Skloním sa ti k hrudi,

kde krv v srdci prúdi.
A cez ten hluk vodopádov,

zrátam počet tvojich kladov.

Po vráskach na čele,

po brázdach na tele...

Po ranách na duši,

od piat až po uši -

všetky cesty vedú

k tvojmu srdca stredu.

Text a foto: Andrea Ággová

Únava, vyčerpanosť, stres... stali sa našimi každodenným sprievodcami. Ak však presiahnu únosnú mieru a náš organizmus sa ocitne v kritickej situácii, naštartuje nás lekárska pomoc v podobe upokojujúcej dávky magnézia-horčíka. Navodí vyvážený fyziologický stav organizmu a vleje nám znova do žíl chuť do života.

V tele máme približne 25 g horčíka: 60 % z toho je viazaných v našich kostiach a zuboch, takmer 39 % sa nachádza vo vnútri buniek, predovšetkým vo svaloch a len 1% je obsiahnuté v krvnej plazme.

Pomáha pri záťaži, odbúrava stres

Horčík zvyšuje našu odolnosť voči stresu tak, ako nedokáže už žiadna iná životne dôležitá látka a pôsobí rýchlejšie ako ktorékoľvek uvoľňovacie cvičenie. Dokáže rýchlo upokojiť náš nervový systém aj v čase, keď pracuje na plné obrátky. Vďaka nemu sú naše podráždené nervy opäť schopné znášať záťaž. Stres totiž odčerpáva horčík a spôsobuje jeho enormné straty v organizme.

Horčík pomáha v metabolizme tukov, sacharidov a bielkovín, je nevyhnutný pre tvorbu energie. Zúčastňuje sa viac ako 300 enzymatických reakcií, ktoré vedú k jej následnému uvoľneniu. Keď je oslabená armáda enzýmov, ktoré sú závislé od horčíka, začínajú sa u nás prejavovať nasledujúce symptómy: bolesti hlavy, migréna, nespavosť, svalové napätie, vysoký krvný tlak, poruchy srdcového rytmu, zrýchlený pulz, vnútorný nepokoj, depresia, hučanie v ušiach, syndróm chronickej únavy, problémy s nadváhou.

Pri dnešnom spôsobe života, ktorý je plný stresu, si náš organizmus pýta väčšie množstvo horčíka na riadenie činnosti životne dôležitých enzýmov, teda viac horčíka pre vnútorný pokoj. Čím máme v krvi vyššiu hladinu tohto minerálu, tým lepšie pracujú naše vnútorné „elektrárne”, mitochondrie. Telo je pokojné a zároveň plné energie. Horčík reguluje dráždivosť bunečných membrán, čo zohráva dôležitú úlohu pri dráždivosti svalov a nervových buniek. Pri jeho dostatočnej zásobe v organizme sa únava a vyčerpanie vytratia - uvoľnia sa svaly, rozšíria sa cievy, zníži sa krvný tlak, srdce bije rytmickejšie. Jeho zásluhou sa nám tiež ľahšie zaspáva.

V potrave však prijímame horčíka čoraz menej:

•Obsahujú ho celozrnné produkty, strukoviny, sójové bôby a listová zelenina - tieto však v našej strave často chýbajú.

•Konzumujeme tiež priveľa soli a tuku – soľ podporuje vylučovanie horčíka a prítomnosť tukov je zasa zodpovedná za jeho znížené vstrebávanie v čreve.

•A aký vplyv má na horčík v našom tele pohárik alkoholu, ktorý si doprajeme večer? Zvýši jeho vylučovanie obličkami.

•Nápoje s obsahom fosfátov a kola značne znižujú vstrebávanie horčíka. Práve preto sú mnohí, najmä mladí ľudia, po ich konzumácii nervózni a podráždení: dôvodom je nedostatok horčíka spôsobený zvýšenou hladinou horčíka v týchto nápojoch.

•Nezanedbateľným faktorom je tiež pôda chudobná na horčík, a tým aj nízky obsah horčíka v ovocí a zelenine.

Aká je optimálna denná potreba horčíka?

Denne je potrebné organizmu dodať 400 mg horčíka. Avšak aj pri zdravom stravovaní telo dokáže prijať z potravy len 20 – 50 % tohto minerálu. Na pokrytie jeho dennej dávky by tak bolo potrebné skonzumovať napríklad 45 jabĺk, 60 vajíčok, 11 banánov... najschodnejšia cesta je však dopĺňať si zásoby horčíka prostredníctvom prírodných výživových doplnkov.

Nedostatok horčíka je doslova svetovou epidémiou: na Svetovom kongrese o horčíku boli prezentované výsledky bežných preventívnych na širšej vzorke populácie, ktoré preukázali, že len 10 % z 1 000 obyvateľov malo ideálnu hladinu horčíka v krvi.

Poznáte svoju hladinu horčíka v krvi?

0,5 – 0,75 mmol/l

Núdzový stav horčíka v bunkách. Typické príznaky: migréna, podráždenosť, únava, hučanie v ušiach až náhla strata sluchu, neskôr kardiovaskulárne ochorenia.

0,75 – 0,90 mmol/l

Dolná tretina normy. Nedostatok horčíka v bunkách. Typické príznaky: náchylnosť na stres, znížená výkonnosť, nedostatok energie.

0,9 – 1,1 mmol/l

Ideálny stav. Dostatočná zásoba horčíka v bunkách.

Zvýšte si hladinu horčíka vo svojom tele na 0,9 mmol/l. Postačí dopĺňať si stravu 300 – 400 mg horčíka počas niekoľkých mesiacov. Hladina horčíka v krvi sa zvýši až po vyrovnaní nedostatku horčíka v bunkách.

Ako to možno jednoducho dosiahnuť? Dbajme predovšetkým na kvalitu výživového doplnku s obsahom horčíka. Vyberme si horčík pripravený z prírodných surovín, napríklad vo forme oxidu, glukónanu a mliečnanu horečnatého, ktorý sa vynikajúco vstrebáva. 

Vitalizuje srdce a cievy

Podľa Dr. Lundella, kardiochirurga z nemocnice Banner Hearth v Arizone, nízke hladiny horčíka v krvi možno považovať za dôvod komplikácií u pacientov s aterosklerózou (ochorenie tepien, pri ktorom sa v cievach ukladá tuk, najmä cholesterol, čo znižuje prietok krvi). Keďže skutočnou príčinou ochorení srdca je zápal arteriálnej steny a zápaly v cievach sa vytvárajú v dôsledku nedostatku horčíka, práve jeho dopĺňanie na optimálnu hladinu by sa mohlo stať základom prevencie usadzovania cholesterolu a liečby kardiovaskulárnych chorôb – aterosklerózy, arytmií, hypertenzie, infarktu myokardu, anginy pectoris, kongestívnej srdcovej slabosti, ale aj cukrovky či obezity, ktoré sa prejavujú vysokým krvným tlakom. Dr. Lundell upozorňuje na vynikajúci liečivý efekt horčíka pre srdce. Možno ho použiť okamžite, je bezpečný, jednoducho sa aplikuje. Považuje ho za ideálny prípravok pre kardiológov, ktorý by mohol v mnohých prípadoch nahradiť lieky na znižovanie hladiny cholesterolu.

Pomoc pri migréne

Horčík je prínosom pre milióny ľudí, ktorí trpia migrénou. Stovky štúdií potvrdili, že osoby s migrénou majú v bunkách príliš málo horčíka. Znamená to, že jeho dostatočné množstvo sa tak nedostáva ani do mozgu a svalov.

Bunky pacientov trpiacich migrénou, ktorým chýba horčík, ho „nasávajú” ako špongia. Zo štúdií vyplýva, že užívanie horčíka vo vysokých dávkach počas viacerých mesiacov významne zmierňuje migrénu (intenzitu aj frekvenciu jej výskytu). Mimochodom, pacientom trpiacim migrénou bol intravenózne podávaný horčík už v roku 1930.

Energia pre namáhaný mozog

Ani duševná práca, aj keď ju vykonávame zväčša v sede, za písacím stolom, sa nezaobíde bez zásob horčíka. Náš vyťažený mozog spotrebuje totiž asi 30 % telesnej energie – a dôsledkom nedostatku horčíka by mohla byť jeho rýchlejšia únava. Bez dopĺňania horčíka by sme ho sotva prebrali z letargie.

Doping pre vytrvalostných športovcov

Ako sme už spomínali, horčík je nevyhnutný pre tvorbu energie v mitochondriách – bunkových elektrárňach. Čím viac tohto minerálu majú k dispozícii, tým lepšie plnia svoju funkciu. Práve vďaka horčíku prebieha tvorba energie vo svaloch a srdci na plné obrátky. A vedia to aj športovci: bez dostatku horčíka nie je možné trénovať vytrvalosť. Napriek tomu až 50 % z nich trpí jeho nedostatkom, ktorý je viac či menej zjavný – keďže ich metabolizmus je oveľa rýchlejší, potrebujú viac horčíka. Pri vytrvalostných športoch je potrebné kompenzovať aj zvýšené straty horčíka. Počas tréningu sa pri nich bežne u športovcov vylúči asi 150 mg horčíka prostredníctvom potu a moču.

Ak chrípku nevyležíte, zasadne si na srdce. To začne búšiť a nebudete vládať s dychom. Hoci antibiotiká na túto chorobu nepotrebujete, musíte byť aspoň sedem dní v posteli!

Ak teda naozaj ide o chrípku. Väčšina z nás si ju mýli s prechladnutím, ktoré sprevádzajú podobné, ale menej intenzívne príznaky. Chrípkovú infekciu prezrádza náhly nástup, horúčky, bolesti svalov, hlavy a často aj hrdla. Typická je výrazná únava a nechutenstvo. Tieto príznaky sú intenzívne v prvých troch až štyroch dňoch, potom sa zmiernia.

Antibiotiká nepotrebujete a po týždni by ste mali byť v poriadku. No len v prípade, že chrípku neskomplikujú bakteriálne infekcie, zápaly prínosových dutín, stredného ucha či infekcie dýchacích ciest, predovšetkým zápal priedušiek či pľúc. Chrípku zapríčiňujú influenza vírusy typu A a B, ktoré sa prenášajú kvapôčkovou infekciou, kýchaním a kašlaním.

SRDCE V OHROZENÍ

„Všetky vírusové ochorenia nesú so sebou riziko možného poškodenia srdcového svalu,“ tvrdí doc. MUDr. Gabriel Kamenský, CSc., vedúci Oddelenia neinvazívnej kardiovaskulárnej diagnostiky vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave-Ružinove. Chrípka, predovšetkým neliečená a nevyležaná, neraz končí prepuknutím vírusovej myokarditídy, zápalu srdcového svalu.

„Je nebezpečný v tom, že môže napadnúť všetky svalové bunky. Srdce sa zväčší a krv do ciev už nevypudzuje tak razantne ako za normálneho stavu.“ Veľmi nepríjemnou stránkou ochorenia je, že srdcovú výkonnosť môže znížiť o viac ako dve tretiny! Odrazu ste unavenejší a nezvládate fyzickú námahu tak ako pred ochorením. Môže vám často búšiť srdce, nestačí vám dych. V niektorých prípadoch sa objaví aj horúčka.

SPOČIATKU NENÁPADNÁ

Mimoriadna komplikácia je aj vznik dilatačnej kardiomyopatie. Ide o vírusové ochorenie srdcovej svaloviny, pre ktoré je príznačné zväčšenie oboch srdcových komôr. Sprevádza ho pocit srdcovej slabosti s dýchavičnosťou, celková únava, prípadne búšenie srdca. „Zradné je, že zvyčajne má veľmi nenápadný priebeh. Len málokto ho postrehne. Podobné príznaky sprevádzajú aj virózu s horúčkami, čo zavádza,“ podotýka kardiológ. Pomerne zrejmý signál je však vytrvalosť príznakov, ktoré neustúpia tak ako pri chrípke. Keď sa pridruží aj dýchavičnosť, zvýšená únava a vy odrazu neviete pešo zdolať ani dve poschodia, hoci predtým ste vybehli aj štyri, choďte k lekárovi!

"Toto ochorenie sa môže objaviť už po jednej neliečenej chrípke,“ varuje docent Kamenský. Pri podozrení, že vaše srdce ničí kardiomyopatia, podstúpite echokardiografiu a ultrazvuk srdca. Ten zvyčajne potvrdí, že sa zväčšilo a nevládze vyvrhovať potrebný objem krvi. „Základná liečba spočíva v tom, že pacientovi predpíšeme lieky, ktoré bránia ďalšiemu zhoršovaniu srdcovej činnosti. Len zriedkavo sa však srdce úplne uzdraví,“ pokračuje kardiológ. Kardiomyopatia má tendenciu zhoršovať sa, prípadne sa vďaka liekom zastaví uprostred chorobného procesu.

„Stáva sa to predovšetkým vtedy, keď prídete včas a po chrípke dlho nevyčkávate, že sa nepríjemná slabosť a búšenie srdca vytratia. Niekedy sa však napriek tomu nepodarí zabrzdiť postup ochorenia a je nutná transplantácia srdca,“ hovorí doktor o najhorších prípadoch. Našťastie výnimočných. Všetci pacienti s problémami srdca musia užívať predpísané lieky a, samozrejme, každú chrípku poriadne vyležať. „Odporúčame aj posilňovanie imunity a očkovanie proti chrípke. Každá ďalšia viróza je pre srdce príliš riskantná,“ vystríha docent Kamenský.

POZOR NA SLUCH!

Typická chrípková komplikácia sú aj vážne poruchy sluchu. „Chrípkové vírusy produkujú toxíny, ktoré môžu poškodiť nervové bunky vo vnútornom uchu. Dôsledkom býva jednostranná až obojstranná hluchota,“ prezrádza otorinolaryngologička MUDr. Dagmar Srnková. Len čo po viróze zaregistrujete, že nepočujete tak ako predtým, choďte k lekárovi. „Pacienti návštevu odborníka odkladajú a problémy si vysvetľujú tým, že im len zaľahlo v ušiach, čo súvisí s opuchom sliznice v sluchovej trubici a s nahromadením tekutiny v strednom uchu. Nemusí to mať vážne následky, ale lekára by mali vyhľadať už vtedy, aby im sluch vyšetril.“

Čaká vás audiometria, funkčné vyšetrenie sluchu, ktoré odhalí poškodenie sluchu zapríčinené chrípkou. Ak to potvrdí, čakajú vás špeciálne lieky vo forme infúzií, ktoré zastavia ďalšie poškodzovanie nervových buniek vo vnútornom uchu. „Pri včasnom nasadení liečby nemusí byť porucha trvalá, závisí to však od toho, aké množstvo nervových buniek vírus chrípky napadol,“ dodáva MUDr. Srnková

zdroj : http://www.pluska.sk/izdravie/liecba/zapal-srdcoveho-svalu-neliecena-chripka-ohrozuje-srdce.html?forward=sk_mobil2014_clanok.jsp&forcemobile=true

Za obézneho sa považuje človek, ktorého BMI je vyššie ako 30. Za ťažké štádium obezity sa považuje BMI nad 40. Varovným signálom je i obvod pása, ktorý by u žien nemal byť väčší ako 80 cm a u mužov viac ako 94 centimetrov. Obezita nie je len estetickým, ale najmä zdravotným problémom, pretože u obézneho sa zvyšuje riziko vzniku srdcových ochorení, cukrovky, nespavosti, mozgovej mŕtvice, osteoporózy, dny i rakoviny.

Obezita je najčastejšie dôsledkom nezdravého životného štýlu, teda konzumácie nezdravých jedál (nasýtených tukov, trans tukov, rýchlych cukrov) a nedostatku pohybu. Ak trpíte obezitou, existuje dvakrát väčšia šanca, že zomriete predčasne.

Obezita a ľudské srdce

Vedecká štúdia Framingham Heart Study, ktorú uskutočňuje National Heart Lung and Blood Institute Boston University, bola uskutočnená na vzorke takmer 5900 účastníkov. Štúdia sledovala prepojenie nadváhy a obezity so vznikom srdcových ochorení. Výsledkom bolo, že nadváha zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb o 34 percent, obezita o neuveriteľných 104 percent!

Obezita je v prvom rade zodpovedná za vznik rizikových faktorov, ktoré vedú ku vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Skupinu rizikových faktorov, zodpovedných za vznik srdcového zlyhania (aj iných vážnych ochorení), nazývame metabolický syndróm.

Kedy človek trpí metabolickým syndrómom?

Diagnóza metabolický syndróm sa vzťahuje na človeka, ktorý má aspoň 3 z piatich rizikových faktorov:

• Obvod pása u žien vyšší ako 80, u mužov väčší ako 94 centimetrov,
• vysoká hladina triglyceridov v krvi,
• nízka hladina HDL (dobrého) cholesterolu,
• vysoký krvný tlak,
• vyššia hladina cukru v krvi.

Viaceré vedecké štúdie naznačujú, že ľudia, ktorí trpia metabolickým syndrómom, sa vystavujú dvojnásobnému riziku vzniku srdcového infarktu i mozgovej mŕtvice. Ak je u vás diagnostikovaný čo i len jeden rizikový faktor, berte ho ako varovanie, pretože postupom času môže dôjsť k rozvoju ostatných.

Rizikové faktory z pohľadu INTER-HEART štúdie, ktorá má globálny charakter

Na záver si neodpustíme závery jednej z najväčších štúdií svojho druhu, INTER-HEART Study, ktorá sledovala 29 tisíc ľudí z celého sveta a rizikové faktory vzniku srdcových chorôb. V 90-tich percentách boli za infarkt zodpovedné tieto faktory v nasledovnom poradí:

1. Zvýšená hladina LDL cholesterolu a znížená hladina HDL cholesterolu
2. Fajčenie
3. Cukrovka
4. Vysoký krvný tlak
5. Brušná obezita
6. Stres a depresie
7. Absencia dennej konzumácie ovocia a zeleniny
8. Absencia pohybovej aktivity
9. Alkohol

Obezita a astma

Máte problémy s dýchaním? Obezita astmu dramaticky zhoršuje. Astma je totiž niečo ako slabý, chronický zápal v pľúcach. V tele obézneho vznikajú chemické látky ktoré zvyšujú pohotovosť ku zápalom. Obezita zhoršuje aj priebeh liečby astmy. Lieky, ktoré u štíhleho astmatika výborne zaberajú sú u obézneho menej účinné. Ak schudnete, dramaticky sa vám zlepší dýchanie a asi aj dávkovanie liekov. Ako astmatik môžem tieto informácie z lekárskej literatúry len potvrdiť.

Obezita a alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je druh demencie. Pri nadváhe je riziko vzniku tohto ochorenia o 35% vyššie. Pri obezite je toto riziko už viac ako o 70% vyššie, než u štíhlych. Dôvod schudnúť, kým si ešte pamätáte prečo.

Obezita a operácie

Občas sa v živote stane, že je potrebná aj operácia. Nečakaný úraz, ochorenie. Obézni majú podstatne vyššie riziko pooperačných komplikácií. Horšie hojenie rany, pomalá rekonvalescencia, zápaly. Toto utrpenie podčiarkne aj to, že s obéznym človekom nevládzu sestričky manipulovať. Obézny sa nezmestí ani do niektorých diagnostických prístrojov, napríklad na CT.

Týkajú sa uvedené rizikové faktory i vás? Neriskujte a žite zdravšie, pokiaľ je čas.

Zdroj: http://www.framinghamheartstudy.org/, www.theheart.org

Základný stavebný kameň vášho zdravia je práve srdce. Pracuje 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. Zaslúži si preto veľkú pozornosť. Okrem pravidelného cvičenia, ktorým ho udržíte v kondícii, potrebuje aj vitamíny, minerály a živiny, ktoré sú pre jeho činnosť veľmi dôležité. Viete, ktoré to sú?

• Vitamíny skupiny B – spomedzi nich najmä kyselina listová a vitamíny B6 a B12. Sú dôležité hlavne preto, lebo dokážu zabrániť ateroskleróze, nakoľko pôsobia proti zvýšenej hladine homocysteínu, ktorý poškodzuje cievy. Nájdete ho v mlieku, pečienke, rybách, či vajciach,
• Vitamín E – priaznivo pôsobí na cievy, krvný tok, ako aj samotné srdce. Dokáže neutralizovať radikály, ktoré oxidujú zlý cholesterol a tuky nachádzajúce sa v krvi, čím zvyšujú riziko aterosklerózy a ochorení srdca, ako aj ciev. Vitamín E tiež zároveň zvyšuje hladinu dobrého cholesterolu, zabraňuje trombóze, obnovuje správny srdcový rytmus, je dokázanou prevenciou pred kardiovaskulárnymi ochoreniami. Jedna zo štúdií dokonca dokázala, že tí, ktorí užívajú vitamín E majú až o 77 % nižšie riziko, že dostanú infarkt. Dopriať si ho môžete v rastlinných olejoch, orechoch, celozrnných produktoch a listovej zelenine,
• Vitamín C – znižuje hladinu C reaktívneho proteínu, ktorý je, zdá sa, o niečo lepším ukazovateľom rizika srdcovo-cievnych ochorení, ako hladina cholesterolu. Aj v tomto smere bolo vykonaných množstvo štúdií a jedna z nich priniesla výsledky, že užívanie vitamínu C, znižuje riziko srdcovo-cievnych chorôb o 25 %. Nájsť ho môžete najmä v citrusovom ovocí,
• Horčík – tento minerál pôsobí priaznivo na srdcovú arytmiu, vysoký krvný tlak a znižuje riziko infarktu. Nájsť ho možno v zelenine, v rôznych druhoch mäsa, celozrnných obilninách, mlieku, strukovinách, maku, banánoch, mandliach, figách, či orechoch,
• Draslík – jeho užívanie sa spája s vysokým krvným tlakom alebo srdcovou arytmiou. Je dôležitý pri prenose elektrických impulzov v srdci. Dopriať si možno v marhuliach, rajčinách, sušenom ovocí, hrozienkach, fazuli, citrusoch, melónoch, listovej zelenine, slnečnicových semienkach, banánoch, či zemiakoch,
• Omega 3-mastné kyseliny – v značnej miere redukujú riziko ochorenia na kardiovaskulárne choroby a znižujú aj riziko úmrtia na tieto problémy. Znižujú krvný tlak, pôsobia protizápalovo, udržujú správnu hladinu cholesterolu a v správnej miere ovplyvňujú aj zrážanlivosť krvi. Nájdete ich najmä v rybách, ale napríklad aj v ľanových semienkach,
• Q 10 – koenzým, ktorý pomáha zmierňovať bolesti napríklad po angine pectoris, infarkte myokardu, či srdcovom zlyhávaní. Zlepšuje výkonnosť a obmedzuje dýchavičnosť. Zlepšuje stav ľuďom, ktorí trpia na srdcovo-cievne ochorenia. Nachádza sa napríklad v mäse, mlieku, rybách, sóji a zelenine,
• L-karnitín – odporúčajú ho niektorí kardiológovia k podpore činnosti srdca pri ischemickej chorobe srdca. L-karnitín si telo vytvára aj samo, avšak v menšom množstve. Okrem podpory srdcovej činnosti je taktiež skvelý na odbúravanie tukov a používajú ho športovci. Nachádza sa aj v strave, najmä v mäse. Pri chudnutí je vhodné zvoliť králičie mäso,
• L-lyzín – posilňuje cievne steny a tak ich ochraňuje a posilňuje. Ide o aminokyselinu, ktorá celkovo chráni nielen cievy, ale aj srdce. Je tiež prekurzorom L-karnitínu. Prijať ho môžete v kuracom mäse, mliečnych výrobkoch, vajciach, ale aj rybách,
• Kajenské korenie – bolo dokázané, že aj korenie má priaznivý vplyv na vaše srdce. Reguluje krvný tok, redukuje krvnú zrážanlivosť a posilňuje tepny, kapiláry, ako aj samotné srdce.

Zdroj: http://plnielanu.zoznam.sk/c/989/vsetko-pre-zdrave-srdce-tieto-vitaminy-a-latky-vam-ho-zarucia

Hyperlipidémia znamená zvýšenú hladinu lipidov (tukov), vrátane cholesterolu a triglyceridov v krvi. Hoci väčšina ľudí s hyperlipidémiou nemá žiadne príznaky, jej prítomnosť predstavujezvýšené riziko ochorení srdcových (vencovitých) tepien, v dôsledku ich zhrubnutia alebo kôrnatenia. Ochorenie vencovitých tepien môže viesť k ischemickej chorobe srdca (ICHS), k angíne pektoris alebo k srdcovému infarktu. Postihnutie mozgových tepien môže viesť k porážke.

Hladinu tukov možno skoro vždy upraviť kombináciou diéty, znížením hmotnosti, cvičením, prípadne liečbou. Na liečbu nie je neskoro ani vtedy, keď sa už ochorenie tepien prejavilo; zníženie hladiny tukov u ľudí s týmto ochorením môže znamenať záchranu života. 
 
Je mnoho rozdielnych typov tukových častíc (lipoproteínov). Krvné skúšky môžu určiť hodnoty najbežnejšie meraných lipoproteínov. Pri bežných krvných skúškach zameraných na tuky sa meria hladina celkového cholesterolu, tzv. LDL a HDL cholesterol a triglyceridy. 

Celková hladina cholesterolu 
Prijateľná hodnota hladina cholesterolu je zvyčajne menej než 5 mmol/l. Rozhodnutie o liečbe sa však väčšinou zakladá na základe výšky hladiny tzv. LDL a/alebo HDL cholesterolu a nie celkovej  hladiny cholesterolu.

LDL cholesterol
Nízka hustota lipoproteínového (LDL) cholesterolu (niekedy označovaného ako zlý cholesterol) je presnejším indikátorom ochorenia vencovitých tepien ako celková hladina cholesterolu. Veľký počet štúdií potvrdzuje, že zvýšená hladina LDL cholesterolu je spojená so zvýšeným výskytom ochorenia vencovitých tepien. Osoby s hyperlipidémiou by mali poznať svoju hladinu LDL cholesterolu a tiež hladinu LDL, ktorú by mali dosiahnuť. Tento cieľ závisí od viacerých faktorov, vrátane prítomnosti ochorenia vencovitých tepien, resp. od výšky vypočítaného 10-ročného rizika vzniku ochorenia vencovitých tepien u osôb, u ktorých sa zatiaľ ochorenie neprejavilo. 
Hodnotenie 10-ročného rizika vychádza z informácií veľkého množstva klinických štúdií, pričom v Európe sa používa tzv. SCORE systém, kde do jednoduchej tabuľky sa doplnia údaje o hladine vášho celkového cholesterolu, hodnoty vášho tlaku krvi, vaše pohlavie a vek. 
Meranie LDL cholesterolu je treba robiť nalačno, pričom optimálne je pred odberom nejesť aspoň 12 hodín.

V USA sa používa iný systém vychádzajúci z jednej z najdlhšie trvajúcich štúdií na svete - Framingham Heart Study, ktorá sledovala účastníkov, ich deti a vnúčatá viac ako 50 rokov. Pacienti si môžu vypočítať svoje 10-ročné riziko na tejto internetovej stránke:http://hp2010.nhlbihin.net/atpiii/calculator.asp 

Triglyceridy
Zvýšené hodnoty triglyceridov sú tiež spojené so zvýšeným rizikom  ochorenia vencovitých tepien. Hodnoty triglyceridov sa delia takto: 
normálna hladina - menej než 1,7 mmol/l
hraničná hodnota – 1,7 – 2,3 mmol/l 
vysoká hladina – 2,3 – 5,7 mmol/l
veľmi vysoká hladina  - vyššia ako 5, 7 mmol/l  
Hladina triglyceridov by sa mala merať po 12  až 14 hodinách bez jedla.

HDL cholesterol 
Nie každý cholesterol je zlý. HDL cholesterol sa zvykne označovať aj ako "dobrý cholesterol"a jeho zvýšené hodnoty znižujú riziko ochorenia vencovitých tepien. Veľmi vysoká hladina HDL (vyššia alebo rovnaká ako 1,6 mmol/l) sa v USA považuje za priaznivý faktor pri ochorení vencovitých tepien. Naproti tomu, lekár môže odporučiť liečbu ľuďom s nízkymi hodnotami HDL cholesterolu 1 mmol/l), najmä ak už trpia  ochorením vencovitých tepien. 

Skríning cholesterolu 
Sledovanie hladiny cholesterolu v SR sa odporúča vo veku do 18 rokov a v 40. roku života. U pacientov ohrozených rizikom ochorenia vencovitých ciev by sa mala liečiť abnormálna hladina tuku v krvi. 
Sledovanie hladiny cholesterolu sa odporúča začať medzi 20 a  35 rokom života u mužova a u žien medzi 20 až 45 rokom u pacientov s cukrovkou a u tých, u ktorých sa v rodine vyskytujú kardiovaskulárne ochorenia pred 50. rokom života u mužských príbuzných alebo pred 60. rokom u žien, rodinný výskyt hyperlipidémie, alebo viaceré rizikové faktory vzniku ochorenia vencovitých ciev (napr. fajčene, zvýšený tlak). Optimálny časový interval medzi meraniami nie je daný; odporúča sa meranie každých päť rokov s kratším intervalom u pacientov s normálnym až vysokou hladinou tukov a dlhšími intervalmi u ľudí s nízkym rizikom vzniku ochorenia a nízkou až normálnou hladinu tukov v krvi. Nie je daný ani vek, kedy sa má s meraniami hladiny cholesterolu skončiť.

zdroj: http://www.tvojesrdce.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=109&Itemid=151