Skloním sa ti k hrudi,

kde krv v srdci prúdi.
A cez ten hluk vodopádov,

zrátam počet tvojich kladov.

Po vráskach na čele,

po brázdach na tele...

Po ranách na duši,

Únava, vyčerpanosť, stres... stali sa našimi každodenným sprievodcami. Ak však presiahnu únosnú mieru a náš organizmus sa ocitne v kritickej situácii, naštartuje nás lekárska pomoc v podobe upokojujúcej dávky magnézia-horčíka. Navodí vyvážený fyziologický stav organizmu a vleje nám znova do žíl chuť do života.

V tele máme približne 25 g horčíka: 60 % z toho je viazaných v našich kostiach a zuboch, takmer 39 % sa nachádza vo vnútri buniek, predovšetkým vo svaloch a len 1% je obsiahnuté v krvnej plazme.

Pomáha pri záťaži, odbúrava stres

Horčík zvyšuje našu odolnosť voči stresu tak, ako nedokáže už žiadna iná životne dôležitá látka a pôsobí rýchlejšie ako ktorékoľvek uvoľňovacie cvičenie. Dokáže rýchlo upokojiť náš nervový systém aj v čase, keď pracuje na plné obrátky. Vďaka nemu sú naše podráždené nervy opäť schopné znášať záťaž. Stres totiž odčerpáva horčík a spôsobuje jeho enormné straty v organizme.

Horčík pomáha v metabolizme tukov, sacharidov a bielkovín, je nevyhnutný pre tvorbu energie. Zúčastňuje sa viac ako 300 enzymatických reakcií, ktoré vedú k jej následnému uvoľneniu. Keď je oslabená armáda enzýmov, ktoré sú závislé od horčíka, začínajú sa u nás prejavovať nasledujúce symptómy: bolesti hlavy, migréna, nespavosť, svalové napätie, vysoký krvný tlak, poruchy srdcového rytmu, zrýchlený pulz, vnútorný nepokoj, depresia, hučanie v ušiach, syndróm chronickej únavy, problémy s nadváhou.

Pri dnešnom spôsobe života, ktorý je plný stresu, si náš organizmus pýta väčšie množstvo horčíka na riadenie činnosti životne dôležitých enzýmov, teda viac horčíka pre vnútorný pokoj. Čím máme v krvi vyššiu hladinu tohto minerálu, tým lepšie pracujú naše vnútorné „elektrárne”, mitochondrie. Telo je pokojné a zároveň plné energie. Horčík reguluje dráždivosť bunečných membrán, čo zohráva dôležitú úlohu pri dráždivosti svalov a nervových buniek. Pri jeho dostatočnej zásobe v organizme sa únava a vyčerpanie vytratia - uvoľnia sa svaly, rozšíria sa cievy, zníži sa krvný tlak, srdce bije rytmickejšie. Jeho zásluhou sa nám tiež ľahšie zaspáva.

Ak chrípku nevyležíte, zasadne si na srdce. To začne búšiť a nebudete vládať s dychom. Hoci antibiotiká na túto chorobu nepotrebujete, musíte byť aspoň sedem dní v posteli!

Ak teda naozaj ide o chrípku. Väčšina z nás si ju mýli s prechladnutím, ktoré sprevádzajú podobné, ale menej intenzívne príznaky. Chrípkovú infekciu prezrádza náhly nástup, horúčky, bolesti svalov, hlavy a často aj hrdla. Typická je výrazná únava a nechutenstvo. Tieto príznaky sú intenzívne v prvých troch až štyroch dňoch, potom sa zmiernia.

Antibiotiká nepotrebujete a po týždni by ste mali byť v poriadku. No len v prípade, že chrípku neskomplikujú bakteriálne infekcie, zápaly prínosových dutín, stredného ucha či infekcie dýchacích ciest, predovšetkým zápal priedušiek či pľúc. Chrípku zapríčiňujú influenza vírusy typu A a B, ktoré sa prenášajú kvapôčkovou infekciou, kýchaním a kašlaním.

SRDCE V OHROZENÍ

„Všetky vírusové ochorenia nesú so sebou riziko možného poškodenia srdcového svalu,“ tvrdí doc. MUDr. Gabriel Kamenský, CSc., vedúci Oddelenia neinvazívnej kardiovaskulárnej diagnostiky vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave-Ružinove. Chrípka, predovšetkým neliečená a nevyležaná, neraz končí prepuknutím vírusovej myokarditídy, zápalu srdcového svalu.

„Je nebezpečný v tom, že môže napadnúť všetky svalové bunky. Srdce sa zväčší a krv do ciev už nevypudzuje tak razantne ako za normálneho stavu.“ Veľmi nepríjemnou stránkou ochorenia je, že srdcovú výkonnosť môže znížiť o viac ako dve tretiny! Odrazu ste unavenejší a nezvládate fyzickú námahu tak ako pred ochorením. Môže vám často búšiť srdce, nestačí vám dych. V niektorých prípadoch sa objaví aj horúčka.

Za obézneho sa považuje človek, ktorého BMI je vyššie ako 30. Za ťažké štádium obezity sa považuje BMI nad 40. Varovným signálom je i obvod pása, ktorý by u žien nemal byť väčší ako 80 cm a u mužov viac ako 94 centimetrov. Obezita nie je len estetickým, ale najmä zdravotným problémom, pretože u obézneho sa zvyšuje riziko vzniku srdcových ochorení, cukrovky, nespavosti, mozgovej mŕtvice, osteoporózy, dny i rakoviny.

Obezita je najčastejšie dôsledkom nezdravého životného štýlu, teda konzumácie nezdravých jedál (nasýtených tukov, trans tukov, rýchlych cukrov) a nedostatku pohybu. Ak trpíte obezitou, existuje dvakrát väčšia šanca, že zomriete predčasne.

Obezita a ľudské srdce

Vedecká štúdia Framingham Heart Study, ktorú uskutočňuje National Heart Lung and Blood Institute Boston University, bola uskutočnená na vzorke takmer 5900 účastníkov. Štúdia sledovala prepojenie nadváhy a obezity so vznikom srdcových ochorení. Výsledkom bolo, že nadváha zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb o 34 percent, obezita o neuveriteľných 104 percent!

Obezita je v prvom rade zodpovedná za vznik rizikových faktorov, ktoré vedú ku vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Skupinu rizikových faktorov, zodpovedných za vznik srdcového zlyhania (aj iných vážnych ochorení), nazývame metabolický syndróm.

Kedy človek trpí metabolickým syndrómom?

Základný stavebný kameň vášho zdravia je práve srdce. Pracuje 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. Zaslúži si preto veľkú pozornosť. Okrem pravidelného cvičenia, ktorým ho udržíte v kondícii, potrebuje aj vitamíny, minerály a živiny, ktoré sú pre jeho činnosť veľmi dôležité. Viete, ktoré to sú?

• Vitamíny skupiny B – spomedzi nich najmä kyselina listová a vitamíny B6 a B12. Sú dôležité hlavne preto, lebo dokážu zabrániť ateroskleróze, nakoľko pôsobia proti zvýšenej hladine homocysteínu, ktorý poškodzuje cievy. Nájdete ho v mlieku, pečienke, rybách, či vajciach,
• Vitamín E – priaznivo pôsobí na cievy, krvný tok, ako aj samotné srdce. Dokáže neutralizovať radikály, ktoré oxidujú zlý cholesterol a tuky nachádzajúce sa v krvi, čím zvyšujú riziko aterosklerózy a ochorení srdca, ako aj ciev. Vitamín E tiež zároveň zvyšuje hladinu dobrého cholesterolu, zabraňuje trombóze, obnovuje správny srdcový rytmus, je dokázanou prevenciou pred kardiovaskulárnymi ochoreniami. Jedna zo štúdií dokonca dokázala, že tí, ktorí užívajú vitamín E majú až o 77 % nižšie riziko, že dostanú infarkt. Dopriať si ho môžete v rastlinných olejoch, orechoch, celozrnných produktoch a listovej zelenine,
• Vitamín C – znižuje hladinu C reaktívneho proteínu, ktorý je, zdá sa, o niečo lepším ukazovateľom rizika srdcovo-cievnych ochorení, ako hladina cholesterolu. Aj v tomto smere bolo vykonaných množstvo štúdií a jedna z nich priniesla výsledky, že užívanie vitamínu C, znižuje riziko srdcovo-cievnych chorôb o 25 %. Nájsť ho môžete najmä v citrusovom ovocí,
• Horčík – tento minerál pôsobí priaznivo na srdcovú arytmiu, vysoký krvný tlak a znižuje riziko infarktu. Nájsť ho možno v zelenine, v rôznych druhoch mäsa, celozrnných obilninách, mlieku, strukovinách, maku, banánoch, mandliach, figách, či orechoch,
• Draslík – jeho užívanie sa spája s vysokým krvným tlakom alebo srdcovou arytmiou. Je dôležitý pri prenose elektrických impulzov v srdci. Dopriať si možno v marhuliach, rajčinách, sušenom ovocí, hrozienkach, fazuli, citrusoch, melónoch, listovej zelenine, slnečnicových semienkach, banánoch, či zemiakoch,
• Omega 3-mastné kyseliny – v značnej miere redukujú riziko ochorenia na kardiovaskulárne choroby a znižujú aj riziko úmrtia na tieto problémy. Znižujú krvný tlak, pôsobia protizápalovo, udržujú správnu hladinu cholesterolu a v správnej miere ovplyvňujú aj zrážanlivosť krvi. Nájdete ich najmä v rybách, ale napríklad aj v ľanových semienkach,
• Q 10 – koenzým, ktorý pomáha zmierňovať bolesti napríklad po angine pectoris, infarkte myokardu, či srdcovom zlyhávaní. Zlepšuje výkonnosť a obmedzuje dýchavičnosť. Zlepšuje stav ľuďom, ktorí trpia na srdcovo-cievne ochorenia. Nachádza sa napríklad v mäse, mlieku, rybách, sóji a zelenine,
• L-karnitín – odporúčajú ho niektorí kardiológovia k podpore činnosti srdca pri ischemickej chorobe srdca. L-karnitín si telo vytvára aj samo, avšak v menšom množstve. Okrem podpory srdcovej činnosti je taktiež skvelý na odbúravanie tukov a používajú ho športovci. Nachádza sa aj v strave, najmä v mäse. Pri chudnutí je vhodné zvoliť králičie mäso,
• L-lyzín – posilňuje cievne steny a tak ich ochraňuje a posilňuje. Ide o aminokyselinu, ktorá celkovo chráni nielen cievy, ale aj srdce. Je tiež prekurzorom L-karnitínu. Prijať ho môžete v kuracom mäse, mliečnych výrobkoch, vajciach, ale aj rybách,
• Kajenské korenie – bolo dokázané, že aj korenie má priaznivý vplyv na vaše srdce. Reguluje krvný tok, redukuje krvnú zrážanlivosť a posilňuje tepny, kapiláry, ako aj samotné srdce.

Zdroj: http://plnielanu.zoznam.sk/c/989/vsetko-pre-zdrave-srdce-tieto-vitaminy-a-latky-vam-ho-zarucia

Hyperlipidémia znamená zvýšenú hladinu lipidov (tukov), vrátane cholesterolu a triglyceridov v krvi. Hoci väčšina ľudí s hyperlipidémiou nemá žiadne príznaky, jej prítomnosť predstavujezvýšené riziko ochorení srdcových (vencovitých) tepien, v dôsledku ich zhrubnutia alebo kôrnatenia. Ochorenie vencovitých tepien môže viesť k ischemickej chorobe srdca (ICHS), k angíne pektoris alebo k srdcovému infarktu. Postihnutie mozgových tepien môže viesť k porážke.

Hladinu tukov možno skoro vždy upraviť kombináciou diéty, znížením hmotnosti, cvičením, prípadne liečbou. Na liečbu nie je neskoro ani vtedy, keď sa už ochorenie tepien prejavilo; zníženie hladiny tukov u ľudí s týmto ochorením môže znamenať záchranu života. 
 
Je mnoho rozdielnych typov tukových častíc (lipoproteínov). Krvné skúšky môžu určiť hodnoty najbežnejšie meraných lipoproteínov. Pri bežných krvných skúškach zameraných na tuky sa meria hladina celkového cholesterolu, tzv. LDL a HDL cholesterol a triglyceridy. 

Celková hladina cholesterolu 
Prijateľná hodnota hladina cholesterolu je zvyčajne menej než 5 mmol/l. Rozhodnutie o liečbe sa však väčšinou zakladá na základe výšky hladiny tzv. LDL a/alebo HDL cholesterolu a nie celkovej  hladiny cholesterolu.

LDL cholesterol
Nízka hustota lipoproteínového (LDL) cholesterolu (niekedy označovaného ako zlý cholesterol) je presnejším indikátorom ochorenia vencovitých tepien ako celková hladina cholesterolu. Veľký počet štúdií potvrdzuje, že zvýšená hladina LDL cholesterolu je spojená so zvýšeným výskytom ochorenia vencovitých tepien. Osoby s hyperlipidémiou by mali poznať svoju hladinu LDL cholesterolu a tiež hladinu LDL, ktorú by mali dosiahnuť. Tento cieľ závisí od viacerých faktorov, vrátane prítomnosti ochorenia vencovitých tepien, resp. od výšky vypočítaného 10-ročného rizika vzniku ochorenia vencovitých tepien u osôb, u ktorých sa zatiaľ ochorenie neprejavilo. 
Hodnotenie 10-ročného rizika vychádza z informácií veľkého množstva klinických štúdií, pričom v Európe sa používa tzv. SCORE systém, kde do jednoduchej tabuľky sa doplnia údaje o hladine vášho celkového cholesterolu, hodnoty vášho tlaku krvi, vaše pohlavie a vek. 
Meranie LDL cholesterolu je treba robiť nalačno, pričom optimálne je pred odberom nejesť aspoň 12 hodín.

V USA sa používa iný systém vychádzajúci z jednej z najdlhšie trvajúcich štúdií na svete - Framingham Heart Study, ktorá sledovala účastníkov, ich deti a vnúčatá viac ako 50 rokov. Pacienti si môžu vypočítať svoje 10-ročné riziko na tejto internetovej stránke:http://hp2010.nhlbihin.net/atpiii/calculator.asp 

Triglyceridy
Zvýšené hodnoty triglyceridov sú tiež spojené so zvýšeným rizikom  ochorenia vencovitých tepien. Hodnoty triglyceridov sa delia takto: 
normálna hladina - menej než 1,7 mmol/l
hraničná hodnota – 1,7 – 2,3 mmol/l 
vysoká hladina – 2,3 – 5,7 mmol/l
veľmi vysoká hladina  - vyššia ako 5, 7 mmol/l  
Hladina triglyceridov by sa mala merať po 12  až 14 hodinách bez jedla.