Týždeň zo života mamičiek

Ako prísť k vnúčatám? Akou piesňou treba začať hru? Na čo potrebuje mladý muž holiaci strojček? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Malý (4 r.) sa poškriabal na kartónovej krabici, došiel ukázať prst a hovorí mi:
„Pozri, mám tam krv. A teraz treba aj plakať?“

* * * * *

Deti sa zavreli v detskej izbe, že sa idú hrať. Odrazu sa domom šíri spev. Spievajú slovenskú hymnu! A pekne dvojhlasne, keďže syn je výrazne pod tónom... Dospievali obe strofy a počujem ako dcéra velí: „Tak! A teraz sa už môžeme hrať!“
Asi začína nejaký športový zápas a o chvíľu budem robiť rozhodcu, aby sa nemlátili...

* * * * *

Mami, poď nás hľadať:

5 ročná dcéra mi pomáhala robiť cesto na bábovku. Mieša ingrediencie v miske a jasné, že musí aj okoštovať. Ochutná a povie: „Mňam, ja milujem takúto kombináciu!“

* * * * *

Ideme si tak s mužom autom na nákup, mám stiahnuté okno, vonku príjemných 20°C. Zrazu cítim, že mi sedačka hreje zadok. Pozerám, topenie pustené naplno.
Pýtam sa teda toho môjho drahého: „Zapol si mi vyhrievanie zadku?“
A on flegmaticky: „Áno.“
Mierne mimo sa ho pýtam: „Prečo? Veď mi nie je zima.“
A on s úškrnom: „Zohrievam si večeru.“

* * * * *

A ide sa:

Dcéra (7 r.) sa hrala, urobila si mestečko, mala tam figúrky a pod. Rozprávala sa s nimi, tak som sa pýtala, či ona je ich mamka.
„Nie.“
„Tak babka?“
„Nie. Ja som ich boh, lebo ja som ich stvorila.“

* * * * *

Syn bol v izbe už dlhšie ticho. A nakoľko ticho neveští nič dobré, išla som za ním a medzi dverami mu zahlásim: „No čo ty tu zas piješ kukle?“
...kuješ pikle...

* * * * *

Zojka išla zamknúť: ️

Dnes sme boli v kine na Ovečke Shaun. Myslela som si, že to Nikolaska bude baviť, veď má tú rozprávku rád, a on mi v polke filmu zahlási:
„Mama, môžeš to prepnúť?“

* * * * *

Pýtam sa štvorročného: „Aké hračky sa ti páčia, čo by si chcel na Vianoce?“
Syn: „Chcem holiaci strojček.“
Ja: „A čo by si s ním holil?“
Syn: „No predsa babke fúzy!“

* * * * *

Manžel dáva pozor na nášho lezúňa, kým šijem. Drobec sa už ťahá na mňa, tak kričím na chlapa: „Tato, kde si? Matúš je tu už pri mne, ako strážiš?“
„Skladám!“
... fúha, tak on skladá prádlo zo sušičky...
Beriem malého na ruky, prídem do izby... A on si skladá vežu z drevených Matúšových kociek!

* * * * *

Pomóóóc!

Sedím si tak v altánku, moja malá (4, 5 r.) si poukladala vedľa mňa bábiky a bežala preč.
Keď sme išli dovnútra hovorím jej: „Zlatko, ber si deti!“
Malá: „Ty ich vezmi.“
Ja: „Ja? Veď sú tvoje.“
Malá: „Ale ty si stará mama. Hmmm, no taký je život...“
 A tak som prišla k vnúčatám.

* * * * *

Ja: „Šimi, prines mi svoj telefón!“ - sem tam kontrolujem, aké má stiahnuté hry, keďže zatiaľ mobil využíva iba týmto smerom.
Šimon (7 r.): „Oooch, nech už mám aspoň 35, aby si ma nekontrolovala. Čo si myslíš, že si píšem s nejakými sexi babami, či ideme na vínečko???“

* * * * *

Sedím na záchode (v práci). Dvere pootvorené, nech aspoň sluchom kontrolujem deti. Zrazu počujem v kuchyni otváranie šuplíka.
„Šupite presto z tej kuchyne. Tam nemáš čo robiť!“
„Ale.....“
Šušťanie pokračuje a tak už nahnevane kričím: „Si ma nerozumel?! Odchod z tej kuchyne! Tu sa nemôže človek ani v kľude vypiškať. Počkaj kým prídem!“
„Dobre, už idem preč. Len kávu som chcel. Ale počkám na teba...“
 Akosi som zabudla na prítomnosť kolegu. Ten chudák na mňa potom pekne čakal na chodbe.

* * * * *

Dnes som prvýkrát pomáhala synovi vyzliecť sa po hokeji (chodieva s ním muž). Dal dole prilbu, hlava úplne mokrá, tak som schmatla uterák z tašky a dobre mu ju vyšúchala.
Syn na to: „To si nemusela robiť...“
„Ale musela. Pôjdeš von s mokrou hlavou a nachladneš!“
„To bol uterák na korčule.“
Aha...

* * * * *

„Mami, táto časť sa volá čepeľ noža. Aj bojová sekera má čepeľ... a toto je porisko. A predstav si, v škôlke je jeden chlapček, ktorý sa volá Porisko!“
„Nie Borisko?“
„Nie nie, určite sa volá Porisko.“

* * * * *

„Alžbetka, ešte prosím ťa uprac ten stôl.“
„Maminka! Čo si zabudla, že keď sme dnes volali s ockom, povedal, že keď my už budeme spať, chce sa s tebou ešte hrať?! Tak ja vám to tu radšej nechám...“
Srdiečko moje starostlivé:

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

 #zivotmamiciek #zabava #natitulku