Čo by sme tak mohli po večeroch chrumkať? Čo treba na zloženie Rubikovej kocky? Ako polichotiť niekomu, kto stále dobre vyzerá? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Bola som s malou (2 r.) v detskom kúte a prišlo sa k nej hrať staršie dievčatko. Pýtam sa jej, ako sa volá. A ona, že Zarka. Hrajú sa hrajú a hovorím mojej: „Vivi poď, Vivi ideme na šmykľavku, Sárka ideš s nami?“
  Ona: „Teta, ja som Zarka...“
  O chvíľu jej hovorím: „Zojka, opatrne nech nespadneš.“
  Ona: „Teta, ja som Zarka...“
  Prešli dve minuty a ja zas: „Sofia, ideš si s nami kresliť?“
  Kamoška mi hovorí, že ide pozrieť nejaké nové byty v komplexe, ktorý sa vola Čerešne. Večer si píšeme a pýtam sa jej: „Čo tie černice, pekné boli?“
  Ona: „Čo???“
   A ja: „Booože, veď tie... Jahody!“

• Boli sme na cyklovýlete a do kopca manžel pomáhal 5 ročnej Adelke tak, že šliapal vedľa nej na bicykli, držal ju za sedadlo a mierne tlačil. Prišli sme na vrch, tam sme odpočívali a manžel hovorí dcérke: „Adelka, keď sme chodili s babičkou na takéto výlety (manželova mama), aj jej som takto pomáhal ju tlačiť do kopca.“
   A Adelka na to: „To keď bola babička tiež malá?“

• Ja: „Mám chuť na jablko.. Nie, mám chuť na mrkvu. Nie! ...Niečo by som chrumkala...“
   Manžel: „Daj si nohu z postele.“

• Hovorím dcére (13 r.) nech si povysáva izbu.
  Odpoveď: „Ale nie, veď už aj horšie to tu bolo.“
  Tak sa teším na večeru, veď aj hladnejšia už bola, nie?

• ...a takto si ich treba skontrolovať aj počas dňa:
  
• Stretla som bývalú kolegyňu v obchode a chcela mi polichotiť, že som chudá a vypadlo z nej: „Ty si stále taká treska.“
  Hneď si uvedomila čo, povedala, chcela sa opraviť a hovorí: „Nie treska, ale troska!“
  ...asi chcela povedať trieska.

Ako sa privoláva výťah? Ako vyzerá vešiak? A čo sa stane, ak pošlete chlapa nakúpiť? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Dnes sme boli so synom na prechádzke. Našiel nejakú voňavú rastlinku, začal si ňou potierať ruku a ovoniaval si ju, že ako to dobre vonia. Chcel to urobiť aj mne, že najprv nech si ovoniam ruku a potom mi ju natrie, nech cítim ten rozdiel. Takže mi hovorí: „Mami, ovoňaj si ruku!“
  Urobila som, ako povedal... a ďalšia veta bola: „Smrdí, že?“

• Keď im ponúkneme ryby miesto mäsa...

• „Zlato, kedy mi niečo pekné kúpiš?“
  A manžel na to, úplne vážne: „Veď som ti dnes kúpil 3 pixle kapsúl na pranie...“

• Môj syn pozeral v katolíckom kalendári kedy má meniny a vraví: „Je tu len Lukáš evanjelista... ale veď ja som katolista!“

• Odchádzam cez týždeň z roboty, čakám na výťah, nechodí ... stláčam, stláčam, stále nič, už vytočená, že čo zas s ním je.
  Po dobrých 10 minútach som si uvedomila, že ho privolávam kľúčom od auta.

Aký krém je najvhodnejší na pigmentové škvrny? Ako sa obliecť, aby nám platili viac? Ako dopadne pena na holenie v detských rukách? Všetko, a ešte aj viac, sa dozviete práve tu 🙂

• ... ten pocit, keď otvoríš manikúru na zips a zistíš, že telefón v nej nie je... a zhrozená premýšľaš, ktoré dieťa ho mohlo vybrať z takého dokonalého obalu.
  (Vôbec nemám rovnaký obal na telefón, ani ho nezatváram na zips, jedine v čom sa manikúra a môj telefón podobajú, je veľkosť. Ešte aj farby sú odlišné...)

• Išla som upratovať jednej pani a doma som sa dosť ponáhľala, reku nebudem tam drhnúť v rifliach, tak som si rýchlo hodila do kabelky nejaké tepláky a tričko. Došla som tam, že sa teda prezlečiem. rýchlo rýchlo som sa prezliekla a začala upratovať a asi po hodine (!!!) som si všimla, že ja som si vzala tepláky, čo som zabudla vyhodiť a majú medzi nohami dieru ako svet!
  Pani mi zaplatila viac... asi si to všimla.

• Dcérka sa akurát začína snažiť rozprávať, tak jej z času na čas, v niektorých situáciách pripomeniem, že treba povedať „prosím“ namiesto „chcem“ a podobne. Dnes v obchode jednej staršej pani vypadla peňaženka z ruky, tak som jej ju podala so slovami „nech sa páči.“
  Ona si ju len bez slova vzala, tak som ju hneď pohotovo a výchovne napomenula: „No? Čo sa teraz povie?“
  Všetci okolo sa, samozrejme, začali pochechtávať a ani neviem, ktorá z nás sa v tom momente viac hanbila...

• Keďže sa mi robia pigmentové škvrny na tvári a nechcem vyzerať ako špinavá, tak si dávam na tvar krém s vysokým faktorom. No a bežný, aj detský opaľovací krém mi je na tvári taký divný.  Tento rok som našla niečo špeciálne na tvár, tak som si, asi pred mesiacom, kúpila. Mali dva. No ako som pozerala, že 50+, veď nemám ešte ani štyridsať, tak som kúpila 30+. No ani ten mi nesadol, bol rovnaký ako iné opaľovacie mlieka. Dnes ráno som bola v obchode, že s*al to pes, kúpim ten druhý. Aj som ho hneď skúsila, dobre mi sadol a veď čo, už sa pomaličky aj mne začínajú robiť vrásky, tak reku nie je úplne na škodu.
  Ženy moje... a mne až teraz došlo, že veď to nie vek tam je!

• Sprchujem sa, práve som zohnutá dopredu, umývam si nohy, keď vojde do kúpelky syn (9 r.). Kuká a zahlási: „A prečo ti to tuto visí?“

Čo má dve nohy a nosí to vajíčka? Aká je najlepšia odmena za vysvedčenie? Ako upiecť tortu pre maminku?  Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Trojročnej neterky sa pýta tatík: „Kikuš, má to dve nohy, chodí to po dvore a dáva nám to vajíčka. Čo je to?“
  Malá na to: „Teta Bea!“
  ...suseda, ktorá má sliepky a nosí nám domáce vajíčka.

• Dnešný hlod môjho osemročného syna:
  Muž mu hovorí, že mu nekúpil odmenu za vysvečko, tak mu dá Euro za každú jednotku (myslel si, že to budú tak štyri známky). A môj pohotový syn povedal: „Dobre, idem si zrátať prvý a druhý polrok spolu.“
  Čo z toho vyplýva? Dobre zváž každé slovo a každý sľub pred tým, než to vyslovíš pred dieťaťom!
  ...ale ten mužov pohľad stál za to.

• ...Keď v júli zistím, že nástenný kalendár nie je trhací...

• Dlho som sa takto nepobavila. Prišli mi nové sandále a priložené náhradné opätky ma dorazili:

• Dnes oslavujeme Petra, ponúkam zákusok a pýtam sa detí: „Aký je koláčik?“
  A Jakub (7 r.) pohotovo: „Výborný! Ešte som neochutnal, ale tuším!“
  Zhltol prvé sústo a konštatuje: „Mal som pravdu... Je mňamkový!“

S čím spávajú vaše deti? Ako si vyhľadať rozprávky na Youtube? Ako stáť správne na priechode pre chodcov?  Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Boli sme u známych, majú záhradu aj altánok. Dcéra sa hrá, chodí aj do altánku a zrazu príde, že: „Toto som našla, to je čo?“
  Bol to kľúč - chip od domu, ktorý tam niekde mali schovaný, keby niečo (už sa raz vymkli).
  Tak vysvetľujú, že to bola ich skrýša na kľúč, keby ten kľúč potrebovali, na čo moja dcéra zahlási: „To ale nie je bohvieaká skrýša...“

• Ja som raz chcela pochváliť kolegovi oblečenie. Mal nové sako, po sto rokoch, a zadrela som: „Máš pekný outlet!“

• Nuž áno... nie každý deň s novými súrodencami je nedeľa:

• Staršia prišla so zvláštnou požiadavkou:
  „Mami, mám pre teba bojovú úlohu, musíš mi vytrhnúť zub, ideme opekať a ja sa chcem konečne normálne najesť!“

• Krájam si tak v kuchyni cibuľu do varenia, priateľ pečienky a odrazu len začujem ako si popod nos spieva:
  „...obleč ma do nového kroja, veď som žena hodná Boha...“

Ako sa nakupuje s dieťaťom? Videli ste už pravidlá detskej klubovne? Čo robiť, keď začne odtekať plodová voda? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Včera sme išli kúpiť veniec pre tetu na pohreb. Po ceste sme s malým vyzdvihli babinu, išla z roboty. Sadla do auta a vraví, že by potrebovala ísť na WC, či počkám. Zrazu sa rozhodla, že kašle nato, že vydrží, že aby sme už išli pre ten veniec.
  Prídeme do pohrebníctva, pozdravíme sa, malý (skoro 3 r.) nič. Inokedy už z diaľky kričí a zdraví sa.
  Mama mu vraví: „Samko a čo sa povie, keď niekde prídeme, nevieš?“
  A Samko: „Ujo, môže sa babina u teba vyčúrať?“

• Muž sa mi priznal:
  Včera bol s deťmi v kútiku, máme staršieho chlapca a mladšie dievčatko, čerstvo odplienkované. „Ja som bol zamyslený, zobral som ju na WC, dal dole gate, stojíme pred misou a trikrát som grajfol, že chytím pipíka a vyciká sa... Ja som sa normálne zľakol, nič som nenahmatal!
  Potom som si uvedomil, že je to baba a posadil som ju na WC.“ Ja som sa rehotala. Malá ma dva roky a tata nevie, čo ma doma.

• Syn prvák si píše úlohy. Zadanie znie: Nakresli ľubovoľné zviera a napíš jeho meno. Vybral si ježka. Nakreslil a napísal, čo som aj čakala - JEŠKO. Hovorím mu, že tam má chybu, to sa tak nepíše.
  A on mi na to: „A čo keby to bola samica?“

• Pravidlá detskej klubovne:

• Krásny deň, sme s malým (3 r.) na ihrisku, plno dospelákov a detičiek. Ja stojím obďaleč a zbadám prichádzajúcu kamošku so synom. Kričím na toho svojho: „Mathiaskooo vidíš? Už ide Tobiii!“
  Malý sa zasekne a s nahnevaným výrazom na tvári mi kričí cez celé ihrisko:
  „No, nevidím, lebo si mi ráno neumyla karpiny!!!“

Ako sa volá lis na ovocie? Aké auto si vysníval 5 ročný chlapec? Ako sa venčia psíky? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• „Mamííí, môžem si pustiť X-box?“
  „Nie, máš to zakázané!... A čia je to vina?“
  „No, keď si mi to zakázala ty, tak asi tvoja...“

• Starý si vyberá nové auto a hovorím mu: „A nechceš nejaký hybrid?“
  A on: „Načo? Šak mám teba.“

• Syn si chcel vytlačiť citrónovú šťavu do pohára a hľadal lis na citrusy:
  „Mamí, kde máme vycitrónovač?“

• V sobotu ideme na svadbu. Tak dnes skúšam ako sa nalíčim. Samozrejme, nalíčila som si len jedno oko na skúšku, pery, cvakla sa, poslala foto kamoškám, že či môže byť. Odložila mobil, išla do kuchyne a kukám, že v chladničke nič nie je. OK, idem teda nakúpiť.
  V obchode všetko v poriadku, len na mňa kukali jak na blázna. Nechápačky. Prídem domov, odložím nákup a idem si umyť ruky, kuknem do zrkadla... Kurnikšopa!!! Baby, mne vôbec necvaklo, že som mala to oko nalíčené a že som si ho neodlíčila:

• Ja: „Oli, čo ste dnes mali v škôlke na obed?“
  Oli (vtedy 3 roky): „Osie hniezda, ale neboj mami, ja som to nejedol!“

Dnes, okrem iného, uvidíte na niekoľkých príkladoch, ako vyzerá povestných 5 minút ticha. Kto to vyhral? 🙂

• Keď sme išli zaviezť s deťmi moju svokru po výmene bedrového kĺbu do Bojnických kúpeľov, 4-ročná dcérka to vysvetľovala kamarátke:„Ideme do ZOO, babke opraviť nohu.“

• Skúška trpezlivosti:

• Prváčka sa pýta:
  „Mami, a prečo všetkým deťom v triede pani učiteľka písala do žiackej, že riaditeľka bude mať voľno? Čo my s tým máme?“ Nepochopila som na prvýkrát, preto som otvorila žiacku a v nej dátum s popisom „Riaditeľské voľno.“

• „Maminkááá, asi bude treba kúpiť toaletný papier!“
  Chvíľka, len čo som vybavila kuriéra... potom som 10 minút zmotávala kúsky papiera. Ešte, že tam boli len tri rolky a nie celý balík:
  

• V hoteli na raňajkách sa prehýbali švédske stoly. Keďže sme boli celé dni na nohách, deti mohli jest, koľko a čo chceli.
  Zrazu syn príde cely pyšný: „Spravil som si šalát!“
  Nasypal si do jednej misky trošičku zo všetkých, asi 7 druhov, raňajkových cereálií, ktoré tam ponúkali...

Podľa čoho odmerať veľkosť nohavíc? Ako sa správa matka na „výlete“ bez detí? Ako má vyzerať správna gratulácia? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• ...Leje.
  Frflem si popod nos, že čo budeme robiť a Miško mi vraví:
  „Keď sa nudíš, choď si kresliť!“

• Hrala sa v obývačke a ja, že si idem spraviť poobednú kávu, ktorú si v kľude vypijem. Otočím sa od kávovaru, jej nikde, už stihla zdúchnuť. V celom dome je ticho, čo pre mňa neveští nič dobré. Asi ide podľa hesla: „Čo sa za mlada naučíš, neskôr akoby si našla.“
  Z mojej skrinky ju najviac zaujali intímky a krém proti celulitíde ..
  Takže, nezaistenie dvoch detských poistiek ma stálo pol krabice intímiek, 1 krém (naša dlažba vďaka tomu nebude mať celulitídu asi nikdy v živote – na rozdiel odo mňa), koberček v kúpeľni a teplú kávu:

• 9 ročný syn:
  „Mami, už viem... no, už viem, ako to je! Ženy majú vaječníky, muži majú gulečníky!“
  ... Aj tak sa dá.

• Moje dieťatko keď sa vykaká, vždy kontroluje hovienko, aké vykakal...
  Tak dnes, prosím pekne, vykakal kuriatko.

• Moderné upratovanie:

Ako si poradiť, keď deti majú urgentnú potrebu niečo lepiť a vy nemáte doma lepidlo? Čo je najdôležitejšie? Ako babke vysvetliť, čo je to Facebook? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Minulý týždeň sme kukali Som mama a tam mali prednášku, kde sa im prednášajúca snažila vysvetliť autosugesciou, že mama je najdôležitejšia (teda aby bola spokojná). V telke znelo: „Opakujte po mne "mama je najdôležitejšia!“
  A keď to zopakovali tretí krát, moja 8,5 ročná dcéra mi kričí:
  „Mami počuješ? A ty mi stále vravíš, že najdôležitejšia je škola!“

• Čerstvý zážitok z kúpania s takmer trojročnou dcérkou:
  „Wau mami! Ty máš cicík! Keď vyrastieš, budeš krava?“

• Stojím v natlačenom autobuse SAD, tlačenica strašná, cestujem 30 km, hrobové ticho, každý vo svojom svete, slúchadlá, mobily a tu zrazu v polke cesty, asi po 15 km, pani čo sedí tesne predo mnou skríkne:
  „Preboha!!! Veď ja som dnes šla do roboty autom!“

• Môj manžel hovorí synovi (6 r.):
  „Ak sa už aj neprezlečieš, nebudeš už dnes pozerať videá!“
  A syn obratom na to: „A to by si spravil svojmu synovi tatík?“

• Dcéra (4 r.) je zlý spáč od narodenia, teraz sme mali zase niekoľko nocí, keď sme kvôli chorobe nemohli spať, ráno som si povzdychla, že kedy sa už konečne vyspím ako normálny človek... Na to mi dcérka odpovie:
  „Mami, ale veď ty nie si normálny človek, ty si len obyčajná mama.“

Viete o tom, že väčšina z nás má mercedesy v práčkach? Ako vyzerá Popoluškina črievička? Čo vznikne ak sa preklepnete čo i len v jednom písmenku? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Syn (prvák) je chorý, tak mu spolužiačka doniesla domáce úlohy, obaja stáli pred dverami dosť dlho, tak keď konečne vošiel dnu, bola som prekvapená, či tomu nerozumel. Pregúlil oči: „Ááááále, čo by mama, však ja som to pochopil hneď, len to by rýchlo odišla, a chcel som ju vidieť dlhšie, tak som ju nechal nech vysvetľuje.“

• Nedávno som bola s deťmi v kine na rozprávku Ako vycvičiť draka 3 a pri pohľade na Štikútovu priateľku som sa nahla k dcére (11 rokov) a vravím jej: „Jéj, Luci, veď to je tá herečka, čo hrala Elzu vo Frozen, že sa na ňu podobá?“
  A moja dcéra, s takým ironickým tónom, mi hovorí: „Áno maminka, aj kreslené postavičky môžu byť herečky...“

• Prišla som pre syna do škôlky a on mi s plačom hovorí: „Kde je moja maminka?“
  A ja prekvapená: „A ja som kto???“
  A dieťa vraví: „Tatinko!“

• Som na pobočke a píše mi kolega, nech mu vyzdvihnem iného kolegu. Odpíšem mu: „Ok, vrznem ti ho.“
  Príde odpoveď: „Ho-hó, ty divoška jedna!“
  ... pozerám, čo si to dovoľuje, „soplák“ jeden... a potom čítam, čo som mu to vlastne napísala...

• Moja kamoška z detstva sa volala Klaudia, vtedy to bolo celkom nové meno a jej babka si to nevedela za nič zapamätať. A keď sme sa hrali na ihrisku pod bytovkou tak asi 5 minút kričala z okna: „Gladiol poď domov!“ - a aj tak pre ňu musela prísť. A potom sa kamoške narodila sestra Henrieta ... to už babka rovno chodila po ňu na to pieskovisko.

    Aby deťom dobre bolo, aby manželovi dobre bolo, aby návšteve dobre bolo...

    Mamičky sú často tie, ktoré robia všetko a pre všetkých. Myslia na všetko a na všetkých. Zachytávajú potreby svojich nabližsích a snažia sa ich čo najlepšie napĺňať.

A často idú za svoje limity, nehľiadac na seba. 

    Mňa dokonca chvíľami napáda "syndróm Matky Terezy" a mám pocit, že by som mala zachrániť aspoň polovicu trpiaceho ľudstva, ak nie všetkých. Nakŕmiť hladujúce deti v Afrike, zabezpečiť prácu a strechu nad hlavou bezdomovcom, vytrhnúť z finančnej biedy aspoň zo dve tri rodinky v núdzi... Charitatívna časť môjho "Ja" ma vie niekedy dosť potrápiť a ťažko sa držím nad vecou. Len časom som sa naučila si to príliš nepripúšťať a pomôcť hoc aj troškou, kde môžem a kedy môžem a nepýtať sa, či to nebolo primálo.

    Ale akokoľvek sa tvárim "hrdinsky", aj keď veľmi pravdivo hlásam, že svoju rodinu, manžela, deti nadovšetko milujem a rovnako aj celé moje manželstvo, rodičovstvo, materstvo pociťujem ako poslanie a čosi, čo ma teraz prosto celou dušou a telom potrebuje a je to momentálne "služba", priestor, kde ma Boh posiela, môžem pred nimi zatvárať jedno, dve a hoc aj štyri oči, moje potreby a túžby sú tu stále rovnako. A keď si občas aj sama uši zapchávam, ozývajú sa pravidelne a dosť hlasito.

    A nie sú to len potreby ako najesť sa, dať si kávu, umyť sa... Ale potreba mať vlastný priestor. Priestor pre seba, oddych, modlitbu, kultúru, zábavu... Urobiť niekedy naozaj niečo, čoho výsledok bude prekračovať aj prah nášho bytu a ktosi ma za to pochváli, ocení a pomenuje úspechom. 

Kto sa rodí cisárskym rezom? Ako si rýchlo spraviť parádnu manikúru? Ako opraviť epilátor? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Malý (5 r.) bol upozornený, aby nebehal s palicou, že si môže ublížiť.
  Jeho odpoveď: „Ocko nemusíš mi to hovoriť, ja som to už dávno vedel, už keď som sa vyvíjal!“

• Keď chceš preliezť k mame, ale na pol ceste zaspíš:

• Umývame s deťmi ruky a hovorím: „Poriadne šúchame ruky, šúúúchame, šúúúchame!“ A Adamko neskôr zvestuje tatovi novinku: „Mamka dnes šukala poriadne!“

• Samko (10 r.): „Mami, čo je to cisársky rez?“
  „Keď musia maminke narezať bruško a rýchlejšie pomôcť bábätku von.“
  „A kedy sa to stáva?“
  „No napríklad, keď je bábätko veľmi veľké.“
  „A ja som sa narodil cisárskym?“
  „Ty nie, ale tvoj ujo Adam (teraz má 23) sa tak narodil.“
  Chvíľa ticha, prudké zamyslenie...: „No ja sa ani nedivím, že musel cisárskym. Videla si aké má obrovské nohy?“

• „Maminka, už aj ja mám nechtíky!“

Dobrá ráno,

u nás síce prázdninové, ale skúsime obnoviť súťaž o srdiečka. Dúfam, že sa vám budú súťaže páčiť a spoločne sa zabavíme a zahráme si o srdiečka. Budem sa snažiť indície pridávať v pravidelný čas, ale predsa sú prázdniny tak vás poprosím o trpezlivosť.

Pravidlá súťaže:

1. Každý deň pridám k úlohe DO ČLÁNKU - 1 indíciu, túto skutočnosť oznámim komentárom, všetky tipy do môjho komentáru sa počítajú ako za tipy k danej indícii.

2. Tipovať môžete každá/dý "len" 5x, čiže: 5 dní, 5 indícií a 5 tipov.

A to takto: VZORY: tip.č. 1.alena, tip 1.alena, alebo mi stačí len úplne jednoducho: 1-alena, atď.

Žienky milé, našli ste tu na Koníku zaujímavú diskusiu?

Alebo milý vtipný príspevok?

Alebo rovno celý článok?

Alebo snáď album, plný zaujímavostí a inšpirácie?

Alebo nejakú milú fotku?

... alebo také niečo vo svojom blogu vlastníte vy samé?

Heslám typu - dokonalá mama - som nikdy nerozumela. Čo je to? Chodiaca krása bez kruhov pod očami s vlastným biznisom a bez faldov na bruchu? Skoro ako superwoman v obtiahnutom trikote ladných tvarov, kojaca v špecializovanom kútiku s éterickou vôňou zvanou supermama? Zjavne v našom vesmíre také sú, ale my ostatné sme potom čo?

Dnes som čítala článok v časopise, ktorý mi neustále radí, ako ísť vlastnou cestou a ako správne vnímať materstvo a v zápätí šup ho tam - podtitul rozhovoru - dokonalá matka... Môj hejterizmus naježil chlpy a vzmáhal sa ako godzila v mojom vnútri. Nešlo mi to z hlavy von. Bola som smutná. Nahnevaná. Zúrivá.. že o nás nepíšu... Mali by!

Navrhujem rubriku s názvom Mama z ulice!

Ako jedna mama chce ráno o 6-tej vyprevadiť muža do práce a urobiť mu chleba, a potom varí, venčí deti, hrá sa, perie, žehlí a dokonca aj dáke maily vybaví a dva krát do týždňa, poobede, keď je manžel doma, vybehne aj pracovať.

Alebo o inej, ktorej dve deti sú neustále hore. Už štvrtý rok. Nočné desy, nonstop na prsníku a cez deň hurá varíme, perieme, smejeme sa a tešíme sa, že sú ešte malé. Ale na ten štvrtý rok ju môže aj picnúť! Haló, skúsili ste si tri roky nespať? Fúúú, ešte že ani ja nie.. Niekedy je aj ten banálny život tou kariérou, hodnou obdivu!

Pochváľte sa samé!

Milé maminy,

dovolím si prepožičať nápad od autorky knihy "Dosť bolo dokonalých mám." Uvidíme, ako sa to uchytí. 🙂

Sem tam, vám tu napíšem nejakú otázku, napr.: "Čo najbizarnejšie ste našli v izbe svojho dieťaťa?"

Možná odpoveď je trebárs aj: "V šatníku starú stvrdnutú salámu na kameň :D"

Cieľom by malo byť povzbudiť sa. Prečo práve odprezentovaním toho, čo sa nám nezadarilo, čo v očiach iných možno nie je vizitkou dobrej mamy, dobrej žienky domácej? 

Myslím si, že dnes sa na nás zo všetkých strán tlačí dokonalosť. Čo by ako malo byť, čo je správne a dobré, čo je in, čo všetko treba stíhať a zvládať, že keď sme to a to ešte nerobili, tam a tam neboli, keď naše dieťa nevie to a to, že nežijeme naplno, že sme nemoderné, že sme neambiciózne a pod.

Valentín je jeden z tých sporných "sviatkov". Sú medzi nami jeho milovníci a na druhej strane odporcovia, čo sa budú biť do pŕs a nadávať na tieto novodobé americké tradície 🙂

Ja som niekde medzi. Nepotrebujem dom vyzdobiť srdiečkovými sviečkami a na plyšákov a bonboniéry si fakt nepotrpím (hlavne tie s likérovou náplňou v horkej čokoláde, ktorých sa nedotknem ani v čase najhoršej sladkej krízy). Ale nevidím nič zlé v tom, keď si manželia po čase opäť povedia, že sa ľúbia. Alebo muž cestou domov kúpi žene kvet, vezme ju na večeru a možno sa po dlhom čase konečne naozaj porozprávajú nie len o tých bežných každodenných starostiach. A možno si budú opäť na chvíľku trochu bližší.

Okrem toho je to pre mňa príležitosť pripraviť pre manžela niečo delikátne. Také, čo nemávame doma úplne bežne. A lepší dezert pre túto príležitosť, ako fondant, si skutočne ani neviem predstaviť.

Poviem vám pravdu, keby som nebola tvrdohlavý blíženec, tak by som na Valentína podávala dáky klasický cheesecake alebo brownie. Lebo prvý pokus dopadol tragicky. Druhý nebol o nič lepší. A asi až na tretíkrát sa mi konečne podarilo zvoliť vhodnú teplotu/čas a pomer ingrediencií. Takže odporúčam malé skúšobné kolo. Ak všetko vypáli na prvýkrát, aspoň máte o jeden lahodný pôžitok naviac 🙂

Na dve porcie budete potrebovať:

• 1 vajce
• 1 žĺtok
• 30g kryštálového cukru od #korunny
• 55g masla
• 50g čokolády (použila som 74%-nú)
• kopcovitá lyžica hladkej múky