👀 Spomeňte si na svoje prvé predstavy o láske… Možno ste verili v dokonalú polovičku, ktorá vás urobí šťastnými. Možno ste si mysleli, že skutočná láska znamená nulové hádky. A čo dnes? 

💬 Šťastné páry nevyhýbajú konfliktom, ale majú schopnosť "opravovať" hádky láskavým spôsobom. Naša predstava o láske sa mení v priebehu života a aj naše očakávania od partnera. 

🔥 Dlhodobá vášeň vo vzťahu nespočíva v neustálej blízkosti, ale naopak – v zachovaní zdravého priestoru medzi partnermi. 

📖 Najšťastnejší ľudia nie sú tí s dokonalým vzťahom, ale tí, ktorí sa učia lásku prispôsobovať a rásť spolu s ňou. Najpevnejšie páry budujú lásku na priateľstve a rešpekte, nie len na emóciách. "Spriaznená duša" je mýtus, pretože ľudia, ktorí veria v predurčeného partnera, majú vyššiu pravdepodobnosť rozchodu pri prvých problémoch. 

🔎 Skúste si úprimne odpovedať: 

Aké presvedčenia o láske ste mali kedysi a ako sa zmenili? 

🔥 Poznáte ten pocit, keď čakáte na „správny moment“, aby ste začali cvičiť, pracovať na svojom sne alebo sa postavili výzve? A ten moment stále neprichádza… Motivácia nie je niečo, na čo musíte čakať. Môžete ju vytvárať kedykoľvek. 

🏃‍♂️ Zeigarnikovej efekt je o tom, že mozog si lepšie pamätá nedokončené úlohy. Ak začnete, prirodzene budete chcieť pokračovať. 

📈 Malé úspechy zvyšujú hladinu dopamínu, ktorý podporuje chuť konať. Preto je lepšie začať s niečím jednoduchým a postupne sa posúvať. 

💨 Ľudia sú najmotivovanejší, keď majú pocit kontroly a autonómie nad tým, čo robia. Sila rituálov je väčšia než samotná motivácia. Keď niečo robíte pravidelne, nepotrebujete motiváciu – stane sa to automatickým. 

🤔 Otázky pre Vás:  

Čo je tá najmenšia vec, ktorú môžete urobiť už dnes, aby ste sa cítili lepšie? 

Predstavte si situáciu: Ona plače. On stojí vedľa nej, bezradný, a netuší, čo má robiť. Namiesto objatia povie: "A čo mám s tým teraz robiť?" 🤦‍♂️

Alebo iný príklad: On sa večer vráti neskoro domov a ona sa pýta: "Kde si bol?" On odpovie: "Zasekol som sa v práci." Lenže realita? Po práci ešte skočil na pivo. 🍺

📖 Allan & Barbara Pease v knihe Prečo muži klamú a ženy plačú odhaľujú, prečo medzi mužmi a ženami vznikajú takéto situácie – a hlavne, ako ich riešiť.

💡 Čo si z tejto knihy môžete odniesť do života?

- Zistíte, prečo ženy pri problémoch potrebujú pochopenie, zatiaľ čo muži chcú riešenia.

- Pochopíte, že klamstvá mužov často nevznikajú zo zlých úmyslov, ale z pudovej potreby vyhnúť sa konfliktu.

Predstavte si, že vzťah je ako nádoba. Každý deň do nej niečo pridávate – pozornosť, láskavosť, spoločný čas. Ale čo ak do nej dávaš niečo, čo ten druhý vôbec nepotrebuje? A naopak – vaša nádoba ostáva prázdna? 

Harley v publikácii odhaľuje, prečo sa ľudia vo vzťahoch míňajú – a hlavne, ako to napraviť. Jeho myšlienky sú jednoduché, ale prevratné. Každý z nás má emocionálny bankový účet – a ak doňho nič nevkladáme, skôr či neskôr z neho nebude čo vyberať.

💡 Čo si z knihy môžete odniesť do bežného života?

- Naučíte sa, prečo muži a ženy často túžia po odlišných veciach – a ako sa v tom nezamotať.

- Zistíte, že dobrý vzťah nie je o veľkých gestách, ale o malých, pravidelných vkladoch do emocionálneho konta.

- Dozviete sa, ako si s partnerom nastaviť vzťah tak, aby ste sa obaja cítili milovaní a pochopení.

😵‍ Celý deň sa naháňate, odkladáte „nepríjemné“ úlohy na neskôr, presviedčate sa, že „veď zajtra to stihnem...“ A večer? Keď si konečne ľahnete do postele, hlava začne premietať zoznam nesplnených povinností. Zaspávanie sa natiahne, únava sa prehĺbi, a ráno? Opäť začínate deň s pocitom stresu. 

📌 Odkladanie úloh zvyšuje úroveň stresu a vedie k narušeniu spánkového cyklu. 

📌 Mozog vníma nesplnené úlohy ako „otvorené slučky“, ktoré podvedome vyvolávajú úzkosť. 

📌 Študenti, ktorí odkladajú učenie, majú vyšší výskyt nespavosti a zhoršenú koncentráciu počas dňa. Kľúčom k zlepšeniu spánku je kognitívne prehodnotenie povinností a plánovanie času. 

🔥 Teraz sa spýtajte sami seba: 

Čo je jedna malá úloha, ktorú dnes splním hneď a neodložím? 

🥴 Večerné dobiehanie nedokončenej práce, skrolovanie na mobile do noci a ráno nekonečná únava. To vedie mnohých ľudí k podráždenosti doma aj v práci. 

👉 Spánok ovplyvňuje všetko – od našej nálady až po schopnosť riešiť problémy. Ak sa dlhodobo nevyspíme dobre, ovplyvní to naše rozhodovanie, výkonnosť aj sebavedomie. 

🧠 Spánkový dlh ovplyvňuje rozhodovanie. Ľudia s nedostatkom spánku majú až o 50 % vyššiu pravdepodobnosť, že urobia chybné rozhodnutie. Preto sa po prebdenej noci necítime len unavení, ale aj neistí. 

💔 Chronická únava oslabuje vzťahy. Nevyspatý mozog ťažšie spracúva emócie – reagujeme podráždene a máme menšiu empatiu. Koľkokrát ste sa pohádali len preto, že ste boli vyčerpaní? 

💼 Zlý spánok znižuje výkon o 30 – 40 %. Už len mierny deficit spánku znižuje produktivitu, kreatívne myslenie a schopnosť riešiť problémy. Takže ak si myslíte, že „to dospíte cez víkend“ – váš mozog na to už môže doplatiť. Ľudia s dlhodobým spánkovým deficitom sú až o 60 % náchylnejší na stresové reakcie a môže zvýšiť riziko depresie a úzkosti až o 40 %. 

❓ Otázky pre vás: 

💬 Dnešná ilustrácia je priestorom pre vašu vlastnú hlbokú interpretáciu. Čo vám napadne pri pohľade na túto scénu? Je to pokoj, magická atmosféra, alebo symbolika niečoho hlbšieho? Čas? Osud? Čarovný okamih medzi svetmi? 

🧶 Význam pletenia pre duševné zdravie – Výskumy ukazujú, že pletenie znižuje stres a môže mať podobné účinky ako meditácia. 

🍏 Symbolika jabĺk v psychológii – Jablká sú často vnímané ako symbol múdrosti, poznania alebo pokušenia, čo sú témy prítomné v mytológii i literatúre. 

🐾 Vplyv zvierat na náš psychický stav – Interakcia so zvieratami, ako je mačka na obrázku, podporuje uvoľňovanie oxytocínu, ktorý posilňuje pocit šťastia a pohody. 

💡 Otázky na zamyslenie: 

Ktorá časť tejto ilustrácie vás najviac oslovuje a prečo? 

Predstavte si, že sedíte pri rodinnom stole. Vzduchom lietajú výčitky, mlčanie je husté ako hmla a vy si hovoríte: „Prečo to u nás takto funguje?“ 🤔

Presne na tieto otázky odpovedá kniha Rodina a jak v ní zůstat naživu od Johna Cleesea (slávny komik) a Robina Skynnera (psychoterapeut). Spoločne rozoberajú, prečo niektoré rodiny šťastne fungujú a iné sú plné napätia. A to všetko vtipne, jasne a bez zbytočných omáčok.

🔎 Čo sa v nej dozviete?

👉 Prečo opakujeme chyby našich rodičov (aj keď nechceme)?

👉 Čo majú spoločné zdravé rodiny?

👉 Ako zlepšiť vzťahy, aj keď ste vyrástli v nefunkčnom prostredí?

Predstavte si, že sedíte v kaviarni s niekým, kto vás rozosmeje, prinúti zamyslieť sa a ešte vám aj pomôže pochopiť, prečo sa vo vzťahoch správame tak, ako sa správame. Presne taký je pocit z knihy Život a jak v něm zůstat naživu od Johna Cleesea (áno, toho Monty Pythona!) a psychoterapeuta Robina Skynnera.

🔍 Čo sa v nej dozviete?

👉 Prečo sa nám stále opakujú tie isté vzťahové problémy?

👉 Ako vzniká naša osobnosť a čo s tým majú naši rodičia?

👉 Prečo niektoré rodiny fungujú harmonicky a iné sa stále hádajú?

John Cleese v knihe kladie otázky, ktoré by ste sa možno báli opýtať terapeuta, a Skynner mu na ne odpovedá jasne, vtipne a priamo. Výsledkom je nielen múdra, ale aj zábavná kniha o tom, ako lepšie rozumieť sebe, svojim blízkym a vytvárať zdravšie vzťahy.

💭 Píšete správu priateľovi a vidíte, že si ju prečítal… ale neodpísal. Hneď vám hlavou preblesne: "Ignoruje ma!" alebo "Určite som povedal niečo zle." A zrazu cítite stres, smútok či hnev. Mávame strach zo spätnej väzby a z hodnotení. Okamžite si myslíme, že sme urobili niečo zlé. Alebo také prosté a liečivé ticho v miestnosti plnej ľudí si vzťahujeme na seba a myslíme si, že to spôsobuje naša neželaná prítomnosť. 🧠 Mozog je nastavený na rýchle rozhodnutia, nie na pravdu.Aby šetril energiu, často volí skratky, ktoré nám dávajú pocit istoty, no nie vždy odrážajú realitu. To môže viesť k mylným záverom, zbytočnému stresu a unáhleným rozhodnutiam. 👉 80 % automatických myšlienok je negatívnych. Náš mozog je nastavený na negatívnu zaujatosť, aby nás chránil pred nebezpečenstvom – ale dnes to skôr škodí. 👉 Mozog miluje rýchle odpovede. Preto často uveríme prvej myšlienke, hoci môže byť úplne nesprávna. Až 60 % našich spomienok je upravených našimi očakávaniami. 👉 Až 95 % myšlienok sa nám denne opakuje. Ak veríte chybným myšlienkam, budú sa len upevňovať. 💡 Chcete sa oslobodiť od nepravdivých myšlienok? Skúste tieto otázky:Čo ak môj mozog len rýchlo vyvodzuje závery? Je táto myšlienka fakt, alebo len moja interpretácia? Aké dôkazy ju potvrdzujú? A aké ju vyvracajú? Ako by som sa cítil/a, keby som tejto myšlienke neveril/a? Ak by túto situáciu videl niekto iný, ako by ju vnímal? Čo iné by mohlo byť pravdou? ✔️ Spochybňujte myšlienky: Máte na to dôkazy?✔️ Hľadajte alternatívy: Aké iné vysvetlenie existuje?✔️ Zmeňte perspektívu: Čo by na to povedal váš najlepší priateľ? 📌 Pravidlo: Neverte všetkému, čo vám váš mozog hovorí ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1KYGP5eXfN/#sebarozvoj #pozitivnemyslenie #koučing #osobnyrast #myšlienkyNieSúFakty #mindset #mentálnaOdolnosť #pozitívneMyslenie #psychologia #cestavpred #zmenamyslenia

🤐 Manželia sú spolu 12 rokov. Dve deti, dom, hypotéka, úvery, spoločné dovolenky a ich vzťah vyzerá navonok stabilne. Najprv to boli nevinné správy, no neskôr prišla káva, dotyky. A potom sa to stane – „len jedno nevinné“ stretnutie v noci s kolegyňou. Výčitky, stres, tajomstvá. Priznať sa? Alebo mlčať? 

👉 Až 45 % mužov a 35 % žien zažije vo vzťahu nejakú formu nevery. A keď k nevere dôjde, až 60 % ľudí ju nikdy neprizná. Prečo? Strach z rozchodu, hanba, pocit viny… Ale je vždy lepšie mlčať? 

1️⃣ Až 60 % ľudí, ktorí podvádzajú, nikdy neprizná pravdu. Priznanie môže uľaviť svedomiu, ale nemusí vždy pomôcť vzťahu. Dôležité je pochopiť, prečo sa nevera stala a ako ďalej. Ľudia často podvádzajú nie kvôli tomu, že prestali milovať, ale preto, že im vo vzťahu niečo chýba. 

2️⃣ Mozog neverníka často pracuje podobne ako pri závislostiach. Aféra spúšťa dopamínový systém rovnako ako drogy či hazard. 

3️⃣ Páry, ktoré otvorene riešia neveru, majú vyššiu šancu na obnovenie dôvery – až o 40 %. Nevera neznamená vždy koniec. 

🔹 Položte si tieto otázky: 

Predstavte si, že život je divadelná hra, v ktorej každý z nás má svoju úlohu. Niektoré scény sú plné radosti, iné sú drámy alebo trpké komédie. Práve o tomto je kniha Ako sa ľudia hrajú od Erica Berneho, ktorá nás vťahuje do sveta ľudských hier – tých vedomých i nevedomých. 

👉 Čo sú to „hry“?

Berne nazýva hry opakujúce sa vzorce správania, ktoré hráme, aby sme získali uznanie, pozornosť alebo aby sme sa vyhli nepríjemným pocitom. Často si ani neuvedomujeme, že ich hráme. Možno poznáte hru „Obetujem sa za všetkých“, kde robíme všetko pre druhých, len aby nás ľutovali. Alebo hru „Keby nebolo teba“, ktorou si ospravedlňujeme svoje zlyhania. Vidíte sa v tom? 😊 

👉 Prečo je dobré o hrách vedieť?

Pretože, keď ich spoznáte, môžete si vybrať, či ich chcete hrať ďalej. Eric Berne ponúka jednoduchý návod, ako si všimnúť vzorce vo svojom správaní a začať budovať zdravšie vzťahy so sebou i s druhými. A hlavne – naučíte sa hrať „čistú hru“, kde sú pravidlá jasné a férové. 

👉 Ako to preniesť do bežného života?

🌟 

🧠 Váš mozog túži po zmysle. Keď nevieme, prečo sa niečo deje, hľadáme vysvetlenie. Toto nie je len náš zvyk – je to evolučná schopnosť, ktorá nám pomáha prežiť. Príbehy nás upokojujú, ukazujú nám „prečo“ a pomáhajú nám pochopiť, kto sme. 

1️⃣ Príbehy aktivujú celý mozog. Keď počúvate príbeh, váš mozog sa „synchronizuje“ s rozprávačom – začínate veci prežívať spolu. 

2️⃣ Emócie zvyšujú zapamätateľnosť. Emocionálne nabité príbehy sa zapamätajú až 22-násobne viac než holé fakty. 

3️⃣ Príbehy formujú našu identitu. Životné príbehy pomáhajú vytvárať a posilňovať naše sebaponímanie. 

💡 3 otázky, ktoré vám pomôžu začať už dnes:

🧠  🌪️ 

💡 Už ste si niekedy všimli, ako často si robíte starosti s tým, čo si o vás myslia iní? Alebo ako ľahko si prekrútite negatívnu spätnú väzbu tak, že máte pocit, že ste zlyhali? Náš mozog to s nami niekedy nehrá fér. 

➡️ Veľa prípadov sa zaujíma o to, ako riešiť situáciu, kedy dostabú spätnú väzbu od kolegov na zlepšenie svojej práce, avšak zoberú ju ako útok na svoju osobu. Potom sa cítia paralyzovaní a vyhýbajú sa akejkoľvek aktivite vyžadujúcej tímovú prácu. 

🧠 Náš mozog je totiž egocentrický. To znamená, že prirodzene obracia pozornosť na nás samých a preháňa veci – najmä negatívne. Napríklad si z 10 komplimentov zapamätáme práve tú jednu kritickú poznámku. Je to výsledok evolučného „programovania“ nášho mozgu – negatívne správy kedysi znamenali prežitie, ale dnes nás môžu brzdiť. 

1️⃣ Negativita je silnejšia ako pozitívita. Pamätáme si 4-5x viac negatívnych udalostí ako pozitívnych. Jeden nepríjemný komentár dokáže pokaziť deň, zatiaľ čo 10 pochvál akoby ani nebolo. 

2️⃣ Vaše mozgové filtre pracujú proti vám. Mozog je „lenivý“. Zvykne používať mentálne skratky (tzv. heuristiky), ktoré často vedú k skresleniam. Napríklad sa z jedného neúspechu rýchlo stane presvedčenie: „Nie som dosť dobrý.“ Mozog analyzuje situácie najmä z pohľadu "Ako sa to týka mňa?" – často prehnane. 

🌍 🤔 

🧐 Predstavte si toto: čítate článok, ktorý dokonale súznie s vašimi názormi. Súhlasíte, prikyvujete a s radosťou ho zdieľate. Ale čo ak narazíte na názor, ktorý s vami nesúhlasí? Vaša prvá reakcia je asi obrana – „to nemôže byť pravda“ – a automaticky hľadáte, prečo by ten druhý názor mal byť chybný. Je to bežné, prirodzené... a tiež súčasť kognitívnej disonancie. 

🙍‍♀️ Poznáte ten pocit frustrácie, kedy máte s kolegami úplne odlišné názory na to, čo by ste mali spraviť ďalej pri riešení problému? To vnútorné pnutie, ktoré sprevádza myšlienky, že by ste ich mali presvedčiť o vašom riešení? 

💡 Podľa štúdie Festingera (1957) sa ľudia prirodzene vyhýbajú informáciám, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením, a uprednostňujú tie, ktoré ich podporujú. Máme tendenciu vyhľadávať informácie, ktoré potvrdzujú naše presvedčenia. Ľudia tak často ignorujú fakty, ktoré by im mohli pomôcť lepšie sa rozhodovať. Tento rozpor medzi „realitou“ a našimi presvedčeniami nás doslova psychicky vyčerpáva. Preto sa často radšej bránime, než by sme zmenili názor. 

🌀 Aj keď majú ľudia rovnaké fakty, interpretujú ich podľa svojich vlastných názorov. 

🔒 Kognitívna disonancia nás môže podvedome viesť k obrane „starých právd“, aj keď nové dáta jasne dokazujú opak. 

🧠 

💼 Vyštuduj, zamestnaj sa v štátnej správe, vydaj/ožeň sa, maj deti a choď do penzie. Tradičný model života sa aj v súčastnom dynamickom a rýchlo meniacom sa svete je predkladaný ako záruka spokojnosti. 

🌀 Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je pre náš mozog jednoduchšie "ísť s prúdom" a prijať názory, ktoré sú bežné okolo nás? To, čo nazývame kognitívnou bublinou, je v skutočnosti prirodzený proces. Náš mozog preferuje pohodlie a jednoduchosť – preto sa často necháme unášať trendmi a verejnými názormi. 

📚 Sme náchylní k vytváraniu názorov, ktoré zodpovedajú tomu, čo už vieme, čo vedie k prehliadaniu iných perspektív. 

🔍 Potvrdenie našich presvedčení je pre mozog príjemné. Tento fenomén nazývame "kognitívne skreslenie" – keď sa zameriavame iba na informácie, ktoré podporujú naše postoje. 

🌍 Ak sa snažíme vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a skôr hľadať rozdielne názory, zlepšuje to naše schopnosti riešiť problémy a prijímať vyváženejšie rozhodnutia. 

🧠  🪞 

💭 "Totálne som to pokazil. Určite si o mne myslia, že som neschopný."

Znie vám to povedome? Toto je klasický príklad kognitívneho skreslenia – v tomto prípade tzv. katastrofizácie. Mnohé problémy, ktoré nás trápia, neexistujú vo vonkajšom svete, ale iba v našej mysli. Automatické myšlienky, ktoré si sami vytvárame a ktoré nás brzdia v živote. 

1️⃣ 85 % vecí, ktorých sa obávame, sa nikdy nestanú. Väčšina našich negatívnych scenárov zostáva len v našej hlave. Ľudia majú prirodzenú tendenciu interpretovať situácie horšie, než aké v skutočnosti sú. 

2️⃣ „Katastrofické myslenie“ je najčastejším spúšťačom stresu. Výskum (Leahy, 2017) potvrdzuje, že keď si predstavujete najhoršie možné scenáre, vaša myseľ a telo na ne reagujú, ako by už naozaj nastali. Výsledok? Úzkosť, únava, preťaženie. 

3️⃣ Negatívne myšlienky nás robia slepými na pozitíva. Kognitívna psychológia dokazuje, že sme často zaujatí voči informáciám, ktoré podporujú naše obavy, a ignorujeme dobré veci, ktoré sa dejú okolo nás. 

🧠 Nie ste to, čo si myslíte 

🙈 Máte sen, ale v hlave vám znie hlas: „Na to nemáš, čo ak zlyháš?“ Ten hlas nie ste vy. To je vaše ego, ktoré vás chce chrániť. Iróniou je, že práve tieto myšlienky nás často brzdia. 

1️⃣ Až 80 % našich denných myšlienok sú automatické, opakujú sa a väčšina z nich je negatívna. Je to naša evolučná obrana, ktorá nás chránila pred smrťou. 

2️⃣ Sebalimitujúce presvedčenia môžu ovplyvniť nielen naše rozhodnutia, ale aj to, ako nás vnímajú iní ľudia. Ľudia so silnými sebalimitujúcimi presvedčeniami majú nižšiu pravdepodobnosť dosiahnuť svoje ciele, pretože ich mozog predpokladá neúspech ešte skôr, ako začnú. 

3️⃣ Zrkadlenie v našich vzťahoch. Svoje obavy a presvedčenia premietame do iných ľudí, čo ovplyvňuje naše vzťahy – často si myslíme, že nás ostatní vidia tak, ako vidíme sami seba. 

➡️ Príklad z praxe: Veľmi často sa ľudia obávajú podniknúť aj ten malý krokk vytúženej zmene. Či už je to poprosiť partnera, aby vyniesol smeti, pretože cleý život bol zvyknutý nevynášať ich. Alebo venovať sa 10 minút denne štúdiu slovíčok z cudzieho jazyka. Nesmierne veľa krát sa za týmito presvedčeniami skrývajú tie drobné "podpichnutia" z detstva.