Čo by sme tak mohli po večeroch chrumkať? Čo treba na zloženie Rubikovej kocky? Ako polichotiť niekomu, kto stále dobre vyzerá? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Bola som s malou (2 r.) v detskom kúte a prišlo sa k nej hrať staršie dievčatko. Pýtam sa jej, ako sa volá. A ona, že Zarka. Hrajú sa hrajú a hovorím mojej: „Vivi poď, Vivi ideme na šmykľavku, Sárka ideš s nami?“
  Ona: „Teta, ja som Zarka...“
  O chvíľu jej hovorím: „Zojka, opatrne nech nespadneš.“
  Ona: „Teta, ja som Zarka...“
  Prešli dve minuty a ja zas: „Sofia, ideš si s nami kresliť?“
  Kamoška mi hovorí, že ide pozrieť nejaké nové byty v komplexe, ktorý sa vola Čerešne. Večer si píšeme a pýtam sa jej: „Čo tie černice, pekné boli?“
  Ona: „Čo???“
   A ja: „Booože, veď tie... Jahody!“

• Boli sme na cyklovýlete a do kopca manžel pomáhal 5 ročnej Adelke tak, že šliapal vedľa nej na bicykli, držal ju za sedadlo a mierne tlačil. Prišli sme na vrch, tam sme odpočívali a manžel hovorí dcérke: „Adelka, keď sme chodili s babičkou na takéto výlety (manželova mama), aj jej som takto pomáhal ju tlačiť do kopca.“
   A Adelka na to: „To keď bola babička tiež malá?“

• Ja: „Mám chuť na jablko.. Nie, mám chuť na mrkvu. Nie! ...Niečo by som chrumkala...“
   Manžel: „Daj si nohu z postele.“

• Hovorím dcére (13 r.) nech si povysáva izbu.
  Odpoveď: „Ale nie, veď už aj horšie to tu bolo.“
  Tak sa teším na večeru, veď aj hladnejšia už bola, nie?

• ...a takto si ich treba skontrolovať aj počas dňa:
  
• Stretla som bývalú kolegyňu v obchode a chcela mi polichotiť, že som chudá a vypadlo z nej: „Ty si stále taká treska.“
  Hneď si uvedomila čo, povedala, chcela sa opraviť a hovorí: „Nie treska, ale troska!“
  ...asi chcela povedať trieska.

• Moja neter, 10 ročná, veľmi šikovné dievčatko - zloží Rubikovu kocku za asi dve minúty. Jednoducho, akokoľvek jej ju rozložíte, tak ju zloží do dvoch minút.
  Pýtam sa jej: „Simča, ako je to možné, že si to zapamätáš?
   Ona na to: „Vieš teta, to sú algoritmy, ale to by si ty asi nepochopila...“

• Vyšla som so synom von, on oblečený v krátkych veciach a vonku dnes pomerne zima. Tak mu hovorím: „Poď, rýchlo prebehneme do auta.“
  On si priložil na tvár hračkársky ďalekohľad, čo mal na krku s vysvetlením:
  „Aspoň na oči mi nebude zima.“

• Muž vybral z pračky cca 50 párov svojich čiernych ponožiek, položil kôš, sadol si a zobral telefón do ruky. Pýtam sa ho: „A ty čo teraz robíš?“ (v preklade - prečo ich nepáruje a nevešia)...
   On na to: „Hľadám riešenie na tie ponožky...“

• Ja: „Vaša babka, keď som sa narodila, mi chcela dať meno buď Peťka alebo Andrejka.“
   Timi (4 r.): „No vidíš. Aj tak sa voláš nakoniec mamka.“

• Kedy som zistila, že starká potrebuje okuliare? Vtedy, keď mi ako „fajny čaj“ poslala vianočné svetielka. Ale darovanému čaju sa na zloženie nepozerá, potešil aj tak:
  
• Idem od kaderníčky, zaplatím, otočím sa, že odchádzam, tri kroky... a šupa jak hrom! Len mastný fľak im ostal po mne na sklenených dverách...

• Celé dni som niekoľko hodín upratovala a žiaden výsledok tak si vravím, že kašlem na to, idem s malou na ihrisko, lebo sa z toľkého upratovania zbláznim... a zrazu som sa na tom ihrisku pristihla, ako preosievam kamienky z pieskoviska, upratujem a triedim hračky. Hlavne, že na malú som popri tom zabudla dávať pozor a skoro mi utiekla preč...

• Syn, 5 rokov: „Mami, ja keď budem veľký, tak budem policajt. A keď ma to prestane baviť, tak budem Indián.“

• Pred pár týždňami vylepšila stenu, včera si to odniesol stôl, parapetka a stena medzi oknami... A to som bola v kúpeľni ani nie 5 minút:
  
• Muž zobral deti na tata chatu, čiže len otcovia a deti. Keďže mi bolo smutno, tak som mu volala. Na konci rozhovoru mi hovorí: "Všetci chlapi ťa pozdravujú". Ja plná hlava detí odpovedám: „Aj ja ich pozdravujem, že ich všetkých ľúbim a moc sa na nich teším!"

• Dnes tatík hovorí drobcovi, že napíšeme diktát. A drobec nato:
  „Napíšem s maminkou, keď príde z práce, ona je lepšia diktátorka!“

• Taká narodeninová... Že pekne si sadkaj a usmievaj sa. Úplne, že fotka do rámika.
  Valentínka a jej krásne tri rôčky. Všetko najlepšie, anjelik náš najkrajší:

• Včera sme boli s dcérou (4 r.) v obchode a už sme sa blížili k pokladniam, keď zahlásila:
  „A ani sme nič neukradli!“

• Matky a ich tendencia zdrobňovať dostala aj mňa... A tak kričím na preplnenom ihrisku na svoje, takmer 1,5 ročné dieťa: „Zlatíčko, poď si dať vodku!"
  Zopár pánov sa s úsmevom otočilo...

• Syn (4 r.) obľubuje detské náučné seriály. Veľa z toho, čo tam započuje, si zapamätá, hoci, samozrejme, často netuší, čo presne to znamená. A tak som pred časom bola na ihrisku svedkom nasledovnej situácie:
  Synátor v pieskovisku postavil z pohárikov vežu a trochu ju naklonil: „To je Šikmá veža v Pise!“
  Mamička iného chlapčeka tomu môjmu hovorí: „No ty si ale šikovný!“
  Môj syn pokračuje: „Nakláňa sa takmer o štyri stupne.“
  Mamička vyvalí oči (ja spolu s ňou) a po krátkej chvíli hovorí svojmu synčekovi:
  „Tomáško, počúvaj chlapčeka, niečo sa naučíš!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako sa privoláva výťah? Ako vyzerá vešiak? A čo sa stane, ak pošlete chlapa nakúpiť? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Dnes sme boli so synom na prechádzke. Našiel nejakú voňavú rastlinku, začal si ňou potierať ruku a ovoniaval si ju, že ako to dobre vonia. Chcel to urobiť aj mne, že najprv nech si ovoniam ruku a potom mi ju natrie, nech cítim ten rozdiel. Takže mi hovorí: „Mami, ovoňaj si ruku!“
  Urobila som, ako povedal... a ďalšia veta bola: „Smrdí, že?“

• Keď im ponúkneme ryby miesto mäsa...

• „Zlato, kedy mi niečo pekné kúpiš?“
  A manžel na to, úplne vážne: „Veď som ti dnes kúpil 3 pixle kapsúl na pranie...“

• Môj syn pozeral v katolíckom kalendári kedy má meniny a vraví: „Je tu len Lukáš evanjelista... ale veď ja som katolista!“

• Odchádzam cez týždeň z roboty, čakám na výťah, nechodí ... stláčam, stláčam, stále nič, už vytočená, že čo zas s ním je.
  Po dobrých 10 minútach som si uvedomila, že ho privolávam kľúčom od auta.

• Myslím, že im ten čučoriedkový sorbet chutil:

• Boli sme na nákupe v Lidli, prechádzali sme okolo košov s akciovým tovarom, manžel krok za mnou, keď tu zrazu skríkne: „Ježiš, ja že vidím chlapa, čo sa na mňa strašne podobá a to bolo zrkadlo. Keď som sa tam zbadal, ja som sa tak zľakol!“
  Ja som sa nemohla prestať smiať a pritom fakt nevyzerá strašne...

• Keď mi 5 ročný zahlási: „Musím makať. Večer chcem ísť na pivo.“

• Mamine zomrela sesternica (bolo ich viac sestier), oznámila jej to moja teta a dnes mal byť pohreb. Tak mamina šla na tržnicu kúpiť kvety a čo nevidí – „zosnulá“ sesternica ide oproti nej! Skoro dostala infarkt... Vysvetlilo sa to, nezomrela najstaršia, ale najmladšia zo sestier. Keď mi to rozrušená volala, tak jej ešte hovorím: „A teraz si predstav, že by si ju uvidela až na pohrebe pri rakve stáť a nie v nej ležať, to už by ťa rovno mohli kriesiť.“

• Keď ťa neponúknu, tak si zober sám... Včera sme boli na kofče a kúpili sme si paličky. Betka dostala pár na skúšku a chutili. Došli sme večer, aj som na ne zabudla pod kočíkom. Ráno, keď som z chodby začula šuchot, hneď som vedela, ktorá bije...

• Poslala som ráno dcéru (4 r.) zagratulovať bráchovi (14r.) k meninám do izby. A len počúvam: „Danko, všetko najlepšie, nech ma poslúchaš a nech máš veľa rodičov.“
  On: „Čo trepeš, tí naši dvaja mi úplne stačia!“

• Kúpila som nám ku káve veterník a sacherku. Reku, dáme si na balkóne. Urobila som si kávu a zjedla som svoj veterník... a mužovu sacherku. Už som spokojná.

• Dnešná prechádzka a Isabell filozofuje: „Mamí a keď babka zomrie, kde ju zasadíme?“
  ...akože pochováme... mala som dosť!

• Pred pár mesiacmi som bola na odber krvi v nemocnici a sestrička mi povedala, že kabát si môžem zavesiť na vešiak. V rýchlosti som to urobila. Sestrička mi s úsmevom naznačila, že háčiky na kabáty sú pri dverách... ja som ho zavesila na stojan na infúzie!
  Bez toho vrecúška a hadičky mi to naozaj pripadalo ako vešiak na kabáty. Vidieť, že v nemocnici sa často nepohybujem.

• Sprchujem sa, manžel sa chystá na nákup a v kuchyni zatiaľ dopisuje na zoznam veci, čo máme v obchode kúpiť. Kričí na mňa, či si ešte nespomeniem na niečo. Tak mu kričím naspäť: „Kunín krupica. Môžeš zobrať jahodovú aj čokoládovú.“ On že čo??? Kričim mu, že: „Bože, veď Kunín krupica. Kunín, čo majú aj smotany atď. Je to taký širší kelímok, ako jogurt.“ On teda, že no dobre a odišiel do obchodu.Po hodine sa vrátil s nákupom, hodil na linku ten zoznam: „Pozri, čo som tam mal napísané. Za úplného debila som bol v Tescu!“Prosím pekne on napísané na papieri „Kunín trubica!“
  Že to hľadal, nenašiel, tak sa pýtal predavačky, ona že na neho vyvalila oči, že Kunín trubicu nemajú. Chvíľu sa s ním hľadala, a že nemysleli ste krupica Kunín?Moje nervy, no pošlite ho niekam! Mohol toto? Pýtam sa, že či mu vôbec neprišlo divné? Že veď som ti kričal, že čooo???
• Syn príde za mnou celý spotený do kuchyne: „Maminka, vieš, čo robím? Cvičím. Behám, robím kliky a zdvíham činku. Vieš, čo mám ako činku? No veď ten nafúkaný balón. Skús, aké už mám pevné svaly!“

• Včera boli u nás hádam aj 3 búrky... a kamarátka mi píše: „Karolínka pozoruje v nočnej košeli v kuchyni blesky a vraví mi, že Ježiško asi zvára.“

• Nechtiac som v noci zapla kolotoč, čo má dcérka nad postieľkou a aby ju nezobudil som ho zakryla plienku, aby ho nebolo tak počuť... a áno, asi po štvrtej skladbe som si spomenula, že sa dá aj vypnúť!

• Som v 29 tt, ležím na lehátku na kupku, keď mi k nohám prisadne môj 5 ročný Tomáš a mrkne medzi nohy, kde mám na stehne malú bradavičku. Vypleští na mňa očí a hovorí: „Mamka, ja som asi videl Brankov palec na nohe!“
  Ľudia, ja som tak lapala po dychu, keď som to začula!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Aký krém je najvhodnejší na pigmentové škvrny? Ako sa obliecť, aby nám platili viac? Ako dopadne pena na holenie v detských rukách? Všetko, a ešte aj viac, sa dozviete práve tu 🙂

• ... ten pocit, keď otvoríš manikúru na zips a zistíš, že telefón v nej nie je... a zhrozená premýšľaš, ktoré dieťa ho mohlo vybrať z takého dokonalého obalu.
  (Vôbec nemám rovnaký obal na telefón, ani ho nezatváram na zips, jedine v čom sa manikúra a môj telefón podobajú, je veľkosť. Ešte aj farby sú odlišné...)

• Išla som upratovať jednej pani a doma som sa dosť ponáhľala, reku nebudem tam drhnúť v rifliach, tak som si rýchlo hodila do kabelky nejaké tepláky a tričko. Došla som tam, že sa teda prezlečiem. rýchlo rýchlo som sa prezliekla a začala upratovať a asi po hodine (!!!) som si všimla, že ja som si vzala tepláky, čo som zabudla vyhodiť a majú medzi nohami dieru ako svet!
  Pani mi zaplatila viac... asi si to všimla.

• Dcérka sa akurát začína snažiť rozprávať, tak jej z času na čas, v niektorých situáciách pripomeniem, že treba povedať „prosím“ namiesto „chcem“ a podobne. Dnes v obchode jednej staršej pani vypadla peňaženka z ruky, tak som jej ju podala so slovami „nech sa páči.“
  Ona si ju len bez slova vzala, tak som ju hneď pohotovo a výchovne napomenula: „No? Čo sa teraz povie?“
  Všetci okolo sa, samozrejme, začali pochechtávať a ani neviem, ktorá z nás sa v tom momente viac hanbila...

• Keďže sa mi robia pigmentové škvrny na tvári a nechcem vyzerať ako špinavá, tak si dávam na tvar krém s vysokým faktorom. No a bežný, aj detský opaľovací krém mi je na tvári taký divný.  Tento rok som našla niečo špeciálne na tvár, tak som si, asi pred mesiacom, kúpila. Mali dva. No ako som pozerala, že 50+, veď nemám ešte ani štyridsať, tak som kúpila 30+. No ani ten mi nesadol, bol rovnaký ako iné opaľovacie mlieka. Dnes ráno som bola v obchode, že s*al to pes, kúpim ten druhý. Aj som ho hneď skúsila, dobre mi sadol a veď čo, už sa pomaličky aj mne začínajú robiť vrásky, tak reku nie je úplne na škodu.
  Ženy moje... a mne až teraz došlo, že veď to nie vek tam je!

• Sprchujem sa, práve som zohnutá dopredu, umývam si nohy, keď vojde do kúpelky syn (9 r.). Kuká a zahlási: „A prečo ti to tuto visí?“

• Môj manžel: „Čo som ti hovoril?“
  Náš 6 ročný: „Že mám urobiť poriadok, ale ja som to nepočul!“

• Pracujem pre spoločnosť, ktorá dodáva suroviny pre pekárne/cukrárne. Volal mi manažér, že prišiel nový zákazník, tak som si prišla pre neho a začali sme konzultáciu ohľadom surovín, ktoré by mu vyhovovali.
  Ako sme tak prechádzali cenník, prišli sme k vaječným produktom a zo mňa len vyletelo: „A ako ste na tom s vajcami?“
  Pani, čo ho doprevádzala vybuchla do obrovského smiechu, ja tiež, a zákazník len odpovedal: „Ďakujem za opýtanie, veľmi dobre.“

• Keď dieťa objaví penu na holenie. No verím, že mal zábavu tých pár minút, čo som bola v jeho izbe:

• Minule som išla s taxíkom domov z roboty, večer o pol 10, už sme boli pred domom, vyplatím ho za odvoz, zabuchnem dvere na aute... a potom hneď panika! Kabelka a nákup v taxíku! Tak som sa rozbehla, šofér sa zastavil, že čo sa deje... a ja, že veci mám v aute, otvorím dvere.
  A taxikár vraví: „Pani, ste v poriadku? Tašky máte v ruke.“

• Moje deti majú radi rozprávku Madagaskar. Kto ju videl, určite si hneď spomenie na kráľa Jelimána a pesničku „Ja tak rád trsám, trsám.“
  Ibaže neviem čím to je, ale ani jedno moje dieťa nerozumie, čo sa v tej pesničke spieva.
  Najstarší si vždy spieval: „Ja tak rád prsá, prsá.“
  Potom stredná dcérka: „Ja tak rád grcám, grcám.“
  A teraz najmladší zaklincoval: „Ja ťak jád prcám, prcám!“

• Vravím staršej (3 r.): „Lilianka, postráž prosím tatika a Julinku, musím ísť na chvíľu preč.“
  „Dobre maminka.“
  Zavriem dvere a počujem: „Whuaaaa, som strašný dinosaurus, whuaaaaaa!!!“
  Vrátim sa, tíším ju, a ona mi na to: „Ale veď si vravela, že ich mám postrašiť!“

• Pobavila som sa na ihrisku. Môj Nikolasko sa vždy ľahko s niekým skamaráti a tento krát si vyhliadol tiež jedného chlapčeka. Začali sa spolu hrať a zrazu len počujem, že ten chlapec vykrikuje: „Idiot, idiot.. ja som idiot...!“
  Hovorím si, no zbohom, ďalšie blbé slovo sa naučí...
  Ale Nikolasko to pochopil po svojom a pohotovo na to: „Ja som Niko.“

• Ovplyvnená svetom instagramových tehotných celebrít hovorím mužovi:
  „Rytmus naspieval pekný song Alagič, Sajfa krája každý večer Veronike melón a ty, ty čo pre mňa robíš?“
  Môj sa kukne na mňa a zahlási: „Ťa tolerujem.“

• V našej blízkej rodine sa stalo, že jedno dieťa sa pred návštevou predvádzalo, koľko už vie slov v cudzom jazyku. Iné dieťa, aby nezaostávalo, sa tiež chcelo pochváliť a tak sa prihlásilo o slovo s tým, že ono tiež vie jedno nové cudzie slovo. Všetci spozorneli, že aké? A dieťa hrdo a nahlas vyslovilo: „Dop*če!“

• Moja mama hovorí manželovi: „Števko, strašne je teplo vonku, radšej nechoď von pracovať, dusno je.“
  A manžel na to: „Viem. Ja mam rád dusno, však aj preto som si zobral vašu dcéru za manželku.“

• Nevedela som nájsť ovládače. Ani jeden. Poprosím minútu ticha za ovládače. Dnes máme deň bez TV:

• Boli sme na jednej akcii a skákali tam kone parkúr, tak sme sa na to chvíľku pozerali a medzi rečou prišlo na to, že aj sestra má koňa. Decká to začali rozoberať a potom sa pýtali, či aj ona s tým koníkom takto skáče.
  Hovorím: „Nie, oni neskáču.“
  A krpec: „Nie? Ona nemá skákacieho?“

• Nedávno som bola nakupovať v obchode a mali tam balíky mäsa na huspeninu. A ja som zvyknutá, že huspeninu sme vždy varili v zime, aby stuhla. Jeden pán bral asi 4, nikto to nekupoval, tak boli lacné.
  Keď som stála pri ňom hovorím mu: „Aj vám stuhne, keď je teraz také teplo?“
  A on pozrie na mňa a odpovie: „Samozrejme, mladá pani, kedykoľvek...!“

• Dnes vediem syna do škôlky a vravím mu, že zas mám nejaký cápanec na okuliaroch a nevidím, že v škôlke si to musím utrieť. Pozrel divne na mňa, ale nekomentoval. V škôlke som na to zabudla, rozlúčila sa a išla na nákup. Pri pokladni si vravím, že kuuuurnik, som na ten cápanec zabudla, musím si tie okuliare utrieť, keď zaplatím, veď vidím úplne zahmlene. Samozrejme, že som zas zabudla. Prídem domov, vyložím nákup, umyjem riady od raňajok, naložím práčku, začnem chystať obed a v tom si vravím, že: ...“matka zem, veď už pol dňa si chcem očistiť cápanec na okuliaroch a stále zabudnem, pritom celý čas vidím zahmlene...“
  No a nakoniec to zahmlenie nebolo z cápanca, ale z toho, že som si, ja trúba, okuliare ráno vôbec nenasadila.

• V dome máme nápis, ktorý sa píše pri posvätení domu na sviatok Troch kráľov: 20-G+M+B-19.
  Kamarátkina dcérka, prváčka, sa pred to postavila, pozerala, pozerala... a nakoniec skonštatovala: „Tak tento príklad naozaj neviem vypočítať.“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo má dve nohy a nosí to vajíčka? Aká je najlepšia odmena za vysvedčenie? Ako upiecť tortu pre maminku?  Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Trojročnej neterky sa pýta tatík: „Kikuš, má to dve nohy, chodí to po dvore a dáva nám to vajíčka. Čo je to?“
  Malá na to: „Teta Bea!“
  ...suseda, ktorá má sliepky a nosí nám domáce vajíčka.

• Dnešný hlod môjho osemročného syna:
  Muž mu hovorí, že mu nekúpil odmenu za vysvečko, tak mu dá Euro za každú jednotku (myslel si, že to budú tak štyri známky). A môj pohotový syn povedal: „Dobre, idem si zrátať prvý a druhý polrok spolu.“
  Čo z toho vyplýva? Dobre zváž každé slovo a každý sľub pred tým, než to vyslovíš pred dieťaťom!
  ...ale ten mužov pohľad stál za to.

• ...Keď v júli zistím, že nástenný kalendár nie je trhací...

• Dlho som sa takto nepobavila. Prišli mi nové sandále a priložené náhradné opätky ma dorazili:

• Dnes oslavujeme Petra, ponúkam zákusok a pýtam sa detí: „Aký je koláčik?“
  A Jakub (7 r.) pohotovo: „Výborný! Ešte som neochutnal, ale tuším!“
  Zhltol prvé sústo a konštatuje: „Mal som pravdu... Je mňamkový!“

• Som v práci a brat stráži baby. Najprv mi Sofi píše, že Soňa ešte spí. Potom mi brat volá, že stále spí, ale teda vraj dýcha.. keďže toto je stav nepoznaný, sú všetci mierne vyhúkaní s vidinou riadnej choroby, strážia ju ak by niečo.
  V tom sa malá zobudí a teda, že čo, akože stresujú... veď ona si chcela len vyskúšať, aké je to spať do 12.00 h. Tak jej volám, že teda ešte nie je 12.00.
  „No mama, už som to nevydržala!“

• Keď namiesto elektrický čítam eroticky sporák - je to tá demencia, či to mám z tepla?

• Môj 3 ročný syn mi veľmi rád asistuje ráno v kúpeľni keď sa maľujem - podáva mi krém, make-up, očnú linku a nakoniec maskaru. Pekne si pamätá poradie, čo po čom nasleduje, nikdy si tento rituál nenechá ujsť.
  Aby ho nezmeškal, tak okolo mňa ráno pobehuje a pýta sa ma: „Mama, už sa ideš maskovať?“

• Meškala som s obedom, tak som dostala odkaz:

• Včera som sa išla sprchovať a syn (7 r.) mi potreboval niečo súrne povedať, bola som už len v gaťkách, tak pozerá a zahlási: „Aké máš dlhé didi...“

• Syn (4 r.) mi referoval o výlete s otcom: „... a bolo tam také rozbúrané kráľovstvo!“
  Myslel zrúcaninu hradu.

• Dnes šla dcéra (5 r.) zo škôlky na mini výlet len s učiteľkami, bez rodičov. Tak balíme batôžtek -  voda, keksík, mala hračka....
  „A mami? Môžem si zobrať aj svoju fotku?“
  „A načo by ti bola?“
  „No vieš, aby som si nechýbala!“

• Farbím si vlasy čiernomodrou farbou, v realite sú čierne, a občas vidieť modrý odlesk.
  Čvachtáme sa s mužom v bazéne a už vidím ten pohľad, že má niečo na srdci. Po chvíli z neho vyjde: „Takto, keď máš mokré vlasy na slnku, vyzerá to pekne, ako ten lesklý chrobák!“
  Tak ďakujem!

• Žienky, pridajte sa, keďže pán doktor zatiaľ nemá pacientov, bola som dnes už trikrát na odber krvi. Ordinácia sa nachádza u nás v detskej izbe:

• Nedávno som mala narodeniny. Syn mi ráno cestou do škôlky vraví: „Maminka, ja mám pre teba aj tortu. S káčerom Donaldom!“
  Vravím, že sa na ňu veľmi teším. Poobede, keď mi s manželom zagratulovali sa ho pýtam, že kde mám tú tortu. A on vyplešti tie svoje veľké okále a tónom, ako keď malému dieťaťu niečo vysvetľujete, mi vraví:
  „Maminka nevieš? To potrebuješ vajíčka, múku, cukor... hmmm, ešte pozri v knižke, čo potrebuješ, ja si to už nepamätám!“

• S priateľom sme viezli mladšiu v aute a hovoríme jej, že keby sa chcela čokoľvek opýtať, čo sa týka jej, sestry, mňa, priateľa, situácií, vzťahov... že sa má pýtať, že dostane priamočiare odpovede.
  A ona po chvíľke zamyslenia: „Hmmm. A plečo veveličky lietajú?“

• Idem s mojim mužom v aute. Na ceste je veľa áut, zle sa predbieha a niekoľko áut pred nami sa jedno auto prďúska cca 50-tkou. Môj muž znervóznel a frfle: „To tam určite ide nejaká ženská, alebo dôchodca s čapicou na hlave!“ Aby pritvrdil, pokračuje: „Čo nesedia doma, keď nevedia šoférovať!?“
  A keď dotyčného predbehol, kto tam sedel???? Môj svokor!!!

• Tak už aj mladšia (2,5 r.) sa konečne rozkecáva a má už svoje perličky:
  Čítali sme rozprávku a ona ukazuje na princeznú: „Aha, pinda!“ Darmo som jej vysvetľovala, že musí povedať celé slovo, nie skracovať... Pinda s hviezdou na čele!

• Keď doobedná brigáda a slnko zmorí - ráno kosili a robili plot a rezali sme brojlere. Poobede, kým som ja urobila kávu, som ich takto našla. Asi bude treba uvažovať o väčšom gauči:

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

S čím spávajú vaše deti? Ako si vyhľadať rozprávky na Youtube? Ako stáť správne na priechode pre chodcov?  Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Boli sme u známych, majú záhradu aj altánok. Dcéra sa hrá, chodí aj do altánku a zrazu príde, že: „Toto som našla, to je čo?“
  Bol to kľúč - chip od domu, ktorý tam niekde mali schovaný, keby niečo (už sa raz vymkli).
  Tak vysvetľujú, že to bola ich skrýša na kľúč, keby ten kľúč potrebovali, na čo moja dcéra zahlási: „To ale nie je bohvieaká skrýša...“

• Ja som raz chcela pochváliť kolegovi oblečenie. Mal nové sako, po sto rokoch, a zadrela som: „Máš pekný outlet!“

• Nuž áno... nie každý deň s novými súrodencami je nedeľa:

• Staršia prišla so zvláštnou požiadavkou:
  „Mami, mám pre teba bojovú úlohu, musíš mi vytrhnúť zub, ideme opekať a ja sa chcem konečne normálne najesť!“

• Krájam si tak v kuchyni cibuľu do varenia, priateľ pečienky a odrazu len začujem ako si popod nos spieva:
  „...obleč ma do nového kroja, veď som žena hodná Boha...“

• Kúpacia sezóna zahájená:

• My sme raz (jediný raz!) vzali syna do mekáča na raňajky. O niekoľko mesiacov neskôr sa ma ako štvorročný, pekne nahlas, v MHD pýta:
  „Keď nebudeme mať nič na jedenie, zasa pôjdeme na raňajky do McDonaldu?“

• Stojíme si pri prechode a Niko mi hovorí:
  „Mama, daj si spolu nohy, aj panáčik ich tak má!“

• Baby, ja som v práci požiadala klienta, aby mi tlačivo popišal... mega hard level!

• Syn (8 r.), na teste z vlastivedy mali štáty, s ktorými susedí Slovensko.
  Ja: „A vedel si?“
  Syn: „Česko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko a Košice.“

• Alžbetka (5 r.):
  „Mami, a Tejo v škôlke hovoril, že ho pichla osa a pustila švihadlo...“

• Nedovolila som mu ísť ku krokodílom do výbehu... Čo som to ja za mater?!

• Pred mesiacom som si kúpila v TK MAXX sandále Ralph Lauren, na ktoré som bola neskutočne hrdá. Dnes konečne nadišiel ten deň, kedyy som sa ich rozhodla obuť. Cestujem do práce vlakom, takže vystupujem na hlavnej stanici vo Viedni a presúvam sa k metru. Odrazu taký zvláštny pocit v pravej topánke. Zostanem stáť, zdvihnem nohu a čo nevidím? Začína sa mi odlepovať podrážka. Rýchlo rozmýšľam, nemala som inú možnosť len ísť ďalej. Tak som sa rozhodla, že sa skúsim nejako, vlastne len došúchať, k metru. Prvá etapa zvládnutá, prestup o tri stanice a v tom to prišlo... Odrazu sa celá podrážka odtrhla, ja som zostala visieť s nohou vo vzduchu. Okolo kopec ľudí, každý si ma obzeral. Neostávalo mi nič iné, len vyzuť topánky a prejsť to bosá k ďalšiemu metru a potom ešte k električke. Hanbila som sa ako pes. Prikladám foto inkriminovanej sandále. Ani značka nie je záruka kvality...:

• Včera večer som počula v dome zvláštne „chrumčanie.“ Reku, asi nová chladnička. Stojím pri nej, počúvam, chodím z izby do izby, už nadávam na myši, muchy, to „chrumčanie“ stále počuť. Už volám manžela, nech ide počúvať aj on. Prídem k nemu do spálne... a to on tam chrumčí čipsy!

• Večer mala slabú chvíľku, lebo som povedala „spať, ráno vstávame!“ Ach, tá postupnosť:
  1. „Ja nechcem chodiť do škôlky!“
  Ja: „Veď už iba pár dní, potom predsa ideme do školy.“
  2. „Ja nechcem chodiť do školy!“
  Ja: „Veď sa tam tešíš...“ a začala som humorný výklad o povinnej školskej dochádzke...a na to ona:
  3. „Ja nechcem zomrieť!“

• Takto sa u nás pozerá z okna:

• Keď máš muža ITčkára:
• Ja: „Veď som nič nepovedala!“
  On: „Nevadí, vidím ti na displeji.“

• Robím brušáky, na leto do plaviek a 4 ročný syn na mňa chvíľu pozerá a potom sa ustarostene opýta: „Maminka, nemôžeš sa postaviť? Počkaj, ja ti pomôžem.“

• „Deti, choďte si nazbierať večeru!“

• Môj syn už aj kojiť začal:

• Keď naša 8-ročná mala cca 3 roky, nereagovala na moje volanie z kuchyne, kde som práve čistila mrkvu. Išla som ju pohľadať a ona ležala v posteli s jednou mrkvou na jednom a s druhou na druhom očku.
  Pýtam sa: „A ty čo robíš?“
  A malá: „Veď si hovorila, že mrkva je dobrá na oči!“

• A s čím spávajú vaše deti?

• Och ženy, rozmarín, ktorý som pri varení dávala všade k mäsu, pod mäso, s mäsom, bez mäsa, mi včera Hugo (6 r.) povedal, že je levanduľa... a tá koťuha mala pravdu! Asi potrebujem ísť na dovolenku, alebo víno... a to mám maturitu zo záhradníctva!
  Aj mi to bolo čudné, keď to teraz začalo kvitnúť, že aké kvety má ten rozmarín, ale nedostatok spánku a vykojený mozog spravia svoje...

• Mama chcela otcovi vyčistiť špinavé slnečné okuliare. Jeho reakcia:
  „Čím špinavšie, tým viac tienia!“

• To vysávanie ho očividne vyčerpalo, tak si dal pauzu:

• Babka nám strážila 4 ročného chorého syna. Tak sme jej dali inštrukcie, že keď mu bude dlho, môže pozerať aj rozprávky na YouTube... a v chvate som nechala mobil doma. Dôjdem domov, x neprijatých hovorov, babka zničená, syn zrevaný. Babka nahnevane: „Nabudúce mu povedz, kde je ten YouTube!“ A ja, že veď na notebooku... A babka džubká do klávesnice: „Heeeej? No kukaj, nič také tam nie je!“
  Pozriem na monitor a tam „JUTUP.“

• Dcéru som ráno na gauči kŕmila so strašne mastným paštekovým rožkom, pomazánka bola všade, tak som utekala po vlhčené obrúsky, sadla som si a zrazu pozerám, že preboha, kde je ten rožok? Už som si predstavovala, že na ňom sedím, alebo leží niekde rozmliaždený na koberci, všade naokolo som ho hľadala a nikde nebol... nakoniec som ho cely čas držala v ruke...

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako sa nakupuje s dieťaťom? Videli ste už pravidlá detskej klubovne? Čo robiť, keď začne odtekať plodová voda? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Včera sme išli kúpiť veniec pre tetu na pohreb. Po ceste sme s malým vyzdvihli babinu, išla z roboty. Sadla do auta a vraví, že by potrebovala ísť na WC, či počkám. Zrazu sa rozhodla, že kašle nato, že vydrží, že aby sme už išli pre ten veniec.
  Prídeme do pohrebníctva, pozdravíme sa, malý (skoro 3 r.) nič. Inokedy už z diaľky kričí a zdraví sa.
  Mama mu vraví: „Samko a čo sa povie, keď niekde prídeme, nevieš?“
  A Samko: „Ujo, môže sa babina u teba vyčúrať?“

• Muž sa mi priznal:
  Včera bol s deťmi v kútiku, máme staršieho chlapca a mladšie dievčatko, čerstvo odplienkované. „Ja som bol zamyslený, zobral som ju na WC, dal dole gate, stojíme pred misou a trikrát som grajfol, že chytím pipíka a vyciká sa... Ja som sa normálne zľakol, nič som nenahmatal!
  Potom som si uvedomil, že je to baba a posadil som ju na WC.“ Ja som sa rehotala. Malá ma dva roky a tata nevie, čo ma doma.

• Syn prvák si píše úlohy. Zadanie znie: Nakresli ľubovoľné zviera a napíš jeho meno. Vybral si ježka. Nakreslil a napísal, čo som aj čakala - JEŠKO. Hovorím mu, že tam má chybu, to sa tak nepíše.
  A on mi na to: „A čo keby to bola samica?“

• Pravidlá detskej klubovne:

• Krásny deň, sme s malým (3 r.) na ihrisku, plno dospelákov a detičiek. Ja stojím obďaleč a zbadám prichádzajúcu kamošku so synom. Kričím na toho svojho: „Mathiaskooo vidíš? Už ide Tobiii!“
  Malý sa zasekne a s nahnevaným výrazom na tvári mi kričí cez celé ihrisko:
  „No, nevidím, lebo si mi ráno neumyla karpiny!!!“

• Zajtra písomka a on mi tu zahlási, že buk je ihličnatý strom a na dube rastú dubáky!

• Keď prezlieka posteľ môj muž:

• Viete ako zistíte, že máte slušne vychované dieťa? Keď odmietne hádzať na svadbe z košíčka lupene na koberec.
  Miška (2,5 r.): „Mamka, na koberec sa nesmie nič hádzať!“

• V noci mi nečakane odtiekla plodová voda. Pri prvom pôrode sa tak nestalo, takže som zostala naozaj v šoku.
  S miernou panikou v hlase kričím na manžela: „Láska vstávaj asi mi odteká voda.“
  On spokojnučký, obracajúc sa na druhý bok, hovorí: „No tak ju vypni...“

• Perla našej babky - veľakrát pozerala s vnukom Angry birds a vnúčik každého menoval podľa trička - žlté tričko Žluťas, čierne tričko Bombas, červené Ruďák, atď... a babka prišla v čiernom tričku a vraví: „Aha! Ja som bimbas!“

• Dovolenka sa nám kráti pomaličky, už sa balíme a to ticho naraz v izbe bolo nejaké podozrivé. Idem ju skontrolovať a takto som ju našla:

• Nenávidím keď sa opýtam čo mám variť, a každý odpovie: „Mne je to jedno.“ Navarím teda „Mne je to jedno“ a žujem to sama 2 týždne, lebo oni chceli iné „Mne je to jedno!“

• Moja škôlkárka: „Mami, Martinko má celkom pekne hovienka, také stočené... ma zavolal pozrieť, keď sa vykakal!“
   ...mňa vystrie!

• Smiať sa či plakať?
  Ryža po celej kúpeľni rozsypaná, stav záchoda nekomentujem. Na ponožkách roznesená ryža do všetkých izieb, takže bordel na celom poschodí. Jedna minúta, čo som bola na wécku a ukradli ryžu a dve minúty osamote, kým som uložila najmenšiu poobede spať.
  A prečo? Lebo sa chceli hrať na pieskovisko...

• Boli sme s Peťkom odovzdať prihlášku do škôlky a učiteľka mu vraví:
  „No Peťko už z teba bude škôlkár.“
  A on tak sebavedomo: „Nie, ja budem smetiarom!“

• Po odhalení prvej foto čiernej diery sa pýtam otca: „Ale super tá čierna diera, nie?“ „Čo ja viem? Matka mi ju už dlhšie nechce ukázať...“

• Pýtam sa prváčky: „Čo si dnes dostala v škole?“
  „Šek.“

• Dôležité pravidlo nakupovania s dieťaťom: Po príchode domov v žiadnom prípade neopúšťať nákupnú tašku! Nie, ani v prípade nutnosti ísť na WC. Inak hrozí, že vám nákup vyloží a otvorí dieťa.
  Pozn.: Dnes máme jogurtový deň.

• Minule som si skúšala staré nohavice a hovorím mužovi: „No aha, jak som pribrala...“
  A mladšia dcéra (6 r.) prišla ku mne, pohladkala ma po líci a hovorí: „Mamka, veď máš domov, muža, deti... čo ti viac treba?“
  OK, už som kľudná, už som spokojná.

• Malý spí, tak som si pustila seriál z PC na slúchadlá, diel skončil, bežia titulky, vytiahnem slúchadla z uší a hudbu stále počuť. Chvíľu sa čudujem a potom mi to došlo. Ja som tie slúchadla nemala zapojené...

• Úvaha mojej malej: „Ja a ocko sme obaja vodné znamenia.“
  Pýtam sa jej, ako to?
  A ona na to: „No veď ja som rak a ocko morská panna!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako sa volá lis na ovocie? Aké auto si vysníval 5 ročný chlapec? Ako sa venčia psíky? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• „Mamííí, môžem si pustiť X-box?“
  „Nie, máš to zakázané!... A čia je to vina?“
  „No, keď si mi to zakázala ty, tak asi tvoja...“

• Starý si vyberá nové auto a hovorím mu: „A nechceš nejaký hybrid?“
  A on: „Načo? Šak mám teba.“

• Syn si chcel vytlačiť citrónovú šťavu do pohára a hľadal lis na citrusy:
  „Mamí, kde máme vycitrónovač?“

• V sobotu ideme na svadbu. Tak dnes skúšam ako sa nalíčim. Samozrejme, nalíčila som si len jedno oko na skúšku, pery, cvakla sa, poslala foto kamoškám, že či môže byť. Odložila mobil, išla do kuchyne a kukám, že v chladničke nič nie je. OK, idem teda nakúpiť.
  V obchode všetko v poriadku, len na mňa kukali jak na blázna. Nechápačky. Prídem domov, odložím nákup a idem si umyť ruky, kuknem do zrkadla... Kurnikšopa!!! Baby, mne vôbec necvaklo, že som mala to oko nalíčené a že som si ho neodlíčila:

• Ja: „Oli, čo ste dnes mali v škôlke na obed?“
  Oli (vtedy 3 roky): „Osie hniezda, ale neboj mami, ja som to nejedol!“

• Dnes ma syn (5 r.) volá k sebe do izby: „Maminka, poď rýchlo sem, ti ukážem, aké auto si kúpim keď budem veľký.“
  Idem teda za ním a dívam sa z okna a on pokračuje: „Vidíš to auto?“
  „Aké? Myslíš tú zelenú Toyotu?“
  „Áno, tak presne také isté si kúpim! Len to bude červená Kia!“

• „Ahoj mami, našiel som ťa!“
  Sme nerozlučná dvojka, ale to poznáte, že?

• Čítam mužovi príspevok jednej mamičky v skupine, čo všetko už jej dieťa dokáže. Plynulo rozpráva, pozná farby, čísla, kvety, vie sa samé najesť, obliecť, osprchovať. Pozriem na muža, že veď nevadí, aj náš sa rozhýbe za chvíľu.
  A muž: „Veď jej napíš, že super, ale náš si vie grgnúť a zasmiať sa na tom.“

• Vybehnem vyvenčiť psa... a pekne sa mu prihováram. Pozri autíčko. Kooooľko veľa autíčok ide. Nooo, pomaličky poď, aby si nespadol. Až ďalšia venčiaca pani a jej pohľad ma vrátil do reality...

• Ja: „Poď miláčik, dám ti liečik aby ťa bruško nebolelo.“
  M: „To je, aby mi celý deň svietila hlavička?“
  Ja: „Prečo?“
  M: „Lebo je tam bábätko, ktorému svieti hlavička.“

• Zalievam do džbánu čaj. Vedľa stoja dva poháre s kávou, vyberiem z chladničky mlieko a kde ho nalejem?
  Áno, máme anglický čaj...

• Nakupujem v obchode. Malý, 8 mesačný, začne vrešťať. Už vrieska ako o život, ľudia sa usmievajú, malý sa snaží vyslobodiť z popruhov. Čo už, vyberiem ho von, hoci to nikdy nerobím.  Odstavím kočiar, v jednej ruke dieťa, druhou obzerám zlozenie výživy.
  Mrknem očkom na kočík vedľa... dieťa nikde!!! Niekto mi ukradol dieťa!
  V panike sa obzerám, či neuvidím dieťa alebo manžela. Hlavou mi prebehne, či už mám začať kričať o pomoc, stres panika, snažím sa udržať si chladnu hlavu... Vkladám rýchlo dieťa späť do kočíka, že idem hľadať manžela... a až vtedy mi dopne  - dieťa v kočíku. Ešte, že som nekričala o pomoc.

• Už neviem, o čom sme sa so synom rozprávali, asi niečo o významných ľuďoch, lebo som mu povedala: „Možno aj ty raz budeš významný človek.“
  Syn: „No, to asi nie.“
  Ja: „A prečo nie? Veď si múdry, šikovný... Prečo by si nemohol byť významný človek?“
  Syn má úplne odrovnal vetou: „Boh si ma nevybral.“

• Susedov syn, keď prišiel na návštevu a bolo mu treba cikať, sa musel pochváliť, že už to vie po stojačky. Šiel na WC a vykrikoval:
  „Teta Zuza! Ja už čúram po stojačky. Som dobrý čurák!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Dnes, okrem iného, uvidíte na niekoľkých príkladoch, ako vyzerá povestných 5 minút ticha. Kto to vyhral? 🙂

• Keď sme išli zaviezť s deťmi moju svokru po výmene bedrového kĺbu do Bojnických kúpeľov, 4-ročná dcérka to vysvetľovala kamarátke:„Ideme do ZOO, babke opraviť nohu.“

• Skúška trpezlivosti:

• Prváčka sa pýta:
  „Mami, a prečo všetkým deťom v triede pani učiteľka písala do žiackej, že riaditeľka bude mať voľno? Čo my s tým máme?“ Nepochopila som na prvýkrát, preto som otvorila žiacku a v nej dátum s popisom „Riaditeľské voľno.“

• „Maminkááá, asi bude treba kúpiť toaletný papier!“
  Chvíľka, len čo som vybavila kuriéra... potom som 10 minút zmotávala kúsky papiera. Ešte, že tam boli len tri rolky a nie celý balík:
  

• V hoteli na raňajkách sa prehýbali švédske stoly. Keďže sme boli celé dni na nohách, deti mohli jest, koľko a čo chceli.
  Zrazu syn príde cely pyšný: „Spravil som si šalát!“
  Nasypal si do jednej misky trošičku zo všetkých, asi 7 druhov, raňajkových cereálií, ktoré tam ponúkali...

• Nechala som ich samých na 5 minút:

• „Mami, ako sa volá ten pupôčik na prsiach, z ktorého pijú bábätká mlieko? Nooo vieš, ten pitný vodovod...“

• Rozprávam sa s manželom a všimnem si, že drobec ma vyhrnutú nohavicu, tak šup šup čo mu ju popravím. Stáli vedľa seba, keď tu zrazu sa spamätám, manžel sa na mňa divne pozerá, trhá mu kútikmi... a ja trúbka jemu vyťahujem ponožku na nohavicu.
  Hold, starostlivosť nemá konca kraja...

• Keď ho jeho hračky už vôbec nebavia:

• To si tak tlačím kočík, dieťa na mňa v nosiči... pozriem pod kočík a obleje má pot! Ja som niekde vytratila nosič!
  ... Hej, jasné... a dieťa sa má drží len tak.

• Takto sa zabáva so starkou:

• Ideme večer autom cez mesto.
  „Mami, čo je to za firmu Olívia? Pôjdeme tam niekedy pozrieť, keď je to tak pekne vysvietené?“
  „Hmm... ehm...“ - nenachádzam veku primerané vysvetlenie.
  Každopádne by to bol asi historicky prvý chlap, ktorý by šiel v doprovode matky do bordelu.

• Ranné „povinnosti“ 5 ročného chlapca pred škôlkou: Postaviť vežu z paplónov a nakresliť, čo sa mu v noci snívalo. Chlapi... ani ja im niekedy nerozumiem:

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Podľa čoho odmerať veľkosť nohavíc? Ako sa správa matka na „výlete“ bez detí? Ako má vyzerať správna gratulácia? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• ...Leje.
  Frflem si popod nos, že čo budeme robiť a Miško mi vraví:
  „Keď sa nudíš, choď si kresliť!“

• Hrala sa v obývačke a ja, že si idem spraviť poobednú kávu, ktorú si v kľude vypijem. Otočím sa od kávovaru, jej nikde, už stihla zdúchnuť. V celom dome je ticho, čo pre mňa neveští nič dobré. Asi ide podľa hesla: „Čo sa za mlada naučíš, neskôr akoby si našla.“
  Z mojej skrinky ju najviac zaujali intímky a krém proti celulitíde ..
  Takže, nezaistenie dvoch detských poistiek ma stálo pol krabice intímiek, 1 krém (naša dlažba vďaka tomu nebude mať celulitídu asi nikdy v živote – na rozdiel odo mňa), koberček v kúpeľni a teplú kávu:

• 9 ročný syn:
  „Mami, už viem... no, už viem, ako to je! Ženy majú vaječníky, muži majú gulečníky!“
  ... Aj tak sa dá.

• Moje dieťatko keď sa vykaká, vždy kontroluje hovienko, aké vykakal...
  Tak dnes, prosím pekne, vykakal kuriatko.

• Moderné upratovanie:

• „Maminka, kedy mi narastie pipík?“
  „Keď vyrastieš. Keď budeš už chodiť do školy bude väčší a keď do práce, tak už bude veľký.“
  „A bude taký veľký ako tatov?“
  „Áno zlatko...“
  O 5 minút vyhádzané vrece s autíčkami a Teuško sa v nich horlivo prehrabuje...
  „Teuško, čo hľadáš?“
  „Auto veľké ako tatov pipík.“
  „A to prečo???“
  „Barborka chcela vidieť lebo je to dôležité.“
  (???!!!)
  „...Aha. A prečo je to dôležité?“
  „Joooj mama, veď mi bude šiť nohavice, tak aby vedela či také veľké bude vedieť ušiť!“

• Idem si vybrať peniaze z bankomatu.
  Počkala som, až mi bankomat vydá peniaze na zubára a keď už od neho odchádzam, tak na bankomat namierim diaľkový ovládač na auto.
  Ak má niekto videl, tak si musel pomyslieť, že mi načisto hrabe...

• Včera sme boli s malým (3,5 r.) pozrieť v Gabčíkove na vodné dielo. Pri odchode si všimol na parkovisku jedno miesto vykrížkované. Hovorí mi: „Aha, čo tu je.“
  Ja: „No, čo je tam?“
  Keďže pozná všetky písmenká, myslela som, že povie písmenko X on na to (s takou detskou radosťou): „POKLAAAD!!!“

• Keď som sama doma s malým a potrebujem ísť na WC alebo si niečo porobiť, dám ho do postieľky a zapnem kolotoč. Druhý týždeň nám zatepľujú dom.
  Hádajte čo si vonku robotníci pískajú?

• To som len cibuľu šla očistiť... už to začína:

• Vilko: „A kam pôjdu na výlet?“
  Ja: „Do Svätého Jura.“
  Vilko: „A to je KTO?“

• Manžel vymyslel, že si dáme namontovať kamerový systém, spolu 4 kamery. Jedna má záber na náš dvor. Ja som to všetko riešila s chlapmi, čo to prišli namontovať. Muž prišiel domov z práce a vraví mi, že choď na dvor a zakývaj mi.
  Tak som išla, ale reku, čo budem kývať, stiahla som gate, ukázala mu zadnicu holú a robila všelijaké tanečky... On to zatiaľ sledoval na obrazovke, ktorú máme v kuchyni na komode. No a čo čert nechcel, práve tá jedna kamera sa ešte v ten deň inštalácie, ako jediná, neprepla večer na nočné videnie. Tak muž ráno volal do tej firmy a oni že ok, prídu to pozrieť. Tak prišli, hľadali to na obrazovke, púšťali si záznam z predošlého dna, aby vedeli v akom čase sa to nepreplo. Ja v kuchyni som umývala riady a oni otočení ku mne chrbtom, zahĺbení do obrazovky... a zrazu počujem chi chi chi ako zadržiavali smiech... a v tej sekunde mi to došlo!
  Pozerali záznam z predošlého dňa, keď som prdel ukazovala a tancovala.
  Mala som chuť utiecť, ale s kamenným ksichtom som dôstojne doumývala riady.

• Krpatá má na domácu úlohu doplniť samohlásky, ocino je tu s nami v izbe, ale v skutočnosti kde je celý, to netuším. Úloha je: _kn_ (okno).
  „Oci? Čo je medzi kn?“
  „Nové Zámky a Dunajská Streda.“

• Gratulácia 5 ročnej dcéry: „Maminka, všetko najlepšie k narodeninám, aby si bola zdravá, aby si konečne schudla, aby ťa počúval ten somár čo neskoro nosí papiere, a aby na teba tatino stále večer volal: poď láska ku mne, do postieľky.“

• Baby, to aj vy máte takých „šalených“ mužov? Minule sa sprchoval a ja som čistila, ako každý druhý deň, oprskané veľké zrkadlo nad umývadlom a hovorím mu: „Keď zomriem, alebo tu nebudem už, poprosím aspoň raz za týždeň vyčisti to zrkadlo, alebo nová žena alebo deti... Proste vás budem chodiť strašiť, keď to zrkadlo bude oprskané! A tak isto dosku záchodovú aspoň s vlhčenou pretri sem-tam.“
  A on: „Dobre, dám do inzerátu, že hľadám ženu, nezáleží na výzore, aby rada čistila zrkadlo a dosku záchodovú...“
  A v sobotu ráno ma viezol do nemocnice, mala som obličkový záchvat, čakáme na lekára v nemocnici a ja, že už zomriem... on hovorí:
  „Takže, zrkadlo, doska a čo ešte treba?“

• Syn (4 r.) zbadal v kúpeľni vatové tampóny a pýtal sa na čo to je. Ja mu hovorím: To je na to, aby som bola pekná.“
  A on: „A prečo to nepoužívaš?“

• Sedíme na svadbe, obsluha roznáša jedlo. Položia jedlo pred môjho 5-ročného a on zadrie: „Toto som si neobjednal!“

• Veľmi výnimočne cestujem vlakom, druhýkrát v živote idem niekde bez detí, sedím v otvorenom vozni, čumím do blba, mihajú sa mi pred očami polia, domy, stromy... „srnkyyyy!!!“ - zarevem na pol vagónu a ešte mi vystrelí ruka s natiahnutým ukazovákom, div som nedala po papuli dievčine vedľa mňa. Mačke v riti by som sa videla, keď všetky oči na mne...
  Aspoň tej dievčine sa ospravedlňujem a vysvetľujem, že som matka na rodičovskej, a že som sa zabudla, že nemám pri sebe deti

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako si poradiť, keď deti majú urgentnú potrebu niečo lepiť a vy nemáte doma lepidlo? Čo je najdôležitejšie? Ako babke vysvetliť, čo je to Facebook? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Minulý týždeň sme kukali Som mama a tam mali prednášku, kde sa im prednášajúca snažila vysvetliť autosugesciou, že mama je najdôležitejšia (teda aby bola spokojná). V telke znelo: „Opakujte po mne "mama je najdôležitejšia!“
  A keď to zopakovali tretí krát, moja 8,5 ročná dcéra mi kričí:
  „Mami počuješ? A ty mi stále vravíš, že najdôležitejšia je škola!“

• Čerstvý zážitok z kúpania s takmer trojročnou dcérkou:
  „Wau mami! Ty máš cicík! Keď vyrastieš, budeš krava?“

• Stojím v natlačenom autobuse SAD, tlačenica strašná, cestujem 30 km, hrobové ticho, každý vo svojom svete, slúchadlá, mobily a tu zrazu v polke cesty, asi po 15 km, pani čo sedí tesne predo mnou skríkne:
  „Preboha!!! Veď ja som dnes šla do roboty autom!“

• Môj manžel hovorí synovi (6 r.):
  „Ak sa už aj neprezlečieš, nebudeš už dnes pozerať videá!“
  A syn obratom na to: „A to by si spravil svojmu synovi tatík?“

• Dcéra (4 r.) je zlý spáč od narodenia, teraz sme mali zase niekoľko nocí, keď sme kvôli chorobe nemohli spať, ráno som si povzdychla, že kedy sa už konečne vyspím ako normálny človek... Na to mi dcérka odpovie:
  „Mami, ale veď ty nie si normálny človek, ty si len obyčajná mama.“

• Varím obed, po chvíľke prídem pozrieť deti čo robia. Ako tak pozerám, staršia lepí papiere a hneď mi to bolo divné. Však lepidlo sa minulo. Pýtam sa Natálky, kde zohnala lepidlo a ona, že tato mal na komode. Kuknem a pozrite, aké lepidlo naša dcéra použila. Fakt to lepí a ešte to bude aj voňať:
• Matúšovi (2 r.) dnes spadol na zem box s legom. Samozrejme spustil strašný rev. Hovorím mu, že to bude v pohode, že to pozbierame. Ale stále reval, tak sa ho pýtam, či ho to udrelo.
  „Ánooooo.“ Pýtam sa, že čo ho bolí.
  A on s revom začal: „Hlava, ramená, kolená, palce...“
  A samozrejme to aj ukazoval.

• Raz sme sa so sestrou rozprávali pred babkou (85 r.) o Facebooku. Niečo sa ma sestra pýtala a ja som jej odpovedala, že neviem, na Facebooku som dávno nebola. Babka nás počúva, premýšľa a zrazu sa pýta: „Zuzanka a to kde je ten „fecbúk?“ Niekde pri Kremnici?“
  Sestra pohotovo odpovedá: „Áno babi tam je to, len pred Kremnicou musíš odbočiť doľava.“
  Keď som sa na sestru pozrela, že čo to tára, tak len mykla plecom a hovorí: „Aj tak by sme jej  nevysvetlili, čo je to Facebook...“

• Moja takmer 11 ročná pred chvíľou: „Mami počkaj, až ma začne dobiehať puberta. Zatiaľ v pretekoch vyhrávam, ale už to dlho nepotrvá...“

• Dnes mi učiteľka v škôlke vravela, že sa nasmiali na dcére... Že hrali divadielko, ona bola koza rohatá a recitovala: „Ja som koza rohatá, od pol roka ožratá!“

• Keď tato diktuje diktát:
• Môj 6 ročný syn obeduje špenátovú polievku a vymýšľa s jedením. Vysvetľujem mu, že špenát je veľmi zdravý a raz do týždňa ho jedia i športovci. Na to sa on ozve:
  „A nemôžeš navariť inú športovú polievku?“

• Išli sme s deťmi a mužom z nákupu, že ideme ešte natankovať. Deti vystrájali v aute, tak som pustila Jaroša. Pre príklad deťom som hneď začala tancovať a spievať. Vráti sa muž do auta a pýta sa, že čo sme tam robili, keď mu obsluha vnútri hovorila, že ho asi čaká pekný víkend, keď je v aute taká dobrá nálada...
  Vzadu máme tmavé fólie, isto tam deti vidno nebolo, len prepnutá matka si užívala Jaroša...

• Keď sa pohádaš so svojou mamou, ale vzápätí si uvedomíš, že si chcel pozerať svoj obľúbený film a vyrobíš jej obrus:
• Dnes som lamentovala, že ma bolí noha, aj rameno a že všetko ma pobolieva. A môj 3 ročný syn, úplne flegmaticky, na to: „...Asi už zomrieš.“

• Hodinu uspávame s manželom malého na rukách, konečne u mňa zaspal. Nesiem ho do postieľky. Idem do kuchyne, nalejem víno, sadnem v obývačke na gauč, zapnem monitor z kamery. Kukám... sakra nespí. Dokonca sedí. Kukám lepšie - sedí na penových kockách v obývačke!
  Potom mi dochádza... namiesto monitora som stlačila mobil a dívam sa na fotku. Manžel  konštatuje, že nám už z toho malého čerta načisto šibe!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Viete o tom, že väčšina z nás má mercedesy v práčkach? Ako vyzerá Popoluškina črievička? Čo vznikne ak sa preklepnete čo i len v jednom písmenku? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Syn (prvák) je chorý, tak mu spolužiačka doniesla domáce úlohy, obaja stáli pred dverami dosť dlho, tak keď konečne vošiel dnu, bola som prekvapená, či tomu nerozumel. Pregúlil oči: „Ááááále, čo by mama, však ja som to pochopil hneď, len to by rýchlo odišla, a chcel som ju vidieť dlhšie, tak som ju nechal nech vysvetľuje.“

• Nedávno som bola s deťmi v kine na rozprávku Ako vycvičiť draka 3 a pri pohľade na Štikútovu priateľku som sa nahla k dcére (11 rokov) a vravím jej: „Jéj, Luci, veď to je tá herečka, čo hrala Elzu vo Frozen, že sa na ňu podobá?“
  A moja dcéra, s takým ironickým tónom, mi hovorí: „Áno maminka, aj kreslené postavičky môžu byť herečky...“

• Prišla som pre syna do škôlky a on mi s plačom hovorí: „Kde je moja maminka?“
  A ja prekvapená: „A ja som kto???“
  A dieťa vraví: „Tatinko!“

• Som na pobočke a píše mi kolega, nech mu vyzdvihnem iného kolegu. Odpíšem mu: „Ok, vrznem ti ho.“
  Príde odpoveď: „Ho-hó, ty divoška jedna!“
  ... pozerám, čo si to dovoľuje, „soplák“ jeden... a potom čítam, čo som mu to vlastne napísala...

• Moja kamoška z detstva sa volala Klaudia, vtedy to bolo celkom nové meno a jej babka si to nevedela za nič zapamätať. A keď sme sa hrali na ihrisku pod bytovkou tak asi 5 minút kričala z okna: „Gladiol poď domov!“ - a aj tak pre ňu musela prísť. A potom sa kamoške narodila sestra Henrieta ... to už babka rovno chodila po ňu na to pieskovisko.

• Včera sme boli kupovať topánky pre staršiu. Dnes jej strihám nechty na nohách a muž: „Vidíš,  keby si jej ich ostrihala včera, obula by tie 31-tky čo sa mi páčili!“

• „Maminka, zalepila som autíčkam očká, aby sa nepozerali ako kakáš!“
  Dvere na záchode:

• Synček (1 r. 9 m.) príde za mnou do kúpeľne, kým sa sprchujem. Práve som zdvihla hore pravú ruku, podíde ku mne, ukáže na ňu a zahlási: „Mama, pavúk!“
  ...Áno, musím sa oholiť.

• Dcérka mi hovorí, že mami, predstav si, dnes som si našla tú fotku, ako jazdím na koni.
  Tak jej hovorím: „V Nitre?“ (myslela som Agrokomplex, tam boli decká na koňoch).
  A ona smrteľne vážne: „Nieee, normálne v mobile, v galérii!“

• „Mami, asi som sa nemal dať ostrihať, lebo teraz vidím, aké mám velikánske uši:“

• Markus (2,5 r.): „Maminka, v práčke je Mercedes!“
  Musím uznať, že má pravdu:

• Kupovala som sestre lístok na vlak. A neskôr som jej napísala, že „kúpila som vám lístok vo vagíne pre rodiny s deťmi.“

• „Aha mami, Popoluška tu stratila topánku!“ - vraví mi môj prváčik.
  Ak by ste náhodou nevedeli, Popoluška si to strihla v plastových bačkúrkách krížom cez psí výbeh. Musela mat naponáhlo:

• Poslednému synčekovi vybral meno manžel, taká bola dohoda medzi nami, jediná moja podmienka bola, aby to nebol Adolf, Izidor a Hugo. Tak vybral meno Fedor.
  Keď som oznamovala meno rodine, tak boli dve krásne reakcie:
  1. moja mama: „Preboha veď také meno sa dáva starým chlapom!“
  (to, že tí starí chlapi boli raz malí chlapci, jej akosi ušlo).
  2. moja svokra: „Tak dúfam, že sa doktori mýlia a bude to dievčatko.“
  „Dievčatko bude Agáta.“
  Svokra: „Kristepane, však v kalendári je kopec normálnych mien a vy vyberáte takéto? Čo tak dať napríklad Jiřinu?“

• Ja som si tu na MK písala s jednou maminou. A po čase ma poprosila, či by som jej neposlala svoju fotku a aj deti. A ja, že jasné a odoslala som jej prvú foto. A ona hneď, že jeeej, aká si milá a sympatická žena.
  ... a ja pozriem a na foto bol môj 17 ročný syn s mojou 5 ročnou dcérkou.

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

    Aby deťom dobre bolo, aby manželovi dobre bolo, aby návšteve dobre bolo...

    Mamičky sú často tie, ktoré robia všetko a pre všetkých. Myslia na všetko a na všetkých. Zachytávajú potreby svojich nabližsích a snažia sa ich čo najlepšie napĺňať.

A často idú za svoje limity, nehľiadac na seba. 

    Mňa dokonca chvíľami napáda "syndróm Matky Terezy" a mám pocit, že by som mala zachrániť aspoň polovicu trpiaceho ľudstva, ak nie všetkých. Nakŕmiť hladujúce deti v Afrike, zabezpečiť prácu a strechu nad hlavou bezdomovcom, vytrhnúť z finančnej biedy aspoň zo dve tri rodinky v núdzi... Charitatívna časť môjho "Ja" ma vie niekedy dosť potrápiť a ťažko sa držím nad vecou. Len časom som sa naučila si to príliš nepripúšťať a pomôcť hoc aj troškou, kde môžem a kedy môžem a nepýtať sa, či to nebolo primálo.

    Ale akokoľvek sa tvárim "hrdinsky", aj keď veľmi pravdivo hlásam, že svoju rodinu, manžela, deti nadovšetko milujem a rovnako aj celé moje manželstvo, rodičovstvo, materstvo pociťujem ako poslanie a čosi, čo ma teraz prosto celou dušou a telom potrebuje a je to momentálne "služba", priestor, kde ma Boh posiela, môžem pred nimi zatvárať jedno, dve a hoc aj štyri oči, moje potreby a túžby sú tu stále rovnako. A keď si občas aj sama uši zapchávam, ozývajú sa pravidelne a dosť hlasito.

    A nie sú to len potreby ako najesť sa, dať si kávu, umyť sa... Ale potreba mať vlastný priestor. Priestor pre seba, oddych, modlitbu, kultúru, zábavu... Urobiť niekedy naozaj niečo, čoho výsledok bude prekračovať aj prah nášho bytu a ktosi ma za to pochváli, ocení a pomenuje úspechom. 

    A tým netvrdím a nezavrhujem svoj postoj, že byť na plný úväzok mamou, manželkou a žienkou domácou je málo hodnotné a že to nie je úspechom. Ale sama občas zatúžim dokázať "čosi viac". A nemení to nič na mojom postoji. Ale hold, som človek, na ktorého tiež toto všetko kričí a keď si nalejem čistého vína, aj mne občas dobre padne také "svetské" uznanie. 

    Samozrejme sú situácie, keď je dieťa choré alebo sa svokra zranila a potrebuje pomoc svojho syna a pod. Ja im hovorím "núdzový stav". Vtedy naozaj je na prvom mieste pohľad predovšetkým na potrebu môjho blížneho.

    Skôr mi ide o beh všedných dní, ako si tak plynú so svojimi všednými "nenúdzovými" ťažkosťami. 

    Pociťujem sama na sebe, že sa v tom často strácam. Som na chvoste uspokojovania potrieb v našej rodine. A len sama sa do tej pozície často staviam. Ale vďaka Bohu, že mám vždy "po ruke" niekoho, kto ma z toho prebiere. Niekoho, kto mi pripomenie, že aj mne musí byť dobre a ukáže na kontrolku, čo nado mnou bliká tak dlho, že už naozaj aj ona melie z posledného.  A dokonca, aj keď to  znie naozaj veľmi sebecky, že niekedy by som tie svoje potreby mala písať na rodinný zoznam ako prvé. Lebo, ak mne nie je dobre, nie je dobre ani môjmu manželovi, ani mojim deťom a ani blízkemu okoliu. Som unavená, podráždená, bez motivácie... A to je skôr na škodu mne aj všetkým naokolo.

    A každá z nás si musí sama nájsť ten svoj priestor, tú ktorú aktivitu a mieru, intenzitu jej napĺňania, realizovania. Pre niektorú z nás to môže znamenať dve hodiny v týždni sa zavrieť do kúpeľne, napustiť si vaňu a netrápiť sa svetom za jej dverami... pre inú je to dvakrát do mesiaca stráviť popoludnie s kamarátkou pri káve, nákupoch... iná potrebuje čas pre svoj duchovný rast a ide aspoň raz v mesiaci na spoveď a sama na omšu... ďalšia mamička dva dni v týždni počas štyroch hodín sa pomaličky vracia do svojho pracovného priestoru... suseda možno potrebuje priestor a čas na realizáciu svojich handemade nápadov...

    Nech je to čokoľvek, hľadajme to a vymedzme si pre to, pre seba čas. 

    Verím, že sediac na kávičke s Ježišom, odovzdá mi podobný odkaz: "Choď a miluj najprv samú seba, lebo len potom môžeš skutočne milovať blížneho. Choď a dopraj aj čo to sebe, aby si vládala dopriať aj tým druhým."

    Začnime od seba. Majme rady najprv samy seba a to bez podmienok a bez výhrad. Potom sme schopné milovať blízkych naozaj rovnako bezpodmienečnou láskou. Doprajme aj sebe, nezabudnime naplniť aj svoj lievik potrieb. Potom sa dokážame skutočne radostne darovať druhým. 

    A nech nám v tom pomáha vlastný sedliacky rozum a naša intuícia.

    A komu chcete, tak aj Boh. 🙂

Kto sa rodí cisárskym rezom? Ako si rýchlo spraviť parádnu manikúru? Ako opraviť epilátor? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Malý (5 r.) bol upozornený, aby nebehal s palicou, že si môže ublížiť.
  Jeho odpoveď: „Ocko nemusíš mi to hovoriť, ja som to už dávno vedel, už keď som sa vyvíjal!“

• Keď chceš preliezť k mame, ale na pol ceste zaspíš:

• Umývame s deťmi ruky a hovorím: „Poriadne šúchame ruky, šúúúchame, šúúúchame!“ A Adamko neskôr zvestuje tatovi novinku: „Mamka dnes šukala poriadne!“

• Samko (10 r.): „Mami, čo je to cisársky rez?“
  „Keď musia maminke narezať bruško a rýchlejšie pomôcť bábätku von.“
  „A kedy sa to stáva?“
  „No napríklad, keď je bábätko veľmi veľké.“
  „A ja som sa narodil cisárskym?“
  „Ty nie, ale tvoj ujo Adam (teraz má 23) sa tak narodil.“
  Chvíľa ticha, prudké zamyslenie...: „No ja sa ani nedivím, že musel cisárskym. Videla si aké má obrovské nohy?“

• „Maminka, už aj ja mám nechtíky!“

• Objíme ma môj 5 ročný, chytí mi líčka do rúk a hovorí: „Oj, ty moja múdra žena.“

• Moja 3 ročná mudrlantka - nechcela večer spať, tak klasika  - chce sa jej cikať, je smädná... a všetky tie veci, len aby mohla vstať z postele. Potom mi kričí“ „Mama, ešte niečo dôležité som ti chcela povedať!“ Prišla a pokračuje: „Som sa rozhodla, že keď budem veľká, budem pekná, budem nosiť čelenky a veľké ponožky. Dovolíš mi to?“
  Vravím: „Áno dovolím a choď už do postele.“
  Ona sa tak na sekundu zasekla a že: „Ok, idem, len som myslela, že sa o tom budeš chcieť porozprávať...“

• Môj 5 ročný mi hovorí, desať sekúnd po prebudení:
  „Mamina dobre, že sme len dvaja a nie traja.“
  Ja: „Prečo?“
  „Lebo by sme mali málo tanierov a tarhone!“

• Očividne som hluchá ako pena - pani na pošte mi hovorí: „Tri eurká.“
  A ja: „Aká uhorka?“

• Ako mu vysvetliť, že chlapci sa nemaľujú?!

• Pred rokom som dostala na Vianoce epilátor. Po mesiaci sa akosi pokazil, tak som ho rozoberala vyčistila naspäť poskladala... nešiel... Bloček som od neho nemala, takže som ho odložila do šuplíka. Teraz po roku som ho zo šuplíka vytiahla, reku vyskúšam či ide. Zapla som ho a samozrejme, že nešiel... a do toho môjho trápenia prišiel môj chlap: „Veď skús vymeniť baterky.“
  ... no čo vám budem hovoriť, ide ako nový.

• Hľadám odsávačku na sople po celom byte. Zrazu jej niet. Pýtam sa syna (3 r.: „Martinko nevieš, kde je odsávačka?“
  A syn: „Viem.“
  „A kde je?“
  „Maminka, však v lese.“

• Prednedávnom som bola s maminou v Tescu, najprv som platila ja svoj nákup a potom ešte mamina platila zvlášť toaletný papier. Pokladníčka mi podáva blok a aj žetónik. Teraz je v Tescu akcia, že sa dá za niekoho hlasovať a oni mu prispejú nejakou sumou. Keďže som nemala dobrý deň, tak som si vzala len bloček a žetón nechala tak. Čakám bokom na maminu, kým jej naťuká predavačka a mamina mi ukazuje rukou, že tam mam žetón, mávla som rukou, nech to nechá tak. A ona zvolá na celé Tesco! „Lucka, ale veď to dávajú zadarmo!!!“

• „Zoji, ľahni si!“
  „Už som ľahnila!“

• Ja: „Klárka, kto spieva krajšie - tato alebo ja?“
  Kláruš: „Obidvaja rovnako pekne.“
  Ja: „Ale, povedz pravdu...“
  Klárka: „Nemôžem, lebo by si bola smutná...“

• U nás dnes sesterská závisť dosiahla novy level. Mladšia závistlivo vyhlásila:
  „Laura sa má, ona má pubertu!“

• Venčila som večer psa, už bola tma. Vodítko máme navíjacie 5 metrové, pustila som psa a zdrhol k takým obmurovaným smetiakom, ktoré sú na zámok. Vodítko sa mi zaseklo a nešlo mi psa pritiahnuť k sebe. tak som sa len snažila zaostriť do tmy a kričala som na neho: „Vylez, počuješ ma vylez odtiaľ. Ak tam niečo zožerieš, tak zas budeš grcať...!“
  A v tom sa z tmy vynoril deduško v ruke s vedierkom na biodpad, celý vykukaný, že: „Pani, to mne hovoríte?“ Až po ňom vycupital ku mne aj pes... sme sa tam s tým deduškom ešte dlho rehotali na tom.

• Uspávam krpatých už vyše hodiny, rozpletám si ruku z tej našej siete všetkých rúk, vstávam a prechádzam pomaly k dverám, mám presne cestičku, kde viem, že nepukne podlaha, pretože malý sa pri jednom puknutí hneď budí. Už keď som pomaly pri dverách a teším sa, ako som to dnes dala, opriem sa o vypínač a jak pani zapnem svetlo v izbe...

• Max (3 r.): „Mami, čakal som na teba dvanásť rokov!“
  ... bola som uspať mladšiu.

• Keď som prestala dojčiť, scvrkli sa mi prsia, takže moje najobľúbenejšie plavky mi boli trošku väčšie v tej oblasti. Vtedy sme sa so ženami radili aj tu, na MK, ohľadom silikónových vložiek do podprsenky. Kočky radili „kúp, je to super, urobí to krásny dekolt, nevidieť to“ - tak som kúpila A v  bazénoch atrakcia, umelé more, neskutočné vlnobitie, to vás nadnáša, zmieta, príliv, odliv, veľké vlny, malé... Vysmiata si vychádzam von, vlny skončili, a tu zrazu kuknem - pravé prso menšie. Sakra môj silikón... musel niekam odplávať! Hľadáme s kamoškami, však nemôžem ostať s malým prsom. Po pol hodine sme to vzdali, kto v takom veľkom bazéne nájde priesvitnú vec. Vychádzame von, rozmýšľam čo si tam provizórne napchám, keď tu zrazu okolo nás preletel asi 6 ročný chlapec, za ním partia detí... skoro ma vykotilo keď som to zbadala. On ruku obalenú uterákom, veď aby ho to nepopŕhlilo a na plné hrdlo: „Tatííí, tatííí, mal si pravdu, je to more, je to ozajstné more! Ulovil som v ňom medúzu!!!“
  No hádajte, čo mal v tej ruke chránenej uterákom...

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Dobrá ráno,

u nás síce prázdninové, ale skúsime obnoviť súťaž o srdiečka. Dúfam, že sa vám budú súťaže páčiť a spoločne sa zabavíme a zahráme si o srdiečka. Budem sa snažiť indície pridávať v pravidelný čas, ale predsa sú prázdniny tak vás poprosím o trpezlivosť.

Pravidlá súťaže:

1. Každý deň pridám k úlohe DO ČLÁNKU - 1 indíciu, túto skutočnosť oznámim komentárom, všetky tipy do môjho komentáru sa počítajú ako za tipy k danej indícii.

2. Tipovať môžete každá/dý "len" 5x, čiže: 5 dní, 5 indícií a 5 tipov.

A to takto: VZORY: tip.č. 1.alena, tip 1.alena, alebo mi stačí len úplne jednoducho: 1-alena, atď.

3. Každá/dý súťažiaci má len JEDEN tip na jeden deň! (to znamená, že keď deň vynecháte, pokračujete v dalšom poradí svojho tipu), vynechaný tip sa už nedopisuje!

4. Prosím neopakujete svoje tipy! Uľahčíte mi tým vyhodnotenie súťaže 😁.

5. Ak niekto uhádne prvý a druhý deň (v 1.indícii alebo v 2.indícii) získa ♥ ♥ ♥ srdiečka!

Ak niekto uhádne v tretí deň (v 3.indícii) získa ♥ ♥  srdiečka!
Ak niekto uhádne štvrtý alebo piaty deň (v 4 a 5 indícii) získa ♥  srdiečko!

6. Súťažiť sa bude 5 dní a na piaty deň bude vyhodnotenie, srdiečka nebudem posielať ja, tak poprosím o strpenie pri doručení.

7. Súťaží sa o srdiečka 🙂, čiže, každý správny tip (odpoveď) bude odmenený srdiečkom.

8.Zakazuje sa diskusia k danej otázke, každý má právo na svoj názor a na svoj omyl.

9. Poprosím aby ste pridávane tipy číslovali, každá svoje poradie ako postupne tipuje, nie podľa čísla indície 😉

Na akékoľvek iné vedľajšie nejastnosti ohľadom zadania súťaže sa pýtajte.

A nezabudnite! Každý deň pridám do ČLÁNKU jednu indíciu. 🙂

Dnes si dáme také ľahké tipovacie kolo s témou predmety. Každý z nás má vo svojom okolí veľké množstvo rôznych predmetov, s ktorými prichádzame do kontaktu a neustále sa vyrábajú nové a nové.

Tento týždeň - hľadáme PREDMET

Indícií bude 5. a to v tomto poradí:

1. Kde môžeme hľadaný predmet nájsť.

2. Ako často daný predmet využívame.

3. Určíme farbu predmetu.

4. Upresníme lokalitu kde je možné daný predmet nájsť.

5. Funkcia hľadaného predmetu.

Indície:

1. Hľadaný predmet sa nachádza v domácnosti.

2. Hľadaný predmet používame minimálne 3-krát za den.

3. Hľadaný predmet zväčša býva striebornej-chrómovej farby.

4. Daný predmet sa nachádza na rôznych miestach, ale v kúpelni ho nájdeme na 100%.

5. Z hľadaného predmetu tečie voda.

Súťaž bude ukončená opäť mojím komentárom, po tomto komentári už tipy uznávať nebudem. Súťaž ukončím v piatok večer o 22:00 hod. aby ste mali dostatok času na svoje posledné tipy.

Prajem Vám príjemnú zábavu  🙂

Žienky milé, našli ste tu na Koníku zaujímavú diskusiu?

Alebo milý vtipný príspevok?

Alebo rovno celý článok?

Alebo snáď album, plný zaujímavostí a inšpirácie?

Alebo nejakú milú fotku?

... alebo také niečo vo svojom blogu vlastníte vy samé?

Tak neváhate, označte to hashtagom #natitulku a ono to na tej titulke aj pribudne a dostane šancu dostať sa k viacerým.

A určite aj poletí zopár modrých za snahu 🙂

Heslám typu - dokonalá mama - som nikdy nerozumela. Čo je to? Chodiaca krása bez kruhov pod očami s vlastným biznisom a bez faldov na bruchu? Skoro ako superwoman v obtiahnutom trikote ladných tvarov, kojaca v špecializovanom kútiku s éterickou vôňou zvanou supermama? Zjavne v našom vesmíre také sú, ale my ostatné sme potom čo?

Dnes som čítala článok v časopise, ktorý mi neustále radí, ako ísť vlastnou cestou a ako správne vnímať materstvo a v zápätí šup ho tam - podtitul rozhovoru - dokonalá matka... Môj hejterizmus naježil chlpy a vzmáhal sa ako godzila v mojom vnútri. Nešlo mi to z hlavy von. Bola som smutná. Nahnevaná. Zúrivá.. že o nás nepíšu... Mali by!

Navrhujem rubriku s názvom Mama z ulice!

Ako jedna mama chce ráno o 6-tej vyprevadiť muža do práce a urobiť mu chleba, a potom varí, venčí deti, hrá sa, perie, žehlí a dokonca aj dáke maily vybaví a dva krát do týždňa, poobede, keď je manžel doma, vybehne aj pracovať.

Alebo o inej, ktorej dve deti sú neustále hore. Už štvrtý rok. Nočné desy, nonstop na prsníku a cez deň hurá varíme, perieme, smejeme sa a tešíme sa, že sú ešte malé. Ale na ten štvrtý rok ju môže aj picnúť! Haló, skúsili ste si tri roky nespať? Fúúú, ešte že ani ja nie.. Niekedy je aj ten banálny život tou kariérou, hodnou obdivu!

Pochváľte sa samé!

Buď je každá z nás je dokonalá mama, alebo mýtus dokonalej mamy neexistuje! Howk!

PS:

Len na okraj, manžel mi kázal, zhrnúť atribúty tohto nezmyslu zvaného dokonalosť:

a- menej ako 55 kíl (nonsens, o ktorom sa naozaj baviť nechcem)

b- 4 deti a žiadne šediny, žiadne nervy a pokojný hlas a samý úsmev (antidepresíva?!)

c- upravný makeup (ktorá má čas sa líčiť každé ráno?)

d- nastajlovaná priamo z nákupáku ( už si viem ostrihať ofinu sama)

e- kariéra hodná amerického kasového trháku (no comment)

f- krásny a úspešný muž, ktorý ju podporuje za každých okolností (za každých naozaj?)

A ďalšie a ďalšie, ktoré nás iritujú natoľko, že si potajme trháme neučesané vlasy..

Milé maminy,

dovolím si prepožičať nápad od autorky knihy "Dosť bolo dokonalých mám." Uvidíme, ako sa to uchytí. 🙂

Sem tam, vám tu napíšem nejakú otázku, napr.: "Čo najbizarnejšie ste našli v izbe svojho dieťaťa?"

Možná odpoveď je trebárs aj: "V šatníku starú stvrdnutú salámu na kameň :D"

Cieľom by malo byť povzbudiť sa. Prečo práve odprezentovaním toho, čo sa nám nezadarilo, čo v očiach iných možno nie je vizitkou dobrej mamy, dobrej žienky domácej? 

Myslím si, že dnes sa na nás zo všetkých strán tlačí dokonalosť. Čo by ako malo byť, čo je správne a dobré, čo je in, čo všetko treba stíhať a zvládať, že keď sme to a to ešte nerobili, tam a tam neboli, keď naše dieťa nevie to a to, že nežijeme naplno, že sme nemoderné, že sme neambiciózne a pod.

Často si aj samé tak nepomáhame. Na Facebooku prezentujeme vydarené momenty, rady sa pochválime, čo naše dieťa dokáže, fotkou krásne naservírovaneho príkrmu, foto dokonalej rodinky z dovolenky pri mori, a pri tom sme si trikrát možno poriadne na nej vliezli do vlasov... a s tým sa potom navzájom porovnávame. A vidíme občas seba ako tie horšie. Neporovnávame sa ale s celou realitou, len jej odrobinkou. 

Alebo vidíme na ihrisku mamičku, ktorej dieťa sa krásne hrá, maminka veľmi pokojne na všetko reaguje. Vaše dieťa vreští ako o život len preto, lebo chce inú lopatku. Vy ste nevyspatá a reagujete podráždene. A doma potom samé výčitky. A pri tom táto mamina možno niečo podobné zažije ešte dnes pri obede, len za zavretými dverami...

A kopec iných podobných situácií. 

A preto tento "projekt!"

Všetky máme zlé dni, každej sa niečo nevydarí. Podeľme sa o to, povzbuďme sa v tom, že nie sme dokonalé, že nemusíme byť dokonalé. Že každá dobrá mama je občas aj "zlá" mama.

Kto má chuť, nech sa zapojí. A poteším sa každému aj vášmu nápadu. Sem s tipmi na otázky! 🙂

Valentín je jeden z tých sporných "sviatkov". Sú medzi nami jeho milovníci a na druhej strane odporcovia, čo sa budú biť do pŕs a nadávať na tieto novodobé americké tradície 🙂

Ja som niekde medzi. Nepotrebujem dom vyzdobiť srdiečkovými sviečkami a na plyšákov a bonboniéry si fakt nepotrpím (hlavne tie s likérovou náplňou v horkej čokoláde, ktorých sa nedotknem ani v čase najhoršej sladkej krízy). Ale nevidím nič zlé v tom, keď si manželia po čase opäť povedia, že sa ľúbia. Alebo muž cestou domov kúpi žene kvet, vezme ju na večeru a možno sa po dlhom čase konečne naozaj porozprávajú nie len o tých bežných každodenných starostiach. A možno si budú opäť na chvíľku trochu bližší.

Okrem toho je to pre mňa príležitosť pripraviť pre manžela niečo delikátne. Také, čo nemávame doma úplne bežne. A lepší dezert pre túto príležitosť, ako fondant, si skutočne ani neviem predstaviť.

Poviem vám pravdu, keby som nebola tvrdohlavý blíženec, tak by som na Valentína podávala dáky klasický cheesecake alebo brownie. Lebo prvý pokus dopadol tragicky. Druhý nebol o nič lepší. A asi až na tretíkrát sa mi konečne podarilo zvoliť vhodnú teplotu/čas a pomer ingrediencií. Takže odporúčam malé skúšobné kolo. Ak všetko vypáli na prvýkrát, aspoň máte o jeden lahodný pôžitok naviac 🙂

Na dve porcie budete potrebovať:

• 1 vajce
• 1 žĺtok
• 30g kryštálového cukru od #korunny
• 55g masla
• 50g čokolády (použila som 74%-nú)
• kopcovitá lyžica hladkej múky

Čokoládu a maslo dáme rozpustiť vo vodnom kúpeli. Medzitým vajcia a cukor miešame v mixéri na strednej rýchlosti. 

Keď je čokoláda rozpustená, poriadne ju premiešame s maslom a pomaly ešte teplú prilejeme do miešajúcich sa vajec. Nakoniec stierkou primiešame múku.

Keramické zapekacie misky (resp. formu na muffinky) vymažeme maslom a poriadne vysypeme kakaom. Všetko prebytočné kakao však treba vysypať, aby sa pri pečení nespieklo a neprilepilo na hotový koláčik.

Vložíme do rúry vyhriatej na 200°C a pečieme 7-12 minút. Čas pečenia je veeeeľmi individuálny. Záleží od rúry, od zvolenej veľkosti misiek, materiálu, z ktorého sú misky vyrobené. Proste koniec sveta, koľko premenných v tom je (preto tie moje nepodarené pokusy).

V každom prípade je koláčik hotový, keď sa kraje pomaličky začínajú odliepať od misky a vidno, že je už trochu prepečený. Ale stred musí zostať tekutý, nesmie sa úplne prepiecť. Verím, že táto fotka to dostatočne ilustruje. Medzi koláčikom a formou je asi milimetrová medzierka, okraje už sú upečené ale stred je ešte očividne tekutý. Takýto stav sa snažíte dosiahnuť.

Koláčik po vytiahnutí z rúry nechajte ešte minútku postáť a potom opatrne preklopte na tanierik. Ozdobte ovocím (šľahačkou, kopčekom vanilkovej zmrzliny či coulis z bobuľového ovocia - aj vám sa práve pustily sliny? 🙂 ) a jemne nakrojte, aby sa vnútro mohlo vyliať von.

Už neviem, čo viac dodať. Keď je správne pripravený, je to neskutočná lahôdka. Veď vyskúšajte sami!