že je to suma bez DPH. Mám v košíku 4 malé veci celkovvo za 38€... tak teraz neviem, je to konečná suma, alebo je bez DPH... dík
Tato upratoval na dvore... začalo sa mračiť... párkrát zahrmelo, potom začalo pršať... rozdiel medzi mojimi chalankami sa hneď prejavil... Šani poskakoval po izbe s víťazným pokrikom: "Nestihol to, nestihol..." ... Artur utekal k vchodovým dverám, znepokojene kukal na koniec záhrady a kričal: "Tatinko môj, kde si? Si v bezpečí?" ... asi tak ... 😖 ... hlavne, že netreba vychovávať, treba len pekne žiť a dieťa sa pridá... hold, Šani sa proste nepridal... lebo podľa neho je to nudááá...
Artur (snílek): "Si na záhrade nájdem nejakú paličku a budem čarovať abraka-dabra."
Šani (realista): "To ti nebude fungovať."
Artur (vždy pripravený): "Bude, dám tam baterky." 🔨
Skoro mi cvrklo... len dúfam, že je to paródia... že vraj:
"Organizátoři tábora nebyli schopni zajistit ani základní internetové připojení, čímž děti ztratily prakticky jakoukoli možnost si kreativně aktualizovat své statusy na Facebooku. Místo toho byly opakovaně nuceny k bezduchému sběru neoznačených lesních plodů neznámého původu nebo k pohybu v bezprostřední blízkosti nekolaudovaných staveb agresivních mravenců." a iné hlášky...
Ženy, vlani som tu niekde čítala článok, že ak cez prázdniny neviem zabezpečiť starostlivosť o školopovinné dieťa formou dovolenky, môžem požiadať detskú lekárku o vystavenie očr... ale už to neviem nájsť, viete niektorá, ako to presne je? dík...
Včera na oslave u rodiny Artur došiel ku stolu: "Vypil som šampón..." ... všetky zmysly na 150%, čooo... pozerám naňho, nepení, negrcá, nereve... čo si vypil? ... "Ňo šampón, už nemám..." ... vylezie na stoličku a do pohára si naleje šampanské (detské)... fúú, že aká úľava... 🍹
Ženy, mám otázku... kamoška prijala do firmy človeka, ktorý sa neosvedčil... mal skúšobnú dobu, nejako sa dozvedel, že ho plánuje prepustiť, tak sa rýchlo hodil na PN posledný týždeň skúšobnej... teraz že sa chystá nastúpiť späť začiatkom júla, že teda mu bude musieť dať dvojmesačnú výpovednú a trpieť ho ešte vlastne júl, august, september... len že jej niekto spomínal, že keď sa takto hodil PN, že ho po skončení PN môže prepustiť akoby ešte v skúšobnej, že sa to nejako predĺži alebo čo... neviete niektorá? ... ale prosím len reálne odpovede, nie "myslím si", aby nemala problém, že to tak nie je...ďakujem
Artur nemá rád jadierka z melónov, tak ich vždy poctivo vypľúva na tanierik... dnes taká milá situácia, jeme melón, Artur príde s tanierikom s jadierkami k tatovi: "Ty papáš aj jadierka?" ... tato hlavu v tanieri, aby mu šťava nekvapkala, len zamumle "jasné"... Artur mu strčí pod nos svoj tanierik s vypľutými jadierkami a zahlási: "A dáš si ešte?" 🍉 🍉 🍉
Arturovi spadla lopta k žihľave... "Mamííí, donesieš mi ju???" ... a ty si nejdeš sám? ... "Nijééé... ty choooď..." ... sa bojíš, že sa požihľavíš? ... "Aňooo..." ... tak sme sa dohadovali, a keď poprosil, šla som... podávam mu loptu, skúmavo na mňa pozerá a starostlivo sa spýta: "Si sa neožehlila?"
Tak... ôsmy deň na cestách... obehla som autoškolu, haváriu, čistiaci stroj a zaparkovala som medzi 2 autá pri nákupnom centre... pre niekoho blbosť, pre mňa úspech... hlavne to parkovanie...
Jazdím, jazdíš, jazdíme... aj po 15tich rokoch
Keď som tu pred nejakým časom riešila, že by som potrebovala začať šoférovať, ozvalo sa tu zopár žienok, ktoré by potrebovali tiež, no nemajú odvahu začať... rovnako ako ja... “začínala“ som niekoľkokrát celých 15 rokov... až ma to donútilo tak naozaj... Možno sa vám bude zdať tento článok zbytočný, ale chcela by som povzbudiť aj ostatné “nešoférky“, ktorých je tu určite dosť...
Pekne od začiatku... tak som si našla prácu po 7 rokoch doma s deťmi... podmienkou bolo šoférovať... hm... vodičák mám 21 rokov, ale posledných cca 15 som “šoférovala“ asi 3x... ak sa to dá nazvať šoférovanie, keď som 2x pár metrov posunula auto... no a 1x som šla cca 2 km do práce...
Aby som bola motivovaná, manžel mi kúpil autíčko, malinké, 3-dverové, aby som sa všade zmestila a hlavne staršie a oťukané, aby mi ho nebolo ľúto, keď ho prípadne šuchnem tiež... môj malý zelenučký citroenik dostal meno Limetka... urobila som si dôkladný plán... najskôr kondičné jazdy v autoškole, potom učenie sa na ulici, trošku večer po meste a potom... potom naostro... škôlka a práca...
Autoškola... dohodla som si prvú jazdu a vôbec som nevedela, čo môžem čakať... prišlo auto s inštruktorom, nasadla som na miesto spolujazdca a šli sme na “cvičisko“... tam mi to šlo celkom fajn, až som bola prekvapená... dokonca sme šli aj do mesta a pomaličky prešli cez mesto... jupííí... bola som si vedomá, že ON má brzdu... inštruktor mi celý čas vysvetľoval, čo a ako... bolo to úplne odlišné, ako som si pamätala... a to bol kameň úrazu... všetko bolo inak... na druhú jazdu – dvojhodinovú – prišlo auto bez označenia autoškola... vodičák mám a aspoň budem vedieť, ako na mňa ostatní vodiči reagujú... ha ha (dvaja trúbili)... to už taká sranda nebola... na konci jazdy mi dal inštruktor zopár dobrých rád, povedal, že som na úrovni 9 jazdy z 15 v autoškole a smelo môžem na cesty. A nemám zabúdať na to, že POMALY a PRED SEBA... to bol totiž hlavný rozdiel v tom, čo nás kedysi učili a čo sa učí teraz... kedysi na nás inštruktor celú hodinu vrešťal: „Pridaj, pozeraj sa do spätného, za tebou sú autá, chcú ísť 60... oni majú právo ísť v meste 60... pridaj, pridaj...“ ... dnes to bolo o inom ... „Za tebou sa ti prispôsobia, keď budú chcieť, obehnú ťa, teba musí zaujímať iba situácia pre tebou, spomaľ, spomaľ...“ áno, mám zlozvyky zo starých čias... ale proste musím...
Tak sme jeden večer s manželom a Arturom šli na ulicu... je to taká štvorprúdovka, končí v poli (plánovaný obchvat mesta v roku nula-nula-hop-hop)... chodia tam často cvičiť ľudia aj autoškoly... a tak sme sa tam točili niekoľkí a z poľnej cesty medzi nás zrazu vybehol nejaký autiak, ktorý vôbec nebral ohľad na nás – vyplašencov... no... auto mi 2x poskočilo a skapalo... Artur zo zadného sedadla zdesene pípol: „Poďme už domov, alebo sa vymeňte.“ ... že díky, synu, nezabúdaj, že budeš so mnou chodiť do škôlky... tak som potom chodila asi 2 týždne po večeroch sama... mala som pocit, že je to fajn, hlavne rozbeh, jednotka bez plynu a podobné “vychytáfky“ potrebné do kolón v meste... no a po týždni som šla do škôlky... večer... na skúšku... 3 km... zaparkovala som pred ňou a celá šťastná (a spotená) by som najradšej tancovala na chodníku... ja som dala škôlku, hula-hula-hop!!!
A potom prišlo ráno - deň D... naložila som Artura a šli sme, bolo mi zle, mala som pocit, že budem vracať, že odpadnem, že neprídem ani ku škôlke... Šťastena asi stála pri nás... došli sme do škôlky, nikde žiaden zádrhel... a potom do práce... ďalších 27 km cez 2 mestá... 2 veľké svetelné križovatky, 6 kruháčov a jeden neprehľadný pripájací pruh v zákrute na kopci... uff... cesta tam bola ok... všade mi vyšla zelená, nikde mi to neskapalo, nič sa nestalo... nič sa nestalo??? ... bola som pyšná sama na seba... ja som to dala?... ja som to dala! ... cestou späť som sa tešila, cesta voľná, iba ja... zrazu v spätnom biela audina... nevadí, obehne ma... no... neobehla... vodič zbadal “Z“, tak sa rozhodol pobaviť... vyštartoval a dobrzdil tesne za mnou, spomalil a znovu... a znovu... pri piatom som to prestala počítať... potom vyštartoval, že ma ide obehnúť a zase zaliezol za mňa... držala som volant a opakovala som si „nevidím ťa, nevidím ťa, nie si tam, vôbec tam nie si“... nakoniec ma obehol tak, že som mala pocit, že mi späťákom urazí ten môj, ale necukla som... ešte som čakala, že dupne predo mnou na brzdu, no to už neurobil... myšičkou sa zaradil tesne predo mňa a vystrelil... že “boškam na holu ricinku, blbeček“... prežila som s dvomi deťmi obdobie vzdoru, “ja si trpezlivo počkám, kým sa vybúriš“... Deň druhý, alebo všetko je inak... po prvom dni som bola samozrejme na seba pyšná... druhý deň začal “komplikáciou“, skapalo mi to pri odbočovaní do škôlky... v podstate sa nič nestalo, ale moje ťažko získané sebavedomie to naštrbilo... a ani Artur tomu nepomáhal otázkou: „Bola tam jama, alebo to nevieš???“ ... no ... niekde uprostred... cestou z práce som chytila traktor... trošku problém s odhadom ho obehnúť, ale nakoniec sa mi to podarilo... ďalšia skúsenosť, ďalšia čiarka vyššieho sebavedomia... no a kolóna cez mesto... uff ... 20 minút jednotka bez plynu-spojka-brzda ... och ... ako dobre, že na rovinke... ale skúsenosť to bola fajn... zase čiaročka ukazovateľa šoférskeho sebavedomia stúpla...
Žienky, ktoré máte skúsenosť s kávou Davidoff, ktorá instantná je najlepšia - Fine, Rich Aroma alebo Espersso 57... ďakujem...
Tak sme dnes s Arturkom šli vlakom... po nastúpení sa nedôverčivo pýta: "Mamí, a vie vôbec ten vlak, kam má ísť?" ... jasné ... "A ako vie, kde bývame?" ... no veď nevie, ale zastaví v Trenčíne a my vystúpime ... "A môžem ísť na chodbu?" ... môžeš sa ísť pozrieť, ale musím na teba vidieť ... odskackal a vykúkal na mňa ... po chvíli vošiel do vedľajšieho kupé a kričal na celý vagón: "Mamííí, nevidíš ma, ja som vo vedľajšej skrini!!" 😅 🚂
Dnes sú to 4 roky, čo sme si priniesli domov Artura... našu malú motorovú myš...
Asi 2 týždne dozadu som si už normálne večer nevládala s Arturom kopať loptu (lebo to je vždy nekonečný príbeh), tak mu hovorím, že si musím odpočinúť, že som unavená... "Si poobede nespinkala v škôlke, čo?!" ... hm, zlatko, nespinkala ... "Čo ti pani učiteľka nedovolila?!" ... tak som mu vysvetlila, že ja nechodím do škôlky, chodím do práce, nemám pani učiteľku ale tetu vedúcu Janku a v práci sa proste už nespinká...
Dnes sme zase donekonečna kopali a hádzali loptu a tak som si dovolila na chvíľočku sadnúť, že si oddýchnem... Artur prišiel ku mne, hodil po mne loptu a zahlásil: "Tá teta Janka ti ešte nekúpila tú posteľ?" 😖
Z wc kričí Artur: "Mamííí, potrebujem utrieť?" ... si kakal? ... "Nijééé, oblial som si pipíkom ruku." 😲 👍 🙊
Žienky, prosím vás, ktoré objednávate z Bonprixu nadrozmerné veľkosti, ako sedí tá tabuľka rozmerov? Lebo podľa nej by som mala mať číslo 52 (alebo až 54), ale bežne v obchode kupujem 48-50... tak je to inak číslované alebo je tá tabuľka chybná? Ďakujem...
Dnes je to 7 rokov, čo sme si doniesli Šaniho... náš odrastený mládenec... cumeľ musí byť... aj dnes... ❤
Dnes má meniny moja babička... sú to jej prvé meniny, ktoré oslavuje v nebi... veľmi mi chýba... bola to babička ako z knihy Boženy Němcovej... vždy, keď sme odchádzali, vtisla mi ruky peniažky so slovami: "Kúp si niečo... ale ty si kúp, nie deťom, viem, ako to je, keď sú deti... ty si kúp..." ... "kupovala" som si vzdelanie, bola to veľká pomoc v našom rodinnom rozpočte... krátko po mojich promóciách odišla do neba, akoby to bola jej posledná úloha na tomto svete... dúfam, že niekde tam hore vie, že aj vďaka nej mám skvelú prácu, nemusím stáť cez víkendy za pultom a môžem byť s mojimi deťmi, s mojou rodinou... dala mi tak veľa a pritom si to ani neuvedomovala... verím, že je v nebi... lebo to si svojim životom naozaj zaslúžila... krásne meniny, babi... ľúbim ťa...
Moja úžasná popletená maminka... dnes ma privítala kytičkou a bonboniérou, že keď mám ten sviatok... tak jej hovorím, že to ONA má sviatok a ja mám pre ňu kvietok a sladkosť... ja som predsa dostala od mojich chlapov... mávla rukou: "Zase špekuluješ, si mama, si... tak si to zober." proste moja mama... Ľ Ú B I M...
Patlámo... alebo testovanie NUANCE
Do testovania som sa prihlásila s tým, že aj tak ma nevyberú. Napísala som pravdu, mám 41 rokov a kozmetiku nepoužívam skoro vôbec... Myslela som, že budú vyberať žienky, ktoré majú s kozmetikou nejaké skúsenosti, aby mohli porovnávať. Vôbec som nemala prehľad o tom, aké druhy kozmetiky sú na našom trhu. Kedysi našim starým mamám stačila jedna Nivea alebo Marína a vystačili si od vrások na tvári po zhrubnutú kožu na pätách. Dnes je pomaly na každý kúštik tela iné "patlámo", kto sa v tom má vyznať? No aby som neodbiehala od témy, nakoniec som bola vybratá aj ja... Potešila som sa, lebo som už aj začala premýšľať, že by som nejakú kozmetiku mala vyskúšať, predsa len nemladnem a pokožka sa opotrebováva tiež, takže mi prišiel krásny balíček na testovanie.
Testovala som tieto produkty:
1. Sérum
2. Očný krém
3. Denný krém na normálnu a zmiešanú pleť
4. Nočný krém pre všetky typy pleti
Robili sme si záhon na jahody... mm vytriasal zeminu z plastového vreca... došiel Artur... "Čo to robíš?" ... vytriasam zeminu, nech tam neostane ... Artur kukol odborným okom: "Jáj, to robíš to zemetrasenie, že?" 😖
Artur sa naťahuje k zásuvke... babka mu vraví, aby to nerobil, že ho to kopne... kukne na zásuvku, potom na babku: "Veď nemá nohu!!!" ... tak mu vravím, nech poslúcha, že babička má pravdu, že mu to ublíži... odtiahol si stoličku asi na 1m od zásuvky a skonštatoval: "Tak, tu na mňa nedočiahne..." 😲
Artur sa dohaduje s babkou: "Ja budem žltý mravec a ty budeš červený mravec, dobre?" ... tak sa ho pýtam, či budú kamoši, alebo sa budú biť... "My budeme kamoši a pôjdeme zbiť veľkú včelu!!!" zahlási Artur, spustí ruky na zem a po štyroch uteká do izby... v polovici chodby sa zastaví a otočí sa na babku: "Mravec, lezaj za mnou!!!" ... červený mravec to vzdal s povzdychom: neblázni, veď by som padla... 😍 🐝 😀
No a posledným testovaným produktom je denný krémik na suchú pleť... tento krémik som brala trošku s rezervou, pretože som bola v tom, že sa ma netýka... určite nemám suchú pleť, to by som si predsa musela všimnúť... ale aj tak som sa rozhodla, že mu dám šancu...
Krémik je tuhý... z pumpičky vychádza v podobe "hadíka" a vôbec sa nerozteká, napriek tuhosti sa výborne rozotiera... vôňu má jemnučkú, skoro žiadnu... za cca 14 dní testovania tohto krémiku musím povedať, že je super na moju alergiu... skoro všetky kožné prejavy na tvári sa mi zahojili, takže môžem potvrdiť to, čo je uvedené v letáčiku, že chráni pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi... napriek tomu, že je to krémik na suchú pleť, čiže by mal "mastiť", vôbec nie je mastný a pokožka mi ostáva jemná a hladká... trošku som sa zamýšľala nad tým, že je krémik v pumpičke... je hustý a zrejme nestečie, čo znamená, že ho asi dosť ostane na stenách nádobky... pretože nádobka je sklenená s uzučkým hrdlom, bude zrejme trošku problém dostať ho von... ale tak uvidím, možno to má nejaké know how a krémik vylezie von všetok...
#test_nuance2
