Týždne i dni nás ľudí sú aj o radosti z okolia. Stačí si veci viac všímať a nachádzať v nich zmysel a zrazu je aj na tvári viac úsmevu 🙂 Dôkazom je aj nový Týždeň zo života mamičiek.

• Nech mi nikto nehovorí, že žena/matka nedáva teplo rodine - pes natlačený pri brušku, krpatá nohy vyložené na mojej hlave a tata nohy cez moje nohy. Všetci na mojej polovici postele a na tej druhej polovici spia plyšové zvieratká. Byť mamou je úžasné!

• Chodím si do jednej predajničky kupovať prírodné kvapky na imunitu pre moju 3,5-ročnú dcérku. Vždy tej pani rozprávam, aká je tá moja malá neposedná, stále niekam uteká, nedokážem ju udržať na mieste a ešte aj keď sedí, tak stále hojdá nohami. No proste malé šidlo, veľký živel. A pani vždy taká dojatá so slzami v očiach mi hovorila, aby som bola rada. Minule som vošla do predajne a za pultom sedelo väčšie dievčatko, papalo pečivo a malo podbradník uviazaný okolo krku, naše pohľady sa hneď stretli a keď som prišla bližšie, všimla som si, že to dievčatko bolo handikepované. Vzapätí prišla tá pani a hneď dievčatku začala utierať pusinku, lebo nezvládalo samé to pečivo spapať, padalo jej z pusy (nebolo to nič nevkusné) a hladkala ju a chválila za každý úspech požutia. Ja som cítila taký zvláštny pocit a opýtala som sa tej pani, či je to jej dcérka a ona s takou hrdosťou a pýchou povedala, že áno. Dievčatko okrem silného smiechu nevydávalo žiadne iné zvuky. Medzi ním a tou pani bolo toľko lásky, že by som si kľudne za priehrštie mohla zobrať, ak by som potrebovala. Bolo vidno, že dievčatko je úplne odkázané na svoju maminu, na pani, ktorá vždy mala dojatie v očiach, keď som jej rozprávala o svojej malej neposednici. No pre zmenu v ten deň som so slzami v očiach a dojatím odchádzala z predajne ja.

• Dnes je ten najkrajší deň v živote, sestre dnes oznámili, že malý sa po 7 rokoch na 99,9% postaví na nohy a bude chodiť vďaka modernej medicíne taká som šťastná.

• Som hrdá na svojho syna. Sme v nemocnici, dovolili nam vychádzku na námestie a malý tam zbadal obchod s darčekmi. A hneď povedal: "Maminka, poďme kupiť darček pre tatinka, keď tu nemože byť s nami" Vôbec nechcel hračku pre seba, ale myslel na ocka. Skvelé dieťa 🙂 Moc ho ľubim.

• Karolínke silný moč z antibiotík podráždil pišuľku. Tak sme išli k doktorke po radu. Vošli sme do ambulancie, Karolína stiahne nohavice až po kolená a zahlási: „Pani doketa, kukni moju pitulu, tííííípeeeee!!!“ [Pani doktorka, pozri sa na moju pišulku, štípe.] Ľudia, tri dospelé ženy plakali v tej chvíli na kolenách od smiechu

...aj žena!  A žena ich dokonca prežíva všetky naraz! 

1.   Život ženy -  častokrát prežitý v istom kolobehu, v ktorom každá z nás spoznáva dennodenne radosť aj šťastie, smútok aj plač.

2.   Život matky - ktorá porodí a vychováva svoje najkrajšie deti na svete, chráni ich a stráži ako šelma, ktorá by bola ochotná pre ne aj vraždiť.

3.   Život dieťaťa - pretože aj napriek veku sme niečie dieťa a naši rodičia nás milujú po celý náš život v ktoromkoľvek období dospievania. 

4.   Život manželky - priateľky - ktorý je nielen o láske a porozumení, ale aj o starostlivosti. Sme našim polovičkám oporou, láskou, no neklamme si, aj matkou. Po čase sa nám otvoria a sú ako deti, ktoré treba maznať a ťuťuškať 🙂 To oni radi, že? 🙂 

5.   Život kuchárky - áno áno áno, kuchynka, hrnce, olej, cibuľa rozpražená na panvici, zemiaky, špinavé riady, deti hladné, muži hladní, viac netreba dodať, že? 

Kde-tu dnes vyšlo slniečko aj zapršalo. Príbehy mamičiek však vznikajú v každom počasí a preto je čas uverejniť ďalších päť.

• Hláška z ihriska: Idem s kočíkom v parku so synom (10m). Zastaví chlapec, cca 3r, a vraví: "Čo pani, ako sa darí s bábätkom?" V šoku odpovedám: "Dobre." On: "A papá všetko?" Ja ďalej v šoku: "No papá všetko." On: "A kaka ako má?" Ja: "No dnes ešte nekakal." On: "Ešte bude, do večera je ďaleko." V tom príde jeho mama a vraví mi: "Viete, máme doma bábätko a všetko počúva a mudruje potom..." No strašne bol zlatý a ešte aj šušľal krpec jeden.

• Zobudím sa na to, ako niečo mega buchlo. Ja už som rozospatá hladala malého. Pozriem sa lepšie a to ten moj starý na zemi sa váľal, že sa mu snívalo, že malý spadol z postele a on skočil za ním 😀 Ja plačem ešte teraz 😀

• Kubko tlačil ako besný, zrazu rana ako z dela a bolo to vonku. Hovorím si: "Hmm, ty tam budeš mať pekne naložené mucinko." Rozbalím ho a tam taký malý strek, tak som ho začala utierať ešte som si v duchu pomyslela, že aké fajinské sú tie plienky, že tak pekne sajú. Dám pod neho čistú plienku a vytiahnem celú žltú ruku. Tak ho s napätím otočím, že asi som ho zlé utrela. Ženy, ten bol tak okakošaný, komplet celý. Chrbát, krk, dokonca aj vlasy. Ja doteraz neviem ako sa mu to podarilo a ocino ešte povie: "Však skús sa ty vytoto po ležiačky. Tiež by si si aj vlasy pohnojila, keby ti mama plienku slabo zatiahla."

• Dnešná hláška môjho syna. "Naša pani učitelka má také isté veľké cicky, ako máš ty mamina. A ja že: "Ako to vieš?" "Veď vidím, keď sedím v prvej lavici a ona nosí také tričká, že keď sa nado mnou nahne, vidím jej ich skoro celé." Všímavý chlapec 🙂

• Ja už na toho môjho chlapa nemám slov! V spálni niečo strašne smrdelo. Pod posteľou som našla malého gumáky, a tak som žiadala od mm vysvetlenie. Odpoveď: "Boli sme hádzať hnoj, preto mal malý gumáky." Na môj prekvapený výraz, že prečo boli pod posteľou pokračoval: Lebo malý bol unavený, tak ho išiel dať späť a vyzúval ho v posteli. Tak som počítala do 10 a pokračovala som. Na otázku, či mu vôbec nevadilo, že smrdeli, opovedal, že nie, veď aj on bol celý od hnoja. Poslednej odpovede som sa bála. "A ako si ho uspal?" "No normálne. Ľahol som si do postele s ním." V montérkach! Mám ho zabiť teraz, či až potom? 😀

Dnešný výber zo života mamičiek sme venovali netradične mužom a manželom. Pretože smiať sa na nás dá naozaj často 🙂

• Včera si v Lidli kúpil manžel vysielačky. Bola to osudová chyba. Jednu "venoval" susedovi a nič iné nepočujem, len: "Ahoj ahoj, tu orol, si tam sokol? Už máte navarené? Prepínam." "Áno áno, tu sokol, už máme navarené, prepínam," a stále dookola

• Perla dňa: Manžel sa ma pýta: "Počuj, kedy máš tú besedu?" "Akú besedu?" "No to, neviem ako sa to volá. U gynekológa." "Myslíš poradňu?" "Áno áno, to som myslel." Že besedu 😀

• Včera večer sme išli spať a MM zas chrápal (posledné noci stále, bez prestávky). Tak som si povzdychla a zúfalým hlasom poznamenala: "Bože, Paťko čo mám spraviť, zas chrápe, zas bude celú noc len chrápať?" A Paťko pohotovo odpovedal: "Vezmi varechu a preplieskaj ho." No nemohla som sa udržať, výbuch na celú spálňu. To čo mu napadlo 🙂

• Debata včera s mužom v posteli o vesmíre a meteoritoch a jeho záver: „Naša Zem je v porovnaní s celým vermírom malá ako omrvinka. Vidíš a tebe je za ťažko zájsť do Lidlu (vzdialený od nás asi kilometer)." Umrela som!

• Môj chlap: "A to môžeš rodiť aj v noci?" A ja na to: "Nie, len medzi ôsmou ráno a 22-ou večer, aby som nerušila nočný kľud." 😀

Ach jááááj, starnem, už mám 4 mesiace.

Čo už viem:

Slovná zásoba:

Viem povedať gigigi. Mama sa to snaží napodobniť, ale nerobí to presne ako ja, ona pri tom neslintá a nerobí slinové bublinky. A bez nich to nie je ono predsa!

Viem chrčať tak strašidelne, az sa oco zlakol, ked som to na neho rano spustila. A viem aj brrrrrm az mam od sliniek cely ksichtik. A viem aj kecat riadne, aj vela aj nahlas, ale mama mi to nevie zapisat, dokonca ani foneticky /aaaoo, ao, e, maaa, ej, hehe+nezapisatelne/

Motorika: uz viem chytat veci do oboch ruciciek samostatne, dokonca aj veci, ktore sa nachadzaju naboku od mna, alebo jednoducho niekde v mojom dosahu. Rada chytam fotrovcom brile a nechavam na nich svoje otlacky prstov. Mama si dava vlasy do copu, ale aj tak ju viem chytit za tych par jemnych malych na zatylku. A hlavne uz si viem chytit moju milovanu dudulku a hrat sa s nou, vyberat si ju z pusinky a davit naspat a to opakovat dookola a dookola. Samozrejme, ze obcas sa netrafim, ale tak trenujem casto, uz to bude len lepsie. V kociku sa viem hrat so zavesenymi kacatkami a v kosiku so zabinkami. Chytit, potiahnut a sup do pusy. Tam viem spolahlivo nasmerovat vsetucko vsetko.

Tradičný piatkový výber zážitkov zo života mamičiek sme dnes presunuli na pondelok, aby sme vám rozveselili začiatok týždňa 🙂

• Nedávno som zažila jeden veľmi pekný okamih s mojím 3-ročným synom. Už približne 8 rokov sa nemaľujem a len občas mi to napadne, tak 1-2 krát za rok. Minule som sa nudila, tak som sa vymachlila. Môj syn prišiel ku mne a vraví mi: "Maminka, prečo máš také iné oči?" Odpovedala som mu, že sa to chlapcom páči, keď je dievča namaľované. On mi na to v momente odpovedal: "Maminka, umy si tie oči. Mne sa to nepáči. Mne sa páčiš, keď si čistá. Pre mňa to robiť nemusíš."

• Pracovala som na call centre, kde sme sa predstavovali určitou formulkou a keď som potom raz prišla z práce do obchodu, zahlásila som: "Dobrý deň, dialóg, ako vám môžem pomôcť?" Ten trapas ako na mňa predávačky pozerali, uff.

• Príde ku mne Matej, sadne si na mňa, pozerá, pozerá, ... naraz sa usmeje, oboma rúčkami mi stlačí prsia a hovorí: "Aké fajné, škoda, že aj netrúbia."

• Dnes vravím synom: "Ak sa okamžite nezačnete k sebe chovať ako bratia a neprestanete si škaredo nadávať, tak na Vianoce s nami nebudete, to si píšte. A keď už si musíte nadávať, tak aspoň použite v slovách ovocie alebo zeleninu, nech to vyzerá lepšie." Poobede z vonku strašné kriky, išla som sa pozrieť a moji drahí chlapci prejavovali k sebe tú bratskú lásku takto: "Počúvaj ma ty zemiak hnilý, pohneš sa už konečne pre tú loptu!" "Ja som ju tam nekopol ty tekvica dutá." Pozreli obidvaja na mňa, že ich sledujem a vravia: "No čo, takto ti to už vyhovuje?"

• Utekajte pohladiť a pobozkať vaše deti, kašlite na to, že pomaľovalo stenu, postrihalo vaše obľúbené tričko, olialo mrkvovým džúsom bielu sedačku, že má stále zodraté kolená na nohaviciach, že má 3 roky a stále má plienky, že má vonku "amoky", ... To sú také nepodstatné veci! Milujte ich ešte viac, veď si uvedomte, aké máte šťastie, že máte doma krásne, zdravé a hlavne živé dieťatko.

Anjeličku, môj strážničku,
uzamkni predo mnou chladničku,
opatruj moju telesnú schránku vo dne, v noci,
no najmä po 18-tej hodine buď mi na pomoci.
Vtedy sa končí idylka,
som ako pažravá kobylka...
Opancieruj všetky hrnce a pridaj ostnatý drôt,
ochraňuj ma od dobrôt.
Večermi dostávam záchvaty hladu,
hrozí, že budem mať dvojitú bradu.
Zatiaľ mám váhu ešte v norme,
radšej už o tom nehovorme...
Dovoľ mi zjesť len ovocie či zeleninu,
nie hranolky, čipsy či inú gebuzinu.
Z dosahu vezmi kešu oriešky,
nech nemám stravovacie prehrešky.
Nech ich radšej mravce zožerú,
ja ešte nechcem ísť do zberu...
Anjeličku, môj strážničku,
nezabudni na mrazničku.
Hoc aj prežijem ukrutné muky,
nedovoľ mi chúťky na nanuky
Roztop všetky zmrzlinové kornútky,
odplaš hriešne pohnútky.
Zbav ma zlého lízania sladkostí,
nech ma telo poslúcha a nezlostí.
Už teraz som ako v treťom mesiaci,
nevidím zhora ani svoj pipík visiaci.
Túžim mať tehličky a nie vankúš z tuku,
drž nado mnou svoju ochrannú ruku...
Anjeličku, môj strážničku,
ustráž predo mnou i špajzičku.
Zatvor ju aspoň na tri zámky,
číhajú tam samé mňamky.
Čokolády, čipsy, keksy,
po ich zbagrovaní prestávam byť sexi...
V plavkách musím vtiahnuť brucho,
nejde to celkom jednoducho.
Tento krycí manéver je nebezpečný,
keď na kúpku namotávam krásne slečny.
Zadržiavaním dychu môžem stratiť vedomie,
ber to prosím na vedomie...
Nauč ma piť neperlivé minerálky naše,
a nie osladené farebné žbrndy z fľaše.
Anjeličku, môj strážničku,
vylepši moju kondičku.
Pomocnú ruku mi daj,
na gauči pred telkou ležať nenechaj.
Presvedč ma, že na dráhe desať vytrvalostných koliesok viac dá mi,
než desať koliesok trvanlivej salámy.
Osvieť ma, nech si idem občas zahrať tenis,
pri sexe predsa nestačí len veľký...kreativita.
Zakáž mi tučné syry a klobásku,
nech aj vonkajšou krásou zabojujem o lásku.
Posaď ma častejšie na bicykel,
do jedálnička zaraď strukoviny a kel.
Ukáž mi občas čaro fitka,
nech nevyzerám ako trasorítka.
Anjeličku, môj strážničku,
vyslyš túto modlitbičku.
Chcem mať štíhlu figúru,
na baby pôsobiť jak guru.
Vycikaný som a zúbky umyté,
napriek tomu ako vlčiak snorím po byte.
Hľadám, čo mi mama napiekla,
viem viem, nemal by som...
Pôjdem za to do pekla.
Schovaj predo mnou misu,
kam uložila tiramisu.
Pokušenie nech horko zaplače
a ja do hlavy pred spaním už nenatlačím žiadne koláče.

Slniečko vyšlo a k nemu sa hodí aj ďalší Týždeň zo života mamičiek. Po malej sviatkovej pauze vyberáme znovu päť vtipných a milých zážitkov. Posúďte sami:

• Tak mňa už materská demencia dostihla v plnej miere. Ráno som zaviedla deti do inštitúcií a cestou domov som sa zastavila na tržnici kúpiť nejakú zeleninu (samozrejme už bez detí). Ako to predávač vážil, tak zobral aj čo mal pripravené ďalší kupujúci a ja automaticky: "To neber, to je ujove."

• Malá včera nemohla v postieľke zaspať, tak začala vymýšľať: "Maminka, kakáám!" Keď som dlhšie nereagovala, začala kričať intenzívnejšie a ešte pridala: "Maminka kakám, KLUCINÁL, kakááám!" Tak to som už nemohla, v duchu som sa pučila od smiechu, vybrala som ju z postieľky a ona zasa dosiahla svoje.

• "Maminka, pjačeš?" "Áno, Radi, plačem." "Pječo?" "Lebo som nahnevaná a veľmi unavená." "Hnevaná si? Nepojsúcham?" "No veru, zlatko, neposlúchaš." Cupot preč, za chvíľku prišiel s rolkou toaletného papiera, podal mi ju a hovorí: "Na, utji sopeľ. Daj pyžamo a idem spinkať, dobje? A keď bude Aďko spinkať, daj si kokojádu a nepjačkaj. Ja tá juuubim maminka." Aj ja teba anjelik." :-*

• Kamarátka sa ma spýtala, aké to je byť mama a či sa nezmenil vzťah medzi mnou a manželom, lebo toho sa najviac bojí, že bude zanedbávať manžela a ako to bude zvládať. Hovorím jej: Každá to prežívame inak. Pre mňa je byť mamou ten najkrajší pocit. Som ňou iba necelé tri týždne a za ten čas som sa každý deň rozplakala minimálne raz pri pohľade na to malé, milé, krehučké stvorenie závislé len na nás. S Ďurim sa nevieme vynadívať na to, aké hádže ksichtíky. Akurát minule sme sa rozprávali, že je sranda, z čoho všetkého sa zrazu dokážeme tešiť. Napríklad z toho, že sa každý deň pokakoší a z toho, že poriadne prdká 😀 A či sa zmenil vzťah medzi mnou a manželom? Áno, zmenil a len a len k lepšiemu. Stále ma hladká a opakuje, aký je hrdý, že ma má a že som ho urobila najšťastnejším mužom na svete. A masáž mám každý druhý deň (snáď mu to vydrží čo najdlhšie). Z môjho pohľadu som dosiahla najvyššiu možnú métu v mojom živote. Mám rodinu s mužom, ktorého milujem. Takže ja materstvo len a len odporúčam 😉

• Stojíme v rade pri pokladni a Sofi má kinderko v ruke. Pred ňou dievčatko, ktoré prosilo mamku, aby jej kúpilo tiež. Mamka povedala, že nemá už peniažky, že nemôže. Sofi na mňa pozrela a vraví: "Mama, môžem dať dievčatko vajíčko?" Poviem vám, ostala som v úžase a aj hrdá. Na deťoch vidíte tú vašu snahu vychovať z nich dobrého človeka. Joj, takú radosť mám z nej.

Ahojte všetci!

Je to neuveriteľné, ale už mám za sebou celý ŠTVRŤROK v starostlivosti mojich rodičov a aj ja, aj oni sme to prežili. Chcete vedieť, čo mám nové za tretí mesiac?

Ako si tak rastiem a múdriem, rozhodla som sa tento mesiac pre hry z tematického okruhu o princeznách:

Hrám sa na Šípkovu Ruženku – to som párkrát tak dlho spala v kočíku pri okne, až bola mama z toho celá prekvapená a spala som tak dlho, až kým neprišiel krýsny princ na bielom koni...eee, vlastne mama a nezobudila ma.

Na kráľovnu zo Snehulienky – to sa pozerám do zrkladla a pýtam sa, kto je najkrajší na tomto svete. Zrkladlo odpovedá obrazovo a ukazuje mi tam obrázok krásneho babätka.

Na princeznú so zlatou hviezdkou na čele – to som si vyškrabla hviezdičku, no dobre, takú čapatú, nad nosík skoro na čelo, ale potom mi mama ostrihala nechtíky, keď som spala, tak uť sa to hrať nemôžem.

Celkovo už dvanásty týždeň žo života mamičiek prináša pravidelný výber piatich milých a pekných príbehov. Ani tentokrát nezostanete bez úsmevu na perách 🙂

• Volala som so švagrinou, chcela ma povzbudiť pred zajtrajškom. Hovorí: "Jajuška, neboj sa, vieš ako sme si depilovali nohy, ja som to nevydržala a ty si pritom skoro slintala. Si proste sado-maso, pôrod ťa nepoloží." 😀

• Ráno mužovi vravím: "Prosím, vyber s chladničky jogurt pre malého a daj mu ho pokiaľ si umyjem vlasy." (malého veľmi obľúbený jogurt "srdiečko") A on po mne kričí: "Lucia, veď on to vôbec nechce jesť ako ho je pri tebe." Prídem vám dole a on ho krmí smotanou na šľahanie.

• Stojím v rade, pred nami pani vyberá drobné. Nakoniec nemá, vzdychá, vyberá papierový peniaz. Matej ju pozoruje a hovorí: "My máme peniažky, v skrini! Pozrieš doľava, doprava a hore ich má mamka vo fľaške. Ti donesiem, keď chceš." No zbohom. A ja som si myslela, aká som nenápadná, keď si do fľašky ukladám mince. A on ešte zaregistruje aj to moje kuk doľava a doprava.

• Vážny rozhovor so synom: "Maminka, vieš, ja som tak rozmýšľal, keď si nájdem frajerku a ožením sa s ňou, tak budeme bývať všetci spolu ako veľká rodina." "Peťko, ale veď si postavíš svoj domček a k nám budete chodiť na návštevu." "Nie, maminka, zhodíme strechu, pristavíme izby a tam budem bývať ja so ženou, aby si nebola ďaleko." "A keď bude chcieť bývať inde?" "Nech si byva!" 😀

• Kuknem do chladničky, tam na mňa žmurká veterník poliaty karamelom, veľký ako moja hlava, tak som si s ním potykala, však už čoskoro si nebudem mať čím ospravedlniť tieto moje sladké výpadky.

Aj tento týždeň sa nazbierali pekné príbehy zo života mamičiek, ktoré rozosmejú, potešia i podporia. Prajem pekné čítanie a oddychovanie 🙂

• Tak si idem na gyndu na vyvolávačku, s tým, že problémy s menzesom mám už roky, a že tehotná naisto nebudem, keďže prvého drobčeka sme mali horko-ťažko po IUI a doktor povedal: "Veď tam je bábätko." Ako kukala som jak puk a ešte že 12. týždeň. Keď som odtiaľ doniesla fotku zo sona a dala ju mm, tak jeho prvá reakcia: "Nemáme náhodou nového poštára?" A potom to úplne zabil, keď som mu povedala, že termín mám v septembr. On na to: "V septembri, to ako tento rok?" No vtipný je ten môj manžel :D

• Namiesto antikoncepčných tabletiek som omylom 10 rokov brala antidepresíva. Teraz mám 4 deti a je mi to jedno.

• Dnes sme sa na poobednej káve u starkej opýtali, že čo by chcela na narodky (91r.). Očakávali sme každoročnú odpoveď, že ona už nič nepotrebuje a preto sme vyvalili oči, keď nám zahlásila: "Ja chcem ten satelit Magio." "Preboha starka, to by ti bolo načo?" A ona: "A čo nepozeráte tú reklamu, zastav, pretoč, pusti znovu? Aj ja by si v tom paneláku furt Masláka pretáčala." Zase nám tá žena vyčarila úsmev na tvári, ako stále 🙂

• Nadránom buchnutie, šok, vyštartovala som, koľko som vládala s boľavým chrbátom do polosedu a vyplašene kukám po miestnosti. V tom sa mi spoza postele ukázala strapatá hlavička, ktorá sa štverala späť hore a hovorí: "To nič mami. Spi. Iba som spadla z postele do krista!"

• Ženy? Aj vy dôverne poznáte a doslova "milujete" ten pocit, keď niekam idete s mužom, aj s deťmi (dieťaťom)? Beháte po dome ako bláznivé, chystáte deti, prezliekate, prebaľujete, balíte. Myslíte na všetko, proste od plienok, cez čisté oblečenie na prezlečenie (ak by náhodou), niečo pod zub, ak by náhodou vyhladli, keksík do auta, ak by im bolo dlho, čaj do fľaše a ešte jeden do druhej, ak by náhodou došiel, utekáte pre foťák, kontrolujete, či je nabitý (uf , vlastne áno, nabila som ho včera), deku, ak by sa zozimilo, hračku pre dlhú chvíľu..a proste milión päť vecí. A keď je už konečne všetko pochystané (z vás idú kropaje potu), ide rad na vás, aby ste zo seba v rýchlosti spravili človeka. Tak z dverí už na vás vykrikuje muž, s čistou hlavou a výrazom "život gombička": "Kde si preboha toľko, koľko ťa máme ešte čakať?" A ešte ma dorazí v aute, keď sa ma opýta, že kde som mu dala jeho mobil, jeho peňaženku a podobne. A medzitým, ešte utekám napríklad po lyžičku na výživu. Milujem túto chlapskú bezstarostnosť.

Určite to poznáte. 3roky na "materskej" znamenajú každodennú rutinu. Variť, prať, upratať, škola, škôlka, možno občas káva s kamoškou či rodinná oslava. Večer uložit deti, možno telka a možno nástup na "nočnú".

Veď to poznáte. Čas, keď ste hore...

...decká sú živé a zdravé, no vám sa zdá, že niekedy až príliš.

...manžela či priateľa by ste občas vymenili a niekedy by ste ho naopak nedali za nič na svete.

...rozčuľujú vás pomalí vodiči na cestách, plastiková kráska z bulváru a to, že ste nevychytali tenisky, čo sú práve in.

...cez víkend navaríte a napečiete pre celú rodinu a potom idete do ZOO alebo na plaváreň.

1. Kým som v náručí nedržala našu prvú dcérku, rozprávanie iných mamičiek o svojich deťoch v prvej osobe množného čísla som nechápala. My sme kakali, my sme papali, my sme pribrali... Nikdy som si nemyslela, že akonáhla sa dcéra narodí, už nebude JA ale MY.

2. Zaspávanie mojej neterky pri zatiahnutých žalúziách a v absolútnom tichu, pri mobiloch nastavených na tiché zvonenie a dorozumievaní sa posunkami (!) mi prišlo smiešne. Nikdy som si nemyslela, že pri spánku našej dcérky budeme chodiť po špičkách a sedieť pri kope neumytého riadu, len aby ju zvuk tečúcej vody náhodou nezobudil.

3. Prihováranie sa bábätkám šušľavým, maznavým hlasom som pokladala za trápne. Nikdy som si nemyslela, že budem rovnako šušľavo rozprávať na svoju dcérku a bude to manžel,  ktorý mi pripomenie, že by som pre zmenu mohla rozprávať normálne.

4. Vychádzky mamičiek s detičkami v kočíkoch som pokladala za milé a ... ľahké. Nikdy som si nemyslela, že vychystať sa s bábätkom na prechádzku je také náročné, najmä ak samotná prechádzka trvá kratšie ako prípravy, ktoré jej predchádzali.

5. Bola som presvedčená, že svojej dcérke doprajem výlučne domácu stravu. Už som sa videla pri sporáku ako vyváram zdravé a chutné jedlá. Keď začala chodiť a ja jej za pätami, nestíhala som. Nikdy som si nemyslela, že občas siahnem po kupovanej výžive a nebudem mať pri tom výčitky svedomia.

6. Štyri mesiace po narodení som dala nášmu dievčatku nastreliť náušničky. Druhýkrát tú chybu nespravím. Nastrelenie prebehlo bez problémov a ja som sa vytešovala akú parádnicu budeme doma mať. V tej chvíli mi nedochádzalo, že dočasné náušničky sa časom vymenia za zlaté. A že nikto iný to za mňa nespraví. Zložiť z ušiek nastreľovacie náušničky ma stálo pol života. A nasadiť do tých mini dierok zlaté náušničky všetky moje sivé vlasy. Plakala som ja aj malá. Vrcholom bolo, keď sa jej pravé uško nechcelo zahojiť a po dlhých týždňoch trápenia nakoniec pomohol obyčajný repík. Na náušnice som nezanevrela. Ale nikdy som si nemyslela, že nastrelenie náušničiek môže byť v konečnom dôsledku dlhý a komplikovaný proces.

Dnešný výber krátkych správ je plný lásky a pekných slov. Netreba písať viac, najviac to vystihne toto: ♥

• Je to potvrdené! Prechod, menopauza, klikaktérium alebo čo ja viem ešte aké názvy to má, je tu! Včerajšia návšteva lekára mi to nadobro odklepla! Môj plodný život takto, trval presne 30 rokov. Prežila a odrodila som si svoje - 9x tehotná, z toho len 6 krásnych potomkov, pokračovateľov rodu, pre tento svet. 3 sa zapáčili Bohu skôr ako sa mi narodili. Takže, milé dievčatá, žienky, mamičky, odovzdávam vám štafetový kolík v reprodukcii ľudstva 🙂 Prajem vám krásne chvíle s vašimi bábätkami. Snažilkám prajem veľa šťastia a modlím sa za všetky, čo túžia po dieťatku, aby im Boh požehnal a zadarilo sa. A tým nerozhodným prajem, aby našli v sebe silu prijať dar od Boha - dieťatko, aj keď je to mnohokrát ťažké a život sa s nikým nemazná. A viem, o čom hovorím. Pretože držať dieťa v náručí je ten najkrajší a najľúbeznejší okamih v živote ženy - bez ohľadu na to, čo ju čaká. A ja idem trpezlivo prečkať toto obdobie a naplno a zrelo sa venovať všetkému, čo mi život ešte ponúka. A verte mi - je toho dosť :-*

• 25.tt+5,3kg. Prejedanie sa vyplatilo. Len nech naše maličké pekne priberá a rastie. Max si dnes pri obúvaní topánočiek sadol na druhý schodík, po tom, čo videl, že na prvom sa už k nemu neviem zohnúť a pohladkal bruško a povedal: "Mami, nerozpučiť bračeka."

• Včera som sa rozprávala s mamušou. Akosi som pozabudla, že keď sú doma malí, aj steny majú uši. Hovorím jej: "Mamik, neviem, či mi tá zátka neodchádza postupne, môže takto skoro?" Po chvíli idem hore do izby a z detskej počujem rozhovor naších malých: "Lukáš, vieš čo? Janke odchádza zátoka." "To čo je?" pýta sa Lukáš. "Neviem." "Tak sa choď spýtať Janky." "Niee, je podráždená." "Tak choď za maminou." A z obývačky hneď na to počujem" "Mamina, čo je to zátoka?" Mamina hovorí: "To je v mori alebo v jazere, kus zeme chránený skalami a stromami pred vetrom." Matúš sa vráti a Lukáš hneď vyzvedé: "Čo hovorila mamina?" A Matúš: "Neviem, spomínala skaly a vietor, nerozumiem tomu."

• Skackajúc pribehol, nahatý ako stále, ale na krku kravata a že: "Mamkaaaa, ja sa idem vydať, čaaau," a odskackal preč. Po chvíľke sa vrátil: "Mamkaaa, nejdem sa vydať, ty si moja žena," sadol za stôl a zakričal: "Dal by som si pudiiiing." Ach, jo, chlap. Ale, kľudne sa mohol aj "vydať", nebranila by som mu.

• Bola som nešťastná z toho, že som kvôli rodine stratila kopec starých priateľov. No to bol obrovský omyl. Vďaka nej som konečne spoznala tých pravých!

Ubehol ďalší týždeň zo života mamičiek, čas uverejniť 5 milých a vtipných zážitkov. Nalaďte sa pred víkendom 🙂

• Sledovala som z vedlľajšej izby ako tata vypol hokej (jeho milovaný) a sledoval Sofi ako mu ukazuje celé Spievankovo, tancuje a spieva, naspamäť. Sledovala by som ich takto celý život, aký je na ňu hrdý a ona akú ma radosť, že sa mu to páči.

• Zbožnujem spoločné spanie! Keď spíme pod jedným paplónom a má na mne vyloženú nohu. A tie krásne rána, keď sa na mňa usmieva vedľa mňa a dáva mi pusu, aby ma zobudila! A potom ešte leňošíme a smejeme sa. Na toto raz budem s láskou spomínať, keď už bude veľká. Zatiaľ si užívam 🙂

• "Mamíí, prečo má tatino velkú cikulu?" "Neviem Maximko, skús sa opýtať tatina." "Tatíí, prečo máš veľkú cikulu?" "Ked budeš veľký, aj ty budeš mať veľkú." Uteká so slzami v očiach za mnou: "Mamíí, ja nechcem mať veľkú cikulu! To je fuj!"  😀

• Stojíme v kuchyni. Príde Matúš smutný a pýta sa maminy: "Mamina, voľačo sa ťa chcem spýtať, ale povedz pravdu. Je ocino chory?" Hovorí mu: "Nie, nie je. Prečo?" "Lebo má nejaké lieky v šuflíku v spálni. Počkaj, donesiem ti ich." O chvíľu docupká a otrčí škatuľku kondómov. Len nám tak kútiky trhalo 😀 A mama hovorí: "Daj to naspäť, to nie sú ocinove lieky, ale moje." 😀

• Zbožňujem uspávať svojho syna. Čo na tom, že má dva roky a nezaspáva sám? Vysprchovaný, vyvoňaný, v pyžamku s umytými zúbkami ma už vyčkáva na posteli a čaká, kedy budeme spolu čítať dvojstrannu z knižky, ktorú sám vyberie. Potom knižku odložíme, zhasne lampičku, napije sa vody, dá mi božtek, pritúli sa a hladká ma po vlasoch, kým nezaspí ♥ A vtedy sa môžem potichu vykradnúť z izby von.

Ahojte všetci!

To som ja, vás anjelik, miláčik, kojenček, mraučiačik, zvedavček, stravníček, dcérenka, vnučka, neterka, kamoška, proste ja, Ľubka. Mama ma pustila na internet, že vám môžem napísať. Dnes je výročie môjho dvojmesačného pobytu na tomto svete, a preto som sa rozhodla trochu sa poohliadnuť a zbilancovať, čo som sa za ten čas naučila, urobila, ako sa mi darilo.

Začnem tým, aké sa hrávam hry:

Na vojakov – to mám akože samopal a strieľam rany ratatatata, teda prdiky, zásadne ich púšťam po skupinkách, však jednému by bolo smutno samému

Na Davida Coperfielda alebo majstra útekov Hudiniho – keď ma na noc zabalia do zavinovačky a pevne zaviažu, ja si odtiaľ aj tak dokážem vyslobodiť ručičky, mám na to špeciálny trik, ale nepoviem vám aký.

Keď už sú ručičky vonku, tak sa hrám na Lietadielko – toľko nimi métam, že sa čudujem, že som ešte nevzlietla, ťa gravitácia je potvora stále silnejšia.

Príbehov zo života mamičiek sme už vybrali mnoho, stále však pribúdajú nové. Veľmi nás to teší, preto prinášame ďalšiu päticu plnú lásky, radosti a úsmevu. Vychutnajte si 🙂

• Bola u nás tehotná sesternica a Maťko sa pýtal: "A prečo má také veľké bruško?" Tak som mu vysvetlila, že tam má babätko. "A ako sa tam dostalo?"Aj na to dostal odpoveď. A tak sedel a čakal, kedy mu to bábo ukáže, ale nedočkal sa. Bol dosť sklamaný. Ona odišla a on išiel do izby a ako som prechádzala okolo, tak som zastala a pozerala, čo stvára. Stál pred zrkadlom, pretŕčal sa, staval na špičky, bruško vystrkoval, pučil a hovoril si: "Keď ja tam budem mať bábätko, tiež jej ho neukážem."

• Ja odletím! :D Práve sme s manželom prišli do čakárne ku gynekológovi. Dal si dole bundu, rozopol mikinu a na tričku nápis - "Načo mi je Google, moja žena šicko zná". Ja som už horela, ženy v čakárni sa pochechtávali a on akoby nič. Zrazu si dal dole aj mikinu a otočil sa a na chrbte - "Existujú aj dokonalé ženy a dôkazom je tá moja." Aspoň že tak, lebo keby tam mal ešte ďalšiu kravinu, už asi neprežijem. Ani som nevedela, že má také nové tričko :D

• Hneď zrána mi dala Silvinka nechtiac poriadnu kopačku do hlavy. Ja som zjojkla, chytila si ju a stočila som sa od bolesti do klbka. Sisa sa nado mňa ľútostivo zohla (čakala som prepáč, nechcela som, nehnevaj sa atď.) a ona že: "No čo? Žiješ ešte?"

• Nikdy som neľutovala, že som otehotnela v 19 rokoch! Nikdy nebudem brať môjho syna ako chybu! Nikdy nebudem smútiť za diskotékami, barmi a chlapcami povonku! A prečo? Pretože tým pokladom, čo som mala v 19 rokoch v brušku som pochopila pravý zmysel života. Zmyslom života je rodina - deti a manžel! Dni, keď ma môj chrústik prvýkrát kopol v brušku, kedy sa narodil, kedy sa prvýkrát usmial, kedy povedal svoje prvé "mama", kedy spravil prvý krok - to boli najúžasnejšie dni v mojom živote. Som hrdá na svojho syna! Som hrdá, že som mladá mamina! ♥

• No tak dnes som mala najkrajšie Valentínske zobudenie. Ráno som vstala a na nočnom stolíku list a jedna ruža. V liste bolo "Choď na chodbu", tak som išla. Na chodbe na botníku list a druhá ruža: "Choď do kuchyne," tak som znova išla. V kuchyni na linke list a tretia ruža: "Chod do jedálne," tak som teda znova išla. Vojdem do jedálne, raňajky na stole - síce len praženica :D - ale cením! Pri raňajkách moje obľúbené latté s penou a vo vázičke krásna kytička. Môj priateľ s dcérkou na rukách prišiel ku mne, malá držala kartónovú krabičku v rukách. Podali mi ju a v tej krabičke bola krabička, v ktorej bola krabička, ktorá schovávala ďalšiu, tentokrát už červenú krabičku, a priateľ mi povedal: "No otvor to, Peti." Tam bol prstienok, on si s tou našou dcérou kľakol, chytil ma za ruku a spýtal sa ma: "Vezmeš si ma?" ♥ Plačem ešte aj teraaaaaaz. Môj najkrajší Valentín 🙂

Ako vyzerá kojenie podľa múdrych kníh, náučných internetových portálov a romantických reklám? Zoberiete jeden kus kľudného dieťaťa (odetého v bielom), priložíte k prsníku matky (odetej v béžovom + rozpustené vlasy a blažený úsmev). Dieťa sa pricucne a pomedzi výdatné pitie hodí sem-tam roztomilý úškrn na bradavke. 

Ako vyzerá kojenie u nás? Zoberiem jeden kus revúceho Olina (odetéto v bielom + s podozrivým žltým fľakom na chrbátiku ), priložím si ho k prsníku (som v béžovom + sem-tam malá mliečna grcka, jeden zelený šušník, mastné vlasy stiahnuté gumičkou), zasran sa pricucne, dva-tri krát potiahne, a keď sa mlieko spustí tak, že strieka, ten malý had bradavku pustí, pootočí hlávku, ústočká zošpúli, zaklipká očkami, a tvári sa, že on tu čaká na autobus.

Keď mlieko dotečie, vrhne sa na prsník, trikrát potiahne, zareve akoby som ho nožom bodla priamo do pečienky, vykopne nohou a prdne. S rukou zdvihnutou nad hlavu chvíľu čumí do okna. Tatík nadobudne dojem, že naňho máva (asi ako na čašníka), preto uteká horúčkovito chystať do fľaše umelé mlieko.

Malý sa začne trepať ako úhor z vody vytiahnuvší, tak mu ponúknem bradavku. Nahlas sa zasmeje, vrhne sa na ňu a v rýchlom slede si dá asi desať lačných hltov. Pustí bradavku, trikrát sa nadýchne, so širokým rozmachom ma malou rukou capne po hrudníku až to pleskne a znova sa prisaje.

Tato z kuchyne hreší, lebo mu do vychladnutej prevarenej kojeneckej vody spadla muška, tak musí prevárať znova. V momente, kedy si ten malý tvor, ktorý VRAJ nevie koordinovať končatiny vytrhne rukou prsník z úst a zaryje malé nechtíky/žiletky do momentálne najcitlivejšieho miesta na mojom tele, použijem výrazy "malá mršina", "letieť" a "balkón" v jednej vete. Olino vycíti ten láskyplný tón (o ktorom ja ani netuším) vyškerí sa od ucha k uchu, zacvakne malé ústa ako oceľový zverák a prudko trhne hlavou dozadu. Zase nasleduje pár rýchlych hltov a nejaké to malé nevyhnutné nadýchnutie.

Skončili sme v momente, keď zatvorí oči. Bradavku nepustí, len temne vrčí. Prichádza tato s plnou fľašou mlieka. Malý zo spánku zahíka a grgne tak, že mu vyšplechne.

Detská fantázia nepozná hranice ani oddych. Pracuje stále a preto vám prinášame ďalšiu päticu milých zážitkov zo života mamičiek. 

• Žienky, učím malého, nech krásne všetkých zdraví. A on nielenže všetkých, ale aj všetko. Dnes som mu priniesla na obed polievku, pozrel do taniera a prvé čo povedal: "Dobjý deň pojévečka moja." A keď dojedol a nechal tam pár lyžičiek, tak zapotil: "Dovidená pojévečka, výbojná si boja." 😀

• Pred rokom som netušila, že sa blíži naša chvíľa. Do postele líham v kľude, rozmýšľam, čo zajtra bude. Keď tu zrazu bolesť cítim, paný poplach – pomyslím si. No o chvíľu bolesť ďalšia, poslíčkovia zase strašia. Stopujem si presný čas, 8 minút prešlo zas. Bolesti sa stupňujú, intervaly skracujú. Nevládzem už ani chodiť, budím tata: „Idem rodiť!“ Vyskočí jak divá strela, hneď je taška pobalená. V aute vzdychám jedna radosť, už toho mám hádam aj dosť! V nemocnici sestrám zvoním, „Dobrý večer, asi rodím“ Dátum svadby, čísla, mená, zápisnica vyplnená. Ku stolu ma priväzujú, „Môžete tlačiť,“ prikazujú. Zrazu cítim silné tlaky, „jééj, váš synček je vlasatý!“ Už je vonku drobček malý, na bruško mi ho hneď dali. So slzami naňho hľadím, "To je môj syn!" hrdo vravím. To najhoršie je už za mnou, práve som sa stala MAMOU!

• Môj manžel práve dorazil domov a vybehla som na neho: "Kde do frasa si celý čas bol?" A on len hodil na mňa psie očká a spoza chrbta vytasil kyticu z 50 červených ruží a v nej dve biele so slovami: "Láska, tie dve biele ruže sú naše detičky. Ďakujem ti za tento krásny život, milujem ťa a navždy ťa milovať budem". ♥ Dnes máme totiž druhé výročie. ♥

• Došiel za mnou môj syn a úplne vážne mi vraví: "Mami, prečo si mi klamala?" A ja na to: "V čom?" "On: "No predsa o sexe, ja už viem ako to je." Mali ste vidieť jeho výraz, bol úplne nadurdený. Tak mu vravím: "Hej, a ako to teda je?" "No predsa ste sa s tatinom veľa pusinkovali, a tak som došiel na svet." Mne úplne odľahlo a malý to nakoniec zaklincoval: "A kedže sa s tatinom toľko nepusinkujete, už asi nesexujete, čo je fajn, lebo ja už nechcem dalšiu sestru, ale veľký žeriav." 😀

• Pýtam sa malej: "Aké je toto zvieratko? Ona: "Krtko." "Správne a ako robí krtko?" Ona: "Krt! Krt!" Vybuchla som smiechom a potom rozmýšlam, čo za nezmyslenú otázku som jej položila?! Vie vôbec niekto ako robí krtko?

Príbehy zo života mamičiek sa v našom magazíne na chvíľu pozastavili, ale už znovu začínajú žiť. Prinášame ďalších 5 príbehov, v ktorých sa snáď časom objavia aj vtipné príbehy nášho admina "martinjasen", ktorému sa prednedávnom narodil druhý synček. Gratulujeme! 🙂

• Zas som doplatila na svoju pažravosť po vecičkách. Na Ebay-i krásna sada, štrikovaná lopta, deka a záves zo zajačikov do postieľky. Kukám, dve sedemdesiat libry, to berem, niekoľko sto predaných, pani je isto šikovná, len ako to stíha? Dnes dojde obálka, otvorím a tam obrázok s tými krásnymi vecami a návod ako ich uštrikovať. Drahý skoro pukol od smiechu 🙂

• Tak teraz ma neuveriteľne, ale naozaj neuveriteľne, začalo pichať, ba priam rezať, pod bruškom. Ani vyrovnať som sa nevedela, ruky sa mi potili a začala som kričať "aaaaaaaaa". Môj priskočil zo záchoda, začal kričať so mnou a potom mi hovorí: "Jajuška, čo je? Hádam to na teba neprišlo. Však ešte nie si pobalená a ani postieľku nemáme." Hovorím: "Miláčik, mimčo sa neriadi podľa nakupených položiek z nášho zoznamu 😀

• Včera som zistila, že aj po 15 rokoch sa mi vie rozbúchať srdce pri tom mojom mužíkovi a niekedy je to až tak, že je to úplný infarktový stav 😀 Aj keď by som išla 20x za ním na WC, vždy je doska hore. Po sprchovaní viem, že zase si nezastrel záves a vodu na zemi poutieral oblečením. Ale asi najviac na ňom milujem, keď máme pečienku a on si ju zohreje v mikrovlnke, kde mu vždy vybuchne. Keď si to všimnem, tak to utriem hneď, ale keď si to všimnem až na druhý deň... tak vtedy sa mi to moje srdco asi najviac rozbúúúúúcha 😀

• Luki si pochutnáva na obede a po každom hlte ryže a mäska vykrikuje: "Kokoooot, kokoooot!" Takto si prosím pekne pýta slivkový kompót... 😀

• Aspoň dnes jedna dobrá správa. Babenky, to čo som dnes písala o tom pánovi, čo spadol a každý ho obchádzal, ja som mu volala záchranku a dala som im moje telefónne číslo. Večer mi volali, že som mu zachránila nohu. Mal tak zlomený členok, že mu ho držia len šróby a keby mu ešte 10 minút nikto nepomohol, amputujú mu ju, kedže má cukrovku. Každý ho obchádzal a aj keď som volala "pomôžte mi ho dať z cesty aspoň na chodník", nikto mi nepomohol. Ja dúfam, že oni pomoc nikdy potrebovať nebudú. Mne bolo jedno, že mal vypité, ale bol slušný a videla som, ako mu členok len vial. Nikdy som nič také nevidela. Dobrý skutok za mnou.

Prišiel nový rok a s ním aj ďalší týždeň zo života mamičiek. O vtipné i pekné príhody sa postarali detičky aj mamičky. 

• Rok 2012 bol pre mňa skvelý. V júni som sa vydala za úžasného muža. V júli sme sa dozvedeli, že budeme traja. Aj zdravíčko celkom poslúchalo. Prežili sme koniec sveta a myslím, že nie posledný. Aj vďaka tejto stránke som spoznala veľa úžasných žien, takže môžem tento rok zhodnotiť naozaj ako nanajvýš úspešný. Do nového roka si prajem, aby sme všetci dostali presne to, čo potrebujeme, aby nám nechýbalo hlavne zdravíčko, úsmev na tvári, dobrí ľudia, čo podržia v ťažkých chvíľach a aby nám nechýbalo porozumenie, budúcim mamičkám čo najľahší pôrod a ostatným rodinná pohoda a poslušné detičky. Tiež si želám zvýšenie čierno-bieleho bocianieho osadenstva, nech sa ujde každej jednej čakajúcej ženičke. Cmuk 🙂 

• Stojím s malou v obchode pri pokladni, kúsok od nás SBS-kar a malá zahlási: "Ten ujo sa na mňa pozelá" "No a čo?" pýtam sa jej. "Nech sa na mňa nepozelá, sa mi nepáči, je skaladý, ani vlasy nemá!" Pokladníčka vybuchla od smiechu. Ja som dcérku len zahriakla, že to sa nepatrí a keď sme vychádzali von, okolo neho, krpatá ešte hodila pohľad na uja a neodpustila si: "Ja mám doma pekného tatinka" Nuž, darmo, dnes aj dva a pol ročné deti majú svoj názor 😉

• V odbornej literatúre píšu, že ľudské telo rastie len do 25. roku života. Aká škoda, že moje brucho a zadok nevedia čítať.

• Dnes som urobila "veľký" dobrý skutok. Bola som na kontrolu na nefrologii, predo mnou čakal manželský pár. 87-ročný pán doprevádzal svoju manželku, ktorá nevidela, a on sám mal veľké problémy s nohami, chodil o dvoch barlách. Vybavili sa, potom sme sa stretli v labáku, a ešte som ich stretla ako išli na autobus. Tam sa mi ešte pánko prihovoril, že som šikovná, že som ich dobehla. A ja reku kam cestujete, ďaleko? On že na Sihoť, to je opačný koniec mesta. Tak ma trklo, že počkajte tu na mňa, idem po auto, ja Vás odveziem domov. A oni že nemajú peniaze, a ja že ani by som si nevzala, len chcem urobiť dobrý skutok. Ľudie, oni boli takí zlatí, milí, od rána mám dobrý pocit 🙂 Juj, ako málo stačí.

• Asi tak 10 minút po prvom pozitívnom teste v živote. Ruky sa mi klepú, srdce mi bije ako zvon. Pocity na zvracanie, neistota, šok, strach. A tam vzadu neuveriteľná radosť, že ma Pán Boh obdaril niečím, čo som podľa lekárov možno ani nemusela nikdy zažiť. Neviem ani, akého mám dať smajlíka, lebo pocity mňou lomcujú ako cez búrku.

Pred Vianocami vám prinášame posledný Týždeň zo života mamičiek. Udialo sa v ňom všeličo, no väčšina príspevkov bola inšpirovaná práve prichádzajúcimi sviatkami. Nech sa páči: 

• Stojím s malým Dankom na rukách pri vianočnom stromčeku, v očiach sa mu odrážajú tie malé svietielka a on na ne s úžasom pozerá. A ja som opäť raz dojatá. Moje vianočné prianie z minulého roka sa stalo skutočnosťou. Na Štedrý večer som o bábätko prosila maminku na jej hrobe a mužovi som dala pod stromček malé modré capačky s tým, že “sľubujem, že takto o rok tu budeme stáť traja.” Je to úžasné, že sa to naozaj stalo, ešte aj tie modré capačky som nechtiac trafila (newborn veľkosť nemali v inej farbe ako modré). Tieto Vianoce budú oveľa štastnejšie a veselšie ako tie minulé, ktoré boli najsmutnejšie v mojom živote. Iba jediná vec by ich tento rok spravila dokonalými, ale tá sa už nikdy nestane. Iba v mojich snoch. Tam znova uvidím a pocítim tvoju lásku. Ďakujem za synčeka, maminka. 

• Pečiem, deti sa hrajú, všade krásne voňavo. Započúvam sa a zdá sa mi, ze to ticho u nás už trvá akosi pridlho. Pozriem do izieb, tie su prázdne a ja už mám tušáka. Idem potichu dole do špajzky, rozrazím dvere a tam všetky deti. Matej sedí Simone na pleciach a podáva im dole koláče, krásne ukryté v krabiciach a ja už len konštatujem, že ich je akosi máááálo. Maťko pozrie na mňa, zjojkne, potom sa usmeje a kričí Vianocéééé… No paráda, tak pečiem zas ďalšie a ďalšie

• Moje dieťa došlo za mnou s mojou fotkou, na ktorej mám vyholenú hlavu, a pýta sa: "Mami, takto si vyzerala, keď si bola chlap?"

• Malá Viktória bola týždeň chorá a keďže nechodila do škôlky (mala 3 roky), kolegyňa si zobrala dovolenku a bola s ňou doma. Vo štvrtok už mala toho plné zuby, bola úplne vyčerpaná, nakoľko Vikinke jej choroba neuberala na tom, aby stále niečo nevystrájala. Preto sa kolegyňa dohodla s jej otcom, že v piatok príde malú strážiť on a ona celá šťastná pôjde medzi baby do roboty a oddýchne si. V piatok ráno sa kolegyňa obliekla, začala sa maľovať a príde k nej malá a hovorí jej: "Mamička, ty sa niekam dnes chystáš?" Kolegyňa na to: "Áno, dnes idem do práce, príde ťa postrážiť dedko." A malá na to s hnevom: "A to si mi akože kedy chcela povedať?"

• Na jednu vec v tomto období nezabúdajme, že Vianoce prídu aj keď nebudeme mať podľa našich predstáv nakúpené všetky darčeky, napečených 20 druhov koláčov, ligotavo vyupratovaný byt, vyzdobený každý kút domu, nafotené rodinné fotografie, trendovo vyzdobený vianočný stromček a odoslané všetky vianočné pozdravy. Jednoducho Vianoce prídu, budú a skončia, či sa nám to bude páčiť alebo nie. Píšem to pre vás, ale aj pre seba, aby sme na to všetko tento predvianočný čas (opäť) nezabudli. Pretože Vianoce budú dokonalé aj napriek našej nedokonalosti.

Modrý koník každý deň bohatne o viaceré vtipné i smutné príbehy, o radosti i sťažnosti aj o otázky či rady. My pokračujeme vo výbere toho najvtipnejšieho, čo na stránke za posledný týždeň z mamičkovského sveta pribudlo. Poďte sa usmiať s nami:

• Spím, niekto mi šťuchá do čela. Akože nevnímam. Šťuchanie je intenzívnejšie. Otvorím jedno oko a tam moji osemroční bratia s vypleštenými očami: "Jani, chodil Mikuláááš, vstávaj! Poď pozrieť dole" Hovorím: "Chlapci, ešte je noc." "Nie, nie je. Jani, už vidieť kúsok svetla a u suseda kohút kikiríkal. A Jani, dostala si aj kinderko." Pýtam sa: "Ako vieš?" "Však som ti pozeral balíček." Ja na to: "A prečo pozeráš môj balíček?" "No lebo, aby si sa viac tešila?" Tak som sa vyteperila z teplej postele a o 5:30 ráno som sa ja stará dora jašila pri okne a híkala nad balíčkami spolu s našimi zasranmi 😀

• Tak toto mi nedá 🙂 Moje skromné dievčatko by chcelo od Ježiška lopatku a metličku, že aby mohla s maminkou zametať 🙂

• Ako uvedomelá budúca mamička som sa rozhodla, že pri šoférovaní budem opatrnejšia a ohladuplnejšia a hneď som myšlienky previedla na skutky. Večer v zime, už bola tma, som prichádzala k prechodu pre chodcov, ktorý je zvýraznený na červeno, určite poznáte. Tak som sa rozhodla veľkú skupinu ľudí čakajúcu na kraji cesty pustiť prejsť a disciplinovane som zastavila pred prechodom. Ked sa nik nemal k prechádzaniu cez cestu, ukazujem, nech sa páči, môžete. Stále nič. Obzerám sa okolo seba, v čom je problém. A na semafóre na mňa veselo svieti zelená a chodcom červená. Toľko k môjmu odhodlaniu a tzv. tehotenskej demencii.

• Silvinka povedala, že len raz skočí z gauča a už pôjde spinkať. Samozrejme, po doskoku na to už veľmi rýchlo zabudla, a tak ju ocko rázne napomenul: "Ale to, čo si sľúbila musíš aj splniť!" "A čo som ja zlatá rybka?" odpovedala mu.

• Dnes v DM-ke v Mlynskej. "Takže to bol určite študent," hovorím si, keď si taký chlapec po mne pokukoval. Došla som k pokladni, on predo mnou, na pás položil sprcháč a Durex Extra Safe. Tak som položila vedľa toho môj 2x Sunar, Sunarku a plienky a bolo po pokukovaní 🙂

Na stránke nám pribúda množstvo vtipných postrehov zo života mamičiek. Preto sme sa rozhodli, že si zaslúžia mať svoje pravidelné miesto vo Vybrali sme. Ako sa vám páči prvých päť?

• Hrá sa, naraz na mňa pozrie, pobehne ku mne a povie: "Mamka, daj rúčku," zoberie ju a priloží na srdiečko. "Mamka, počuješ, ako búcha? Počuješ, ako ťa ľúbim?" a chytí ma svojimi maličkými rúčkami a drží. Tieto chvíľky sú na nezaplatenie 🙂
  
  
• Idem autom a vidím záblesk kamery! Hneď som pochopila, že ma fotia kvôli prekročeniu rýchlosti, aj keď som vedela, že rýchlosť som neprekročila. Tak, aby som sa uistila, že mám pravdu, obišla som ulicu a prešla znovu v tom isto mieste ešte pomalšie. Bola to pre mňa zábava, tak som prešla okolo tej kamery ešte trikrát s rýchlosťou korytnačky a s úsmevom som ešte zakývala do kamery, ktorá ma fotila pri každom prejazde. Za dva týždne som dostala list, kde bolo päť šekov za nezapnutý pás 🙂
  
  
• Včera mi jedna zlatá tetuška v detskom kútiku hovorí: "Booože, aké krásne dieťa máte. Modrooké, blonďavé. Ale je to riaden šinter, že? Všade je, kde sa pozriem." "No," hovorím: "to bude asi tým, že sú dvaja a raz vidíte Miška a raz Maťulka." :D
  
  
• Ako mám vysvetliť mojej dcérke, že keď príde poštár a mám ju na rukách, tak mu nemusí ukazovať, kde mám ciciky? A vôbec, každému chlapovi?
  
  
• Teda tri roky sa snažíme o bábo a zrazu sa nám to podarí mesiac po svadbe. Asi bábo čakalo až budeme manželia.

Ak nájdete vtipnú krátku správu, určite nám ju odporučte. Budeme sa tešiť, ak ju vytvoríte aj vy sami. Do skorého čítania rubriky Zo života mamičiek.

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.