Zmena hlasu je najčastejšie spomínaný príznak nastávajúcej puberty u chlapcov. Je to však len jedna z mnohých zmien, ktoré rodičom napovedia, že ich ratolesť sa mení a to nielen fyzicky, ale aj osobnostne.

U chlapcov nastáva puberta neskôr ako u dievčat

Pubertálne obdobie u chlapcov sa obvykle začína prejavovať medzi 11. až 16. rokom, no tak ako pri dievčatách aj pri chlapcoch je mnoho prípadov, keď puberta nastala skôr. 

"U nás to začalo tak pred rokom, teda okolo 12-tich, ale už predtým mal obdobia rýchleho rastu behom krátkeho času, doslova od večera do rána narástol, teraz meria tak 175 cm a úžasne mu preskakuje hlas," napísala do diskusie o chlapčenskej puberte jedna z mamičiek. 

"Jeden z mojich synov "dostal" pubertu neskoro až okolo 13. rokov, druhý  zasa skoro už v 10. rokoch a na najmladšieho si ešte chvíľu počkám. Jeden zo synov bol v celku v pohodičke aj povahovo, aj čo sa týkalo akné, len tak rýchlo rástol, až mu koža nad pasom na chrbte popraskala. Druhý mal zasa strašné chovanie, sústavne papuľoval, všetci učitelia boli sprostí, akné ani nehovorím," popísala vo Fóre nástup puberty  u svojho syna ďalšia mamička. 

Fyzické zmeny chlapcov v puberte sú pre mnoho mamičiek veľmi prekvapujúce

S nástupom puberty u dievčat sa pre mnoho mamičiek začína obdobie, keď je potrebné zodpovedať dcéram mnoho otázok, vysvetliť im všetky tie zmeny, ktoré sa s ich telom dejú a podporiť ich psychickú rovnováhu, ktorá je v  tomto období vystavená veľkému emočnému tlaku.

Vek, v ktorom  sa dievča začne meniť môže byť rôzny

U dievčat začína nástup puberty obvykle medzi 10 až 13 rokom, no mnoho mamičiek má skúseností s tým, že hormonálne zmeny u ich dcér sa diali už skôr.  

"Mám 9 ročnú dcéru a nevieme si s ňou tiež  niekedy dať rady.  Boli sme aj na endokrynológii, lebo je dosť vysoká na svoj vek atď. Bolo nám tam povedané, že sa spustila u nej predčasná puberta," napísala svoju skúsenosť na Fóre jedna mamička.

Najskôr ochlpenie, potom prsia alebo je to naopak?

Hormonálne zmeny súvisiace s pubertou prebiehajú postupne.  U dievčat je prvotným príznakom vývoj prsníkov, ktorý súvisí s vývojom mliečnych žliaz, po ktorom nasleduje rast ochlpenia v oblasti genitálií a pod pazuchami. Môže to byť, ale aj naopak, čiže najskôr začne dievčaťu rásť ochlpenie a až potom prsia, dokonca sa môžu vyskytnúť aj pubertálne vyrážky na tvári, rýchlejšie mastiace sa vlasy, intenzívnejšie potenie alebo napríklad aj náhle "vyšvihnutie" sa do výšky, či zmeny v postave, ako napríklad širšie boky a užší pás.

Turistika sa v posledných rokoch stala obľúbenou aktivitou aj pre Slovákov. Životný štýl v tomto tisícročí je úplne odlišný ako v minulosti a ľudia začínajú čoraz viac hľadať útechu v lone prírody.  Prechádzky po horských chodníkoch sú obľúbené dokonca aj v rodinách s malými deťmi, pretože deti určite nie sú prekážkou v turistike.

Výlet zo Štrbského plesa na Popradské pleso bol náš prvý celodenný výlet, ktorý sme s dcérou absolvovali vo Vysokých Tatrách. Mala vtedy 7 rokov. Zo Žiliny na Štrbské pleso sme  zvolili jazdu autom, pretože sa to zdalo pohodlnejšie ako cestovať vlakom či autobusom.  

Nevýhoda cestovania autom do Vysokých Tatier spočíva v hľadaní parkovacieho miesta a v poplatkoch za parkovanie. My sme parkovali pri jednom penzióne, pretože na centrálnom parkovisku, ktoré je najlacnejšie už bolo všetko obsadené.

Z auta sme si následne zobrali batohy s potrebnou výbavou, čiže veľa pitia, sladkosti na doplnenie energie a iné normálnejšie jedenie ako obložený chlebík, rožtek. Na výlete sme boli v septembri, počas celého dňa bolo príjemne teplo, ale v batohu nám nechýbalo ani teplejšie oblečenie, pretože v Tatrách je počasie nevyspytateľné. 

Keďže sme mali v pláne dať si okruhovú turistiku, v podstate bolo jedno či auto necháme na parkovisku pri Štrbskom plese, alebo na parkovisku pri železničnej zastávke Popradské pleso. 

Zo Štrbského plesa na železničnú zastávku Popradské pleso nám cesta trvala približne pol hodinky, v tejto lokalite sme sa napojili na asfaltovú cestu, ktorá vedie takmer až k plesu. Cestou sme si vychutnávali pohľady na krásy Mengusovskej doliny a miestami sme sa poriadne zapotili, pretože slnečné lúče výdatne hriali a spočiatku sa nebolo pred nimi kam skryť. Dcéra bola mrzutá, každú chvíľu postávala, sťažovala sa na teplo a pekne nás potrápila. Ešteže sme po ceste stretli príjemný mladý pár s milým psíkom, ktorý sa podujal na ťažkú úlohu a to robiť spoločnosť pre naše dieťa. Neskôr sa podmienky zlepšili, keďže chodník z veľkej časti vedie cez les, ktorý poskytuje príjemný tieň. 

Mať dieťa so zdravým chrupom si praje každá mamička. Nielen preto, aby malo úsmev ako z časopisu, ale najmä kvôli tomu, aby sa vyhli problémom s ošetreniami boľavých zubov u stomatológa. Súčasťou správnej starostlivosti o detský chrup sú aj preventívne prehliadky u zubára. Kedy s nimi začať je otázkou pre mnohých rodičov.

Podľa zákona 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej zo zdravotnej poisťovne,  poistenci, ktorí ešte nedosiahli 18 rokov veku, majú dvakrát do roka nárok na preventívnu stomatologickú prehliadku. Znamená to, že vekové obmedzenie, ktoré by určovalo kedy treba ísť s dieťaťom na prvú prehliadku k zubárovi, zákon neurčuje. Toto rozhodnutie je ponechané na vôli rodičov a preto mnohí z nich hľadajú rady o odporúčania od iných rodičov, ktorí už podobné starosti súvisiace  s touto vývojovou fázou u dieťaťa majú za sebou.

Detských zubárov je čoraz menej

Nielen rozhodnutie rodičov, v akom veku zobrať dieťa prvýkrát na návštevu k zubárovi, ale aj hľadanie zubára, ktorý dieťa ošetrí v rámci zmluvného vzťahu so zdravotnou poisťovňou, je veľká dilema. Špecializovaných detských zubných ambulancií je  na Slovensku  už len veľmi málo a zubári, ktorí zabezpečujú starostlivosť pre dospelých, zväčša nechcú  malé deti ošetrovať. 

"Realita na Slovensku je taká, že je tu málo detských stomatológov," napísala svoj názor vo Fóre jedna z diskutujúcich.

"Detských zubárov je málinko," pripojila svoj názor iná diskutujúca.

Nie všetkým deťom daroval osud do vienka zdravé a bezproblémové zúbky. Boľavý zub a dieťa, ktoré má panický strach zo zubára je pre rodičov ťažká skúška. Dnešná stomatológia je k deťom omnoho priateľskejšia a rodičia majú viacero možností ako zvládnuť aj s bojazlivým dieťaťom ošetrenie u zubára.

Štvorročné dieťa s napuchnutým lícom od boľavého zuba, ktoré nechce spolupracovať s lekárom-zubárom je nočná mora pre všetkých rodičov.  Hoci sú dostupné rôzne spôsoby ako možno takýmto deťom ošetriť zubné kazy, niekedy jednoducho nie je čas na hľadanie menej agresívných riešení. 

"Dcéra mala štyri roky, keď sme sa prvýkrát pasovali s boľavým zúbkom. Je zaujímavé, že boľavý zúbok najskôr pred nami tajila, hoci nemohla vedieť čo ju u zubára čaká, keďže u žiadneho  nikdy nebola. Keď sme prišli na to, že ju veľmi bolí ľavá dolná stolička, vzali ju sme ju najbližšiu zubnú pohotovosť do susedného mesta. keďže bol víkend. U zubára, ale nechcela otvoriť ústa a tak sme sa bez ošetrenia a s obavami vrátili domov. Nejako sme prečkali nedeľu a v pondelok sme sa vybrali k zubárke ku ktorej sme podľa obvodu patrili.

Žiaľ, mala dovolenku a tak sme to skúsili u zubárky, ktorá ju zastupovala. Neúspešne, dieťa ústa neotvorilo a zubárka nás poslala domov, s tým, že ona ju neošetrí, pretože nemá k tomu prostriedky. V zúfalstve sme prečkali ešte dva dni, teda kým našej destkej zubárke skončí dovolenka a s malou dušičkou sme sa ráno posadili do čakárne, všetci traja, ja, manžel aj dcéra. Keď zubárka zistila o čo ide, prednostne nás vzala dovnútra.

Obávala som sa, že vyšetrenie skončí rovanko a my budeme musieť vyhľadať iný spôsob ošetrenia, napríklad pod narkózou, z čoho som mala strach. Našťastie nič také nás nečakalo.  Viem, že niekomu sa takéto ošetrenie nebude páčiť, ale bolo to naozaj nutné, pretože malá už mala zápal okostnice. Skúsená zubárka ma aj s dcérou posadila na stoličku, malú som rukami zovrela ako vo zveráku, sestrička jej pridržiavala hlavu.

Viem pôsobí to desivo, ale vôbec to také nebolo. Obe dve ženy sa jej milo prihovárali, pani zubárka si na prsty navliekla nejaké chrániče, aby ju dcéra nepohrýzla a potom ju nejakým zázrakom donútila otvoriť ústa, aby mohla urobiť nevyhnutný zásah. Akonáhle začal hnis vytekať, bolo to ako explózia, dieťaťu sa výrazne uľavilo.

Ponuka záujmových krúžkov pre škôlkarov a školákov je veľmi široká. Vybrať z nich ten správy pre svoje dieťa môže byť naozaj ťažké. Niekoľko rád ako pristupovať k výberu mimoškolských aktivít pre dieťa, ktoré vyplynuli zo skúseností mnohých rodičov, môže byť cennou pomôckou.

V akom veku začať s krúžkami?

Veľmi častá otázka, ktorou sa zaoberajú rodičia, keď chcú svoje dieťa prihlásiť najmä na nejaký šport. V súčasnosti je ponuka krúžkov veľmi pestrá už aj pre škôlkarov. Jedná sa najmä o záujmové činnosti, ktoré vo svojich priestoroch ponúkajú materské škôlky. Patria medzi ne napríklad  zumba, ľudové tance alebo zábavná angličtina, plávanie, teda aktivity, pri ktorých sa deti najmä zabavia. Čo sa týka športov, v tomto veku to taktiež netreba preháňať, pretože dieťa je dieťaťom iba raz. Okrem toho, každý krúžok má zväčša určený minimálny vek, od ktorého je možné ho navštevovať.

"Optimálny čas na začiatok športovej špecializácie je u každého jednotlivca a u každého športu iný. Určuje sa empiricky (opiera sa o skúsenosť ). Výsledky výskumu v niektorých športoch umožňujú bližšie vymedziť optimálny čas na športovú špecializáciu:

• gymnastika - piaty až siedmy rok,
• plávanie - šiesty až ôsmy rok,
• krasokorčuľovanie - šiesty až deviaty rok,
• lyžovanie - deviaty až dvanásty rok,
• atletika - dvanásty až pätnásty rok," napísala k otázke, v akom veku prihlásiť dieťa na šport, mamička na Fóre.                                                                                                    

Ponuka krúžkov pre deti sa rozrastá s nástupom do základnej školy. V tomto veku je možností omnoho viac, krúžky sú dostupné v centrách voľného času, v základných umeleckých školách či v mestských športových strediskách, alebo v súkromných záujmových centrách, v súkromných športových útvaroch, svoje vlastné krúžky majú aj základné školy.  

Narodenie prvého dieťaťa je v živote ženy veľká udalosť. Čerstvé mamičky s príchodom bábätka  neprežívajú len radosť z drobného uzlíčka, ale aj starosti, ktoré súvisia s jeho starostlivosťou. Napríklad aj to ako ho obliekať počas teplých letných dní.

Súčasne trendy v starostlivosti o dieťa sú v mnohých smeroch úplne iné ako tie, ktoré boli zaužívané vtedy, keď  mamičkami boli terajšie babičky.  Názory na obliekanie malých bábätiek v letnom období, ktoré sú tak trošku v rozpore s logikou vedia pekne potrápiť nejednu mamičku. 

Ako obliekať bábätko cez deň

"Mám 3- týždňového synčeka a neviem, ako ho v týchto teplých dňoch obliecť, keď ideme von, prípadne autom. Doteraz som mu dávala bodynko s dlhým rukávom a polodupky, ale včera bol chudáčik strašne spotený a mám pocit, že mu bolo teplo," obrátila sa s otázkou o radu mamička na fóre.

V lete, keď sú dni naozaj veľmi horúce, ani pre malé dieťa nie je dobré ak mu je príliš teplo.  Tak ako dospelý človek aj ono sa pri vysokých teplotách cíti nepríjemne, potí sa, často sa mu na tele objavujú vyrážky (potničky). Mamičky radia dieťatku obliekať body s krátkym rukávom, opaľovačky alebo dokonca nechať ho len v jednorazovej plienke a prehodiť mu na nôžky bavlnenú plienku. Okrem toho treba dávať pozor, aby dieťatko nebolo v prievane alebo aby naň nesvietilo priame slnko.  Vysoké teploty sú pre dieťaťa nebezpečné a môžu spôsobiť jeho prehriatie. 

"Aj mne sa prvá dcérka narodila v máji, a teraz v máji sa mi narodí aj druhá bambuľa.  V lete môžeš dať dieťaťu krátky rukávček, nevidím dôvod, prečo, keď bude vonku 30 stupňov, by sa bábo malo pariť v tej horúčave. Pokiaľ nebudeš vystavovať dieťatko priamemu slnku, tak by malo byť všetko v poriadku. Vždy som dbala na to, aby na malú nesvietilo priame slnko, ani na nôžky. Keď mala oblečené len bodyčko, tak som jej na nôžky prehodila plienočku a týmto som ju chránila pred slnkom. Takisto som si kúpila slnečnú clonu na kočík, čo ti odporúčam, pretože sa na leto určite zíde a je to lepšie riešenie než prehadzovať plienočku cez striešku," radí mamička na fóre.

Pokles orgánov panvy, medzi ktoré patrí aj maternica, nie je výhradne chorobou starších dám ako sa to kedysi písalo v medicínskej literatúre. V súčasnosti  trpia poklesom maternice aj ženy v omnoho mladšom veku. 

Zistenie, že tam dolu nie je niečo v poriadku, môže byť pre ženu veľmi šokujúce. Medzi najčastejšie príznaky, ktoré dámy s diagnózou poklesnutá maternica uvádzajú, je pocit akoby im medzi nohami niečo prekážalo, dokonca im to v určitých pózach vychádzalo von, niekedy sa to dá aj nahmať, prípadne zatlačiť späť dovnútra. Pocity sú pri týchto ťažkostiach veľmi nepríjemné  a ženy majú strach z neznámeho.

"Aj ja mám takýto problém. Po pôrode, asi tak po 9-tich mesiacoch, som začala mať divný pocit v pošve ako keď si zavediete zle tampón a potom sa začína vytláčať von. Najskôr som nevedela čo to je, ale nakoľko som nosila  drobca na rukách a robila som aj iné namáhavejšie činnosti tak postupne som začala cítiť v pošve sval, nie veľký,  ale bol tam  a strašne mi to vadilo. Časom to klesalo stále nižšie. Bola som u gynekológa a ten mi povedal, že je to mierny pokles krčka maternice," popísala svoje zistenia mamička na fóre.

"Ja som ako keby niečo mala medzi nohami. Keď som sa pozrela zrkadlom, naozaj tam niečo  bolo,  zasunula som to dovnútra, ale veľmi som sa zľakla," podelila sa so svojou skúsenosťou s poklesom orgánov panvy iná žienka z fóra.

Pokles maternice, ktorý sa odoborne nazýva prolaps má viacero štádií. Pri čiastočnom prolapse vystupuje cez vývod pošvy len časť maternice, pri úplnom poklese sa maternica nachádza pod vulvou, čiže celkom vystupuje z otvoru vagíny. Pokles maternice je často spojený aj s poklesom vagíny, pri poklese prednej steny pošvy dochádza aj k poklesu močového mechúra a pokles zadnej steny pošvy je sprevádzaný poklesom konečníka.

V mladšom veku má vplyv na pokles maternice kombinácia viacerých faktorov medzi ktoré patrí vrodená slabosť väziva a svalstva malej panvy,  nadváha, viacero pôrodov alebo ťažké pôrody alebo príliš extrémne chudnutie.

Výdatný spánok je potrebný nielen pre dieťa, ale pre všetkých členov domácnosti.  Nočné mory sú nepríjemná situácia, ktorá starostlivých rodičov veľmi vystraší a zároveň oberie o pokoj nielen počas noci, ale aj počas dňa. Rozmýšľanie nad dôvodmi prečo sa takáto nepríjemná vec dieťaťu deje a ako mu pomôcť je veľmi vyčerpávajúce a stresujúce.

Nočné mory a nočný des sú na prvý pohľad podobné poruchy spánku, avšak existuje medzi nimi zásadný rozdiel. Nočný des je omnoho závažnejší, dieťa sa pri ňom nedá zobudiť, často dokonca vstane z postele a snaží sa niekam odísť a zo svojho sna si po zobudení nepamätá vôbec nič. Nočné mory sú v podstate živé sny, dieťaťa sa pri nich dá ľahko zobudiť a skoro vždy si pamätá, čo sa mu snívalo. 

Nočné mory a ich priebeh

Priebeh a intenzita nočného budenia sú od dieťaťa k dieťaťu iné. Niektoré len zo spánku skríkne a spí ďalej, iné si vyžaduje prítomnosť rodičov, telesný kontakt, upokojujúce slová, hudbu. Nočné mory sa vyskytujú zvyčajne v druhej polovici noci, keď je mozgová činnosť veľmi intenzívna a dieťa spracováva všetky podnety, ktoré zažilo počas bdenia a nejedná sa len o negatívne zážitky, ale aj pozitívne informácie. Dôvodom desivých snov môže byť naozaj čokoľvek, nástup do škôlky, sťahovanie, narodenie súrodenca, prechod na inú stravu, odúčanie od plienok, pozeranie strašidelných rozprávok, narodeninová oslava, výlet do ZOO, prechádzka lesom a mnoho iného.

"Mne sa tiež niekedy v spánku z ničoho nič rozplače alebo skríkne a potom spinká ďalej. Snažím sa ho ukľudniť, že som pri ňom a že ho nikomu nedám, že ho veľmi ľúbim a tak. Niekedy to zaberie hneď, inokedy ho musím trošku učičíkať v náručí. Určite sa im niečo sníva, veď cez deň registrujú toľko vecí a potom sa im to všetko preháňa v hlávkach," popísala zlé sny u svojho dieťatka jedna z mamičiek na fóre.

Nočnými morami môžu trpieť deti v akomkoľvek veku, nie sú výnimkou ani u pol ročných detí, dokonca ani u tínedžerov.

Príroda je nevyčerpateľný zdroj energie, taký bezplatný liek a pohladenie na dušu. Ani s príchodom deti sa rodičia nemusia vzdať turistických výletov, treba ich len prispôsobiť fyzickej zdatnosti a veku dieťaťa.  Medzi takéto turistické trasy, ktoré si možno užiť aj s menšímimi ratolesťami patrí aj tatranská príroda v Žiarskej doline.

Tento turistický výlet sme sa s osem ročnou dcérou rozhodli absolovať menej pohodlným spôsobom, čiže v kombinácii s vlakom a autobusom.  Na celodenný výlet takéhoto typu si vždy do batohu pribalíme aj náhradné oblečenie, respektíve oblečenie, ktoré by sme mohli potrebovať pri zmene počasia, v tomto konkrétnom prípade to boli tričká s krátkým rukávom a kraťasy, okrem toho sme nezabudli ani na krém s ochranným UV faktorom, šiltovky, slnečné okuliare, vlhčené aj nevlhčené vreckovky, čelovku, dostatok tekutín a nejakú tú čokoládu na rýchle doplnenie energie. Zo Žiliny do Liptovského Mikuláša sme cestovali rýchlikom, čo bolo celkom pohodlné. Z Liptovského Mikuláša naša cesta pokračovala  autobusom  z autobusového nástupišťa, ktoré sa nachádza  blízko železničnej stanice, do obce Žiar, kde sme vystúpili na konečnej zastávke. Odtiaľto sme už peši, spolu s ostatnými turistami, pokračovali asfaltovou cestou k chate Žiar.  Na výber sú dve možnosti, jedna vedie po asfaltke až k samotnej chate, druhá je trochu náročnejšie, ale určite zaujímavejšia a ide cez les. My sme sa vybrali tou cez les.

Prvou zaujímavosťou na tejto turistickej trase bola Medvedia štôlňa, jediné sprístupnené banské dielo na Liptove. Určite sa oplatí obetovať niekoľko eur a vôjsť dovnútra bane, kde si možno pozrieť ako sa v dávnej dobe ťažilo zlato. Okrem toho je Medvedia štôlňa súčasťou projektu "Bájna ríša Agharta". Každý kto chce môže sa do projektu zapojiť  v ktorejkoľvek zo štyroch krajín, na ktoré tvorcovia rozdelili Liptov.  Je to v podstate zberateľská hra, v rámci ktorej môžu zberatelia na určených miestach získať pamätnú mincu (treba ju kúpiť) a pečať do mapy. Po získaní všetkých štyroch pečatí dostane zberateľ piatu vzácnu mincu krajiny Agharta. Zbieranie mincí nie je nijako časovo obmedzené, je to dlhodobý projekt, ktorý prebieha už niekoľko rokov. Celkovo sú tieto krajiny štyri: Netopierkovo (Jánska dolina), Mincovníčkovo (Liptovský Ján), Sv. Barborka  (Žiar) a Permoníkovo (Podbanské).

Po prehliadke Medvedej štôlne sme pokračovali v našom výlete ďalej po asfaltovej ceste. Približne po desiatich minútach sme prišli k bodu, kedy sme sa mohli rozhodnúť či pôjdeme ďalej po asfaltke alebo cez les. Keďže obe máme radšej prechádzku lesom, prešli sme lavičkou cez potok a pokračovali sme po lesnej cestičke.

Z lavičky sme pomalým krokom a s častými prestávky asi za hodinku a pol prišli až chate Žiar. Po ceste sme si sem-tam odtrhli sladučkú čučoriedku (pretože vysvetliť dieťaťu, že sa to nesmie, keď vyzerajú tak lákavo je ťažké), vychutnávali sme si výhľady na okolitú krajinu, hoci miestami ich kazil pohľad na vyrúbané a holé miesta po ťažbe dreva. Kúsok pred chatou Žiar sa lesná cesta spája s asfaltovou, ktorá vedie až k chate. Už zdiaľky sme videli a počuli zurčiacu vodu Šarafiniového vodopádu stekajúcu po skalách blízko cesty.

Na Žiarskej chate sme si chvíľu oddýchli, osviežili sa nanukmi a chladenými nápojmi. Po chvíľke sme v našej ceste pokračovali ďalej k symbolickému cintorínu a potom k už spomínanenmu Šarafiovému vodopádu, ktorý v približne 20 metrovej kaskáde steká po skalách z výšky 1480 metrov nad morom. 

Ako sa správne starať o chlapčenskú  predkožku a kedy vôbec začať s jej sťahovaním je dilema mnohých mamičiek.  Univerzálny návod ako postupovať neexistuje, dokonca ani lekári nie sú v tomto smere jednotní. 

Zorientovať sa v tejto naozaj náročnej téme je pre mnoho mamičiek veľmi ťažké. Najväčší strach v rodičoch vzbudzuje násilné preťahovanie predkožky u urológa či dokonca operačné zákroky ako obriezka. Hoci inštrukcie, ako sa starať o svoje dieťa dostáva matka už v pôrodnici a neskôr u detského pediatra, súčasné trendy v starostlivosti o chlapčekov vzbudzujú v mamičkách nedôveru a obavy. Najmä ak vedia, že ich mamy to robili trochu inak.

Novodobé štúdie v starostlivosti o chlapčenskú predkožku hovoria, že pokiaľ dieťa nemá žiadne problémy, treba s týmto úkonom počkať. Názory lekárov sa ale rôznia, čo pocit neistoty u  mamičiek ešte znásobuje. Niektorí pediatri sa prikláňajú k tvrdeniu, že so sťahovaním treba začať až po jednom roku života, iní dokonca odporúčajú tento úkon až od troch rokov.  Je preto úplne pochopiteľné, že zneistené mamičky hľadajú radu medzi inými maminami, ktoré už majú skúsenosti so starostlivosťou o "pipíka".

Kedy riešiť sťahovanie predkožky

"Syn má 5 mesiacov a pediatrička nám vyslovene zakázala čokoľvek robiť s predkožkou. Nechcem nič zanedbať a preto sa obraciam na vás. Kedy ste začali riešiť daný problém?" zaznela prosba o zdieľanie skúseností.

Aj keď sú rady rôzne, každá sa zhodne v jednom - nasilu sa sťahovať predkožka nemá. Násilné sťahovanie predkožky môže spôsobiť vznik mikrotrhliniek, ktoré  zväčša prerastú do bolestivých zápalov. Rozdielne názory sú aj v tom, kedy začať so sťahovaním predkožky. 

Starostlivosť o dieťa je práca na plný úväzok, častokrát bez prestávky na odpočinok, bez nároku na dovolenku. Niekedy sa ale mamička dostane do situácie, keď už nevládze a radosť z materstva si pre pocit zúfalstva nedokáže vychutnávať.

Hovorí sa, že každé dieťa je iné, s vlastnou osobnosťou a charakterom. A presne také sú aj mamičky. Zatiaľ čo jedna zvláda rôzne situácie v živote dieťaťa ľahšie, inej to ide ťažšie. Medzi častý problém, ktorý rodičia pri výchove riešia, sú napríklad návyky dieťatka, ktoré komplikujú každodenný život v rodine. 

Pri výchove je potrebná láska, neha a trpezlivosť

Mamičky, ktoré už majú obdobie problémových návykov svojho potomka za sebou vedia, že pri zvládnutí tejto životnej etapy bude dieťa  potrebovať mnoho pozornosti, nehy, dotykov, rozhovorov a hrania. Mama  sa zasa musí vyzbrojiť trpezlivosťou, ktorá ju dovedie k úspešnému zvládnutiu problémového obdobia.

Keď už nevládzete nosiť dieťa na rukách

"Prosím, poraďte, mám 6. mesačného chlapčeka, ktorý má už skoro 9 kg a nosil by sa iba na rukách, nechce byť v postieľke, v ohrádke, v kresielku, v stoličke, len na rukách a už nevládze môj chrbát a ani kĺby. Ináč plače ako o dušu. Naučil sa na rukách, lebo mal od narodenia silné koliky a to bolo jediné, čo mu pomáhalo," obrátila sa s prosbou o radu mama na Fóre.

Alergická nádcha, odborne nazývaná alergická rinitída, je považovaná za najčastejšiu formu neinfekčnej nádchy, ktorá výrazne zhoršuje kvalitu života postihnutého. Jedným z jej príznakov je aj neustále upchatý a svrbiaci nos. Liečba alergickej nádchy  sa z odborného hľadiska rozdeľuje na nefarmakologickú, farmakologickú, alergénovú imunoterapiu a chirurgickú. 

Alergia všeobecne dokáže poriadne skomplikovať život človeka, no pri systematickej a správnej liečbe sa s ňou dá "spolunažívať v pokoji". Alergické ocohorenia netreba brať na ľahkú váhu a liečbu treba zveriť výhrade do rúk lekárov.

Nosové príznaky alergickej nádchy

Nosové príznaky alergickej nádchy rozdeľujeme z hľadiska priebehu vývoja na skoré a neskoré.

Skoré alergické nosové príznaky: 

• výtok z nosa
• kýchanie
• svrbenie nosa
• svrbenie oblasti medzi nosom a hornou perou 

Cumeľ, cumlík, dudka, dudlík, kojko... Malý pomocník, ktorý nám pomáha upokojiť našu ratolesť. Tažšie je, keď chceme, aby si od tohto návyku odvyklo.

To, ako dieťa zvládne chvíle počas ktorých sa musí rozlúčiť s cumlíkom, záleží od jeho povahy. Niektoré deti nemajú pri odvykaní od "dudky" takmer žiadny problém, iné rodičov veľmi potrápia. Preto je dôležité starostlivo zvážiť čas, kedy sa do tohto kroku pustiť.

Je to náročné pre dieťa aj pre rodičov. Mamičky, ktoré toto obdobie úspešne zvládli, sa zhodujú v tom, že pri odúčaní dieťaťa od cumlíka treba veľa trpezlivosti a nehy. Pomáhajú objatia, dotyky, rozhovory a všetky možné prejavy lásky, ktoré mu pomôžu vyrovanať sa s touto stratou. Odvykanie môže trvať rôzne dlho, niektoré deti to zvládnu za dva dni, iné potrebujú  viac času, ale  do dvoch týždňov by to malo zvládnuť každé. 

Kedy odnaučiť dieťa od cumľa?

Ak sa vám to podarí do veku jedného roka, je to veľký úspech. Všetko záleží od intenzity sacieho reflexu. V troch rokoch by už dieťa cumeľ používať nemalo.

Prečo deti obľubujú cumlíky?

Poschodová posteľ je veľakrát jediným riešením ako v malých a stiesnených domácnostiach prispôsobiť izbu pre jedno alebo viac detí, tak aby mali priestor aj na oddychovú, aj na aktívnu činnosť.  Lenže výber vhodného typu postele môže byť niekedy nočnou morou.

V akom veku môže dieťa spať na poschodovej posteli?

Odpoveď na túto otázku z radov odborníkov je podstatne odlišná ako sú skúsenosti rodičov. Odborníci odporúčajú používať poschodovú posteľ, až keď má dieťa šesť a viac rokov.  Závisí to najmä od zdatnosti a vývoja dieťaťa. 
Nietorí rodičia však majú iný názor. "Môj synček bude mať 3 roky. Na Vianoce dostal takú zvýšenú poschodovú posteľ so šmýkalkou, vôbec nie je problém, dokonca sám na prvýkrát tam vyliezol aj zliezol. Treba mu len vysvetliť, aby tam neskákal a tak. Zatiaľ nebol žiaden problém," popisuje svoju skúsenosť s kúpou poschodovej postele mamička vo Fóre. 

No nie všetci majú takúto pozitívnu skúsenosť. "Poschodky sú myslím od 6 rokov. Aspoň nám tak v obchode povedali. My sme ju kúpili, keď mala staršia 6 a mladšia 3, s tým, že samozrejme hore bude staršia. Nie je s tým problém, až na to, že naša mladšia to má ako horolezeckú stenu a predvádza neskutočné kúsky a furt musíme dávať pozor. Zo začiatku hore skákala a preliezala. Samozrejme, nie po schodíkoch, to predsa nie je "zaujímavé". Tak sme to na rok vyriešili tak, že sme postele oddelili. Máme rozkladaciu poschodku, z ktorej sa dajú urobiť dve samostatné postele, ale keď staršia nastúpila do školy a potrebovali sme viac miesta v izbe, tak sme ich dali zasa ako poschodovu posteľ. Mladšia dcérka je už zrelšia a už si dá povedať, že sa tam nesmie robit to a to. Všetko záleží od malého huncúta, aký je," pridala svoju skúsenosť s poschodovou posteľou ďalšia mamička.

Typy poschodových postelí

Ponuka na trhu s poschodovými posteľami je veľmi veľká.  Niekedy je problém vybrať si. Postele môžu byť  priamo nad sebou, do tvaru písmena U alebo T, možností je mnoho.

Senná nádcha, peľová nádcha, polinóza - pomenovaní na problémy so sezónnym alebo celoročne upchatým nosom je viacero. Hoci táto choroba nie je smrteľná, veľmi výrazne dokáže zhoršiť kvalitu života. Ak patríte medzi tých, ktorí či už sezónne, alebo celoročne trpia uboleným nosom, tento článok je určený pre vás.

Alergická nádcha je ochorenie, ktoré trápi viac ako 30 % svetovej populácie rôzneho veku. Jej príznakmi sú kýchanie, svrbenie a nadmerný výtok z nosa, zhoršený čuh, sťažené dýchanie, upchaté nosné dierky.

S kvapkami do nosa to nepreháňajte!

Pri sťaženom dýchaní spôsobenom nepriechodnosťou nosových dierok sa človek nedokáže sústrediť na svoju prácu, nemôže spať, pociťuje nervozitu, cíti sa nepohodlnne a jeho myseľ je zameraná len ne jedno: rýchlo si pomôcť spriechodniť upchatý nos a zasa voľne dýchať. Najrýchlejšia pomoc pri týchto príznakoch sú nosové kvapky na bežnú nádchu, ale používať ich treba podľa návodu a neprekračovať doporučenú dobu, zvyčajne dva týždne, pretože potom začnú mať opačný efekt, na sliznicu nosa pôsobia agresívne, tá opúcha a dýchanie sa sťažuje. Pri dlhodobom používaní kvapiek nastáva závislosť, keďže pomôžu na chvíľu a potom sliznica opuchne znova.

Prípravky s obsahom morskej alebo kuchynskej soli

Nosové spreje s morskou vodou možno pohodlne kúpiť v lekárni, prípravky s kuchynskou soľou sa dajú vyrobiť aj doma. Pri sprejoch s morskou vodou sa uistite, že neobsahujú dekongestíva, čiže látky, ktoré spôsobujú stiahnutie ciev, pretože v tomto prípade sa môžu používať maximálne desať dní.