Narodila sa čistá Slovenka MIMI, moderná perinka.

Narodila sa, aby pomohla všetkým starostlivým rodičom. To, že je unikátna nielen na Slovensku ale aj vo svete už skúmajú  odborníci na patentovom úrade.

Jej tesnejšie zavinutie dáva dieťatku pocit istoty a bezpečia, presne ako to poznalo v brušku.  Nikde netlačí, pretože je dostatočne pružná. Dieťatko nevystrčí z nej rúčky, preto nedochádza k vrodenému úľakovému reflexu (Morrov refex), ale má ich na svojom telíčku, čo mu pripomenie tých nádherný 9mesiacov. Aj ono potrebuje čas, aby si zvykol na náš "veľký" svet.

Je precízne navrhnutá a anatomicky tvarovaná. Spĺňa tie najvyšie komforty v starostlivosti o novorodenca:

- obojsmerný zips pomáha mamičke pri prebaľovaní i keď dieťatko spí

- mäkulinká príklopka chráni kožu bábätka od kovového zipsu

- použité sú len slovenské certifikované látky, ktoré splnili naprísnejšie kritéria a spĺňajú štandard OEKO-Tex 100.

- perinka zavinuje dieťatko od hlavičky až po pätu, chráni jeho krehké telíčko

- ako prví na svete sme dopriali bábätku najvyšší komfort v podobe pamäťovej peny, ktorý spevní chrbátik. Pamäťová pena sa úžasne pripôsobí chrbtici, je mäkulinká, a pritom nestráca svoj tvar....uvedomili sme si, že práve bábätko trávi najviac času na chrbátiku a preto si zaslúži maximálne pohodlie (a to molitány, vatelíny a tvrdé kokosové vlákna nesplňajú v takejto miere)

- pena je chránená vo vysokokvalitnej nepremokavej tkanine, ktorá má antibakterialny povrch, je priedušná a využíva sa pre svoje vlastnosti najmä v zdravotníctve

- vďak spevnenej chrbtovej časti sa výborne drží v rukách, dodá istotu pri manipulácii s novorodencom aj oteckom či dedkom

- Perinka pomáha vďaka zavinutiu predchádzať SIDS (syndromu náhleho úmrtia novorodencov), pretože dieťatko je polohované, nepretočí sa počas spánku na bruško

- pomáha mamičke nastoliť režim dňa, pretože dieťatko presne vie, že keď ho mamička zavinie do perinky, je čas na spánok

- pomáha rodičom nájsť si spoločné chvíle na seba, pretože dieťatko upokojní, uspí a tak si oddýchnu aj starostliví rodičia

Moderní rodičia,

pri vývoji s odborníkmi (periatri, ortoped, mamičky s detičkami, ktoré perinku testovali) mysleli sme na vás, aby sme pomohli zvládnuť najkrajšie no zárovej najťahšie obdobie vášho života, obdobie , keď sa príchodom toho najrostomilejšieho stvorenia zmení celý doterajší život.

S prianím pekného dňa,

Michaela

Na rolu rodičov ste sa svedomito pripravovali. Tých 9 mesiacov ubehlo ako voda a bábätko je konečne tu! Sú lepšie dni a horšie. Poznáme to všetci. No mamička to musí zvládnuť. Mnohé z nás prekvapilo, že bábätká toľko plačú... Veď čo im chýba? Sú prebalené, nadojčené, spokojne by mali spinkať, povie si nejedna ustarostená mamička.

No nie je to tak. Pár krátkych 10-20-minútových spánkov počas dňa. Ale čo robiť, aby sa dieťatko počas spánku nebudilo?

Na „chybe“ je vrodený Moorov reflex - nazývaný úľakový, ktorý bábätko zo sna strháva a budí. Americký pediater Harvey Karp študuje bábätká už 30 rokov a prišiel s revolučnou myšlienkou o existencii VYPÍNAČA PLAČU – to znamená navodiť dieťatku podmienky, aké malo v maternici.

Na začiatku bol nápad a odhodlanie      

Na základe tejto myšlienky a filozofie o tesnejšom zavinovaní bábätiek vznikol nápad.

„Keď môj syn plakával bez zjavnej príčiny, rozhodla som sa, že musím zistiť ako utíšiť dieťatko ako „vypnúť plač".  A tak som začala čítať mnohé zahraničné štúdie, publikácie až som natrafila na učenie o navodení podmienok, aké malo dieťatko v brušku,“ začínam rozprávať príbeh na jednom stretnutí mamičiek v materskom centre.

Rozhodla som sa, že musím vymyslieť perinku, ktorá dokáže dieťatko utíšiť, a tak pomôcť rodičom vychutnať si prvé chvíle života so svojím dieťatkom. Spojila som moderné americké učenie o zavinovaní bábätiek s našou tradičnou perinkou, ktorá je tiež raritou vo svete, pretože nikde nepoznajú spevnený chrbátik.

Vývoj trval dva roky. Nasledovali konzultácie s pediatrami, ortopédom či skupinami mamičiek. Tradičnej perinke som dala nový dizajn, ktorý je vo svete taký  jedinečný, že som dostala štatút chráneného dizajnu v Európskej únii a ďalší chránený dizajn podrobne skúmaný Úradom duševného a priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

V čom je perinka Mimi iná? 

Vychádza z toho najprirodzenejšieho - vytvoriť dieťatku podmienky, aké malo v brušku, čiže stiesnenejší priestor, aby si ľahšie zvyklo na náš veľký svet. Perinka je anatomicky tvarovaná presne v tých častiach, kde to dieťatko potrebuje. Materiál je dostatočne pružný na to, aby dieťatko nikde netlačila a dala mu priestor na pohyb, no dokonalý strih nedovolí, aby dieťatko pri vrodenom Moorovom reflexe nevytiahlo ruky a tým sa samo budilo. Týmto spôsobom perinka Mimi predlžuje spánok dieťaťa a konečne sa vyspia aj starostliví rodičia.

                                  Moderná perinka v deviatich farebných prevedeniach

Najväčšiu vychytávkou je originálna vložka z pamäťovej peny, ktorá spĺňa najvyššie štandardy komfortu, pretože ako prví sme si uvedomili, že dieťatko potrebuje najvyšší komfort práve v prvých troch mesiacoch, ktoré trávi spánkom a v ľahu na chrbte.

Okrem toho sa výborne drží v náručí a dodá istotu a sebadôveru oteckom a dedkom.

Moderná perinka je skutočne originálna a narodila sa na Slovensku preto, aby pomohla všetkým starostlivým rodičom. O spánok sa postará MIMI a rodičia si môžu konečene vychutnať spoločné partnerské chvíle plné lásky a šťastia.

Modernú perinku nájdete už aj TU na Modrom koníku.

S prianím pekného dňa a malou dušičkou pri predstavovaní svojho diela, 

Michaela

Zdroj: www.modernaperinka.sk

Foto: Michaela Domočková, Peter Hric

Video: Peter Hric

Dizajn: Michaela Kalaninová

Som  MAMA, presne ako mnohé z vás. Nie dokonalá, nie neomylná. Proste mama.

Na prvé dieťatko som sa neskutočne tešila, tešila sa ako si vychutnám rolu mamičky. No nebolo to ako v mojich predstavách….budenie sa aj 6x za noc, spanie cez deň, tak to bol úplny sviatok….vraj zdravé, ale náročné bábätko, ktoré si stále vyžadovalo moju prítomnosť. Áno, zatnete zuby a idete….nevyspatá celá rodina, podráždenosť, beznádej…..je vám to tiež známe?

Po dvoch rokoch kolotoča okolo dieťatka, prišla skvelá správa: „ Opäť čakáme chlapčeka“.  No radosť aj obavy…ale povedala som si, že tentokrát to už bude iné….že musí existovať spôsob, ako upokojiť nekľudné dieťa, ako predlžiť spánok, aby sme si aj my s manželom trochu vydýchli a začali si užívať rolu RODIČOV.

A našla som skvelého pediatra H. Karpa. Celé noci som študovala jeho knihy, učenia, semináre….úplne ma to uchvátilo. Jeho filozofia a 25ročné štúdie bábätiek vychádzajú z toho, že dieťaťu chýba štvrtý trimester. Deti sa rodia v 9mesiaci, pretože neskôr by ho už žena nedokázala kôli veľkosti hlavičky porodiť. No organizmus dieťatka ešte nie je tak úplne dovyvíjaný- nedozretý tráviaci systém (čo je príčinou koliky, refluxu), nervový systém, zmyslové vnímenie…. Vymyslel „vypínač plaču“.

Že také niečo neexistuje?

Čo je vypínač plaču?

Je to vlastne 5krokov, ktorými navodíme dieťatku podmienky aké malo v brušku. Dáva vám to zmysel? Mne áno. Veď v brušku bolo dieťatko chránené, cítilo sa v bezpečí, bolo v teple, jemnom pohybe (pohupovalo sa), zabezpečený pravidelný prísun výživy (5 krokov ako mať pokojné a šťastné bábätko)

Na základe tohto učenia som dostala skvelý nápad!!!

Spojila som moderné učenie o zavinovaní dieťaťa, ktoré k nám prišlo z USA a rozšírilo sa rýchlosťou blesku do všetkých vyspelých krajín Európy, Austrálie s naším tradičným Slovenským spôsobom zavinovania. Vedeli ste, že napr. vo Veľkej Británii, Francúzku či Rakúsku nepoznajú klasické perinky, aké sa používajú na Slovensku?

A tak sa narodila MIMI – moderná perinka,

ktorú som vymyslela, aby pomohla mnohým mladým rodičom.

Je to čistá Slovenka. Na jej vývoji som pracovala takmer dva roky a snažila som sa vychytať všetky detaily. Vo svete je  jedinečná, proste MIMI originál.

Rada vás s MIMI original zoznámim, pretože je tu pre vás, MODERNÍ RODIČIA, aby upokojila vaše dieťatko, predĺžila mu spánok a vy ste si mohli užívať tie najkrajšie chvíle, chvíle rodičov s dieťatkom…..pretože to je TO, na čom v skutočnosti záleží….VAŠA RODINA

S  prianím pekného dňa, 

Miška

Milé mamičky,

spoločnosť Moderní rodičia- Mgr.Michaela Kalaninová, 

vyhlasuje konkurz:  Hľadáme bábätko vo veku 2-4mesiace, ktoré sa stane tvárou našej novej značky. Od júna 2016 zavádzame na trh modernú exkluzívnu detskú perinku a hľadáme na spoluprácu maminku s bábätkom, s ktorými by profesionálny fotograf nafotil fotky dieťatka v perinke. 

Okrem krásnych profesionálnych fotografií, ktoré mamičke darujeme a budú celoživotnou spomienkou pre celú rodinu, oceníme spoluprácu darčekovým košom v hodnote 50eur a tiež v prípade výbornej ďalšej spolupráce dostane mamička s dieťatkom aj jeden kus exkluzívnej perinky podľa vlastného výberu.

Miesto fotenia: Košice

Dátum fotenia: v týždni cca 25-31.máj (upresním telefonicky)

PS: Mamička bude po celý čas pri svojom dieťatku, fotiť sa bude v príjemných podmienkach s občerstvením.

V prípade záujmu nás kontaktujte: 0904 334 090 Michaela,

mail: modernirodicia@gmail.com, zašlite fotku dieťatka, poprípade aj mamičky s dieťatkom.

Keď som mala 19rokov myslela som si, že mi patrí celý svet, že všetko zvládnem a všade na mňa čakajú. Keď som mala 25rokov, zistila som, že mi nič nechýba a môžem dokázať všetko na čo si spomeniem....

   Dnes mám 35rokov a zistila som čo je to pokora. Obdiv pre všetky ženy, ktoré dokážu robiť viac vecí naraz, ako bravúrne dokážu zvládať prácu aj rodinu. Rodina je vlastne firma, ktorá musí fungovať za každých okolností, kde musí každý článok do seba zapadať a každý má v nej svoju úlohu. Klobúk dolu aj pred mužmi- manželmi, ktorí namiesto pivka s kamarátmi, vezmú futbalovú loptu a idú na ihrisko so synom, obdiv pre mužov, ktorí pochopili, že mužnosť nie je v dvíhaní činiek ale najsexi je muž s dieťaťom na hrudi a pri zapletaní dcérkiných vláskoch.

   Veľa ma naučila moja babka. Hoci má 77rokov  a trištvrte storočia za sebou, stále sa od nej niečo učím. Keď idem po obede umývať riad, opýta sa ma či „hafká“ (trnavský výraz, či to šteká 🙂 , že najdôležitejšia je pohodička a vychutnanie si spoločných chvíľ za stolom s kávičkou. Aj na manželské spolužitie mala moderný pohľad. Vraví: „ Aby bol muž spokojný, musí mať pravidelnú teplú stravu a pravidelný sex. Vraj keď už bola aj polievka presolená a mäso tvrdé, už vedela hneď čo je vo veci....a na ďalší deň, už ani polievka nemusela byť 🙂 

Hovorila mi príhodu, ako dedo neustále meškával na stretnutia, keď išli na nutné rodinné nákupy čo ju strašne iritovalo. A tak vymyslela, že ho už nebude čakávať na námestí ako sa dohodli ale za barom v kaviarni. Dedo bol z toho taký nervózny, že by jej náhodou mal niekto v tom bare kurizovať, že nikdy viac na stretnutie nemeškal.

    Obdivujem na nej ľahkosť žitia. Namiesto šetrenia si peňazí na truhlu ako to robia jej „kamošky“, kúpila si letenku do Monte Carla, aby si splnila sen, ktorý mala ešte ako mladá a to zahrať si v kasíne. No a na toto leto už má tiež plán - cestuje na majstrovstá Európy vo futbale do Francúzka.

   Mne povedala: „Nikdy si neodkladaj najkrajšie a najvzácnejšie poháre a šálky do vitrínky. Uži si ich a vychutnaj pohár kvalitného vínka z toho najkrajšieho pohára. Lebo teraz je život, práve v tejto chvíli!“ 

   Aj Vám milé mamičky a niekedy zdá, že sa rozčúlime nad vecami, ktoré  za to ani nestoja? Že objatie a úsmev na tvári je viac ako všetky bohactvá sveta? Že najkrajšie meno na svete je ... MAMA, OCKO.....

s prianím pekného dňa, Miška

Foto len ilustračné.

Zdroj: modernirodicia.sk

#rodina, #laska #zivotnypribeh #navrh

Ahojte MODERNÍ RODIČIA!!!!

Poďte so mnou pozrieť, čo je nové v obchodoch, dám Vám pár skvelých tipov na darček pre vašich blízkych alebo len tak pre svoje vlastné potešenie...

Tentokrát sa nebudem venovať móde ako takej, ale skôr tým najkrajším módnym doplnkom ako je vôňa. V marci som myslela aj na vašich partnerov, manželov alebo dospievajúcich synov - mám pripravené skvelé tipy na darček, len pre mesiac MAREC.

A keďže sa blíži Veľká Noc, tak aj tipy pre moderné mamy, ktoré majú rady vychytávky v domácnosti. Ale poďme pekne po poriadku....

1. Limitovaná jarná kolekcia od Pupy - PUPA DOTS Shock 

Opäť Pupa nesklamala a prišla s úžasnou jarnou limitkou. Úplnou novinkou je guličkový rozjasňovať na líčka, ktorý doteraz v ponuke ešte nebol. Prekvapila aj ružová očná linka, ktorá ma tiež oslovila, no nebyť skvelého  talianskeho vizážistu, ani by ma nanapadlo na oči použiť takúto farbu- a v kombinácii s krásnou paletou očných tieňov vyzerá fresh a veľmi rozjasňujúco. Výhodou týchto limitiek je, že máte všetko "pod jednou strechou" a tým pádom všetko dokonale zladené. Vy už nemusíte nič vymýšľať- laky, linky, rúže, lesky, tiene...odborníci to pripravili za nás 🙂

2. Vône - ak hľadáte správny darček pre muža, alebo dospievajúceho chalana, tak sa vám oplatí vybrať jednu z týchto vôní- len teraz v mesiaci MAREC k nim totiž dostanete skvelé darčeky v jednej z našich slovenských parfumérií. A máte grif, akoby ste kupovala dva hodnotené dary!

HUGO BOSS Extreme -pri kúpe aspoň 50ml vône dostanete neskutočne krásnu športovnú tašku Hugo Boss, úprimne povedané, ani ja som neodolala, lebo tá taška ma strašne zlákala- aspoň budem mať skvelý darček k našemu blížiacemu sa výročiu...ale psss! 🙂

   MONTBLANC - K tejto pánskej vôni dostanete aj parádne moderné slúchatká... ak tie sa hodia kľudne aj pre muža či ženu- chlapca či dievča... a zasa máte o jeden darček navyše postarané...alebo si aj tieto necháme pre seba??? 🙂

    3. Novinka od MAX FACTOR - Voluptuous Flase Lash Efect

Výrobca garantuje až 5x viac objemu, maximálne zdvihnutie a oddelenie rias - a toto všetko za uvádzaciu cenu 12,50eur (bežná bude 16,50eur), ale pozor len v MARCI !!  Ja ju teda určite vyskúšam, čítala som na ňu dobré ohlasy na zahraničkých stránkach, tak verím, že nesklame - ak chcete, neskôr podám referenciu 🙂 

4. Novinky v Tescome - Košík s miskou na domáci chlieb.

Pokiaľ máte radi čerstvučký voňavý chlebík a radi si ho pečiete doma, táto marcová novinka vás určite poteší. Okrem toho, perfektné sú aj nádoby pre detičky na desiatu - obdĺžniková na bagetu, štvorcová na senvič, kruhová na jablčko....a všetko v krásych žiarivých farbách.

                      5. Jarné a Veľkonočné vychytávky pre pekný domov vás čakajú v Tchibe.

Som milo pekvapená z ucelenej kolekcie, tanierikov, príborov a vlastne všetkého, čo potrebujete na úžasne prestretý Veľkonočný stôl. Okrem toho tu nájdete aj krásne dekorácie - venčeky, vajíčka a obrusy. Všetko v jemných pastelových tónoch prichádzajúcej jari.

                       Ak sa mi podarilo niektoré z vás inšpirovať, som veľmi rada. Tento blog som pre vás pripravila s láskou a snažím sa vám čo najlepšie poradiť. Noviniek je určite viac, no ja mám presne vyhradený priestor a musíme si precsa niečo nechať i nabudúce 🙂

No som tu pre vás...ak budete mať nejaké otázky, alebo budete chcieť recenziu na niektorý spomínaný produkt, kludne mi napíšte, rada vám pomôžem a poradím.

Miška ( Moderni rodičia)

Lívia treskla vchodovými dverami tak, že mahagónový krížik, ktorý dostali jej rodičia pri svadbe od farára, nadskočil a kýval sa na panelovom klinci tam a späť. Anna sedela v kuchyni za rokmi ošúchanom stole, s tvárou v dlaniach a cítila zúfalstvo, hnev, strach, zlyhanie. Bola bezradná. Keď jej niekto povedal - malé deti, malé problémy; veľké deti, veľké problémy- vo vrecku sa jej otváral nožík. Aké problémy?! Dieťa sa naje samo, oblečie sa samo, žiadne nočné vstávanie, dlhé uspávanie a podobne. Aj tentokrát však platilo, že mali pravdu.

Lívia bola vždy veľmi šikovné dieťa. Chodila ako 12 mesačná, keď mala jeden a pol roka, hovorila celé vety a všetky tetky zo susedstva uveličene zalamovali rukami, aká je len múdra. Anna sa pri tej spomienke usmiala pomedzi slzy. Tá krištáľovo čistá špina jej duše sa drala na povrch a po hrubej vrstve make-upu si kreslila mokré kľukaté chodníčky. Zastala až na perách a nevládala ďalej. Rovnako už nevládala ani Anna.

Ich jediná dcéra mala v živote všetko čo potrebovala. Nie všetko čo chcela. Snažili sa ju vychovávať k úcte, k dobromyseľnosti. Všetky mravy však zmizli s prvým vyrašeným chĺpkom pod pazuchou. Puberta. Babka Florentínka by povedala, že oni ani nevedeli čo je puberta, pradedo vytiahol vojenský remeň a bolo po nej. No medzivojnové obdobie je už dávno minulé a výchovné postupy sa od tých čias zmenili.

Čím viac jej hovorila ako ju ľúbi a ako chce pre ňu len a len to najlepšie, tým sa jej viac vzďaľovala. Potrebovala zo seba dostať všetko to, čo jej chcela povedať, no nikdy nepočúvala. A vždy to skončilo hádkou. Premýšľala nad tým všetkým, čarbala perom všakovaké ornamenty na leták položený pred ňou. Zastala. Pritiahla obďaleč odhodený notes a začala písať. Písala a písala.

„Milá Lívia. Viem, že ma máš plné zuby. Že som len tá mama, ktorá ti veci zakazuje, či prikazuje. Ktorá ťa nepustí von po polnoci a za cigarety ti dala mesačného zaracha. To ťa stálo frajera a nevieš mi to odpustiť. Ale vedz, že keby ťa naozaj miloval, mesiac by počkal.

Predstav si, že máš kamarátku. Máš ju najradšej na svete. Nevieš si predstaviť život bez nej. Keď máš radosť utekáš za ňou, keď máš starosť utiekaš sa k nej. Ste spolu stále. Také kamarátky sme boli my dve. Čas je pán záľudný a ty si to nepamätáš. Bola si ešte malinká. No dnes si už skoro žena, aj keď pre mňa budeš vždy to malé dievčatko. Raz keď budeš mamou, tak tieto slová pochopíš. Asi nastal ten čas, aby som s tebou, už aj ako so ženou aj jednala.

V ten moment, keď mi ťa dali do rúk... Bol to ten najťažší a zároveň najkrajší deň v mojom živote. Ako spojiť dve tak protichodné emócie? Opäť, pochopíš raz. Keď v bolesti, ktorú azda nezažiješ už nikdy v živote, sa zrodí láska. Láska iná, akú si doteraz poznala. Láska čistá, láska bezpodmienečná a oddaná. A tak som ťa milovala od prvého dňa. A milujem dodnes.

Za mojimi príkazmi a zákazmi je láska. Za mojimi trestami je láska. Chcem ťa chrániť. Chrániť pred sebou. Tak ako som ťa chránila, keď si robila prvé kroky. Stála som za tebou a istila tvoje neisté nohy, ak sa potkneš. Tak stojím za tebou aj dnes. Robíš prvé kroky vo veľkom svete dospelých a nechcem, aby si si rozbila kolená či nos. Vtedy si mi verila. Len si zaklonila hlavu a s jašením si sa hodila do mojej náruče. Vedela si, že ťa chytím. Bola si si istá. Tak mi ver prosím aj dnes. Buď si istá, že moje pravidlá nie sú preto, aby ti ubližovali, ale aby ti boli oporou, kým nenájdeš ten správny smer a istotu pri chôdzi životom.

Aj ja robím chyby. Pozerám stále na teba tými istými očami ako pred 16 rokmi. Nedokážem prijať, že už nie si len moja. Moja malá. Robím si na teba väčšie nároky ako sa patrí. Ale aj to pochopíš.

Sme ako taký manželský pár po 30 rokoch. Tá vášeň v našom vzťahu vyprchala a nahradí ju pochopenie, úcta, vďaka, ohľaduplnosť. Tak ty musíš mať úctu k mame, ktorá s tebou prebdela nespočetné množstvo nocí. Zo strachom ťa držala v náručí pod vlažnou sprchou, keď ti lieky nedokázali zraziť teplotu. Voda sa miešala so slanými slzami a ty si tými malými čistými očami na mňa pozerala a nemo prosila o pomoc. Ty musíš mať vďaku ku žene, ktorá ti obetovala dni a noci.

No rovnako som vďačná aj ja tebe. Za to, že si ma spravila lepším človekom. Deti dajú rodičom azda viac, ako oni im. Ja musím byť ohľaduplná k tvojim pocitom, túžbam a mať pochopenie pre mladú dušu. Rovnako ťa prosím o pochopenie aj ja. Ľúbim ťa a vždy budem. Mama.“

Lívia zatiaľ ťahala malého psa na vôdzke kade tade okolo bytoviek. Napálená si predstavovala ako mamu naštve. Chcela jej robiť stále viac a viac naprieky. Stále s ňou jedná ako s malou! Má 16, svoje pocity, potreby! Ona ju nechápe, nerozumie jej! Nikto jej nerozumie! Aj Adam sa s ňou rozišiel. Aj za to môže ona! Určite, keby nedostane toho zaracha a môže ísť ku Karolíne na párty, tak sa nerachne do Kristíny!

Zotmelo sa a na mesto sadla hmla. Krátka koženková bundička ju moc nezahriala. Pes skučaním protestoval, predsa ho vyšľachtili skôr do kabelky, nie na prechádzky. Vyzbrojená do slovnej bitky, všetky zbrane nabité, odomkla dvere na byte. A tam ticho. Mama sedela v obývačke, za zatvorenými dverami z mliečneho skla, spoza ktorého preblikovalo svetlo z televízora.

Psovi utrela labky. Zaliezol do patchworkového pelechu a zakutral sa do starej podušky. Lívia zatvorila dvere na svojej izbe, hodila sa na posteľ a niečo jej zašušťalo pod zadkom. Papier. Vzala ho do ruky. List. Pretočila očami a začala čítať.

Keď skončila, papier jej spočinul na kolenách. A po zamatovo hladkom líci sa jej skotúľala slza. Zľakla sa jej. Zľakla sa zodpovednosti. Čo bude, ak ten list pochopí a prijme. Už nikdy to nebude tak, ako pred tým. Už nebude dievča, už bude žena.

Keď šla mama večer spať na vankúši našla lístok so slovami: „Navždy budem tvoja malá. Kamošky 4EVER.“

Ako zvládate vy svojich pubertiakov? Nie je to vždy také prozaické, ako v tomto príbehu, však? Podeľte sa so svojou skúsenosťou, ako sa vysporiadať s pobláznenými hormónmi v ľudskom tele, tak aby z toho vyviazli všetci bez ujmy? Stačí kliknúť sem. 

#vychova #puberta #teenager #rodina #vztahy

Nechcem aby tento krátky príbeh vyznel ako vianočné klišé, no je to príbeh každodenný, príbeh z ulice...

    Sedím na obede v nákupnom centre. Okolo mňa tašky s darčekmi pre mojich blízkych. Rozhliadam sa okolo seba, premýšlam či už mám pre všetých členov rodiny balíčky, kde mali čo zlacnené, kde je výpredaj a či tých vianočných ozdôb na stromčeku bude dosť...

V tom som spozornela a nechtiac si vypočula rozhovor staršieho manželského páru, ktorý obedoval pri vedlajšom stole. Rozprávali sa o Vianočných sviatkoch o tom ako ich strávia a hlavne s kým...staršia pani asi tak vo veku 65rokov, chytila svojho zamysleného manžela za ruku a milo sa mu prihovárala: " Zavolaj mu, zavolaj...nebuď už taký tvrdohlavý...už si sa natrápil dosť. Pozvi ho na Vianoce k nám, že sa budeme nesmierne tešiť...." Starček váhal. S malou dušičkou a neistou rukou po chvíli zdvihol zo stola telefon, druhou si podoprel svoje ustarostené a zvráskavené čelo. Volal synovi, s ktorým sa roky nerozprával. Po chvíli zložil telefon. Po líci mu stekali velké slzy...slzy šťastia, lásky, dojatia...S hrčou v hrdle povedal babke: "Príde! On naozaj príde....! Držali sa za ruku po lícach im stekali slzy.... 

Mňa táto krátka chvíla dojala tak velmi, že celou cestou domov som neprehovorila ani slovo.

Toto sú tie chvíle, ktoré stoja za to, chvíle, keď sa musíme zastaviť a obzrieť...chvíle keď necheš vidieť seba ale druhých...Veď to najcennejšie a najkrajšie čo stojí za to, je čas strávený s našími blízkymi...s tými, na ktorých nám najviac záleží...

S prianím prianím KRÁSNYCH VIANOC,

Miška

Čo to za čudné značky hádžu priatelia do statusov? Kopec modrých mriežok a akýchsi hesiel, ale na čo je to vlastne dobré?

Aj vy to používate? A cielene, alebo "len-tak"? Šup #mriezka kamkoľvek, nech nie ste úplne "out"? Ozaj a tiež ju  ("#") musíte zakaždým okopírovať v príspevku niekoho iného, lebo nepoznáte klávesovú skratku?  Aspoňže to nik netuší, že? 😀 Dobrá správa! Už nemusíte. Stačí ak na tento "manuál" včas natrafíte 😉  

Takže poďme na to... jednoducho a  krátko. Nie, ja nie som IT-macher 😀 Toto bude úplne pohodové čítanie 😉

Čo je to ten HASHTAG?

"Wiki" vraví, že sú to všetky frázy označená predponou „#“ (mriežka).

V praxi to znamená, že ku symbolu # (mriežka) pridáme kľúčové slovo a máme hashtag 🙂

Príklady hashtagov:  #mama  #dieta #rodina (skrátka za mriežkou je vždy to, čo najlepšie vystihuje daný status, obrázok, či fotografiu) 

Pravidlá písania (si dobre prečítaj) sú len dve:

1. Medzi # a kľúčové slovo NIKDY NEDÁVAJ medzeru! 

2. Nepíš diakritikou, je to fakt zbytočné 😉

Ale čo v prípade, že jedno slovo nestačí? Čo ak potrebujem celý reťazec slov?

Možností máš viacero, no hlavne nezabudni, že to stále musí byť REŤAZEC .... t.j. medzi slovami opäť nesmú byť medzery!!!

- buď to napíš celé spolu, ako: #dietatyzdna

- alebo môžeš slová oddeliť  "podtržníkom" : #rodinka_uzasnych 

A k čomu to vlastne slúži?

Predovšetkým k vyhľadávaniu!

Je to užitočný spôsob ako si uľahčiť hľadanie čohosi konkrétneho, či podobného. Slovíčko s mriežkou zadáš do “hľadáčika”, hodíš enter a vypľuje to príspevky, ktoré tento výraz obsahujú.  Samozrejme od všetkých užívateľov, ktorí vo svojom blogu takýto hashtag použili.

Druhá možnosť- že ani nevyhľadávaš, len naň skrátka natrafíš. Samozrejme aj ten môžete rozkliknúť. Či to bude značka kohosi iného, alebo tvoj vlastný - napr. na blogu, klik Ti umožní vidieť viac. 🙂  Ak totiž existuje ktosi, kto značí príspevky rovnakým spôsobom, určite ho takto uvidíme. A možno sa i  pobavíme. 😀

Napr. ja značím svoje vtipné príhody ako #vtip_zo_zivota... Teraz (čisto) hypoteticky:  ak by každá maminka dala pod svoju humornú príhodu takúto značku - mali by sme zbierku na popukanie 🙂 A hlavne boli by všetky pokope a dostupné ihneď (na ten jeden klik). Výsledok : Nemuseli by sme listovať vo svojom blogu, či blogu niekoho iného  až hlboko do histórie. 

(tip: už ste niekedy ťukli na #navrh ?  To vám je super zbierka!!! 😀 )

A tretie, úplne perfektné využite, je v našich MK skupinkách. Určite ste si všimli ten zakrížikovaný zoznam vpravo.  😉 Ešte to máme aj rozdelené na : najnovšie a najpopulárnejšie. Vďaka týmto "srandičkám" sa možno veľmi rýchlo preklikáte, práve k veciam ktoré potrebujete, alebo k informáciám, po ktorých vám srdce piští. 

A aká je KLÁVESOVÁ SKRATKA #?

No TOTO hlavne nezabudnime spomenúť! 😀 

Takže "rovnica" je jednoduchá - nasledovná. Stlač len: 

Pravý alt  + X  =############################################

(prípadne Alt Gr + X 😉)   A mriežkovať môžeme pomaly aj väznicu 😀

Ozaj, ak chcete, ukážem Vám čo všetko pravý alt ukrýva 😉 Viď obr. a skús.

Tak čo.... funguje?  

Ešte na doplnenie. Ak máš zapnutú anglickú klávesnicu (t.j. namiesto SK ti na lište svieti EN), vtedy tvojou funkčnou skratkou nebude to horeuvedené, ale:

SHIFT+3

No a teraz schválne, aký hashtag by sa hodil tomuto článku? (očakávam v komentároch - povedzme, že je to malá rozcvička, či skúška správnosti?  😉 

Tak do zHASHTAGovania priatelia 😉

Dala som si záväzok. Od minulého týždňa si vediem "Denník sťažností". Je to skvelý tip pre osobnú psychohygienu, preto sa chcem oň s vami podeliť.

Počas dňa si doňho zapisujem všetko, čo ma za celý deň naštvalo. Neverili by ste ako to pomáha. Večer, keď si ľahnem, všetky tie veci si prečítam a uvedomím si, nad akými hlúposťami som sa rozčulovala. Večer, ked je už myseľ kľudná, človek inak premýšla a niektoré veci dokáže lepšie prehodnotiť. A verte či nie, každým dňom je v zápisníčku tých vecí menej a menej. Vlastnou zásluhou som získala ako taký nadhľad a trénujem sa v sebaovládaní (poznámka: No pri niektorých mamičkách a článkoch čo tu čítam, to chce hodne tréningu 🙂 🙂 )

                                          HÁDKA

Aj hádky napr.s manželom som sa naučila riešiť viac s humorom. Mám na mysli ten typ hádok, keď obaja vybuchnete kôli nejakej úplne nepodstatnej veci.

Napr: Dnes ráno sme sa pohádali. Buchla som dverami a odišla "svojou" cestou. Dvere sa síce zatvoriť dajú, ale hlava nie - a myšlienky lietajú po rozume, že to tak vôbec nemuselo byť. Tak som vytiahla po troch hodinách mobil a píšem mu sms: 

INZERÁT: " Modrooká blondínka so zmyslom pre humor,

                   zveličovanie a vyrábanie hádok hľadá

                   temperamentného a chápavého muža, 

                   ktorý sa vie povzniesť nad nepodstatnou hádkou 

                  a svoju manželku dokáže po príchode domov

                  objať a okúzliť svojim šarmom a inteligenciou.

                 PS: Keď takého muža nájdem, ukážem mu ôsmy div sveta! "  🙂 🙂

Reakcia nenechala na seba dlho čakať: " Láska, teším sa na ten ôsmy div sveta" 🙂 🙂

Prijmite tento článok s ľahkosťou čítania... Prajem pekný deň!!!

Blížia sa prádzniny a tie prinášajú množstvo nových zážitkov aj pre tých najmenších. Tábory, výlety, škola v prírode. Patrím medzi tie "opičie" matky, čo majú najradšej deti pri sebe a chvíle odlúčenia nesiem veľmi ťažko. Poznáte to aj vy? Tešíte sa, že na chvíľu je v dome ticho ale po hodinke už vykukujete z okna, pozeráte na hodinky, kde už deti asi sú?  🙂

  Čakala ma skúška. Zámerne píšem, že mňa, pretože syn je od malička dosť samostatný, priebojný, no i citlivý. Deti odlúčenie znášajú lepšie ako mi starostlivé mamičky...ale musíme im dať priestor na nové zážitky, naučiť sa riešiť situácie samostatne a učiť sa i na vlastných chybách. Na preklenutie prvého odlúčenia počas Školy v prírode (alebo prvého tábora pre najmenších prváčikov) som si vymyslela riešenie.

Pobalila som kufor s vecami za 5dní. Učiteľka prísne zakázala deťom mobily a rodičom neodporúča volať, len skutočne v najnutnejšom prípade. Návštevy tiež z predošlých skúseností radšej vylúčila, lebo deti po odchode rodičov boli velmi rozrušené a narušilo to celkový pobyt.

Hľadala som akési spojítko, puto, aby sa synovi necnelo. Vymysleli sme to spolu: LISTY! 

Na každý deň som mu napísala jeden list. Do neho som na každý deň pridala nejaký bonus- v pondelok balíček futbalových nálepok a pár milých riadkov. V utorok fotku celej rodinky a popis vtipného spoločného zážitku. V stredu okrem milých slov som pridala maličkú kinder čokoládku.... 5obálok som vložila do kufra pod oblečenie a vyslala syna do sveta 🙂 

PRAVIDLO: píšem vtipne, stručne, nie viac ako 10viet. Zásadne nepíšem: "chýbaš nám, je mi smutno atď...nejde predsa o to, aby sa dieťa zbytočne rozlútostilo, ale skor mu vyčarovať len dobrú náladu, len nech má pocit, že sme tu stále- jeho RODINA.

Keď prišiel domov, rozprával nám všetky krásne zážitky ako bolo výborne...no len pochtichúčku večer, keď som mu dávala pusu na dobrú noc, mi povedal: "Vieš mami, bolo super, ale najviac zo všetkého som sa večer tešil na list od teba..ale nikomu to nehovor, lebo ja som už veľký chlap 🙂 "

Ahojte maminky, chcem vás poprosiť o pomoc. Nabrala som odvahu, pozbierala všetky úspory  a vrhla som sa do bažín podnikania. Inšpirovaná a tiež odradená niektorými "natur" mamičkami som sa rozhodla vzdelávať mladé rodiny, ale moderným spôsobom.

Každý nám vraví aké je rodičovstvo dôležité, ako sa máme naň pripraviť...ale kto nás to učí? Naozaj sa stačí správať len intuitívne, dáko bolo , dáko bude? Sme v 21storočí...pripravujeme sa na vodičák, pripravujeme sa na skúšky i do zamestnania. A čo rodičovstvo? Načo sa učiť na vlastných chybách, keď sa im dá vyhnúť a dajú sa robiť lepšie, efektívnejšie?

V Košicich vznikol Kurz pre MODERNÝCH RODIČOV. Chcem vám prezradiť informácie, ktoré nepovie lekár, mama robila inak a kamarátka nemá čas vám ich vysvetľovať.

Chcem vám povedať o možnostiach napr. aké môžete dostať príspevky od štátu, ako nájsť spôsob aby bola materská vyššia než je minimum, ako ušetriť na kúpe výbavičky. Prakticky si môže mamička vyskúšať akoby sa správala pri horúčke (nácvik zvládnutia horúčky, koliky, keď je mamička pod tlakom a dieťatko neustále plače). Za pomoci moderných pomôcok si prakticky vyskúšate techniku dojčenia či správneho nosenia detí. 

Hlavnou vychytávkou je učenie podľa H.Karpa, amerického pediatra celebrít - Ako mať pokojné a šťastné bábätko. Naučím vás ako predlžiť spánok dieťatka a utíšiť plač za 10sekund.

Neviem či som urobila správne, ale nazbierala som odvahu urobiť aj so svojím životom zmenu a za pomoci dalších skvelých ľudí, ktorí majú chuť robiť veci moderne a posúvať hranice tradičnej rodiny, vznikol v Košicich kurz Moderní rodičia. 

Jedná sa o Intenzívny zážitkový tréning v rozsahu 10hodín (Košice) počas jedného týždňa. 

Pre moderných rodičov, ktorí sa chcú aktíne pripraviť na príchod dieťatka do rodiny a nie sú z okolia Koších, sme pripravili jedinečné spojenie relaxu a romantiky s aktívnym tréningom:  Víkendový zážitkový tréning Moderní rodičia- ubytovanie v úplnom centre metropoly východu, kde môžete zažiť večernú romantiku potulkami historickými uličkami mesta Košice, ochutnať zážitkovú gastronómiu a popri tom sa pripraviť na príchod dieťatka do rodiny.

Neviem čo poviete na tento nápad a či sa stretne s pozitívnou odozvou, ale skúsim to! Verím, že roky štúdia ale i samoštúdia zúročím správnym spôsobom a niekomu to uľahčí či spríjemní život.... 
Držte mi palce,
Miška (Roka17 / Moderni rodicia)

Milé moderné maminky z modrého koníka, i Vám ďakujem za inšpirácie a podporu.

PS: nabudúce Vám predstavím projekt:

A: Moderná mama - štýlová dáma

B: Moderná mama a kariéra

Keď som bola malá, veľa veciam som nerozumela. Často som sa stretávala s dokonale zaužívanou frázou "pochopíš to, keď budeš veľká". Nevedela som sa dočkať chvíle, ked už budem "veľká", aby som všetkému chápala, aby mi moja mama vysvetlila veci, ktorým som nerozumela a na ktoré som sa jej zo zvedavou iskričkou v očkách pýtala. Je pravda, že pán "život" to má proste vymyslené skvele a veľa vecí som pochopila sama, len na to proste musel prísť ten správny čas.

Mám dve nevlastné sestry. Vlastne ich nevlastnými ani nemôžem nazvať, lebo to v našej rodine nikdy nebolo cítiť. Len som nikdy nerozumela tomu, prečo vždy cez víkend prišiel nejaký cudzí ujo, zazvonil pri bráne, sestry nasadli k nemu do auta a už ich nebolo. Keď sa vrátili, priniesli si kopu nových vecí, kopec sladkostí a ja som spoza záclony nenápadne sledovala, čo za "dobrého" uja ich to vždy niekam berie a nedokázala som pochopiť, prečo ja musím ostať doma. Závidela som im. Na otázku, čo je to za uja a prečo s nimi nemôžem ísť aj ja, som dostala odpoveď "pochopíš to, keď budeš veľká". Čakala som a čakala, až raz zrazu, ani neviem prečo a ako, mi to zrazu došlo. Ten ujo už k nám dávno nechodil a ja som sa až postupne dozvedela všetku tú nepeknú dospelácku pravdu. Toľko toho o svojich rodičoch nevieme.

Keď som už prišla do veku, že sa so mnou dalo normáne porozprávať, zvykla som sa v kontexte iných vecí mojej maminy opýtať na niektoré veci zo života a jej minulosti, ktoré mi nejak utkveli v pamäti a postupne sa mi vynárali v hlave ako ucelené otázky, ktorým však chýbali odpovede. Trvalo dlhý čas, kým som mala pokope všetky časti skladačky. Teraz viem, prečo mi to moja mama dávkovala postupne a prečo ma od niektorých nepekných odpovedí chcela v detstve uchrániť. Detstvo je predsa také bezstarostné, prečo ho kaziť "dospeláckymi" problémami. 

To, že moje sestry majú iného otca, som vedela už dávno. Už dávno mi došlo, že práve to bol ten ujo, ktorý ich vždy na víkend zobral preč a pochopila som aj to, prečo som s nimi nikdy nemohla ísť aj ja. V hlave som však stále mala veľa otázok. Prečo ste sa rozviedli? Prečo zrazu prestal chodiť? Prečo, keď sme raz boli v meste len my dve, sme sa s ním stretli a ja som dostala zákaz povedať o tom môjmu otcovi? Prečo ho sestra nepozvala na svoju svadbu?Prečo, prečo, prečo?

Preto...skladačku mám kompletnú a poslednú odpoveď som dostala v čase, ked mala mama podozrenie, že sa niečo podobné stalo aj mne. Samozrejme, že som jej klamala. Viem však, že aj tak vie aká je pravda. Je to predsa moja mama a tá vie všetko. Nemusím nič povedať, stačí, že sa na mňa pozrie, stačí, že počuje môj hlas v telefóne. Aká naivná som bola, keď som si myslela, že pred ňou niečo utajím. Tak isto ako platí veta "pochopíš to, keď budeš veľká", platí aj veta "pochopíš to, keď budeš aj ty mama". V prvej sekunde ako som sa stala matkou som pochopila.

Pred dvadsiatimi rokmi bola iná "móda". Dievčatá sa vydávali mladé, po svadbe nasledovali deti. Tomuto "módnemu trendu" sa nevyhla ani moja mama a vydávala sa ako 20-ročná. Po svadbe prišla na svet moja najstaršia sestra, o 4,5 roka neskôr moja druhá sestra. O dva roky na to sa mama rozvádzala. Mala šťastie, že mala na tú dobu dobrú robotu, dobrý plat, dokázala sa o svoje dcéry plnohodnotne postarať. Nehádzala flintu do žita, žila si svoj život, nikoho nehľadala a predsa niekoho našla. U spoločných známych sa náhodne zoznámila s mojim otcom. Ona mala 30, on 26. V dnešnej dobe si 26-ročný "chalan" hľadí to svoje, býva u rodičov, chodí na diskotéky a na rodinu ani nepomyslí (česť výnimkám samozrejme). ON si ju však zobral za ženu aj keď mala dve deti. ON sa rozhodol založiť si s ňou rodinu aj napriek tomu, ze jeho mama bola zásadne proti. Kde to videl zakvačiť si na krk staršiu rozvedenú ženu s dvomi deľmi. ON je s ňou aj napriek problémom 25 rokov. ON je môj otec a vždy bol otcom aj pre moje dve sestry, ktoré boli v tom čase už veľké, aby všetkému rozumeli a aj napriek tomu ho považujú za svojho otca a nikdy mu inak ako otec nepovedali.

A tá zásadná vec, ktorú som pochopila až keď som bola veľká?

Nech sú moji rodičia akýkoľvek (pretože verte mi, dokonalí určite nie sú) zaslúžia si môj obdiv. ON, otec "s veľkým "O" za to, že sa vo svojom mladom veku podujal na takú "strašnú" vec a "zakvačil" si na krk rozvedenú matku s dvomi deťmi, za to, že medzi nami nikdy nerobil rozdiely, za to, že sa nám nikdy nič nechýbalo. ONA, mama s veľkým "M" za to, že sa dokázala odpútať od hnusného tyrana, ktorý ju mlátil a za to, že sa nebála ostať sama s dvomi deťmi. Za to, že mi obaja dali život a za to, že mi pomohli v chvíľach (aj keď som ich v tej chvíli za to nenávidela), keď som to najviac potrebovala a zobrali ma doslova z hrobárovej lopaty. Lebo tým smerom som bohužiaľ naberala rýchlosť, aj keď som si to nechcela priznať. A to, že chceli ako správni rodičia pomôcť svojej dcére som pochopila, až keď som na to dozrela.

Pochopila som to, až keď som bola "veľká".

Aj keď veľká som už dávno, dospelá oficiálne od 18-tich rokov a neoficiálne až od momentu, kedy sa mi narodil krásny zdravý syn.

A posledná časť skladačky, ktorou sa stalo poznanie príbehu mojej maminy kompletné? Jej otázka, keď mala podozrenie, že sa mi deje niečo podobné a na ktorú som jej klamala?

"Bil ťa?"

"Nie."

Myslíte, že mi uverila? Ja viem, že nie. Mamu proste neoklameš, nie na dlho. Možno ti zhltne, že si spala u kamarátky, aj keď pravda je niekdy inde. Ale to len preto, že ona sama tomu veľmi chce uveriť. Ale neoklameš ju, keď ti je smutno, keď si neštastná, keď sa s tebou niečo deje, keď si poznačená do konca života. A toto som pochopila, až keď som bola veľká a hlavne, až keď som sa sama stala matkou.