Cestoviny sa považujú za jedlo chudobných. Nemusí tomu však vôbec byť tak - za kvalitu sa totiž pripláca.

Najlacnejšie, ktoré sú pripravené z obyčajnej bielej múky a vody sa naozaj dajú kúpiť za pár centov. Tie však nám okrem neužitočných jednoduchých sacharidov a prázdnych kalórií nedajú nič, až na pocit nasýtenia.

A že čo nášmu telu spôsobujú tieto jednoduché sacharidy, prečo sú vlastne také nežiadúce? Po ich konzumácií nám náhle stúpne hladina cukru v krvi. Pankreas preto začne produkovať inzulín, aby sa obsah cukru znížil. V konečnom dôsledku však väčšinou dôjde k poklesu pod priemernú úroveň a naše telo sa zase ozve, že potrebuje energiu. Pritom v skutočnosti prijatá energia nebola spotrebovaná, tak ju telo uloží do tukových zásob. Je to nekonečný kolobeh, ktoré jednorazovo nemusí pre nás nič zlého znamenať.

Opakované a časté používanie jednoduchých sacharidov však vedie ku vzniku cukrovky. (Mimochodom preto je dôležiťé sledovať tzv. glykemický index, ktorý nám udáva ako rýchlo daná potravina  ovplyvňuje hladinu cukru v krvi. Čím nižší je tento index, tým je dané jedlo prospešnejšie pre náš organizmus. Najnižší glykemický index majú práve celozrnné produkty, tých treba skonzumovať čo najviac. Musím však dodať, že aj keď zjeme nejaký výrobok z bielej múky, nemusíme hneď spanikáriť, účinky jednoduchých sacharidov v nich obsiahnutých sa dajú čiastočne zmierniť napr. konzumáciou zeleniny, ktorá obsahuje vlákninu a tým spomaľuje vstrebávanie energie, ako aj konzumáciou správnych tukov- keď si idete dať nejakú sladkosť, dajte si predtým napr. za hrsť vlašských orechov.)

Takže sa vráťme k cestovinám. Dnešný trh je už chvaľabohu dostatočne dobre zásobený aj zdravšími variantami cestovín - od grahamových cez špaldové, pohánkové, ražné až po kamutové. Na svoje si však prídu aj celiatici - v bio-obchodoch sa dajú kúpiť aj kukuričné, pšenové a ryžové cestoviny. Na chvíľku by som sa zastavila pri pojme grahamových cestovín - mnoho ľudí si ich mýli s celozrnnými. Ide o cestoviny pripravené z obyčajnej bielej múky, do ktorej sú však dodatočne primiešané pšeničné otruby. Je to teda určite menšie zlo ako cestoviny z bielej múky.

Cestoviny sa dajú konzumovať buď s mäsom (čo nie je zlá voľba vzhľadom na obsah bielkovín, avšak je dosť ťažko stráviteľné, nehovoriac o obsahu antibiotík, ktorými dopovali zvieratá) alebo so zeleninou (ja to považujem za lepšiu voľbu - jednak obsahuje veľa vlákniny, o ktorej som už písala a aj mnoho dôležitých antioxidantov, ktoré dokážu výrazne zmierniť prípadný obsah dusičnanov. Mnohí ľudia totiž argumentujú, aby som si nemyslela, že keď jem zeleninu zo supermarketu, tak jem zdravo. Zabúdajú však práve na existenciu antioxidantov. A mimochodom snažím sa kupovať vždy len sezónnu zeleninu a od domácich pestovateľov).

Špalda, ovos, jačmeň, kamut, bulgur, kuskus- alternatívny k pšenici, časť 2.

Obilniny sú úžasným darom prírody pre nás. Majú neskutočne širokú škálu prípravy, pre vegetariánov tvoria základ jedálnička so strukovinami. Táto kombinácia totiž dodáva telu plnohodnotné bielkoviny, ktoré sa vyrovnajú tým živočíšnym. Samozrejme nechcem nikoho prehovárať, aby sa vzdal mäska, sem-tam však určite neni na škodu ani pre „všežravcov“ pridať trošku obilnín do svojho jedálnička J A ak už obilniny, určite celozrnné. Buď v podobe celých zŕn (krúpy sú vlastne vyleštené celé zrná), alebo celozrnnej múky. Poďme sa tentokrát pozrieť na tie obilniny, ktoré obsahujú lepok, majú úžasnú chuť a sú plné vitamínov.

Ovos sa vyznačuje najnižším obsahom lepku, preto ho aj niektorí celiatici tolerujú. Väčšinou sa aj deťom odporúča zaviesť lepok v podobe ovsenej kaše. Najbežnejšie ich stretávame vo forme ovsených vločiek, recepty na ich využitie nasladko nájdete aj v článku o raňajkách. Teraz by som sa radšej venovala tzv. nahému ovsu, ktoré sú vlastne celé zrná ovsa. Síce ich častokrát dávajú aj koňom, ja sa za to nehanbím a veľmi rada ich jem J Možno niekedy zvieratá vedia lepšie, čo majú jesť, než my ľudia. A prečo by sme ho mali pravidelne jesť? Obsahuje veľa vlákniny, ktorá ako vieme, pomáha predchádzať zápcham, taktiež vitamíny skupiny B, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervového systému. Okrem toho nájdeme v týchto zrnách aj fosfor, horčík, železo, zinok a betaglukán, ktorý je dôležitým prvkom pre budovanie našej imunity. Nemusíme kupovať drahé prípravky v lekárni, dajme si každé ráno tanier ovsených vločiek a hneď sme spravili pre naše zdravie obrovské dobro.

Nahý ovos sa musí namáčať pred varením, najlepšie 24 h, ale stačí aj cez noc. Keď ho však necháte vo vode 2-3 dni (samozrejme vodu treba často meniť), tak vám aj vyklíčia,prebudíte v ňom prírodu a on sa vám odvďačí ďalšími minerálmi a vitamínmi). Varí sa pomerne dlho (môže sa variť aj v naklíčenom stave), až 40 minút. Ja ho väčšinou používam ako prílohu k jedlu, ale môže sa z neho spraviť aj kaša. Uvarené zrná rozmixujeme a ochutíme podľa chuti.

Ovsené mlieko

Autor: @ildici12

Quinoa, pšeno, pohánka alebo alternatívy k pšenici - časť 1.

V dnešnej dobe čoraz viac ľudí trpí celiakiou. Lepok má totiž tendenciu zahlieniť organizmus, ničí výstelku tenkého čreva a tým zabraňuje vstrebaniu živín do nášho organizmu. Príroda nám však ponúka dostatočné množstvo alternatívnych obilnín, ktoré by sme mali aj my zdraví ľudia bez alergií zaviesť pravidelne do nášho jedálnička. A že prečo? Lebo rozmanitosť stravy je základom nášho zdravia, a rovnako týmto spôsobom môžeme zásobiť naše telo veľkým spektrom vitamínov a minerálov. Na pšenici nie je nič zlého, problémom však je, že do nášho tela sa dostane väčšinou v jej ochudobenej forme - bielej múke. Na raňajky namiesto chleba (v horšom prípade „akože“ zdravých cereálií, ktoré sú vyrábané z bielej múky a tým pádom sú najdrahšou bielou múkou na trhu) si môžeme dať ovsené vločky, prípadne nejakú obilninovú kašu. Ani k obedu si nemusíme stále dávať bielu ryžu alebo zemiaky. Pozrime sa teda na toto bohaté spektrum obilnín, ich základný spôsob prípravy a chutné receptíky z nich.

Pohánka

Táto prastará pseudoobilnina pochádza z južnej Ázie, no v stredoveku sa rýchlo rozšírila aj v našich zemepisných šírkach. Bola považovaná za jedlo chudobných. Keby v tých časoch bohatí ľudia boli tušili, čo všetko táto úžasná rastlinka obsahuje, určite by ju jedli aj oni. Pohánka je významná predovšetkým pre svoj obsah vitamínu P, teda rutínu, ktorý zvyšuje pružnosť ciev a utesňuje ich. Konzumáciou tejto obilniny však prispejeme aj ku zlepšeniu nášho imunitného systému, účinná je aj pri hemoroidoch, keďže reguluje zrážanlivosť krvi. Pomáha pri krčových žilách, ale aj pri ovplyvňovaní hladiny cholesterolu v krvi. Obsahuje vápnik, fosfor, horčík a železo. Je prirodzene bezlepková.

Bežne sa dá kúpiť v podobe krúpov, múky alebo vločiek. Pohánková múka sa vyznačuje veľkou lepkavosťou, takže je ideálna do koláčov, chleba, ale môže sa z nej pripraviť aj puding. V bio-obchodoch môžete natrafiť aj na tzv. nelúpanú pohánku, ktorá je určená výlučne na klíčenie. Mladé, cca 10-15 cmové rastlinky sa potom konzumujú. Vraj listy pohánky obsahujú najväčšie množstvo rutínu. Osobne som ešte neskúšala, ale určite sa k tomu chcem dostať. J

Príprava pohánkových vločiek je veľmi jednoduchá. Používam ich vtedy, keď potrebujem pripraviť rýchlo raňajky alebo olovrant. Stačí ich zaliať teplou vodou, nechať asi 5 minúť nabobtnať a prípadný zvyšok vody vyliať.

Varíme zdravo a chutne - časť 7.

Jogurty, syry... tieto výrobky sa vyskytujú na našom stole takmer každý deň. V dnešnej dobe, keď dennodenne čítame články o rôznych potravinových škandáloch, naozaj nie je jedno, ktorý mliečny výrobok ponúkame našej rodine. Či si kúpime jogurt za 22 centov alebo 50.

Každý z nás predpokladá, že s väčšou cenou pravdepodobne rastie aj kvalita, avšak ani toto pravidlo neplatí plošne. Mnohí sa mi čudujú , pretože čítam zloženie potravín, ale ja si myslím, že v dnešnej dobe je to už naozaj nutné. Dnešným výrobcom už nejde o to, aby nám ponúkli poctivé výrobky najvyššej kvality, ale aby na nás čo najviac zarobili.

Čo si ja na zložení jogurtov všímam?

1. ideálne je, ak v prvých štyroch ingredienciách nenájdem cukor ani žiadne umelé sladidlo (Light výrobky zo zásady nekupujem, vo väčšine nich je aspartam, prípadne sacharin, o ktorých škodlivých účinkoch sa veľa píše. Stačí si vygúgliť). Pozor, cukor sa môže skrývať aj pod názvami dextróza, fruktóza či glukóza. Za posledných 30 rokov sa v značnej miere rozšírili light výrobky, aj na našom trhu ich nájdeme v hojnom množstve. Čo je však zaujímavé, že napriek silnému marketingu zameranému na konzumáciu light produktov, ktoré nám sľubujú, že nebudeme priberať, obezita sa stáva celosvetovým problémom. Čo je však pre mňa naj, že v USA vymysleli už aj light slaninu s 0%-ným obsahom tuku 😀 No ale vráťme sa teda k tým jogurtom.
2. Neobsahujú farbivá. Pre mňa za mňa to farbivo môže byť aj prírodné. S divným pocitom by som jedla jahodový jogurt, ktorý je prifarbený cviklovou šťavou. Myslím si, že keď pridám jahody do jogurtu, šťava z jahôd mi automaticky trošku prifarbí ten jogurt. Mne predsa nezáleží na tom, ako je ten jogurt červený, ale či v ňom naozaj nájdem aj kúsky tej jahody.
3. Neobsahujú konzervačné látky. V dnešnej dobe minimálna trvanlivosť jogurtov je okolo mesiaca, prípadne aj dlhšie. Budem tu robiť trošku reklamu, ale najprírodnejšie sa mi zdajú jogurty od Hollandie, Sabi a Bánovecký. Aj s jednoťáckym smotanovým jogurtom som bola spokojná, no minule som natrafila na exemplár s vyše mesačnou dobou trvanlivosti :-/ 

Z tejto mojej malej analýzy vyplýva, že osobne preferujem neochutené biele jogurty, najlepšie smotanové. Hlavne aby to malo čo najmenej zložiek. Aj malej dávam zásadne neochutené a s veľkou radosťou ich je. Sem-tam jej doňho nakrájam kúsky ovocia, prípadne lyžičku domáceho džemu.

Varíme zdravo a chutne - časť 6.

Mnoho ľudí pri pomyslení na šalát ohrnie nosom a radšej si k jedlu vyberie ako prílohu ryžu alebo zemiaky. Pritom možno ani netušia, že zajace naozaj vedia prečo treba jesť toľko zelených listov a o koľko cenných látok ich odmietnutím prídu. Asi každý vie, že šaláty sú vhodné pri diéte, keďže neobsahujú takmer žiadne kalórie, avšak už menej sa hovorí o vitamínoch, ktoré v sebe skrývajú.  Pod šalátmi rozumieme v tomto kontexte predovšetkým špenát, ľadový šalát, klasický hlávkový šalát, rukolu, ale aj  menej známy mangold, žeruchu, stopkový zeler alebo čakanku. Sú bohatým zdrojom vitamínu C, A,vápniku, železa, karoténov, ale aj folátov. Mnohé ženy používajú kyselinu listovú v podobe tabletiek v období tehotenstva, aby tak predišli vrodeným vývinovým chybám dieťatka. Tie,  ktoré uprednostňujú prírodnejšie zdroje doplnenia zásob kyseliny listovej, majú vždy po ruke šalátovú zeleninu. Vďaka folátom môžu zabezpečiť dostatočnú hladinu tejto kyseliny vo svojom tele.

Rada by som ponúkla chutné recepty k zavedeniu tohto druhu zeleniny do nášho jedálnička. Obľubu zelených listov môžeme začať pestovať u našich potomkov už v ranom detstve. Ja pravidelne jedávam surový špenát, šalát alebo rukolu pred dcérkou a tým že vidí, s akou chuťou ich jem, dáva si ich aj ona. Aj keď šalát väčšinou končí na tanieri, keďže ho ešte nevie poriadne rozžuť, verím, že jedného dňa bude aj ona chrumkať s rovnakou radosťou túto vitamínovú bombu ako ja J

Šalát s avokádom a cuketou

Autor: @zojec

Umyté listy ľadového šalátu a rukoly zmiešame s nastrúhanou cuketou, kukuricou a na kúsky nakrájaným avokádom. Ochutíme limetkovým dressingom, prípadne jablčným octom.

Varíme zdravo a chutne – časť 5.

Fašiangy a Turíce už máme za sebou a čaká nás Veľká noc. Niekto tento sviatok oslavuje, niekto nie. Faktom však je, že papať musíme aj vtedy 🙂

Tí, ktorí oslavujú, väčšinou podľa tradície začínajú zeleným štvrtkom. Keďže nie som veriaca, so zvedavosti som trochu pátrala, kde a ako vlastne vznikol zelený štvrtok. Wikipédia mi poskytla stručné vysvetlenie, tak sa s vami oň podelím.

Názov vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. V tento deň sa na niektorých miestach používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporoval jeho názov.

Roky rokúce sa traduje na zelený štvrtok jedenie špenátu. Aj ja si už roky pamätám, ako som sa hrozila tohto dňa, keďže som špenát dlhé roky neznášala. Neviem, čím to bolo spôsobené. Ale ako som pri svojich deťoch začala objavovať všestrannosť tejto zeleniny, našla som si k nemu cestu. Ani pre mňa už špenát nie je iba uvarená omáčka s cesnakom s uvarenými zemiakmi a volským okom, ale surovina, ktorá dokáže obohatiť a vylepšiť veľa rôznych jedál.

Keďže však ako všetci vieme, údené mäso k zdravej strave vzhľadom na svoje nepriaznivé účinky určite nepatrí, pripravili sme pre vás milí rodičia zopár dobrých tipov, ako si klasické veľkonočné jedlo trocha zdravo spestriť. Čo tak miesto údeného mäsa pripraviť chutnú rybku? Prejedli ste sa špenátu? Skúste medvecí cesnak. 

Špenátové halušky autor: @drobec33

Varíme zdravo a chutne-časť 4.

 Zobudíte sa aj vy každé ráno s tým, že rozmýšľate, aké dobré raňajky svojmu drobcovi opäť pripravíte?

Dojčatá sú na tom najlepšie, mama pristaví zásobáreň mliečka alebo fľašku s materským/umelým mliekom a raňajky sú na svete 🙂

Čo však s krpčekmi a staršími deťmi, ktoré už majú nejaký ten zúbok a ktorým už iba mliečko nestačí? Raňajky sú základom celého dňa. Na to, aby taký človiečik dokázal plnohodnotne, vnímavo a čulo spoznávať svet či sa sústrediť pri hrách alebo učení, potrebuje telo správne nakopnúť. A o to sa postarajú práve raňajky. „Ukradnem“ si zopár dôležitých faktov od jednej výživovej poradkyne.

Máte pochybnosti o tom, či sú raňajky vôbec potrebné k naštartovaniu do nového dňa?

Ak raňajky vynecháte, nedodáte telu potrebné stavebné látky a energiu. Zároveň tým znížite hladinu cukru v krvi, čo je príčinou túžby organizmu po jednoduchých karbohydrátoch. Takže neváhajte a začnite čo najskôr raňajkovať! Nemusíte hneď v prvý deň skonzumovať kompletné raňajky. Začnite postupne. Napríklad jedným prírodným jogurtom, neskôr si k nemu pridajte kúsok ovocia, potom aj trošku ovsených vločiek... a ani sa nenazdáte, budete pravidelne a zdravo raňajkovať.

Varíme zdravo a chutne-časť 3.

Keď sme zadávali anketovú otázku o stravovaní, netušila som, že pomazánky sa budú radiť na prvé miesto záujmov rodičov z veľkého množstva rôznych druhov pokrmov. Človek by si myslel, že v dnešnej dobe zapadli prachom 🙂 Osobne ma teší fakt, že opak je pravdou. Dávno sme sa presvedčili, že dobrú pomazánku aj pre našich malých krpčekov je dnes možné urobiť takmer z čohokoľvek. Stačí zmiešať tie správne ingrediencie a skvelá pomazánka je na svete. Ale stále sa tradujú aj tie klasické, tie od našich starých mám. 

Chutná, zdravá pomazánka, alebo čo chladnička dala

Neviem, čím to je, že sa ľudia pomazánok tak "boja". Alebo im neprikladajú dôležitosť v našom stravovaní? Alebo je to strachom, že sa niečo pri ich príprave pokazí, či "fakt", že to dieťatu proste nezachutí?!

Pomazánky a nátierky majú svoje čaro a podľa mňa aj dôležité miesto v jedalničku. Nehovoriac o tom, že sú nám veľmi nápomocné, pretože z "holého" kúska chleba či pečiva razom dokážu vykúzliť malého Armaniho 😉

Nech je dôvod akýkoľvek, prinášame vám zopár inšpiratívnych a zdravých receptov. A nemusíte sa báť, vaše deti si ich obľúbia 🙂 Otvorte svoje chladničky, špajze a pustite uzdu svojej fantázii a vôní.

Varíme zdravo a chutne-časť 2.

Určite to každá z nás pozná. S otázkou "Čo dnes varíte na obed?" sa tu stretávame denne. Priznám sa, sama sa niekedy dostanem do stavu, kedy mám pocit, že som už asi všetko vyskúšala. 

Ako vo väčšine domacností na Slovensku, ani v tej našej to nie je inak a polievka patrí na náš každodenný stôl. 

Je vôbec polievka nutná? 

Polievky sú v našom jedálničku od nepamäti, varili ich generácie pred nami. Do určitého veku som polievky veľmi neobľubovala, asi to bolo spôsobené polievkami, ktoré som jedávala v školských jedálňach. Bohviečo to nebolo, pamätám si niektoré ešte dodnes. Ako vo veľa iných veciach, aj tu príchod mojich detí na svet zmenil aj môj pohľad a názor na ne. Dozvedela som sa napríklad, že polievka je pri najdôležitejšom jedle dňa dôležitá, pretože pripraví žalúdok na dobré travenie. Čím, to je presne neviem, ale že sú zdravé, o tom nepochybujem 🙂

Časy, kedy sa varili polievky hlavne z mrkvy, petržlenu, zeleru, kalerábu či šošovice sú dávno za nami. Dnes už naozaj nie je problém vykúzliť úžasnú polievku spojenúm rôznych aj netradičných alebo nie klasických potravín. 

Ako môžeme pripraviť chutnú a zaujímavú polievku plnú vitamínov a energie? 

Väčšina z nás je presvedčená, že vieme variť zdravo. Pravidelne vám preto budeme prinášať zoznam chutných a zdravých receptov. Vždy koncom pracovného týždňa, aby ste si stihli naplánovať víkendové varenie. Tentokrát sme pripravili 8 receptov na hlavné jedlá, polievku i dezerty.

Čo je definícia alebo kritérium zdravého varenia? 

Čoraz častejšie sa ako rodičia stretávame s pojmami ako atopicky ekzém, potravinová intolerancia a alergia. Svoju úlohu pri týchto problémoch tvoria naše gény a prostredie, v ktorom žijeme. Ale vačšina rodičov už v dnešnej dobe vie, že za tieto problémy je priamo zodpovedná aj strava, ktorú denne jeme my aj naše deti.

Vystihnúť sa to dá zmenou citátu „Láska ide cez žalúdok" na vetu „Zdravie ide cez žalúdok.“ Alebo ešte výstižnejšie: „Sme to, čo jeme“.

V prvom rade to má byť strava a nápoje, ktoré zabezpečujú zdravú výživu. Zelenina, ovocie, orechy, obilniny, strukoviny, mäso, mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Dôležite je, aby bola naša strava vyvážená a bohatá na primerané množstvo vitamínov, minerálov, uhľohydrátov, bielkovín, vlákniny, stopových prvkov a vody.

Ako toto všetko dosiahnuť? Čo nášmu organizmu robí dobre a čo nie?