Podozrenie na podvod v bazári: katusa004, valeria0077, lubicalubka, miska521 a romulda26
Na základe podozrenia na podvod v bazári používateľkou @katusa004, @valeria0077, @lubicalubka, @miska521 a @romulda26 som zhromaždil všetky dostupné informácie z našej stránky. Ak s ňou máte nevyriešený obchod aj vy, pridajte prosím komentár pod tento článok. Je šanca na vrátenie peňazí, prípadne podanie hromadného trestného oznámenia. Ďakujem.
Zoznam používaných nickov:
- katusa004
- valeria0077
- lubicalubka
- miska521
- romulda26
Celková škoda: 1106,20 €
Obchody (nicky), ktoré nevyriešila na nicku @ubicalubka
č.ú., ktoré používala: 4021847356/7500
Podozrenie na podvod v bazári: 18lenka2008
Na základe podozrenia na podvod v bazári používateľkou @18lenka2008 som zhromaždil všetky dostupné informácie z našej stránky. Ak s ňou máte nevyriešený obchod aj vy, pridajte prosím komentár pod tento článok. Je šanca na vrátenie peňazí, prípadne podanie hromadného trestného oznámenia. Ďakujem.
Zoznam používaných nickov:
- 18lenka2008
Obchody (nicky), ktoré nevyriešila na nicku @18lenka2008:
- @petuska61 - 45€
- @dievcatko_123 - 16€
- @lucia466 - 16€
- @kollarova - 24€
- @lenka9887 - 16€
- @slaja8888 - 8€
- @frisnica26 - 15€
- @martinalea - 16€
- niki.mokren@gmail.com - 16€
- bea.podolska@gmail.com - 15€
- lenka.habanova@gmail.com - 8€
- veronika.sklenarova@centrum.sk - 16€
Celková škoda: 211€
K prípadu z posledných dní sa vyjadril snáď každý a každý po svojom. Ja som si práve dočítal reportáž ocenenú v roku 2009 Pulitzerovou cenou. Je o rodičoch, ktorí v aute zabudli na svoje deti a tie v horúčave zomreli. Sú medzi nimi boháči i chudobní, extroverti aj introverti, zábudlivci aj perfekcionalisti. Reportáž tvrdí, že sa to môže stať každému. Zdieľam ju sem nie preto, aby sme sa k prípadu znovu vyjadrovali alebo tieto osoby súdili, ale preto, že je silným vniknutím do myslí osôb, ktoré to zažili. Ostatným nám ostáva len vážiť si to, čo máme. Presne tak, ako dnes vo svojom článku Slzy do neba (https://www.modrykonik.sk/blog/dartemis/article...) napísala @dartemis . Napísala naozaj krásne. Spomínanú reportáž si môžete prečítať tu: https://dennikn.sk/196511/moze-niekto-zabudnut-...
Obrovskú radosť mám, patrí vám veľká vďaka 🙂 Prvá oficiálna zbierka Modrého koníka pre @a.n.j.e.l.i.c.e.k má za tri dni vyzbieraných už 960€ a sme už takmer v polovici. Fakt že váu! 🙂 Ak sa chcete zapojiť do zbierky aj vy, viac informácií nájdete v tomto článku: https://www.modrykonik.sk/blog/dakujemesk/article/prva-oficialna-financna-zbierka-pomozme-n0jqjx/ #pomoc #zbierky #dakujeme
Už sa neviem dočkať, kedy sa pustím do ďalšej série rozhovorov tu na koníku 🙂 Na chvíľu som ich musel odložiť, aby som stíhal adminovanie, ale verím, že sa k ním čoskoro vrátim. Keď som si dnes vytváral archív týchto rozhovorov, začali mi naozaj chýbať. Ešte stále mám od vás množstvo tipov na zaujímavé príbehy, na výnimočné osoby, na niečo, čo má veľký význam. Ako prvým by som zrejme začal hotovým neodpublikovaným rozhovorom s @kiaramia o predčasnom pôrode a pokračoval ďalšími. Za akékoľvek ďalšie tipy budem vďačný 🙂 Veľká vďaka patrí za doterajšie rozhovory @mystery1 @vladkap @alena0407 @magimary @elise @petra_isteze @janana1612 @gaja @30lenka @tina1982 . Archív rozhovorov nájdete tu: http://www.mariosmykal.com/rozhovory/2015/7/5/r... #rozhovor #dakujem
Dnes takto Dražovský piknik pri Nitre 🙂
Dnes je veľký deň. Modrý koník oslavuje 9 rokov 🙂
Podozrenie na podvod v bazári: simina23 a mehmet
Na základe podozrenia na podvod v bazári používateľkou @simina23, ktorá mala duplicitný nick @mehmet som zhromaždil všetky dostupné informácie z našej stránky. Ak s ňou máte nevyriešený obchod aj vy, pridajte prosím komentár pod tento článok. Je šanca na vrátenie peňazí, prípadne podanie hromadného trestného oznámenia. Ďakujem.
Zoznam používaných nickov:
- simina23
- mehmet
Obchody (nicky), ktoré nevyriešila na nicku @simina23:
- @novembrova1 - 26,50€
- @51084500 - 26,50€
- @francaise22 - 40€
- @klaudulenka - 37,50€
- @llulinka - 24,50€
- @laurusienka - 23,50€
- @310887 - 23,50€
- @erikasvk - 23,50€
- @tobiasko2 - 23,80€
- @tinulka13 - 23,50€
- @dankaaas - 23,50€
- @zofranka - 23,50€
- @dufinka12 - 23,50€
- @atulik43 - 23,50€
- @asimonka - 23,50€
- @tascha005 - 23,50€
- @lienkaam16 - 34,50€
- @mata123433 - 34,50€
- @danielaaa - 34,50€
- @bradik - 34,50€
- @aadusik - 34,50€
- @janullka75 - 34,50€
- @papiernikova24 - 34,50€
- @loknicka - 34,50€
- veronika.simunekova@gmail.com - 34,50€
- 75melania@gmail.com - 34,50€
- lenkamackova@hotmail.com - 34,50€
- majka.k@azet.sk - 34,50€
- nadovazuzana12@gmail.com - 34,50€
- seiff@azet.sk - 23,50€
Škoda: 885,80€
Takto sme sa minulý týždeň stretli s Decembrovkami 2013. Síce som bol len pár hodín, ale bolo naozaj výborne 🙂 Chvíľami som nestíhal za deťmi ani babami, lebo kým ja som sa ešte len uťukával, ony sa už dávno poznali a ja som sa vládal len usmievať. Dokonca som mal pocit, že sa poznajú aj deti a že vznikajú naozaj pekné priateľstvá. Som rád, že som to na pár hodín mohol zažiť a rád si to zopakujem aj s ďalšími skupinami, keď mi to čas dovolí. Zo stretnutia mi ostal taký pocit, že sa teším, keď už aj ja budem v nejakej termínovke 😀 Decembrovky, ďakujem vám, deťom aj mužom za skvelé privítanie a chvíle s vami. Bolo super 🙂
Oddnes je na koníku náš kuchár @lubos, aby mohol zdieľať svoje skúsenosti z varenia 🙂 Veľké veci sa budú diať už čoskoro 🙂
Cez víkend som adminoval v krbe 🙂
Afromário praje pohodový víkend pesničkou kapely, v ktorej kedysi hrával 😉
Lesný mužík pozdravuje 🙂
Pred pár týždňami ma tu na koníku oslovila mamička @50lv, že má problémy s úradmi/lekármi a že či jej môžeme pomôcť príbeh zverejniť. Vymenili sme si zopár správ, no bolo mi jasné, že do novinárskej pozície sa postaviť nevieme, nemôžeme a asi ani nechceme, nakoľko nemáme takú pozíciu, možnosti ani skúsenosti. A tak som ju nasmeroval na Denník N a poradil jej, ako to urobiť, aby dostala odpoveď, keďže skúšala rôzne médiá a bez odozvy. A ona ich naozaj oslovila. A oni jej naozaj odpísali. A oni sa naozaj stretli. A ono z toho naozaj vyšiel článok. A ja mám naozaj radosť, že to vyšlo. A ona mi poďakovala, ako keby som článok písal ja sám - a ja som sa tak na chvíľu aj naozaj cítil, až na to, že taký článok naozaj napísať neviem. A tak si ho vychutnajte z novinárských rúk. Je naozaj dobrý. Nájdete ho tu: https://dennikn.sk/135998/zufala-matka-co-si-to... Som rád, že sa nám darí pomáhať aj takýmto spôsobom a že pomoc na Modrom koníku sa už nedeje len na Modrom koníku. Hovorím si: "Len tak ďalej, chceme vám pomáhať ešte viac a rôzne, ak to bude potrebné." Krásny deň každému prajem 🙂
Vo štvrtok budem s jednou z autoriek článku "Ako prežiť pôrod" z aktuálneho vydania časopisu .týždeň. Máte pre ňu nejaké odkazy, nápady, otázky? Rád s ňou urobím rozhovor alebo ju pozvem k nám na koníka. Myslím si, že jej článok o slovenských pôrodniciach by si tu našiel svojich čitateľov. Mali by ste záujem?
Dnes je Srdiečkový deň 🙂 Je to ten najlepší deň na rozposlanie svojich srdiečkových zásob a urobiť tak iným radosť. Ak vám chýba srdiečko, môžete ho ľahko získať za odpoveď do komentárov na otázku: "Čo pre vás znamená naše modré Modrokoníkovské srdiečko?" Prajeme vám krásny deň s veľkým srdcom 🙂
Profesionálna matka magimary: Profirodičmi sme sa stali zo dňa na deň
Zrieknutie sa dieťaťa som nikdy neodsudzovala, tvrdí magimary. Majú tri vlastné deti, jedno ako pestúnske a deväť detí mali doma dočasne. Ako profesionálna matka sa snaží byť osobou, ktorá deťom dáva lásku, hoci len na chvíľu. Prečítajte si rozhovor s ňou.
Klobúk dolu 🙂
Ďakujem. Mňa táto práca napĺňa, keďže si plním svoj sen z detstva, respektíve z ranej mladosti. Klobúk dolu treba dať predovšetkým pred mojím manželom, ktorý sa do toho dal so mnou, hoci o tom nič netušil.
Aký si mala sen?
Nechcem, aby to vyznelo nejako klišoidne. Som veriaca a odmala som cítila, že interrupcie sú proti môjmu presvedčeniu, že sú proti životu a že nie sú "prerušením", ale ukončením života. Už od raného veku som proti ním "bojovala" ako som vedela. Zaumienila som si, že budem pomáhať mamám, ktoré sa pôvodne rozhodli pre potrat, ale potom si to rozmysleli. Mala som úplne konkrétne a presné predstavy, ako by to malo vyzerať. Chcela som vytvoriť domov, kde budú takéto matky aj s deťmi bývať, a vedela som celkom presne, ako bude vyzerať. Vedela som dokonca aj to, ako sa bude ten dom volať. Okrem matiek by som v ňom prijala aj deti samotné, ak by sa ich matky napokon vzdali, napríklad po pôrode. Starala by som sa o ne ako o svoje, boli by to také "moje" požičané deti. To bol môj sen. A potom postupne prichádzala realita.
Ako veľmi bol sen vzdialený od reality?
Nová rozprávka pre deti Malý pán o chvíľu začína 🙂
Takto pred víkendom sa nám podarilo zverejniť prvý zo série článkov o fotení. Písať ich bude @igorstancik, s ktorým som prednedávnom robil rozhovor o fotení pôrodu cisárskym rezom. Ako prvú tému si Igor vybral fotenie detí v prírode a medzi rozkvitnutými stromami. Verím, že spolupráca bude prínosom 🙂 Článok nájdete tu: https://www.modrykonik.sk/blog/igorstancik/article/fotografovanie-deti-1-cast-urjlyi/
Fotoreportáž: Otec nafotil lietajúceho syna s Downovým syndrómom
"Po pôrode sa ti zrúti svet. Nikto ti nevysvetlí, čo ten Downov syndróm je. Mňa tam nechali ležať dve hodiny ako vo väzení iba so svojími myšlienkami," opisuje pôrod matka dcéry s Downovým syndrómom v našom rozhovore. Podobne sa cítil aj americký fotograf Alan Lawrence, keď sa im narodil syn Wil.
Wil sa narodil ako piate dieťa a zmenil fungovanie celej rodiny. "Keď nám doktor oznámil, že náš syn má Downov syndróm, neboli sme si istí, čo našu rodinu čaká. Báli sme sa a o Downovom syndróme sme vedeli veľmi málo. Avšak za krátkych 17 mesiacov, odkedy je s nami, nám pomohol zlepšiť sa v oblastiach, o ktorých sme nevedeli, že ich vôbec potrebujeme. S Wilom sme šťastní a chceme svetu ukázať, že je možné žiť šťastne aj s dieťatom s Downovým syndrómom. Pomohol nám spomaliť a nájsť skutočnú radosť zo života," povedal Alan.
Downov syndróm sa pre Alana stal témou pre vytvorenie fotoreportáže s názvom Wil Can Flay (Wil dokáže lietať). Chce ňou vyjadriť, že aj keď majú deti s Downovým syndrómom určité obmedzenia, dokážu robiť čokoľvek, čo si zmyslia. Séria fotografií vznikla tak, že Alan počas fotenia držal Wila na rukách a pri úprave fotiek sa z nich vyretušoval.
foto: Alan Lawrence
Video: Wilove prvé mesiace
Matka downika mystery1: Integrácia? Riaditelia škôl sa pred nami schovávali
Keď som si prečítal článok o dcérke s Downovým syndrómom od mystery1, bolo mi jasné, že spolu musíme urobiť rozhovor. V ňom hovorí o tom, ako bojovali s úradmi, lekármi, školami či okolím. Preto odporúča trpezlivosť ako základ pre rodičov detí s DS. Jej jediné prianie je, aby sa na nich ľudia nepozerali cez prsty. Prečítajte si rozhovor s ňou.
Ako 20-ročnej sa ti narodilo dieťa s Downovým syndrómom. Čo sa v takom veku a v takej situácii deje v hlave mladej baby?
Zrúti sa ti svet. Všetci okolo sa tešia a kontrolujú svoje detičky, či majú všetko, čo majú mať. Len práve okolo teba zostane ticho. Nikto nič nehovorí. Až neskôr ti niekto oznámi, že tvoje dieťa bude iné. Že asi nedosiahne to, čo ostatné deti, možno nebude chodiť, nebude rozprávať, ale bude sa krásne usmievať. Nikto ti nevysvetlí, čo ten Downov syndróm je. Mňa tam nechali ležať dve hodiny ako vo väzení iba so svojími myšlienkami. Keď sa mi Viki narodila, nebol DS taký medializovaný, nič som o tom nevedela. Ľúbila som svoje bábätko, ale uzavrela som sa do seba a nikomu som nič nevysvetľovala. Manželovi som sa to bála povedať, bolo to strašné. Spytovala som sa, prečo sa to muselo stať práve nám, prečo naše dieťa nemôže byť zdravé, bála som sa reakcie okolia. Keď to po týždni oznámil manželovi lekár, tak zostal pozerať, prečo som mu nič nepovedala. Jeho reakcia ma dostala: "Samozrejme, že si ju necháme a budeme ju vychovávať - normálne ako zdravú." Vtedy som sa cítila ešte horšie. Uvedomila som si, že on o tom nič nevie a prijal to, zatiaľ čo ja v hlave preberám všetky možnosti. No on ako otec vtedy preukázal viac odvahy a citu ako ja mama.
Vedela si ešte pred pôrodom, že dcérka sa môže narodiť s DS? Alebo vôbec?
Nie, vôbec. Všetky testy aj ultrazvuky boli v poriadku, na amniocentézu nebol dôvod.
Na ako dlho sa "svet zrútil"?
Zajtra vyjde ďalší krásny #rozhovor, tentokrát s @mystery1 o Downovom syndróme. Zatiaľ krátka ukážka z neho: "Keď sa mi Viki narodila, nebol DS taký medializovaný, nič som o tom nevedela. Ľúbila som svoje bábätko, ale uzavrela som sa do seba a nikomu som nič nevysvetľovala. Manželovi som sa to bála povedať, bolo to strašné. Spytovala som sa, prečo sa to muselo stať práve nám, prečo naše dieťa nemôže byť zdravé, bála som sa reakcie okolia. Keď to po týždni oznámil manželovi lekár, tak zostal pozerať, prečo som mu nič nepovedala. Jeho reakcia ma dostala: "Samozrejme, že si ju necháme a budeme ju vychovávať - normálne ako zdravú." Vtedy som sa cítila ešte horšie. Uvedomila som si, že on o tom nič nevie a prijal to, zatiaľ čo ja v hlave preberám všetky možnosti. No on ako otec vtedy preukázal viac odvahy a citu ako ja mama."
Matka šiestich detí vladkap: Základ rodiny je vzájomne trávený čas všetkých členov
Robiť rozhovor s vladkap je ako čítať knihu o manželstve. Má päť synov a jednu dcérku a čakajú ďalšie. Počas materskej stihla diaľkovo vyštudovať vysokú školu, rada robí s drevom a na záhrade a chvíľa pre seba pre ňu znamená chvíľa s manželom, keď sa môžu sami porozprávať. Zažila už tri rôzne učebné osnovy a tvrdí, že školský systém sa mení, avšak k horšiemu. Prečítajte si rozhovor s ňou.
Práve čakáte siedme dieťa. Očakávanie je stále rovnaké ako pri prvom?
V podstate áno. Prebieha to však trošku inak ako ostatné tehotenstvá. Siedme bábätko sme už neplánovali vôbec. Jednak kvôli môjmu zdravotnému stavu a zaskočilo nás to aj kvôli situácii, ktorá nastala ohľadom bývania. Všetko sa to tak trošku zamotalo. Nič na tom však nemení skutočnosť, že sa naň všetci tešíme 🙂 Samozrejme, ja to pri kopci povinností vnímam už trošku inak. Už nie je toľko času sledovať sa a zapisovať všetky zmeny tak, ako pri prvom.
Pri prvom zas nebolo toľko plnoletých posíl. Pomáhajú chalani?
To áno. Chlapci sú snaživí. Ja si ani neviem predstaviť, že by som ich nemala 🙂 Pomáhajú veľmi, čo sa to týka Benjamínka (najmladší syn) alebo aj inej pomoci. Niektorí vedia aj dobre navariť - a tomu sa povie už iná pomoc! Samozrejme, nemôžem nespomenúť aj Sárinku 🙂
Nový prírastok bude teda taký váš "spoločný rodinný".
@hodinadetom oddnes oficiálne začína pôsobiť na Modrom koníku a zapĺňať svoj fotoblog užitočnými príspevkami 🙂 Odteraz až navždy 🙂 #pomoc #partneri
Takéto rozhovory sú dôležité. https://t.co/2X8G4HG893
Fotoreportáž z pôrodu: Nešlo mi o nafotenie krvavého masakru
"Takáto je realita, ktorú zažili milióny žien na celom svete, takto sa to deje, takto to vyzerá," hovorí fotograf Igor Stančík o fotení pôrodu cisárskym rezom.
Prinášame vám jeho fotoreportáž aj rozhovor s ním, ktorý nájdete pod fotografiami.
Rozhovor s fotografom Igorom Stančíkom.
Fotografujúci cudzí muž pri pôrode... Znie to ako začiatok vtipu.
To určite áno 😀 Ale z fotografického hľadiska ani nie. Dnes sa ľudia až tak nepozastavujú nad nevšednými vecami. Išlo v prvom rade o spracovanie zaujímavej témy, ktorú fotograf vždy hľadá.
Máte pocit, že pri vašej reportáži sa ľudia nepozastavili?
Minulý týždeň som robil #rozhovor s @vladkap o vychovávaní šiestich detí, základoch rodiny, rodinných oslavách, školstve a mnoho viac. Vyjde zajtra. Zatiaľ len krátka myšlienka z rozhovoru: "Manželstvo je veľmi zložitá inštitúcia, kde nastávajú rôzne situácie. Samozrejme, nie je to prechádzka ružovou záhradou, čiže bez lásky a niekedy aj sebazaprení by to nemohlo fungovať. Okrem lásky je tu dôležité aj vnímanie situácie, myslenia svojho partnera a rozprávanie sa o všetkom, čo sa dá. Niekedy sa cítim ako Maruška a potrebovala by som čarovné vrecúško 😀"
Fotoreportáž: Otec nafotil svojho syna autistu
"Autistu sa nedá meniť, je to stav. Musí byť prijatý taký, aký je," hovorí matka autistu @elise v našom rozhovore. Podobne to vníma aj americký fotograf Timothy Archibald, ktorý nafotil svet svojho syna autistu, aby ho lepšie pochopil.
Jeho osobný projekt echolilia je skvelým obrazom a záznamom toho, ako sa ľudia trpiaci autizmom cítia. Vyšiel aj knižne a obsahuje fotografie, kresby a rozhovor s otcom. Projekt vznikol v roku 2010, no aktuálny a prínosný je dodnes. Prinášam ho v rámci podpory Medzinárodného dňa povedomia o autizme.
foto: Timothy Archibald
