Po ceste mlčali. Peter stále premýšľal nad jednou otázkou. O dva mesiace má mať maturitný večierok. Veľmi túžil, aby tam bola s ním. Stále však nevedel, ako by sa jej to mal opýtať. Obával sa jej plachosti, aby ju nevystrašil.

"Nie som zvyknutá na to, že takto mlčíš. Niečo ťa trápi?" spýtala sa Zuzka tesne pri dome. Peter si odkašľal a pozrel do jej pokojných očí.

"Vlastne, tak trošku áno." odpovedal vážne.

"A mohla by som ti nejak pomôcť?" spýtala sa povzbudivo. Peter hľadel do zeme.

"O dva mesiace mám mať maturitný večierok a chcel som sa spýtať, či by si naň nechcela ísť spolu so mnou?" odhodlal sa a skúmavo jej hľadel do očí. Zuzka prekvapene zažmurkala. Pozerala raz na neho a raz do zeme. "Nemusíš mi odpovedať hneď, ak nechceš. Máš na to dva mesiace." usmial sa na ňu veselo. Zasmiala sa.

"Pôjdem s tebou, rada." povedala potichu. Peter sa nadšene usmial. Zuzka sa musela smiať tiež, keď videla jeho rozradostený výraz v tvári.

Znenie článku

Montessori prístup. Čo to je? Princíp výchovy dieťaťa, založený na vzájomnom rešpekte. Ono to vlastne asi ani nie je "výchova" v ponímaní ako "drezúra" ale ako vedenie a nasledovanie. Je to akceptácia dieťaťa. Akceptujeme, rešpektujeme to, čo to dieťa baví, aké je, alebo čo nemá rado. Že keď sa s nejakou hračkou hrá inak, ako by sa "malo", nebudeme mu robiť prednášky o tom, ako sa má hrať. Lebo zo skúseností viem, že to dieťa sa vám potom na to vykašle a nájde si inú zábavku.

Montessori vidí rodiča ako láskavého sprievodcu dieťaťa. Ako záhradníka, ktorý svoje dieťa vidí ako jedinečnú osobu. Ako jeho kvietok, rastlinku, o ktorú sa stará, dáva jej všetky potrebné živiny a správne podmienky na jej rast, ale necháva ju samú sa rozpínať a ísť svojou cestou.  

Ale aj v montessori platia pravidlá. Hranice. Každý rodič si určí, aké hranice  ukáže svojmu dieťaťu. Je však dobré, priam žiadúce, mať hranice stále rovnaké. Dodržiavať ich a nepoľaviť. Pretože dieťa je potom zmätené a nedokáže rozoznať, prečo teraz áno, a potom nie.  

Tip na knihu

Už v tehotenstve som začala čítať montessori knihy. V tomto období čítam Montessori pre Batoľatá. Je pre mňa úžasnou studnicou inšpirácii. Okrem toho, že sa ľahko číta, veľmi som sa stotožnila s autorkou v tom, že obe milujeme batoľatá. Prečo? Pretože sú dokonalé! Dokážu oveľa viac ako si my, rodičia, myslíme! Žijú v prítomnosti, a nikam sa neponáhľajú. Fascinujú ich úplne obyčajné veci, a majú srdiečko na dlani. Sú úprimné, nepoznajú hanbu a ich hlava pracuje na plné obrátky. Dokážu absorbovať toho tak veľa! Oveľa viac ako si vieme predstaviť. Sú ako špongia a len nasávajú a nasávajú.

Ja som sa nevedela dočkať tohto obdobia. Keď začneme s Karolkou skúmať spoločne svet. Keď začne chodiť a my budeme objavovať mláky, či sa hojdať na hojdačkách. Keď budem na nej pozorovať ako vynakladá maximálne úsilie, aby dokázala preniesť obrovského medveďa z detskej izby až do obývačky úúúplne sama. Pretože ona vie, že to dokáže. A ja jej musím dôverovať. Ona sa veľa učí, ale ja sa učím spolu s ňou. 

"Premýšľal som nad tým, čo si mi hovorila, keď som ťa odprevádzal. Čo by bolo podľa teba dobré, v tejto situácii, urobiť?" spýtal sa Peter vážne. Zuzka na neho uprela svoj nevinný pohľad.

"Ty svojho brata poznáš lepšie ako ja. Nemôžem ti radiť." pokojný hlas, ktorý vyšiel z jej úst ho prekvapil. 

"Ty sa na neho ani trošku nehneváš?" spýtal sa zmätene. Zuzka si vybrala kvietok z bundy a skúmavo si ho prehliadala v prstoch. 

"Pozri na toto." vystrela prsty Petrovi pred tvár oproti slnku. "Nezdá sa ti, že keď cez ne presvitá slnko, tak žiaria? Keby sme mali možnosť vidieť Ježiša ako presvetluje naše nedostatky, bolo by to podobné." povedala zaujato. Stále sledovala ako slnko presvecuje medzierky medzi jej prstami. Peter ju nemo pozoroval. Hoci mala v sebe ešte stále dievčenské črty, to, čo nosila v sebe ju robilo neskutočne príťažlivou a ženskou. Keď sa otočila na Petrovu stranu a uvidela jeho skúmavý pohľad, stiahla prsty a zahľadela sa na Haxa, ktorý si veselo chrúmal Petrovu paličku. Peter sa nadýchol a posadil sa na trávu vedľa Haxa. Začal ho škrabkať za uchom. 

"Prečo si sa rozhodla veriť v Ježiša?" spýtal sa Peter zvedavo. Vždy sa jej to chcel opýtať a práve teraz mu prišlo, že je tá správna chvíľa. Zuzka na neho pozrela. 

"Ja si skôr myslím, že On sa rozhodol pre mňa. Prečo mi tvoj brat povedal, že som kukučka?" rozhodla sa Zuzka otočiť otázku. Stále nad tým premýšľala. Mohla sa opýtať mamy, ale neprišlo jej to správne. Peter na ňu zamračil obočie. 

Znenie článku

Môj. Môj syn. Môj 5-ročný syn. Môj 5-ročný neuveriteľný syn. A takto by som mohla pridávať prídavné mená aj ďalej. Ale niekedy nemusíme prezradiť všetko. By ste mi mohli ešte závidieť toho môjho SYNA.

SYN. Také tri malinké písmená, v ktorých je obsiahnutého tak veľa. Od lásky, strachu, bolesti, zodpovednosti, cez obavy, výčitky, radosť, nádej, až po smútok, hnev, statočnosť, šťastie... A ja si neviem predstaviť, akoby som žila bez obsahu tých troch písmen.

Viem, že mnohé matky vravia, že byť matkou nemá byť to jediné, čo ma má definovať a ani že život pred deťmi nebol NEÚPLNÝ, lebo potom to je trochu smutné. 

A hej, niečo na tom bude. Ale ak sa na život pozrieme veľmi "neklišeidne" (🙈😅) ako na nejakú mozaiku, tak pre mňa jedným významným dielom skladačky sú práve písmená S a Y a N.

Už len ako som ich teraz napísala, sa mi začala rozpínať hruď, spravila sa mi guča v krku a slzy sa mi tisnú do očí. (a nie, nie je to kvôli tomu guilty plesure seriálu, ktorý mám práve zapnutý a stále sa tam deje nejaká dráma🙈)... Je to neuveriteľný zázrak a je mi jedno ako trápne a prisladlo to vyznieva. 

Nie je to jednoduché a sú dni, kedy si vravím, že to ozaj nedávam a keď ma niekde stretnete na ulici, tak asi ani nevyzerám veľmi šťastne, ale ako vravím, život je mozaika. A sú v nej aj rôzne pocity, nálady a nadávky, ale keď sa môjmu už 5-ročnému synovi pozriem do tých jeho hnedých očí, som z neho PAF, lebo to neuveriteľné stvorenie je môj SYN. A ja jeho MAMA (ktovie, či mi aj on niekedy napíše pár milých slov na tie dve opakujúce sa písmená 😅🤞alebo radšej nie🙈)!

"Ahoj Zuzi, už si prišla zo školy? Ako bolo?" spýtala sa Alenka od sporáka. Práve dovárala obed na zajtra.

"Dobre, mamička." Zuzka položila tašku na zem a posadila sa chrbtom k Alenke. Skúmavo sledovala šatku, ktorou jej Peter previazal koleno.

Alenka nabrala jedlo a položila tanier pred Zuzku. 

"Čo to máš?" zvedavo nazerala na jej stranu. Zuzka sa otočila k mame a nevinne zažmurkala. Alenka zhíkla. "Čo sa ti stalo?" rýchlo si kľakla k jej kolenu. "Kto ti to takto starostlivo ošetril?" spýtavo ku nej zdvihla pohľad. Zuzka mlčala. Alenka jej opatrne šatku odviazala a prekvapene pozerala na skorocelové listy, ktoré na rane mala. Vzala lekárničku, ranu jej dôkladne vydezinfikovala a prelepila. Zuzka si k sebe vzala šatku, ktorú Alenka položila na stôl. Zovrela ju v dlani.

"Neboj sa, mamička, som v poriadku. Iba som bola trošku neopatrná a spadla som po ceste. Peter bol nablízku a pomohol mi." veselo sa usmiala. Alenke sa rozsvietili oči láskou.

"Všimla som si, že si v poslednej dobe s Petrom dobre rozumiete. Som rada, za vás oboch." povedala milo a na chvíľu si sadla vedľa nej. Zuzka sa usmiala a začala jesť. 

Každý si asi pod týmto slovným spojením predstaví tú svoju obľúbenú a verím, že nielen jednu. Vďakabohu, že ich je toľko! My sme tam najnovšie začlenili leporelo BRLÔŽKY ❤️! 

Čím nás očarila?

-Láska na prvý pohľad, predsa do detských kníh sa vždy zamilujeme najskôr cez vizuálnu stránku. 😍 Krtko s mobilom na záchode? Áno, aj. 

-Príbeh poteší nielen drobčekov, ale aj všetky mamy kváskovačky 🥔🥖🥐🥨, pretože je to putovanie za chlebovým kváskom.

-Koncept príbehu, kde niečo hrdina hľadá a úspechu predchádza najprv niekoľko neúspešných pokusov, učí deti viere vo vlastné schopnosti, vytrvalosti či usilovnosti.

-V brlôžkoch sa vždy dozvieme niečo zaujímavé, čo jeho obyvatelia práve robia. Podnetov na rozhovor s dieťaťom je v knižke obrovské množstvo.

Zuzka mala zrovna šesťnásť rokov, keď sa jej prvýkrát do uší dostali kruté poznámky o tom, kto vlastne je. Práve prechádzala po lúčnej ceste domov zo školy, keď si ju stopli dvaja spolužiaci z vedľajšej triedy. Jeden z nich bol Juraj, Petrov brat. 

"Zuza, vieš o tom, že si kukučka?" šplechli jej do tváre. Zuzka na nich uprela svoj belasý, nevinný pohľad. Nechápala, prečo jej to hovorili. Pridala do kroku a snažila sa nevšímať si ich. Juraj ju však dobehol a nečakane posotil. Zuzka spadla kolenom rovno na ostrý kameň. Potom sa obaja začali smiať a ušli. Všetko to z diaľky sledoval Peter. Bol nahnevaný z toho, čo videl. Práve jeho brat ubližoval dievčaťu, ktoré malo v jeho srdci výnimočné miesto. Zuzka sedela na zemi a so slzami v očiach pozerala na svoje rozrazené koleno. Viac, ako to, ju však bolelo srdce z toho, čo počula. Nechápala, prečo sa terčom posmechu stala práve ona. Peter k nej potichu pristúpil a pomaly sa sklonil k jej kolenu. Vystrašene sa na neho pozrela. Po ceste k nej, uvidel skorocel a natrhal ho. Teraz ho intenzívne zvieral v ruke a skúmavo pozoroval jej ranu.

"Veľmi ťa to bolí?" spýtal sa citlivo.

"Ani nie. Iba to trošku krváca." odhodlala sa na neho pozrieť. Usmial sa na ňu. Bol jej blízky priateľ a vždy sa k nej správal veľmi láskavo a citlivo. Bola rada, že to bol práve on, kto sa tu teraz objavil.

"Ošetrím ti to." povedal Peter vážne a z ruksaku si vytiahol fľašu s čistou vodou. Opláchol listy skorocelu, očistil pomaly ranu, poukladal lístky tam, kde bola rana najviac otvorená a obviazal jej to so šatkou, ktorú nosil zaviazanú o ruksak. Zuzka sa na neho s láskou pozerala. Jeho dotyk bol veľmi profesionálny. Priam akoby to robil samotný doktor.

"Skúsiš sa postaviť?" spýtal sa Peter priateľsky a podal jej ruku. Prijala ju a tak jej pomohol vstať. Noha ju trošku bolela, tak sa Peter rozhodol odprevadiť ju až úplne k domu.

Vilma mala ukážkové tehotenstvo. Silvia ju nechala hospitalizovať v súkromnej nemocnici pár dní pred vypočítaným pôrodom. Ten začal presne tak, ako mal. Odtiekla jej plodová voda a už o tri hodiny sa ozval prvýkrát plač malého dievčatka. Vilma ho nevidela. Silvia sa o to postarala. Alenka už potom nikdy viac Vilmu nevidela. Silvia prišla iba s malým novorodeniatkom vo vajíčku, spolu s papiermi, kde boli ako otec a matka malého dievčatka označení Alenka a Roman. Silvia mlčky vzala Vilmin kufor a nechala dieťa vo vajíčku v rukách Romana. Bez jediného slova. Alenku tento okamih veľmi bolel. Nevedela si predstaviť, čo asi Vilma musela prežívať. Keď však uvidela tváričku malého dievčatka prvýkrát, všetka bolesť sa zmenila v lásku a nehu. Vytiahla bábätko z vajíčka a materinsky si ju privinula k sebe. Privoňala si k jej malému telíčku. Tá vôňa sa jej uložila hlboko do srdca.

"Volá sa Zuzka." prerušil jej premýšľanie Romanov hlas, ktorý v rukách držal rodný list dieťatka. Alenka sa na ňu s láskou usmiala.

"Moja malá Zuzanka, môj vysnívaný poklad, Božie požehnanie, tak teda vitaj u nás." Alenkin hlas bol dojatý. Priblížila sa k jej malej hlavičke, ktorú chránila tenká čiapočka a jemne ju na ňu pobozkala. Bábätko sa anjelsky usmialo so zavretými očkami. Okamžite si tak získala celé Alenkino srdce.

Dievčatko rástlo veľmi rýchlo a Alenka nikdy neoľutovala, že sa pre ňu rozhodla. Mala práve tri roky, keď niekto kúpil pozemok blízko nich a rozhodol sa stavať. Bola to mladá rodina s dvomi synmi. Prvý, Peter, mal šesť a druhý, Juraj, bol tak starý ako Zuzka. O rok sa nasťahovali a stali sa príjemnými susedmi. Alenka bola za nich vďačná, pretože Zuzka tak mohla vyrastať s deťmi v podobnom veku.

Zuzka bola veľmi láskavé dievčatko, nikto nepochyboval, že je Alenkina, pretože mala úplne rovnakú povahu. Hoci, po dedine sa viedli aj rôzne klebety, vždy utíchli, keď kráčala Alenka s Romanom a Zuzkou okolo. Spoločne tvorili nádhernú rodinu, ktorú spájali silné korene. 

Prepaľujúca chvíľa, kedy Alenka najviac trpela bola, niekoľko mesiacov po Zuzkiných šiestich narodeninách. Roman chodieval brigádovať do lesa ako pilčík. V jeden jesenný podvečer, kedy bola obloha zaliata zvláštnou červenou farbou sa do Alenkiných uší dostali kruté slová Romanovho kamaráta. 

Patrím do menšiny mamičiek, ktorých deti nechodili do škôlky napriek už škôlkárskemu veku, čiže hneď od troch rokov. Keďže mám tú skúsenosť, aké to je byť v tomto smere iný ako všetci známi, ako celé okolie, ako väčšina, mám chuť toto svoje poznanie zhrnúť a tak trochu sa obhájiť.

Keď sa mi narodilo druhé dieťa, staršia dcérka mala 2,5 roka. A ani mi nenapadlo dávať ju do škôlky. Prišlo by mi to absolútne nelogické odkladať ju, keď ja jej mama som doma. A až vtedy som si začala všímať, že ostatné mamky to vôbec tak neberú a niekedy aj napriek skomplikovania životného fungovania celej rodiny tých starších súrodencov do škôlky vodia. Tak trochu som sa im čudovala, no samozrejme chápem, že pre každého je vyhovujúce niečo iné. Opačne to však až také rešpektujúce nebolo. U niektorých ľudí som sa stretla s pochopením, s rešpektovaním môjho rozhodnutia napriek tomu, že oni konajú ináč. Niekedy aj s plným súhlasom. To si skutočne vážim. U mnohých však nie, či už mi to dali najavo, alebo som to len tak cítila. A čím bola dcérka staršia, tým viacej. Mamičiek, ktoré podnikli to isté rozhodnutie, poznám osobne naozaj veľmi málo. Nebyť na MK skupinky neškôlkárskych maminiek, tak sa naozaj cítim v tomto smere osamelo. Asi je to so všetkým tak, keď si človek dovolí konať ináč ako drvivá väčšina.

Po čase viem, že ako nič nie je čierno-biele, aj neškôlkovanie má svoje pozitíva aj negatíva. My ako rodina sme v tom však našli viac výhod ako nevýhod, a tak keď mladší dosiahol 3 roky, dovolila som si ostať na neplatenej rodičovskej dovolenke. Proste som to chcela nám dopriať. Nielen jemu, ale aj sebe. 

Asi teraz v myšlienkach čitateľov naskakujú samé ale… A tak sa pokúsim všetky tie „ale“ vysvetliť:

Ale bežná matka musí zarábať peniaze a preto je škôlka nevyhnutné riešenie…

Áno, tak sa dnes žije. Živiteľmi rodín nie sú len muži, ale aj ženy. Dajme tomu, že väčšina matiek skutočne musí, prípadne chce. Niekedy však nejde o nevyhnutnosť alebo slobodné rozhodnutie, ale len zotrvačnosť žiť tak, ako žije väčšina. V každom prípade, ak žena ostáva so svojimi deťmi doma napriek tomu, že už sú staršie ako 3 roky, by nemala byť posudzovaná ostatnými v zlom, práve naopak. Ak je tá možnosť, že si to rodina vie zariadiť, tak prečo nie?

Týždne prechádzali rýchlo. Vilma si začala zvykať na nový domov a čoraz viac sa Alenke otvárala. Boli práve spoločne na lúke, kde Alenka rada zbierala bylinky. 

"Teta Alenka? Prečo vlastne nemáte deti?" spýtala sa Vilma počas toho, keď jej Alenka vysvetľovala ako vyzerá materina dúška. Alenka na ňu zdvihla pohľad a chvíľu mlčala. 

"Nebolo nám to dopriate. Ja ale ešte verím v zázrak. Milujem deti." usmiala sa na ňu očami. 

"Budeš skvelá mama. Chcem, aby dieťa, ktoré porodím malo mamu, ako si ty." odhodlala sa Vilma priznať nahlas. Alenka na ňu prekvapene zdvihla obočie. Nevedela, čo jej má na to odpovedať. Vilma ju pohladila po ruke a pokračovala v zbieraní byliniek. Alenku to v srdci hlboko dojalo. Zároveň jej to darovalo pokoj v tom, čo ju už dlhý čas tak veľmi ťažilo. 

"Ďakujem." povedala ticho a pohladila Vilmu po vlasoch. Obe sa na seba ticho usmiali. 

Raz podvečer, keď Alenka niesla večeru Vilme do izby začula jej rozhovor s otcom. 

"Dobre, na budúci mesiac vám ju priveziem. O všetko, ohľadom pôrodu, sa postarám. Potom už sa nemusíme nikdy stretnúť." povedala tónom, akoby vybavovala nejaký obchod. Alenka smutne sklopila pohľad a mlčala. Všetky slová už boli vypovedané. Nemala viac silu niečo hovoriť. 

Silvia sa zdvihla a tak nečakane, ako prišla, aj odišla. Ostala po nej len vôňa po parféme. Alenka si rezignovane sadla za stôl a zvesila hlavu. Roman k nej pristúpil a pohladil ju po zvesených ramenách. Nehovorila nič. Svojmu manželovi sa nikdy nepriečila. A vlastne sama nevedela, čo je v tejto situácii správne. 

Na ďalší mesiac ku nim Silvia doviezla vysoké dievča so smutnými očami. Spod voľného trička jej vykúkalo malé bruško. Neochotne vošla dnu a pozdravila sa. Alenka k nej s láskou pristúpila a pohladila ju po ruke. Venovala jej priateľský úsmev. Vilma však mlčala a pozerala do zeme. 

"Keď by sa čokoľvek stalo, volajte na toto číslo. Každý mesiac budem chodiť sem, aby som ju vzala ku súkromníkovi do poradne. O nič sa nemusíte starať. Keď sa dieťa narodí, vezmem si Vilmu zase k sebe." podala im vizitku s telefónom na nejakého doktora, potom sa otočila na Vilmu. "Ak by ti volal otec, vieš, čo máš povedať." Silviin hlas bol rázny a vecný. Vilma ticho prikývla. Silvia sa náhle otočila a odišla. Alenka na ňu hľadela s prekvapeným výrazom v tvári. Nechcela veriť vlastným očiam, že sa s dcérou ani len nerozlúčila. Chcela jej niečo povedať, ale Silvia bola taká rýchla, že po nej ostal iba prach na príjazdovej ceste. Keď sa trochu spamätala, podišla k Vilme a nežne sa na ňu zahľadela. 

"Vitaj u nás, Vilmuška, nie si hladná?" snažila sa o rozhovor. Vilma na ňu pozrela uboleným pohľadom a pokývala hlavou, že nie. "Tak ti aspoň ukážem tvoju izbu." povedala Alenka milo, vzala jej kufor a viedla ju po schodoch hore. Keď otvorila dvere, Vilma sa nesmelo poobzerala dookola a posadila sa na posteľ. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. 

"Ďakujem, teta Alenka." povedala Vilma tichým hlasom. 

Desať mamičiek vyskúšalo jemnosť a hebkosť, ktorú detskej bielizni prinášajú pracie prostriedky Bupi BABY. Či splnili ich očakávania si prečítajte TU ➡ Skúsenosti s pracími prostriedkami Bupi BABY 

Jemnosť a hebkosť detskej pokožky je to, čo milujeme. Nie je to však len o pocite. Novorodenec má skutočne omnoho tenšiu pokožku. Je citlivá, rýchlo sa podráždi, preto je nutné k nej pristupovať s väčším rešpektom. Pri výbere kozmetiky pre našich najmenších automaticky siahame po produktoch šetrných k detskej pokožke. Rovnaká opatrnosť je však na mieste aj pri výbere pracích prostriedkov. Rozhodne sa nespoliehajte na tie, ktoré sú agresívne k pokožke a môžu spôsobiť alergie. Tajnou zbraňou slovenských mamičiek je špeciálny prací prípravok s obsahom mydla určený na šetrné pranie dojčenskej a detskej bielizne. Ak vás zaujíma aký, čítajte ďalej. Dokonca ho 10 z vás bude môcť onedlho otestovať.

Čo budeme testovať

Na slovenskej značke Bupi vyrástli 3 generácie Slovákov. Tento rok oslávi svoju štvrťstoročnicu, hoci prvé detské mydlo s lanolínom vyrobili v Palme už pred 50 rokmi. Toto mydielko bolo najpredávanejším v celom Československu. Poznala ho každá mamička a babička. 

V priebehu rokov ku klasickému tuhému mydlu pribudli ďalšie produkty na starostlivosť o detskú pokožku. Neskôr aj pracie prostriedky, ktorých receptúra je navrhnutá tak, aby predchádzali akýmkoľvek podráždeniam detskej pokožky. Sú jemné, bez fosfátov, bielidiel či zmäkčovačov a s parfumom bez alergénov.

Bupi značka testuje svoje produkty dermatologickými testami, ako aj špeciálnymi testami proti alergiám, aby boli naozaj vhodné pre pokožku detičiek už od narodenia. A vy ich budete mať možnosť vyskúšať.

V psychike každej ženy vzájomne pôsobia hlboko uložené archetypálne vzory ženského správania a vzory správania dané súčasnou spoločnosťou, ktoré ju vťahujú viac do mužského sveta.

Archetyp je termín z autorskej dielne Gustava Junga. Čo sa pod ním skrýva? Sú to vzory nevedomého konania, ktoré riadia naše správanie. Už v detstve sa prejavujú v odlišných hrách a v odlišnom správaní dievčat a chlapcov.

Je dôležité porozumieť týmto ženským archetypom – pravzorom ženského správania, pretože pomáhajú ženám objaviť vlastnú podstatu a čerpať z  bohatstva ženskosti.

Úlohu a rolu ženy predurčuje archetyp ženy a matky ako tvorkyňa a ochrankyne rodinného krbu, ktorá vytvára vnútorný priestor rodiny a tvorí domov – tvorivosť je základná vlastnosť ženy . Žena ma pre túto úlohu k dispozícii kruhovú centrujúcu energiu – ona je zdrojom ženskej energie a vedia to už malé, s radosťou točiace sa dievčatá.

Úlohu a rolu muža predurčuje archetyp lovca a otca ako ochrancu rodiny zvonku. V jeho prípade prevláda energia ťahu a to je sledovanie a stopovanie.

Jednoducho – ženy udržiavali rodinný oheň a muži lovili mamutov.

Milé ženy, doktor Slíž má pre Vás jeden dôležitý odkaz. 🙂 Prajeme usmiaty deň. 

alebo náš večerný rituál s kozmetikou HiPP

Murphyho zákon pre matky hovorí, že ak potrebujeme dieťa uspať čo najrýchlejšie, potrvá nám to 2-krát dlhšie než obvykle. Vždy, keď počas uspávania premýšľam nad tým, koľko povinností na mňa ešte čaká po tom, čo moje ratolesti zaspia, práve vtedy mám 100 % záruku, že jediný komu sa bude chcieť spať budem ja, ale nie moje deti. V duchu si hovorím, vypni honey! Zahoď stres, lebo drobec to okamžite vycíti. Spomaľ neustále prúdiace myšlienky a nepripúšťaj si problémy. Nechaj ich pred dverami detskej izby. Neber si so sebou mobil a nepozeraj na hodinky. Nepýtaj sa seba samej ako je možné, že je už toľko hodín a ony ešte stále nespia. Pretože toto fakt nefunguje.

Keď sa to konečne podarí, ani nedýcham. Vkladám spiace dieťa do postieľky, akoby to bola časovaná bomba. Bomba, ktorá môže kedykoľvek bez varovania vybuchnúť - prebudiť sa a rozplakať. Ostáva už sa len v tichosti vytratiť z izby. Žiadne zakašľanie či kýchnutie. To by bola začiatočnícka chyba. Už len nezakopnúť a ničím nebuchnúť. Pomaly, so zatajeným dychom, sa zakrádam vlastným bytom, postavím sa k žehliacej doske a vtedy sa ozve plač. Ok. A večerný kolotoč hladkania, papania, mojkania, nosenia a prosenia môže opäť začať... Ale viete čo? Mne to nevadí. No a čo. Je to len obdobie a ako druhomatka už viem, že nič netrvá večne. Ani časté budenie, nočný des či zlý spánok. Materstvo je vzácne a o pár rokov sa na tom budeme iba smiať, no verím, že nie od zbláznenia 😀.

Moja prvorodená dcéra mala veľký problém s uspávaním a nočných spánkom. Viac ako 2 roky sme sa normálne nevyspali. Často som dostávala nevyžiadané rady typu, načo si ju ťahám k sebe do postele, prečo ju nedám do postieľky, nenechám zaspávať osamote či poriadne vyplakať. To by jej vraj pomohlo a spala by celú noc… Nikdy som nepraktizovala vyplakávanie bábätka. Túto metódu uspávania nevnímam ako správnu. Asi by mi z toho roztrhlo nielen uši, ale aj srdce. Je to moje dieťa a môj vzťah s ním. Je vedecky dokázané, že objatie a kontakt s matkou dieťatko upokojí, dodáva mu pocit bezpečia a buduje medzi matkou a dieťaťom zdravý vzťah. Nie je nad vrúcne objatie a pomojkanie. Namiesto neefektívnych a stresujúcich riešení, sme si radšej vytvorili svoje vlastné uspávacie večerné rituály.

Spomaľte

Pokojné aktivity pred spaním môžu deťom pomôcť upokojiť sa . Aj nás dospelých to núti na chvíľu nepracovať (tým myslím aj ukladanie bielizne, či drhnutie kuchyne), vypnúť a spomaliť. Čítajte si, stlmte svetlá, hladkajte ich, spievajte im. Uspávajte svoj poklad s láskou. Tak dlho, ako to považujete za dôležité. Čas strávený spolu, nikdy nie je časom strateným. Vaše deti budú z vašej blízkosti, náručia a objatia čerpať celý svoj život. Ak spomalíte a vytvoríte si svoje vlastné večerné rituály, možno zlepšíte nielen nočný spánok, ale aj uspávacie skóre - unavený rodič verzus nespiace dieťa.

Vytvorte si večerný rituál

Doprajte deťom teplý voňavý kúpeľ. Navoďte príjemnú atmosféru, stlmte svetlá. Mamičky často polemizujú, či je lepšie dieťatko kúpať alebo iba poobmývať žinkou, či používať telové mlieka a oleje. Rozhodnúť sa musí každý rodič sám. Dermatológovia však potvrdzujú, že pravidelné kúpanie 2 až 3-krát týždenne je určite prospešnejšie ako drhnutie kože vlhkou detskou žinkou. 

A ako je to u nás doma? Ja svoje polročné dieťa kúpem a aj natieram denne, už od narodenia. K večernému kúpaniu u nás doma patrí HiPP Kúpeľ na dobrú noc. Jemne umýva, neštípe v očiach, hydratuje a zvláčňuje citlivú pokožku dieťatka. Výťažok zo santalového dreva svojou nádhernou vôňou, v kombinácii s teplou vodou, podporuje pokojný spánok dieťatka. Po kúpeli používame HiPP Pleťovým olej s BIO mandľovým olejom a občas pridám niekoľko kvapiek aj do kúpeľa. Olej je vhodný už od narodenia, ideálny na masáž bábätka. Nádherne vonia a obľúbi si ho každý člen rodiny.

"Ona ma hrozne sklamala." povedala stroho.

"Kto?" spýtala sa Alenka prekvapene.

"Veď Vilma. Moja dcéra. Je tehotná." Silvia si chytila tvár do dlaní a pokrútila hlavou. Alenka sa ju snažila pohladiť. Silvia však okamžite zakryla svoju bolesť a opäť sa narovnala. "Niečo by som od teba chcela." povedala priamo. Alenka mlčala a zahľadela sa na Romana. S prekvapeným výrazom Silviu stále sledoval.

"My si to dieťa nemôžeme nechať. Martin sa pohybuje vo vysokých kruhoch, kde sa od neho očakáva, že bude mať dokonalú rodinu. Vybavila som Vilme individuálny plán výučby, aby kým porodí, sa mohla naďalej venovať štúdiu. Chcem, aby, na ten čas, bývala tu s vami. Potom si to decko môžete osvojiť. Martin sa o tom nesmie dozvedieť." jej plány Alenke úplne vyrazili dych. Nevedela, čo má na to povedať. Musela sa postaviť a napiť vody. Roman sa neveriacky zahľadel do okna. "Ak mi nepomôžete, pošlem ju na potrat." Alenka na ňu zdesene pohliadla. Vedela, že by bola toho schopná. Rozbúšilo sa jej srdce naliehavosťou.

"Silvia, počuješ vôbec, čo rozprávaš a čo od nás žiadaš? Veď to je do nebavolajúce šialenstvo. Čo na to hovorí Vilma?" spýtala sa Alenka zhrozene.

"Ona do toho nemá čo hovoriť. Veď sama je ešte len decko." odfrkla. Alenka pokrútila hlavou.

Ahojte

V tomto bláznivom čase, keď vonku zúri pandémia a❄️❄️ pani Zima ❄️❄️, nie je mamina ktorej neharaši....😂😂teda aspoň si myslím.😂😂

Našu Zuzanku hračky veľmi nezaujímajú a preto vždy musím niečo vymyslieť ako ju zabaviť.

Tak sa poď pozrieť...👍👍👍

Možno inšpirujem aj vás

stačí trochu múky, veľký plech a potom samozrejme vysávač 😂😉

Kde bolo tam bolo... v jedno krásne sobotné ráno som na tehotenskom teste našla dve jasne ružové čiarky...
Ale nie... preskočme históriu trošičku vpred, nech tu nie si do budúceho týždňa.🙂

Keď sa môj prvorodený syn Viktor naučil v roku chodiť, postupom času automaticky vyvstávala otázka - čo ďalej?
Vozenie v kočíku na dlhé prechádzky bolo síce fajn... no prišla doba covidová, zákazy a príkazy... a voziť dieťa v kočíku okolo bloku začínala byť pekná nuda.
Autíčko? Trojkolka? Motorka?
Priznám sa, že nejaký extra hlboký výskum som si nerobila.
Otvorila som prehliadač, ťukla do Google okienka - "odrážadlo pre deti" a odentrovala.
Niekde v prvej trojke odrážadiel, ktorú mi vtedy Google ponúkol, bolo veľmi vkusné odrážadlo, pre mňa dovtedy len z počutia známej značky Zopa.

Ponuku som rozklikla a vedela som, že inam už klikať nemusím. 🙂

Easy way odrážadlo malo jednoducho šmrnc.

A že to bola naozaj skvelá kúpa, sme sa s manželom presvedčili takmer okamžite.
A to z pár jednoduchých dôvodov.

1. Ľahkosť
Napriek tomu, že pôsobí veľmi robustne, disponuje neuveriteľnou ľahkosťou. Tú som ako matka ocenila hlavne vtedy, keď som sa z prechádzky vracala a unavený Viktor nechcel už ísť ani pešo a ani na odrážadle a musela som ich niesť oboch.
Vďakabohu, že takých situácii bolo málo.

Keď sa dieťa narodí, nikto nevie, aké bude. Ani Anna to nevedela. Mala dve dcéry a hoci sa narodili v rovnaký deň, každá v sebe niesla iné posolstvo. Alenka bola krehká a útla. Jej duša bola zahalená jemnosťou a nežnosťou. Milovala prírodu, Boha a svojich rodičov. Silvia bola živelná a cieľavedomá. Presne vedela, čo od života chce. Túžila po tom, čo jej rodičia nevedeli poskytnúť. Jej srdce sa vždy radovalo, keď mohla byť stredobodom pozornosti. Aj keď to bolo na úkor vlastnej sestry. Alenka bola tichá, nikdy svoju sestru neohriakla za jej správanie. Za to otec, ten jediný jej vedel dohovoriť tak, že sa zakaždým hanbila. Žiaľ miesto toho, aby sa poučila, prekypovala čoraz väčšou žiarlivosťou k Alenke.

Keď sa Alenka zoznámila s Romanom, nezniesla sa pozerať na ich čistú lásku. Na určitú chvíľu na Silviine správanie zmenilo, keď sa zoznámila s Martinom. Dokázal jej dať všetko, po čom tak odjakživa túžila. Po svadbe však opustila rodný dom a dlho o nej nikto nič nepočul. Obe mali vtedy iba devätnásť rokov. 

Roman miloval Alenku celým svojím srdcom. Keď jej ochoreli rodičia a túžila sa o nich postarať, bez reptania súhlasil a presťahovali sa ku nim. Nemali deti. Hoci veľmi po nich túžili. Alenkina túžba po deťoch však ešte viac vzrástla, keď obaja rodičia zomreli. Roman dlho premýšľal, modlil sa, ich túžba však nebola vypočutá. Až raz k nim nečakane pricestovala jej sestra.

"Ach Alena. Nechápem, ako si sa tu takto mohla zakopať." zaznel Silviin pohŕdavý hlas. Roman mal čo robiť, aby ju okamžite nevyhodil. Poznal však Alenkine srdce. Dokázala odpustiť svojej sestre každú uštipačnú poznámku. Alenka si totiž v srdci niesla všetko, čo ju mama s láskou naučila. V takejto situácii jej vždy zaznel jej láskavý hlas: "Alenka, odpúšťaj. Vždy, keď budeš cítiť tlak výčitiek od svojej sestry. Lebo v Biblii je skvelý návod na to, ako si uchovať svoje srdce čisté: Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: „Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz?“  Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem. (Biblia, Matúš 18:21-22)

"Silvia, som rada, že si prišla. Hoci ma mrzí, že si ani raz nenavštívila mamu a otca. Chýbala si im." povedala Alenka pokorne.

"Nič mi nevyčítaj. Ty nevieš, aké náročné je starať sa o dieťa." Silvia sa na ňu povýšenecky pozrela a posadila sa na stoličku. Alenku táto poznámka v srdci veľmi zabolela. Roman k nej pristúpil a s láskou ju objal. Usmiala sa na neho. Akokoľvek ju bolela nenaplnená túžba, jej láska k manželovi ju vždy dokázala potešiť. Bola vďačná Bohu, že ho má.

Ahojte, mamičky,

opäť mám pre vás skvelú správu! Značka, ktorá je stálicou Modrého koníka, hľadá svoju novú Ambasádorku. Premýšľate a tipujete, o akej značke hovorím? Nebudem vás dlhšie naťahovať – ide o Baby Dove 🙂

Značka Dove je súčasťou nejednej domácnosti už večnosť. Jej história siaha až do 50. rokov 20. storočia. Keďže chcela svoje portfólio rozširovať, v roku 2015 sa rozrástla o detský rad produktov Baby Dove, ktoré sa starajú o pokožku tých najmenších – našich ratolestí. Pretože voňavá, krehká, jemná a citlivá pokožka si zaslúži iba tú najjemnejšiu starostlivosť. Tak čo, mamičky, máte chuť stať sa tvárou tejto detskej kozmetiky a prevziať žezlo po @zuzkanr, ktorá vás doteraz sprevádzala svetom tejto jemnej detskej kozmetiky?

Aká by mala byť Ambasádorka?

Si aktívna, starostlivá, komunikatívna, plná nápadov a máš dieťatko do 2 rokov? Značku Baby Dove poznáš a nedáš dopustiť na jej produkty? Tak potom hľadáme práve teba! Nemusíš byť dokonalá, ani bezchybná. To veru nie. Hľadáme reálnu mamičku, s reálnymi problémami a starosťami. Občas unavenú, nedokonalú, so slabšími chvíľami. Hľadáme skrátka jednu z nás – skutočnú mamičku, ktorá sa s radosťou ujme tejto novej pozície, ukáže nám svoju každodennosť a prevedie nás svetom Baby Dove.

Je však dôležité, aby si bola samostatná, zodpovedná, nekonfliktná a s radosťou sa púšťala do nových výziev. Taktiež to musíš vedieť s písaným slovom, aby si nám prinášala zaujímavosti a informácie vo forme článkov, ako aj s fotoaparátom, aby si nám ukázala, ako vyzerá tvoj (nielen) bežný deň cez hľadáčik fotoaparátu.

Desať mamičiek, spolu s ich drobcami, vyskúšalo vlhčené obrúsky HiPP Natural. Ako u nich uspeli, sa môžete pozrieť tu ➡ Skúsenosti s HiPP Natural

Každá mamička sa snaží na materstvo pripraviť čo najlepšie. Číta knihy, počúva rady, vzdeláva sa. Potom to však príde. Do náručia jej vložia voňavé klbko šťastia a zrazu zisťuje, že všetko je tak trochu inak. Prichádza čas improvizácie a tie plány, ktoré mala, zrazu nie vždy vychádzajú. Jedno sa však nemení – pre svoje dieťatko a jeho jemnú pokožku chce iba to najlepšie...

Čo budeme testovať

A presne preto prichádzame s testovaním vlhčených obrúskov HiPP Natural. Ako mamička určite uvítate všetko, čo vám zjednoduší každodenné povinnosti s vaším malým drobcom. Jedným z najväčších pomocníkov, ktoré majú dnešné mamičky k dispozícii, sú bezpochyby vlhčené obrúsky. Tie vás môžu zachrániť v nejednej nepríjemnej situácii ;)

Vlhčené obrúsky HiPP Natural sú vyrobené zo zmesi prírodných vlákien, sú 100 % rozložiteľné, a tým pádom šetrné k prírode. Pretože práve ochrana zdravia a životného prostredia je najvyššou prioritou spoločnosti HiPP. Ich výrobky sú vyrobené s ohľadom na jemnú detskú pokožku a sú bez plastov a mikroplastov. Pri výbere kozmetiky preto dbajte na zloženie a čítajte etikety. Kozmetické výrobky HiPP sú označené vyhlásením, že neobsahujú žiadne mikroplasty. Obsahujú skrátka iba to, čo si citlivá detská pokožka zaslúži. Viac o mikroplastoch a ich použití v kozmetických prípravkoch sa dočítate tu. 

Vybrať si môžete z dvoch druhov obrúskov. Či už si zvolíte HiPP Natural Aqua s obsahom vody 99 % pre hygienu čistou vodou, alebo radšej siahnete po HiPP Natural s BIO prírodným mandľovým olejom pre jemnú starostlivosť, určite bude pokožka vášho dieťatka spokojná.

Už je to presne rok, čo som na tehotenskom teste objavila 2 jasné čiarky. 

2. marec 2020 bol deň ako každý iný, a aj napriek tomu že pandémia nám už klopala na dvere a len o pár dní na to sme všetci pocítili jej dôsledky a roztočil sa kolotoč udalostí, ktorý trvá dodnes, pre mňa v tento deň začal úplne iný príbeh. 

Len nerobiť paniku

Začiatok roku 2020 bol veľmi hektický, v práci toho bolo nad hlavu, predaj zájazdov na first minute sa rozbehol vo veľkom, v januári sme zažili veľkú radosť aj sklamanie, pretože som volala mužovi, aby prišiel za  mnou do práce, pretože mu musím niečo povedať. Chudák manžel v panike pribehol do kancelárie čo sa deje, a ja som naňho vytiahla pozitívny tehotenský test. Nesnažili sme sa, ale ani sme sa nechránili, preto boli pocity aspoň u mňa zmiešané. Manžel sa tešil veľmi. Nakoniec tou svojou radosťou a nadšením nakazil aj mňa. Bohužiaľ nám radosť vydržala len jeden celý víkend. Záver doktorky: biochemické tehotenstvo. 

Oplakala som čo som ani nemala a život išiel ďalej - práca, predaje, oslavy, návštevy, ani som si nestihla uvedomiť že už je začiatok marca a aplikácia v mobile mi pripomenula, že som zabudla zaznačiť deň začiatku februárovej menštruácie. Lenže vlastne nezabudla, taký deň totiž vo februári nebol. Najskôr som samú seba presvedčila že je to zrejme všetko len rozhádzané po januárovom zážitku, a že nebudem robiť paniku skôr ako treba. Ale aj tak som našla v kúpeľni ešte jeden nepoužitý test a výsledok... 

Testu som moc neverila, už raz nás sklamal, ale keď som odchádzala od doktorky s tehotenskou knižkou v kabelke, nemohla som sa ubrániť úsmevu. Celou cestou v autobuse do práce som sa zabávala na myšlienke že vlastne veziem čierneho pasažiera 🙂 

Po príchode mladšieho súrodenca sa niekedy staršie dieťa cíti na vedľajšej koľaji. “Prečo dávajú toľko pozornosti jemu a nie mne?” 

Od starších súrodencov chceme, aby boli samostatnejší, aby ustúpili, aby chápali, že pozornosť sa musí deliť medzi viacerých. Ale aj staršie dieťa potrebuje pochopenie rodičov.  Ked nedostáva, čo potrebuje, vynucuje si pozorost neplechami, plače, robí naprieky, začne sa pocikavať, alebo napríklad robí zle mladšiemu súrodencovi. 

1. Dieťa túži vedieť, že je ešte stále dôležité a milované. 

2. Potrebuje uistenie, že má v rodine svoje miesto, ktoré mu nikto nemôže zobrať. 

3. často potrebuje aj pomoc s objavením novej identity, pretože zrazu už nie je mamičkin jedináčik - maznáčik. “Kto teda som? Som tu prijatý alebo ma už niekto nahradil?” 

Tieto témy sú narocné na vysvetlenie, kedže malé deti vnímajú veci skôr emocne než logicky. Ako to teda dieťaťu sprostredkovať? Na pomoc si môzeme zobrať príbeh. Spoločným čítaním knižky sa tieto témy prirodzene otvoria a dieťatko dostane odpoveď na otázky, ktoré sa nevie samé spýtať, ale veľmi tuzi vedieť.