Super, ani neviem, kedy to tak rýchlo zbehlo a za dverami už pomaličky klopú Vianoce. Už len dva dni, veľmi sa teším, no asi najviac samozrejme moje nedočkavé deti. Tento vianočný čas má svoje čaro.

Bilancujem:

Koláče tretina zjedená, ďalšia várka dnes dopečená.

Vianočných sklenených ozdôb na stromčeku polovica rozbitá. Stromček stojí, to je základ.

Okná stále neumyté, ale aspoň povysávané a popratané.

Darčeky kúpené a aj pobalené. Nakupovala som už od októbra, aby som sa vyhla zhonom tesne pred Vianocami.

Dnes som oprášila s mamkou a sestrou "našu" rodinnú knihu pečenia, ako ju nazývame a pustili sme sa do ďalšieho pečenia, tentokrát bezlepkového pre moju sestru. Krsnú mojich detí, milovanú osobu a super kamarátku v jednom. Škoda, že niesme častejšie spolu, keďže býva v inom meste.

Očami našej mamky. Ja a moja sestra.

Na celom roku mám najradšej tento čas. Čas Vianočný. Oslávte ho aj Vy so svojimi rodinami. Je to najcennejšie, čo môžete pre nich urobiť. 

Krásne vianočné sviatky.

Vianoce sú sviatkom radosti, ale každá mamina vám povie, že aj poriadnou skúškou pevnosti nervov. Netreba nič hovoriť, stačí si pozrieť toto video a aj ten, kto nemal žiaden kontakt s malým deckom pochopí, že čas vianočný je čas náročný.

No a keď deti vyrastú a človek na to zabudne, tak si povie: Čo keby sme si kúpili mačičku? 

via GIPHY

Tento rok som spravila aj sviatočné líčenie, ktoré som si predstavovala trošku viac v červených tónoch, no žiaľ nemám červené tiene. Vyhrala som sa aspoň so zelenými glitrami, ktoré vizáži dodávajú taký vianočný výraz. Dúfam, že sa vám líčenie páči a že vás inšpiruje 🙂

Každý rok sa veľmi teším na stavanie vianočného stromčeka. Vždy je to iné. Magické a výnimočné, aspoň pre mňa. Od prababky, babky aj mojej mamky mám ozdoby, časom som dokúpila vlastné, ktoré ulahodili mojim očiam.

Do vlastného hniezdočka sme sa presťahovali v roku 2006. Postupne k nám pribudla Nelly, Bianka a Zuzanka. Tri čertice - tri princezné? Tento rok dostali ozdoby aj moje dievčatá, aby aj oni mali na stromčeku písanú históriu. Päť generácií na jednom stromčeku spolu. Tie časy sú už nenávratne preč, no aspoň takto mi pripomenú časy, keď sme boli spolu.

Dokonca v škôlke minulý rok staršia vyrábala ozdobu na stromček.

Papierové kreácie, mašle a sobíky robila moja mamka.

Ak by som mala prsteň zázračný, chcela by som aspoň na malý okamih sa stretnúť s nimi. S ľuďmi, ktorí ovplyvnili celý môj život. Som šťastná a spokojná, aký základ mi do života dali a budem sa snažiť posunúť nielen rady ale aj pomoc a skúseností mojím deťom. Deti sú to, čo po nás ostane ak nás tu už nebude. Snažím sa vychovávať najlepšie, ako viem. Už o pár dní si spoločne s rodinou zasadneme k štedrovečernému stolu a budeme spomínať na svojich blízkych. Aj na celý rok, čo nám priniesol a čo nám nedoprial, na všetky krásne okamihy a spomienky. Teším sa na tento deň. Veľmi. 

Dnes dostala dcérka list. Od Ježiška! Veľmi sa potešila, keď som jej po príchode zo školy oznámila, že jej prišla pošta. Bolo na nej vidieť hrdosť. "Mami, ja sa teraz cítim tak dospelo," skonštatovala. Celkom ma to pobavilo. Bolo to také detsky milé.  Neviem, ktorá z nás dvoch bola nedočkavejšia. Po krátkom boji s obálkou sa jej konečne podarilo ten list vytiahnuť a začala nahlas čítať. Ja som sa rozhodla doumývať riad a popritom som ju počúvala:

" Milí moji malí priatelia,

prichádza k nám ten vianočný čas,

keď oprášim svoje sane zas."

V tom momente som spozornela! To čo je za blbosť? Odkedy má Ježiško sane?  Ale nechcela som byť "mrcha mater" a dcére pokaziť radosť, preto som nič nepovedala, ale o to pozornejšie som počúvala, ako to bude pokračovať ďalej. Radšej som zastavila vodu, aby som o nič neprišla. 

"Cez hory a lesy, cez polia a lúky,

natiahnem palčiaky, aby ma neoziabali ruky."

To som už stála za dcérou a s vypleštenými očami som jej cez plece nazerala na ten list. 

"Sobíkov mojich poriadne nakŕmim,

na cestu ďalekú v koči si prikúrim."

Tuším som po tejto pasáži pomyselne odpadla.  Už som sa nezdržala a opýtala som sa dcérky, či sa jej nezdá ten list trošku divný. "Kajka, to Ti naozaj odpísal Ježiško? Mne sa to akosi nezdá." A dcéra ma nesklamala: "No veď aj ja som sa čudovala, že odkedy má Ježiško soby." Huráááá! Všimlo si to teda aj to malé sedemročné dieťa! Nehovoriac o tom, že Ježiško najskôr vytiahne SANE a potom si prikúri v KOČI. Nuž, ale to by sa ako-tak dalo vysvetliť tým, že Ježiško predsa dokáže robiť zázraky!

"S Perinbabkou sa rozlúčim,

o sneh ju požiadam, ..."

Teraz som si už ale musela sadnúť. Ešte stále som sa relatívne celkom držala, len som si musela pomáhať predýchavaním a počítaním aspoň do desať. 

"Moji malí trpaslíci,

mi celý čas pomáhali, ..."

Toto som už nezvládla! A moja dcéra tiež nie. Po prečítaní tejto vety sa na mňa nechápavo a so slzami v očiach pozrela: "Mami, a prečo už Ježiško nemá anjelikov?" Popravde, ani si už nepamätám, čo som jej vlastne odpovedala. Úplne ma dostali tie zaslzené oči. Veď toto mal byť list, ktorý má deti potešiť a nie rozplakať! Bolo mi jej ľúto a mňa premáhal neskutočný hnev. Chcelo sa mi kričať: " To ste sa už naozaj všetci celkom zbláznili!?" 

Je mi úplne jasné, že týmto článkom pravdepodobne rozdúcham mnohé vášne, ale nemôžem inak, hoc ma tu roznesiete aj na kopytách!  Neviem, čím to je, ale tento rok akosi mimoriadne pociťujem, a aj osobne zažívam totálny zmätok okolo Vianoc. Najskôr "vianočný advent" a teraz zase list od Ježiška plný nezmyslov! Čo sa to deje? Kam to vlastne všetko smeruje? To sme na tom tak zle, že už nedokážeme rozlišovať? Prečo robíme z Vianoc miešaný šalát?! Deťom rozprávame, že darčeky prinesie Ježiško, no z každej reklamy a z výkladov na ne vyskakuje Santa Claus. Prečo sa tak ľahko vzdávame svojej viery či tradícií? Toho, čo je skutočne naše, v čom sme boli my, naši rodičia, starí rodičia, či prarodičia vychovávaní! Vari sa máme za čo hanbiť?! 

Pre mnoho rodičov môže byť ťažké ísť proti prúdu, keďže v "západoeurópskych" krajinách je Santa „veľká hviezda“. A ako sledujem, vlastne už aj u nás. Malé deti si Ježiška často spájajú skôr s fúzatým dedkom v červenom obleku.

Vianoce sú na SLOVENSKU od začiatku kresťanstva spojené s oslavou narodenia Syna Božieho – Ježiša Krista. Pamätám si však na obdobie, kedy k nám bol nasilu ako jeho konkurencia dosadený "Dedo Mráz" so šarmantnou Snehulienkou. Tých sme viac-menej úspešne, a veru aj s veľkou radosťou vyhostili. Pre mnohých boli totiž symbolom všetkého možného, len nie skutočných Vianoc. Tie ozajstné boli s Ježiškom - v tichosti, radosti a často aj v skrytosti.

Pre niektorých Ježiško bol, a možno aj stále je iba rozprávkou, príbehom o chudobnom diaťati, ktorému dobrí ľudia začali nosiť dary a teraz zas on nosí darčeky dobrým deťom. Či tak akosi. Aj keď mnohí v neho neveria, napriek tomu od neho tie darčeky očakávajú. Pre veriace rodiny sú Vianoce dňom Ježišovho narodenia. Narodil sa v meste Betleheme Márii a tesárovi Jozefovi. Hádam sa nenájde nikto, kto by nepoznal tento príbeh starý už viac ako 2000 rokov.

A možno to je dôvod! V dnešnom svete, kde sa staroba "nenosí", kde domovy dôchodcov a kontá plastických chirurgov či kozmetických spoločností praskajú vo švíkoch, tam "starý" Ježiško už nemá miesto. Je potrebné ho vymeniť za niečo trendy či "in", skrátka za "mladší" model! Potichu, nenápadne, aby si to nikto nevšimol. Možno aj takouto cestou. Veď keď dieťaťu niečo napíše Ježiško, tak to musí byť pravda! A ty, rodič, zariaď sa, ako chceš! Je len na tvojej šikovnosti a fantázii, ako sa z tejto skrumáže dostaneš!

Je len na nás, milí rodičia, pre koho sa rozhodneme. V konečnom dôsledku pre dieťa ani nie je tak podstatné, kto tie darčeky nosí, ako to, že je tu niekto, komu na nich záleží, kto ich chce potešiť, kto ich chce obdarovať. Pravý zmysel je niekde hlbšie. Ale aby som stále len nekritizovala, v liste bolo aj niečo, čo sa mi páčilo a s čím sa s vami rozlúčim:

" Posielam Vám lásku, pokoj, svetlo vianočné,

nech sú tieto sviatky pre Vás všetkých zázračné."

P.S.

V susednom Česku niekoľko mladých ľudí iniciovalo začiatkom decembra 2008 Petíciu za záchranu Ježiška a ďalších vianočných tradícií. Išlo o súčasť projektu, ktorý chce do detských myslí vrátiť českého Ježiška a Santu Clausa poslať späť, kam patrí – do Ameriky. Ako by takáto iniciatíva dopadla u nás? 

Foto: Twitter

Prišli Vianoce, aj keď vlastne ony prichádzajú pomaličky už od jesene. Často vidím, čítam, počujem názory, ako je to zlé a ako niekto na nás niečo tlačí a nás vlastne znásilňuje. Vždy ma pri tom napadne iba vzťah ponuka-dopyt. Verte mi, že ak by ľudia vianočné veci, ozdoby, sladkosti, čokoľvek nekupovali, nezaujímalo by ich to, tak by to nebolo. Ak niekto niečo nechce, nedonútiš ho, ak to nie je vyslovene slabučká povaha. A verím, že väčšina z nás sme plnohodnotní, svojprávni ľudia. A na základe nás, našich preferencií a (aj nákupných) zvykov je to celé tak, ako to je. Ja sa nesťažujem. Nevadia mi ani vianočné reklamy, dekorácie, svetielka. Komu vadí, že je tým v predvianočnom období zaplavený, môže predsa úplne bez problémov TV, počítač predsa nezapnúť, na nákup poslať radšej ocina, alebo ho objednať až domov, dnes sa dá už všeličo. Sťažnosti typu chcel/a by som mať doma rodinnú pohodu bez toho a toho a reklamy a pod... však ale kto tú TV kúpi? Pustí? My televíziu nemáme a vôbec mi nechýba. Vianočné reklamy vidím iba pár sekúnd na youtube, ak púšťam deťom piesne a pod. podľa môjho výberu (a po 5s ich viem vypnť, ak sa mi nepáči, a bola by som schopná aj youtube nepustiť ak by mi to vadilo), a potom vidím tie, ktoré si dobrovoľne vyhľadám, lebo sa mi páčia alebo mi ich niekto odporučil (a potom sa mi páčia) 🙂

Čo sa výzdoby a svetielok týka, mňa vždy zahrejú pri srdci. Moje deti ich tiež milujú. a neprechádza ich to po 2, 10 ani inom počte dní, naopak sa bojím že budú plakať keď konečene stromček (čo my sme si vyzdobili na zač. decembra) dáme po novom roku dole. Každé ráno ma syn budí a prosí ma, aby som svetielka na stromčeku zapla. A menší ho zasa ide skontrolovať, či teda fakt poriadne svieti a je to ten, čo včera. Každé ráno, odkedy ho máme 🙂 Je to krásne a milé, pozerať sa na ich rozsvietené očká. (Potom pokračujú a ukazujú, aby som zapla aj svetielka na oknách, aj keď ja by som ich najradšej zapla až večer 😀). Ak má niekto chuť vyzdobiť si strom neskôr, alebo až na Štedrý deň, alebo si ho hoc aj nechať celý rok, je to predsa jeho voľba. Pretože ja to vidím tak (a aj všetky vianočné piesne, ktoré mi idú hlavou už od novembra), že Vianoce sú o radosti, šťastí, láske. A ak niekomu niečo, čokoľvek, robí radosť, tak prečo nie? Prečo nepočúvať takú peknú radu, ktorá nám je spievaná čím ďalej tým častejšie, čím bližšie sme Vianociam? Prečo by sme mu do toho mali hovoriť? Urobme si tak, ako nám to vyhovuje a nás teší, a on zasa tak, ako to teší jeho.

Nemávame doma Ježiška. Nie sme veriaci tak sa snáď nebudeme na niečo hrať - deti to vycítia. Naopak, keby ste videla ako sa moje deti tešia, ako im každý deň žiaria očká, ako rozumejú Vianociam a rozprávame si o všetkom... U nás je jednou z hlavných zásad pravda a ak v niečo neverím, nebudem si vymýšľať a tváriť sa a hrať sa na niečo. To by nebolo ani trochu vianočné, ani kresťanské, ani nijaké iné pozitívne. A ak neverím v boha ani ježiša ani nič podobné, nebudem snáď presviedčať deti, že nejaký ježiško niečo nosí cez okno. Naopak - u nás je toľko lásky, malý vie že darčeky si dáme lebo sa ľúbime a aj on, keď bude chcieť, nám dá darčeky /nakreslí niečo napr., ale samozrejme nemusí, je to na ňom.../ Ježiško mne osobne nikdy, ani ako dieťaťu, neprišiel ako niečo uveriteľné alebo niečo wau, práveže (pre mňa) to celé bolo mätúce, plus v reklamách mikuláš, ježiško, santa, mne to príde funny, ako tie deti vlastne vedia čo a ako. Holt internacionalizácia - ale to je v poriadku, to je dnešný svet, inak to byť nemôže, keď je internet a všetko okolo. A ja to akceptujem, nemienim bojovať so svetom ako je, my si ho taký predsa robíme a je to úplne ok. Tradície sú rovnako dôležité, ako aj pokrok. Nedá sa to zastaviť. Pre nás sú Ježiško, Santa, Mikuláš rozprávky, čo mu rada hovorím, ale je vždy jasné, že si hovoríme príbeh. A naše Vianoce, náš domov, naša rodina sú realita. Keď som ja ako malá zistila že ježiško nie je (4r.) (verte mi všetky deti to zistia, skôr či neskôr, a to je tiež úplne v poriadku) - nám to povedala učiteľka v škôlke, iným to povie ujo ako som poznala kamošku, alebo hocikto, kamoš to zistil sám ako malé dieťa), bola som akurát zmätená, že prečo taká zbytočnosť, však čo je zlé na darčekoch a láske od rodičov, prečo nejaká postava ktorú som si ani nevedela predstaviť (bábo niečo podáva cez okno? alebo ako?). ALE - je to zasa o ľuďoch a ich radosti a šťastí. Takže ak niekto chce túto ježiškovskú tradíciu mať, je to absolútne na ňom a je to zasa raz v poriadku a správne. Lebo ja verím, že správne je to, čo nikomu neubližuje, ale naopak nosí radosť. Ja som maximálne spokojná s našimi Vianocami a zvykmi, ktoré niektoré preberieme, a iné si prispôsobíme, ďalšie si zasa vytvoríme vlastné - sú nádherné a hlavne deti sa tak tešia, že nič iné tak v roku nie je také žiarivé a radostné, ako naše Vianoce - spolu so svetlami, hudbou, zdobením, pečením, spievaním si, čítaním si... u nás proste "ježiško" nefunguje a ani nám nechýba, nemá prečo - a  ani santa ani iná imaginárna postava, a na iných miestach títo sú zasa nevyhnutní, tak, ako to kto cíti. U nás je radšej ešte viac lásky a tešíme sa, ako pozerám na svojich synov, snáď ešte viac ako iné deti. Ja milujem Vianoce a Flori je v tomto zdá sa úplne po mne (menší ešte uvidíme, predsa len najviac ho zatiaľ teší stromček, lebo to má pred nosom)... my sa len prechádzame po vonku a Flori je celý nadšený, tam sú svetielka, tam je stromček, bude snežiť (to si želá veľmi), nahé opadané stromy (ako padalo lístie si to všimol a každému to rozpráva, že ide zima stromy sú nahé a príde sniežik - a ideme električkou a on na celú električku vykrikuje "Vianoce!" "Svetielka!" "Stromček!" keď ich vonku vidí, a aj zamračení ľudia sa pousmejú...). Vianoce je top časť roka a nemusíme byť veriaci, boli aj pred vierou, a je na nich toľko čara že "čarovný ježiško" je pre nás naviac. To je môj názor a podľa neho sa riadim, tak, ako sa každý má a bude riadiť zasa tým svojím. Že Vianoce majú byť pre každého také, ako mu urobia naviac radosti. A je jedno, či ježiško, či santa, či morská víla s hlavou chobotnice, alebo lietajúci svetielkujúci pes - ak sa z toho tešia deti, ak im žiaria očká, ak aj dospelí sú s tým spokojní, tak kľudne. Peace on earth hlavne, tak, ako to odkazujú aj kresťanské, aj nekresťanské (nielen) vianočné songy.   

Myslite si o tom, čo chcete, no jedna vec, čo nechcem týmto článkom vyvolať, sú hádky. Čo ma totiž dostalo v poslednom čase je napr. aj názor, že neveriaci by nemali vianoce riešiť a nemajú ich čo oslavovať. Prosím, tento názor, ak ho máte (nech sa páči) si nechajte pre seba, lebo nikomu radosť neurobí, akurát hádky a tie sú zbytočné. Tento článok má byť o tom, že Vianoce sú o radosti, šťastí, pohode, pokoji a láske. Preto sa k nemu už viac radšej sa nevyjadrím, iba zopakujem, že stromčeky, darčeky, oslavy boli aj pred kristom, a kresťanské sviatky z nich spravili až postupne a niečo pomenili (v podstate taký starodávny "marketing", aj ten anglický názov christ-mas vznikol až neskôr a je to práve z toho istého "marketingového" kresťanského dôvodu, aby do sviatku tak silno toho Krista zasadili... ale každý, hlavne kresťania, si samozrejme môžu myslieť čo chce ak mu to spraví radosť či sebavedomie...). A hlavne, čokoľvek robíme ako rodičia, si myslím že je pre šťastie svojich detí, pre mňa aj Vianoce (a tiež pre moju radosť ale tá je druhoradá...) a ako vravím, treba hlavne robiť každý, čo mu urobí radosť po jeho, a neriešiť a nezakazovať druhým čo teší ich, nemudrovať do nich, čo majú či nemajú robiť, ale hlavne im nechať ich pokoj, ich radosť, ich dobrú náladu, hlavne ak nikomu neubližuje (sranda, ale hlavne takí tí zarytí kresťania majú potrebu stále niečo zakazovať prikazovať a mudrovať, jasné - je to od človeka k človeku - a chválim tých, čo to nerobia, no ja ako neveriaca osobna nemám potrebu ani moslimovi, ani kresťanovi, ani nikomu inému hovoriť, ako má byť šťastný a čo nemá robiť aj keď mu to radosť robí a iným neubližuje... ale to som ja...). Ak im hoc aj imaginárni bubuláci robia radosť, nech si slávia tých... ako dieťa som do kostola chodila a aj v zbore kostolnom spievala, tak ma netreba poučovať čo ako funguje... aj v kresť. piesňach sa spieva mier,  a preto to tu s toľkou vervou opakujem - lebo to je posolstvo vianoc, prvoradé... nechaj ostatných v pokoji a aj ty buď... 

Ak totiž napíšem, že ten a ten by niečo nemal, vlastne mu to implicitne zakazujem a robím z toho niečo, čo akoby robí "zle". Ja rešpektujem a nemám problem ani negatívny názor na tých, čo v ježiska že nosí dary veria (rovnako santu a vo Francúzsku Pere Noel a tak ďalej) a pritom mi (mne, nevravím iným, každý si to rozhoduje sám) to príde v podstate ako klamstvo - no absolútne ho akceptujem, ak je niekto pre toto rozhodnutý a robí tým radosť, a nikdy by som si nedovolila povedať že by to robiť nemali... lebo nie sú veriaci/alebo Francúzi aj ked vo Fr žijú/ alebo takí či onakí... naopak by som bola rada ze sú radi... nikto nemá predsa patent na dávno slávene sviatky a aj zvyky a rozum tak celkovo... treba jednoducho ostatných a ich zvyky akceptovať alebo sa aspoň do nich nepchať, ak s nimi mám problém  ... "názor", ktorý však ostatných, keby ho počúvli, ich má obmedziť, zbytočne... neviem si predstaviť tak žiť. Skúste aj vy doma tak nežiť a žiť v pokoji a akceptácii a doprajte radosť všetkým, akýmkoľvek spôsobom.

Preto prajem tie najšťastnejšie i najveselšie sviatky vám všetkým, maminy, babiny, tatovia, detičky. Pokoj, všade, doma i inde. A zariaďte sa akokoľvek, len aby ste boli šťastní. Všetci doma. A aj ostatní ako bonus. Ak náhodou nebudú umyté okná, absolútne to nevadí. Ale ak sa nebudete pri večeri usmievať, alebo budete (hlavne maminy) padať únavou, to vadí, tomu sa radšej vyhnite, hm? Nech vás zdobí tá najkrajšia ozdoba, úsmev na tvári, a netreba to s ničím preháňať, max. s pozornosťou deťom, o nich to predsa hlavne je, či? Veselé Vianoce! Užite si ich najviac, ako sa dá! Plné lásky hlavne.

Rutina. Nepriateľ matiek na materskej. Nepriateľ vzťahov. Rival dlhoročného zamestnanca. Rutina je zvyk. Železná košeľa. Úpadok. Ľudia chcú spoznávať, zažívať, obmieňať, prosperovať, získavať, vyťažiť maximum, ísť naplno. Rutina je bežná a my chceme neobyčajný život. Akcia, zážitok, reakcia.

Asi nie som úplne človek svojej doby. Možno som len pohodlná, možno ustráchaná a možno mám trochu viac rada istoty. Keď si opäť v nedeľu uvedomím, že prešiel ďalší týždeň. Keď na jar zisťujem, že Vianoce sú akosi prirýchlo v čudu. Keď si povediem dcéru prvýkrát do škôlky a neprestanem vychádzať z údivu, kde mám tých 52 cm a 3780 g živej váhy. V tej chvíli viem, že rutina je to, čo dáva môjmu životu zvláštny ráz.

Punc istoty a pravidelnosti. Niečoho stáleho a menej prchavého ako iné okamihy. Rutinné ranné túlenie sa v posteli. Vždy tá istá šálka na kávu. Večerný Anjeličku strážničku pred spaním. Recepty od babičky. Krížik na čelo pred ďalekou cestou od mamy. Nedeľňajšie sladké raňajky. Raz za týždeň ryba na obed. Lipový čaj jedine s medom.

Je advent, pomaly sa blížia sviatky a ja vám prajem viac rutiny do týchto dní. Aby ste sa nenáhlili. Netreba zlatiť to, čo už zlatom je. Vychutnávajte. Užívajte každodennosť, jedinečnosť. Buďte pôžitkárom, labužníkom, nie len konzumentom.

Vychutnávajte si rutinné pečenie medovníkov, zahájenie sezóny vareného vína, či karamelovej pálenky. Pomarančové šupky voňajúce z horúceho radiátora. Trhy s priateľmi. Tie isté koledy, rovnaké rozprávky.

Vinše od starých otcov, pochutiny podľa starých mám. Vyšívaný obrus s fľakmi od šalátu a polievky, obitý servis so zlatým okrajom. Babkin slávnostný príbor a dedkove domáce oblátky. Medzi zladenými ozdobami na stromčeku schované srdcovky z detstva. Nebojte sa rutiny.

Mali sme taký nápad - dať všetko pekné vianočné z Koníka na jedno miesto. Čo je podľa nás "pekné vianočné"? Napríklad vaše adventné vence. Medovníčky. Koláčiky. Detské kresby. Detské hlášky. Výzdoba. Vianočné stromčeky. Vianočné outfity vás alebo vašich detičiek. Vianoční domáci miláčikovia. Vianočné vinše. A veľa ďalších vecí, ktoré nám teraz ani nenapadnú, ale ktoré vídame vo feede. Ak ich zachytíme, píšeme vám, no veľa fotiek a krátkych správ nám uniká, keďže máme aj inú prácu. 

via GIPHY

A preto vás všetky chceme poprosiť: 

                    Pomôžte nám spolu vytvoriť Vianočný album!

Zaradíme doň vaše kvalitné vlastné fotky, detské hlášky, alebo trebárs aj recepty či návody na ozdoby 🙂 Podmienkou je, že musia byť vaše, nie stiahnuté z internetu.

Svoje tipy stačí
označiť #vytvor_vianoce, alebo dať do komentára @redakcia,
čím zároveň súhlasíte so zverejnením na stránke aj na facebooku, a naša adminka si ich nájde, posúdi a tie naozaj dobré zaradí do albumu. Pozri si, čo v ňom už je!

Za každý tip na pekné #vianoce od nás dostanete srdiečko.

Vopred vám ďakujeme! 

via GIPHY

Moje rodné mesto je pre mňa najkrajšie práve v tomto zimnom období. Keď sa 6.decembra rozosvieti a rozozvučí na námestí prvýkrát vianočný stromček a mesto je vyzdobené svetielkami. Tento anjel zdobí mesto len v tomto predvianočnom období.

Najznámejšou fontánou v meste je Fontána lásky, ktorá s nachádza na Námestí osloboditeľov pred mestským úradom. Na vysokom podstavci vo Fontáne lásky je súsošie Jar Zemplína, už od roku 1965.

Mestský úrad v Michalovciach.

Vo vnútri budovy sa nachádza najväčší Betlehem má dĺžku 5 metrov, šírku  2,10 metra a najvyššia postava 1,75 metra. Pán Igor Svítok zo Slovenských rekordov potvrdil, že ide o ustanovujúci slovenský rekord. Vyrobili žiaci základnej školy a tým vytvorili ustanovujúci rekord v stavbe betlehema z papiera technikou papierového pedigu. V betleheme boli vytvorené postavy Márie a Jozefa, Jezuliatko v jasličkách, anjel a tri ovečky. Súčasťou diela boli aj stromy zhotovené rovnakou technikou.

Pohľad cez mesto.

Nočná prechádzka s vianočnou atmosférou. V stánkoch cítiť vôňu vareného vína, punču, pečených gaštanov, karamelových jabĺk a iných dobrôt. Toto obdobie je pre mňa najvzácnejšie.

Každý v dnešnej dobe sa naháňa za darčekmi, no najväčší dar je, ak je človek zdravý a má s kým stráviť sviatky. Je mi smutno keď viem, že ani tento rok si ku stolu nezasadne moja milovaná babka a ani môj dedko no teším sa, že mám svojich rodičov, sestru, manžela a moje milované deti. 

Toto srdiečko pribudlo len teraz v decembri.

 Svetielka, anjelik, gule a ozdobené stromy v meste vyzerajú nádherné.

Fantastické.

Dokonca aj ryby v bazéne majú vianočnú výzdobu.

Neuveriteľný zážitok. Som rada, že nielen ja, ale aj moja rodina žije práve v tomto meste.