Strach, úzkosť, panika
Každý z nás má strach. Bojíme sa mnohých vecí. Každý iných a inak.
A zažívame aj úzkosť. A tak je to dobré a prirodzené.
Strach a úzkosť nás totižto ochraňujú. Upozorňujú nás na nebezpečenstvo.
Na ohrozenie tela i duše.
Niekedy však strach a úzkosť prichádzajú bez zjavného dôvodu. Vtedy už nechránia. Skôr bránia. V živote. V bežných činnostiach. Fungovaní.
„Neboj sa, to dáš!“
„Nebuď slaboch!“
„Skús sa prekonať.“
„Neblázni, predsa to nemôže byť také hrozné!“
„Čo to toľko prežívaš...“
„Aj ja sa bojím a nerobím z toho takú vedu.“
„Trošku s tým skús bojovať.“
Potenie. Triaška. Búšenie srdca. Slabosť v nohách i rukách. Bolesti. Znecitlivenie tela. Nevoľnosť. Vyčerpanie. Neschopnosť nadýchnuť sa. Vnútorný nekľud. Nespavosť. Ťažkosti s pamäťou a pozornosťou. Vnímanie ako cez clonu. Pocit obrovského ohrozenia bez jeho reálnej prítomnosti. Pocit stratenia sa. Ako chôdza v hustej hmle...

Dokáže človek, čo sa takto cíti, bojovať? Dokáže tomu čeliť? Sám?
Chvíľu.
No potom príde únava. Fyzická i duševná.
Človek začne popierať sám seba. Podceňuje sa a neverí sebe a často ani druhým. Mnohokrát rezignuje. Vyhýba sa rôznym situáciám, ľuďom a postupne sa vyčleňuje zo spoločnosti. Trápi sa.
Takéto stavy prichádzajú nečakane a náhle. Z jednej chvíle na druhú. V akejkoľvek situácii a to bez ohľadu na vek, pohlavie, okolnosti. Vyvíjajú sa a nabaľujú sa na ne ďalšie strachy, fóbie, panika, depresia... Získavajú na intenzite. Sú to silní súperi.
Niekedy počas tohto boja človek stihne zakričať o pomoc. Poprípade ju aj vyhľadať. Jednou nohou vykročí z tej hmly. Inokedy však nie. Vtedy treba, aby niekto zvonka nabral odvahu a vkročil do neznáma. Pomohol mu von. Rozohnal hmlu.
Alebo aspoň počkal bok po boku s ním, kým sa hmla nerozplynie.
Lebo nakoniec hmla vždy ustúpi a vyjasní sa.
A vtedy ide všetko ľahšie...
Pohodu do vašich dní.
mickazebra
Úzkostné a fóbické poruchy nie sú osobnou slabosťou ani výhovorkou. Podľa WHO 20% až 25% populácie prežíva v určitom období života nejakú podobu týchto porúch, ktoré sú vážne a ovplyvňujú vnútorné prežívanie, myslenie aj správanie človeka.
#liga_za_dusevne_zdravie #dusevne_poruchy #fobia #uzkost #panika
Odporúčame
Presne si to vystihla🙏
Ach my to prave prezivame s dcerkou snad ju to žabku moju prejde cim skor ☹
Dobry clanok !!!! Presne viem o com pieses....mozem si to skopirovat na fb?
@jarkax držím palce! určite neváhajte požiadať o pomoc ak bude treba.
Velmi trefne 👏
Velmi dobry clanok, tiez to prave prezivame s dcerkou. Deti by si mali uzivat detstvo a nie trpiet uzkostami ☹
@mickazebra ano ano uz sme si spolu aj pisali o mojej Nelke ak si pamatas 🙂
@martinka05 veru. držte sa!
@jarkax samozrejme. snáď sa to pohlo dobrým smerom.
@mickazebra uvidiime ja verim ze hej 🙂
@jarkax aj ja 🙂
Moj 2 rocny syn trpi uzkostnym strachom. Snazime sa mu pomahat, aby sa toho cim skor zbavil, alebo aspon minimalizoval..
bohužiaľ dobre to poznám
@ivkahatalova @simka1454 veľmi držím palce, nech sa to zlepšuje a už je len dobre. a ako som už písala vyššie, netreba sa báť obrátiť na niekoho a požiadať o pomoc.
@mickazebra dakujem, samozrejme,ze pomoc sme uz vyhladali. Bez odbornej pomoci by som bola stratena.. s takymi vecami nieje sranda a rady ludi, ktori netusia o com to je, mozu sposobit este viac problemov..
@mickazebra ďakujem,len to všetko dlho trvá,raz je dobre a potom zas zle
ja som si to prežila tiež... a občas prežívam aj teraz akonáhle mám veľa stresu... neskutočne zlé pocity, ktoré človek nevie ovládnuť, aj napriek tomu, že logicky vie o čo ide... ach... naozaj to nikomu neželám a detičkám už vôbec nie... každému, kto pozná PP, depresie, strach a strach zo strachu želám veľa síl a pevnú vôľu vybojovať si kľud, pohodu a pokojnú myseľ ❤
@ivkahatalova samozrejmé to nie je, niektorì pomoc žiaľ nevyhľadajú. prajem vám, aby bolo stále lepšie a lepšie.
@simka1454 niekedy to tak býva :/ želám ti, aby dobrých dní bolo stále viac a viac a aby začali prevažovať nad týmu zlými.
@zuzik_24 ďakujem, že si sa pozdieľala. tebe želám to isté, veľmi pekne si to napísala.
@mickazebra ďakujem, vedela by som o tom napísať veľa... avšak snažím sa na to nemyslieť, lebo potom mám pocit, že si to privolám 🙂
avšak mať na pokec niekoho, kto prežil a prežíva to isté, je na nezaplatenie... človek, čo to nezažil, sa nevie ani tváriť, že Ťa chápe... nejde to... nie je strach ako strach... úzkosť ako úzkosť, panika ako panika...
@mickazebra dakujem krasne <3
@mickazebra moj muz toto prežíva asi treti mesiac ☹ uz sme vyhladali aj pomoc, dostal lieky, ale vyraznu zmenu stale necitit a neviem ako pomoct ☹
@mija22 držte sa. skúste vydržať a ak to nebude fungovať, poradiť sa čo ďalej. (zmena liekov, terapia atď.)
@mickazebra chcela by som mu co najviac pomoct, ale neviem ako ☹ ja tym liekom neverim. Lieky len potlacia niečo, ale neverím, ze riesia problem ☹. Nejake osvedčené rady? Pripadne kam sa este obratit. Dakujeme za podporu
Ahojte aj som teraz vtom a neviem si poradit ako von stoho. je to sice uz lepsie ale nie 100%ne. 😒
@mija22 @matyi2015 skúste napísať do skupiny Liga za duševné zdravie. tam si navzájom radíme.
Potrebovala by som niekoho komu povedat alebo napisat lebo ja mam vsetko dokopi.pride mi zle auz je po ptom panika.
@matyi2015 kľudne napíš mne, poprípade do skupiny https://www.modrykonik.sk/group/8273/
Tiež je možnosť využiť služby online poradne Ligy za duševné zdravie a napísať rovno jednému z odborníkov. https://www.dusevnezdravie.sk/online-poradna/
@mickazebra ďakujem, aj ja dúfam že bude dobrých dní viac,no teraz ešte aj počasie robí svoje a veľmi na mňa vplýva
Pisala som ti spravu mickazebra🙂
Presne toto momentalne prezivam.. ani neviem ako sa to stalo ale vobec sa na nic neviem sustredit aj s detmi sa vonku bojim chodit.. ☹ myslim ze to zacalo v tehotenstve ked som teraz cakala malu a vystupnovalo sa na maximum po traumatizujucom porode ☹ a kedze sama si neviem pomoct a 3mesiace som si nepripustala ze mam problem , musela som uz nieco spravit a o 2 tyzdne som objednana k odbornicke .. snad ta mi pomoze.. ☹
@zuzik_24 presne. Kto to nezazil nepochopi. Boli casy ked som mala strach ist aj do obchodu. Kolko krat som nechala nakup v obchode a bezala prec. Trvalo to par rokov kym som sa paniku naucila kontrolovat. S odbornikom to slo. Ale aj tak vacsina je na nas. Teraz je to uz v pohode. Relativne. Ale treba si verit ze to vsetko zvladneme. A veru mat niekoho na pokec kto to zazil je na nezaplatenie. Ale beriem paniku ako taku zlu sestru s ktorou sa nebavim 😀 je tu ale snazim sa ju ignorovat 😎
@ryba_rybana dobrý postoj, tiež sa s ňou nekamarátim a nemám ju rada, avšak niekedy tie telesné príznaky paniky sú neovládateľné, aj keď rozum a skúsenosti hovoria, že to nič nie je, že to bude OK... ja mám vlastne s týmto najväčší problém... s PP ako takou bojovať viem, avšak tie telesné príznaky... uf...
@julinnka2 je to tažké, ale skvelé, že si nabrala odvahu a vyhľadala si pomoc. veľmi ti držím palce a verím, že už bude len lepšie.
@ryba_rybana @zuzik_24 ženy ste skvelé! fandím vám!
@mija22 možno v kombinácii s terapiou? je to ideálne skombinovať.
@edya aj tebe! drž sa 🙂
@mickazebra dakujem , musela som chcem si uzit deticky a travit s nimi kazdu sekundu a nie kontrolovat sa a panikarit ako odpadnem .. chcem s nimi chodit na vylety a uzivat si ich...
@mija22
@ryba_rybana
@mickazebra
@matyi2015 Len info: uzkostou a panikou sa prejavuje aj histaminova intolerancia a niektore alergie.
týmto som si prešla aj ja,no s odbornou pomocou som to zvládla,inak sa nedalo😕
@mija22
@matyi2015 mam p.p., uz tobolo velmi zle, v obchode som skoro umrela, autobus bol moj nepriatal. 4 mesiace beriem lieky (aj ked som proti liekom), ktore mi pomahaju a chodim 1x za 2-3 tyzdene na terapiu k psychologicke. Velmi mi pomaha a mozem s nou riesit aj ine veci, nie len co sa tykaju paniky. Za 4 mesiace som na 80 percent vyliecena.
@charity vraj aj tetania
@nitrankanr ďakujem, že si sa s nami podelila. som rada, že si našla vhodný spôsob ako s tým bojovať. drž sa!
Ďakujem 🙂
@mickazebra vy robite aj psychoterapeutku? Pripadne poznate niekoho dobreho? Vidim, ze ste z jura, my z pezinka
@julinnka2 urcite pomoze a da sa to zvladnut aj bez liekov. Je to tazly boj,ale da sa. Tiez som na tom bola podobne este pred rokom a myslim ze toez to prislo po druhom porode. Mne terapie velmi pomohli. Vraj je to xhoroba na cely zivot,ale ak sa to clovek nauci ovladat tak sa s tym da krasne zit. A hlavne uzivat si s detickami. Drzim palce a prajem len slnecne dni.
Ahojte Mamičky no moja 5 ročná dcerka poslednu dobu stale pod so mnou na wc co by nebol problem len sa boji všade sama ist ani spat v izbe si nechce tak spinka prinas ale uz som zufala neviet poradit.. Brat to vážne... Stale rozprava mamka mna sleduju duchovia bojím sa byť sama v izbe .. .. No nevem ci vyhladat niekoho abo ako postupovať no strach je úprimný ;( možno si poviete ze som blazon no nevem co robkat
Ja som to mala na strednej, dobry clanok, urcite sa tu viacere nasli
@mimkaalex ak máš pocit, že je to vážne, tak určite sa netreba báť vyhľadať pomoc.
@mija22 ja sa na úzkosti nešpecializujem. skúsim popremýšľať či o niekom neviem a napíšem potom správu.
@zuzik_24 ahoj.prepac ze ta otravujem,ale si prva osoba ktoru som objavila,co sa taha s PP tak dlho,ja uz 12 rokov a to mi slubovali ze par tyzdnou nanajvys mesiacov.ja uz som vyskusala vsetko mozne,ale uz som si zvykla.tato tema je na velmi dlho,len som sa chcela spytat ci si sa nedostala k Brandon Bays a jej ceste,vraj sa tou jej terapiou da PP zbavit alebo nevies o niekom co sa na to dal.ja este stale verim ze raz najdem pomoc,kto nema PP tak nevie co je slovo strach.
@naninnnka @jajka74 babulky moje... dostala som požiadavku od @mickazebra na napísanie môjho príbehu, snažím sa to dať dokopy, len potrebujem trošku času, nestíham teraz moc... avšak chápem vás, je to boj a myslím, že celoživotný... ide len o postoj k tomu, čo nás tak veľmi trápi a sužuje... pokúsim sa to všetko napísať v tom článku, verím, že to bude pre všetky prínosom, čo ma bude neskutočne tešiť... tiež som stále na "ceste" k lepšiemu "ja", ktoré nebude také ustráchané ako je znova a opäť. O tej terapii Brandon Bays som ešte nepočula, ja teraz chodím k jednej moc milej pani, ktorá mi robí také masážky a popri tom sa rozprávame... vie presne čo cítim a ako mi je... tie terapie u nej sú balzamom na moju dušu... pokúsim sa to popísať v článku. Čo sa týka telesných prejavov... mám len jednu radu... ak to príde, treba to nechať prejsť svojim telom... nebrániť sa tomu, ako to prišlo, tak to aj odíde, čím viac s tým bojujeme, tým sa zvyšuje šanca na to, že to zaútočí znova a silnejšie... viem, o čom hovorím, naposledy dnes ráno som myslela, že vystúpim z auta a idem do práce pešo... takže hlávku hore babulky, to zvládneme 🙂
naninnnka,je to presne take,ako tu opisuje zuzik_24.Zachvati ma z nicoho nic panika,uzkost,nohy a cele telo mi zoslabne,neda sa mi dychat.Zacnem sa potit,len utiect,vystupit von.Stalo sa mi to v autobuse a aj v aute.Je to taky pocit paniky,bezmocnosti.Uz sa mi to stalo aj ked sme isli na navstevu.Nez som mala vyjst z domu.
poznám dobre tieto stavy, v takých chvíľach je najdoležitejšie mať pri sebe niekoho, kto človeku uverí, podá mu pomocnú ruku a pomože mu vyhrabať sa z toho.




☹👍