Týždeň zo života mamičiek

Čo by sme tak mohli po večeroch chrumkať? Čo treba na zloženie Rubikovej kocky? Ako polichotiť niekomu, kto stále dobre vyzerá? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Bola som s malou (2 r.) v detskom kúte a prišlo sa k nej hrať staršie dievčatko. Pýtam sa jej, ako sa volá. A ona, že Zarka. Hrajú sa hrajú a hovorím mojej: „Vivi poď, Vivi ideme na šmykľavku, Sárka ideš s nami?“
  Ona: „Teta, ja som Zarka...“
  O chvíľu jej hovorím: „Zojka, opatrne nech nespadneš.“
  Ona: „Teta, ja som Zarka...“
  Prešli dve minuty a ja zas: „Sofia, ideš si s nami kresliť?“
  Kamoška mi hovorí, že ide pozrieť nejaké nové byty v komplexe, ktorý sa vola Čerešne. Večer si píšeme a pýtam sa jej: „Čo tie černice, pekné boli?“
  Ona: „Čo???“
   A ja: „Booože, veď tie... Jahody!“

• Boli sme na cyklovýlete a do kopca manžel pomáhal 5 ročnej Adelke tak, že šliapal vedľa nej na bicykli, držal ju za sedadlo a mierne tlačil. Prišli sme na vrch, tam sme odpočívali a manžel hovorí dcérke: „Adelka, keď sme chodili s babičkou na takéto výlety (manželova mama), aj jej som takto pomáhal ju tlačiť do kopca.“
   A Adelka na to: „To keď bola babička tiež malá?“

• Ja: „Mám chuť na jablko.. Nie, mám chuť na mrkvu. Nie! ...Niečo by som chrumkala...“
   Manžel: „Daj si nohu z postele.“

• Hovorím dcére (13 r.) nech si povysáva izbu.
  Odpoveď: „Ale nie, veď už aj horšie to tu bolo.“
  Tak sa teším na večeru, veď aj hladnejšia už bola, nie?

• ...a takto si ich treba skontrolovať aj počas dňa:
  
• Stretla som bývalú kolegyňu v obchode a chcela mi polichotiť, že som chudá a vypadlo z nej: „Ty si stále taká treska.“
  Hneď si uvedomila čo, povedala, chcela sa opraviť a hovorí: „Nie treska, ale troska!“
  ...asi chcela povedať trieska.

• Moja neter, 10 ročná, veľmi šikovné dievčatko - zloží Rubikovu kocku za asi dve minúty. Jednoducho, akokoľvek jej ju rozložíte, tak ju zloží do dvoch minút.
  Pýtam sa jej: „Simča, ako je to možné, že si to zapamätáš?
   Ona na to: „Vieš teta, to sú algoritmy, ale to by si ty asi nepochopila...“

• Vyšla som so synom von, on oblečený v krátkych veciach a vonku dnes pomerne zima. Tak mu hovorím: „Poď, rýchlo prebehneme do auta.“
  On si priložil na tvár hračkársky ďalekohľad, čo mal na krku s vysvetlením:
  „Aspoň na oči mi nebude zima.“

• Muž vybral z pračky cca 50 párov svojich čiernych ponožiek, položil kôš, sadol si a zobral telefón do ruky. Pýtam sa ho: „A ty čo teraz robíš?“ (v preklade - prečo ich nepáruje a nevešia)...
   On na to: „Hľadám riešenie na tie ponožky...“

• Ja: „Vaša babka, keď som sa narodila, mi chcela dať meno buď Peťka alebo Andrejka.“
   Timi (4 r.): „No vidíš. Aj tak sa voláš nakoniec mamka.“

• Kedy som zistila, že starká potrebuje okuliare? Vtedy, keď mi ako „fajny čaj“ poslala vianočné svetielka. Ale darovanému čaju sa na zloženie nepozerá, potešil aj tak:
  
• Idem od kaderníčky, zaplatím, otočím sa, že odchádzam, tri kroky... a šupa jak hrom! Len mastný fľak im ostal po mne na sklenených dverách...

• Celé dni som niekoľko hodín upratovala a žiaden výsledok tak si vravím, že kašlem na to, idem s malou na ihrisko, lebo sa z toľkého upratovania zbláznim... a zrazu som sa na tom ihrisku pristihla, ako preosievam kamienky z pieskoviska, upratujem a triedim hračky. Hlavne, že na malú som popri tom zabudla dávať pozor a skoro mi utiekla preč...

• Syn, 5 rokov: „Mami, ja keď budem veľký, tak budem policajt. A keď ma to prestane baviť, tak budem Indián.“

• Pred pár týždňami vylepšila stenu, včera si to odniesol stôl, parapetka a stena medzi oknami... A to som bola v kúpeľni ani nie 5 minút:
  
• Muž zobral deti na tata chatu, čiže len otcovia a deti. Keďže mi bolo smutno, tak som mu volala. Na konci rozhovoru mi hovorí: "Všetci chlapi ťa pozdravujú". Ja plná hlava detí odpovedám: „Aj ja ich pozdravujem, že ich všetkých ľúbim a moc sa na nich teším!"

• Dnes tatík hovorí drobcovi, že napíšeme diktát. A drobec nato:
  „Napíšem s maminkou, keď príde z práce, ona je lepšia diktátorka!“

• Taká narodeninová... Že pekne si sadkaj a usmievaj sa. Úplne, že fotka do rámika.
  Valentínka a jej krásne tri rôčky. Všetko najlepšie, anjelik náš najkrajší:

• Včera sme boli s dcérou (4 r.) v obchode a už sme sa blížili k pokladniam, keď zahlásila:
  „A ani sme nič neukradli!“

• Matky a ich tendencia zdrobňovať dostala aj mňa... A tak kričím na preplnenom ihrisku na svoje, takmer 1,5 ročné dieťa: „Zlatíčko, poď si dať vodku!"
  Zopár pánov sa s úsmevom otočilo...

• Syn (4 r.) obľubuje detské náučné seriály. Veľa z toho, čo tam započuje, si zapamätá, hoci, samozrejme, často netuší, čo presne to znamená. A tak som pred časom bola na ihrisku svedkom nasledovnej situácie:
  Synátor v pieskovisku postavil z pohárikov vežu a trochu ju naklonil: „To je Šikmá veža v Pise!“
  Mamička iného chlapčeka tomu môjmu hovorí: „No ty si ale šikovný!“
  Môj syn pokračuje: „Nakláňa sa takmer o štyri stupne.“
  Mamička vyvalí oči (ja spolu s ňou) a po krátkej chvíli hovorí svojmu synčekovi:
  „Tomáško, počúvaj chlapčeka, niečo sa naučíš!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

#zivotmamiciek #zabava #natitulku