Týždeň zo života mamičiek

Ako vyzerá ocko na detskej kresbe? S akou básničkou vždy zabodujete? Ako vyzerá priam bezhlavé zamilovanie sa? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Ninka: „Mami, nakreslila som teba s ockom. Ocko je ten s pipíkom.“

Miško (5,5 r.) zaspal pri mne na posteli, opatrne ho teda beriem do jeho izby.
Na pol ceste vytreštil oči, rukou začal šmátrať do priestoru so slovami: „To čo som spadol, či čo?“

* * * * *

Súrodenecká výpomoc pri domácich úlohách:
Brat: „Ja neviem nakresliť mačku...“
Sestra: „Daj, ja ti nakreslím, to je jednoduché.“
Brat: „Ty mi nemôžeš nakresliť mačku!!!“
Sestra: „Ja ti ju nakreslím škaredú, aby pani učiteľka nespoznala, že si ju nekreslil ty.“
Brat: „Ale len trošku škaredú, ju nakresli.“

* * * * *

Švagor odvzdušňoval brzdy a zavolal si manželku na pomoc, vtedy ešte nemala vodičák a vraví jej, že keď jej povie, nech stlačí brzdu. Tak ona, že fajn, že ktorý pedál to je. Vraví jej, že druhý... A ona na to: „A z ľava či z prava?"

* * * * *

Manžel učil malého básničku z jeho detstva a pripadalo mi to náramne vtipné. Básnička znela takto: „Padlo hovno z povala, zabilo to žandára, žandár kričí maminko, zabilo ma ho-vín-ko ! Ho-vín-ko sa naľakalo, do hajzlíka utekalo, nevybralo zatáčku, vylialo sa na sračku.“
Nejako extra som to neriešila, pokým nás obvodná neposlala na logopédiu, až pri otázke: „Jakubko, vieš aj nejakú básničku?“
... hádajte, ktorú spustil.

* * * * *

Som stále doňho... Úplne bezhlavo! Naša dcéra to dôkazne zdokumentovala:

Riško dnes večer: „Prečo nám kupujete toľko hračiek, potom to musíme upratovať!“

* * * * *

Kým po veľkej potrebe vyčistím nočník, tak malý (2,4 r.) so spustenými nohavicami zvykne čakať na chodbe pred zrkadlom, kým ho utriem.
Zrazu sa ozvalo: „Óóó, to je pekné!“
„Čo je pekné?“
„No šak ja som pekný!“

* * * * *

Keď zamestnávateľ očakáva, aby si mal 10 ročnú prax v 22 rokoch:

Jakubko (5 r.): „Mami, daj mi rýchlo jesť, lebo som hladný jak členkové deti!“

* * * * *

Prvá myšlienka po vstupe do izby bola: „Ako sa tam toto prepána dostalo?!“
Druha myšlienka bola: „Choď si ty urobiť kávu, Simona, je to medveď!“

Telefonát: „Dobrý deň, tu polícia Slovenskej republiky. Nechýba vám ŠPZ?“
Ja: „Neviem, pozriem sa. A predná alebo zadná?“
Chvíľa ticha...: „No to neviem pani, obe sú rovnaké.“

* * * * *

Ten pocit, keď si užívaš posledné teplé dni a vetráš dokorán... A z dvora sa ti do kuchyne nasťahuje všetka dostupná zver:

Život s chlapcami prináša aj nasledovné:
Risko: „Borisko, ovoňaj mi ruku! Cítiš? To je môj prd!“
Borisko uznanlivo: „Fíííha!“

* * * * *

Dnes som bola na prechádzke v centre a stretla som mamičku s dieťaťom, niečo medzi 1-1,5 r.
Dieťa úúúplne užasnuto s úsmevom pozeralo na moje lodičky a keď som šla naozaj blízko, tak si dokonca čuplo.
Tak ja so smiechom: „Neboj sa, keď vyrastieš aj ty budeš mať také!“
A maminka: „Dúfam že ma Dávidko tak neprekvapí!“
Ups!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

#zivotmamiciek #zabava #natitulku