Aj vaše deti obľubujú müsli tyčinky? Pripravte im túto zdravú a výživnú dobrotu doma. Viete, čo je na tomto recepte perfektné? Že ho môžete ľahko obmieňať. Pridajte rôzne orechy, semienka, iné sušené ovocie, prípadne čokoládu. Fantázii sa medze nekladú. Tak poďte na to.

RECEPT müsli tyčinky

• 1 hrnček jemných ovsených vločiek dmBio
• 50 g sušené brusnice dmBio
• 50 g sušené višne dmBio
• 1 PL ľanové semienka dmBio
• 1 PL sezamové semienka dmBio
• 3 PL slnečnicové semienka dmBio
• 50 g orechy
• 50 g mandle
• 1 zrelý banán
• 3-4 PL jablkové pyré babylove
• 1 PL kokosový olej dmBio
• med podľa chuti
• ½ ČL škorica mletá
• na dochutenie: čokoláda, maliny sušené mrazom, semienka či iné

Orechy nasekajte a zmiešajte s ostatnými sypkými surovinami. Banán popučte, pridajte jablkové pyré, roztopený olej a všetko vmiešajte do misy so sypkými surovinami.

Podľa chuti môžete dosladiť pár lyžicami medu. Hmotu dobre premiešajte a natrite na plech s papierom na pečenie. Vrch pekne uhlaďte a utlačte - môžete si pomôcť mokrými prstami. Pokojne pridajte navrch kúsky čokolády, lyofilizovaných malín či čokohoľvek iného, čo vám príde na chuť. Pečieme približne 25 minút na 170 °C. Po vychladnutí nakrájajte na želané kúsky. Pre jednoduchšie krájanie môžete vložiť upečený plát na pár hodín do chladničky.

Oblečte tyčinky do slávnostného šatu. Stačí, ak si nastriháte papier na pečenie. Ten obtočte okolo tyčinky a obmotajte šnúrkou. A je to! 🙂

Knihy mala Hanča v rukách už ako malé batoľa a vďaka tomu si k nim vybudovala taký vzťah, že každá naša návšteva v obchodnom centre vedie do kníhkupectva🙂.

Prinášam tipy z našej knižnice a verím, že niekomu pomôžu pri výbere možno už aj vianočného darčeku.

Úplne na začiatku pri malých bábätkách sa odporúča začínať s kontrastnými čiernobielymi knižkami pre ich jednoduchosť, ale musím povedať, že našu Hanču vôbec neoslovili.

Našťastie som objavila sériu knižiek Kde je.

Knižky majú tvrdé strany a obrázky sú prikryté filcovými stranami. My sme hrávali schovávačku, aby si Hanča natrénovala schopnosť, že aj keď predmet nevidíš, existuje. Na konci týchto knižiek je zrkadielko, z ktorého mala vždy najväčšiu radosť. My sme mali Kde je pán jednorožec.

Na podobnom princípe funguje aj knižka Farma.

Ja a sladké, to je ozaj láska na celý život. Prisámvačku, keby som mala fungovať bez sladkostí, asi by som si len veľmi ťažko zvykala. Avšak keďže zima sa blíži a minuloročná zimná bunda má dosť napätý zips, najvyšší čas sa trošku skonsolidovať a pripraviť si doma sladkosti, ktoré budú síce pri ruke, ale možno budú mať aspoň o trošku menej kalórií, ako tie tradičné. Aby sme sa potom mohli pekne rozbehnúť a pustiť sa do vianočného pečenia a objedania, však áno 🙂 

Ak ste fanúšikom fit tyčiniek, myslím, že tieto si zamilujete. Lebo sú ozaj chutné a pritom rýchlo hotové. Na ich prípravu budete potrebovať:

• 1 hrnček vykôstkovaných datlí
• ¼ hrnčeka medu
• ¼ arašidového masla
• 1 hrnček nasekaných orieškov
• 1a ½ hrnčeka ovsených vločiek

Datle dajte do mixéra a mixujte ich, kým sa nespoja do guľôčky a obsahujú iba malé kúsky.

Ovsené vločky a nasekané oriešky nasypte do väčšej panvice a na miernom chvíľku opekaje, kým nezačnú rozvoniavať – pomôže to zvýrazniť ich chuť. Avšak pozor, aby ste ich nepripálili. Samozrejme, tento krok môžete vynechať, ale vďaka opečeniu chutia ešte lepšie! Nechajte jemne vychladnúť a pridajte k datliam.

Med a arašidové maslo zohrievajte v 30 sekundových intervaloch v mikrovlnke, kým sa neroztopia a pridajte k ostatným surovinám.

Pokiaľ sa ti v živote niečo nepáči zmeň to"

Myšlienka dňa 25.7.2022

Komunita a skupina sa v tento deň točila okolo mňa. Vypovedala som zo seba všetko asi čo sa dalo, vyplakala som sa tak ako asi dlho nie. Potrebovala som to.

Mne sa v mojom živote naozaj nepáči toho veľa, ale vždy to zasuniem niekam do rohu, veď nejak bude. A potom sa stresujem, utápam v sebalutosti a zapijala som to, ten všetok bordel v sebe. Ale iba ja môžem zmeniť to čo sa mi nepáči, iba ja môžem povedať NIE, ak niečo nechcem, iba JA si môžem vytvoriť svoj svet v ktorom budem šťastná. Nemusím deťom kúpiť všetko čo im vidím na očiach aby som si kompezovala svoje detstvo, môžem im venovať viac času, viac lásky. Byť tu a teraz a byť najlepšou mamou, akou v tej chvíli môžem byť.

Priznala som sa, že som chcela odísť. Exova žena mi ešte krásne naložila do správ, čo vo mne zase vyvolalo pocit mojej nedostatočnej hodnoty.  Že niesom  dosť dobrá - nie som dobrá matka. Hoci sme mali zakázané používať telefón do 13 tej, tým že mi večer predtým neodpísala, napísala som jej pred komunitou že mu večer o 20:00 budem volať, aby mu dala telefón. 

ONA :"Pozri ,ja nemám problém mu ho dať ak bude normálny.. lenže to nikdy neviem ako sa bude správať.. u nás má nejake pravidlá,a keď ich nebude dodržiavať nebude mať telefón,nech ste si sľúbili čokoľvek.." 

Ja som neplakala,deti neplakali, lúčenie prebehlo úplne v pokojnej atmosfére, akoby som sa mala ísť len niekam na chvíľu a večer prísť domov.

Mladší syn mi rozkázal poslúchať, aby ma zase nenašla sestrička telefonovať kedy nemám, a nemala som zlé body zato, aby ma ešte pustili na víkend zase. Starší síce potom trošku začal, aby som nešla nikam, aby som zostala doma, pretože on nechce ísť znova tatovi. Sľúbila som mu, že si budeme volať, písať a čoskoro sme zase spolu. Keď som sadla do auta znova som mala zvláštnu úzkosť. Chcela som byť už v liečebni, ten víkend ma dosť vyčerpal. Jasne že som bola šťastná, že som bola po tolkej dobe doma, ale jednoducho po takej dobe počuť 800 krát  " mama" bolo vcelku vyčerpávajúce, a tak ako mi to zo začiatku na liečbe chýbalo, teraz už som chcela zase to ticho, ten priestor len pre seba. 

" Aká si vysmiata" vítali ma spolupacienti na vrátnici, "takže bolo dobre, čo si nám priniesla?" vyzvedali, ako vždy keď bol niekto na priepustke. "Palacinky" odpovedala som im nech sa prídu ponúknuť a išla som sa nahlásiť sestričke že som. Nebola vo vyšetrovani tak som jrj šla zaklopať na sesternu "už som doma" povedala som jej, keď mi otvorila dvere. Zasmiali sme sa, pretože az neskôr mi docvaklo, čo som vlastne povedala. Vlastne bol to teraz môj domov, prezrela mi veci či som si nepriniesla nič nepovolené, fukla som do dregera a konečne som sa mohla pobrať na izbu za Lujzou.  

Samozrejme na pondelkovej komunite sa riešili reflexie s priepustiek, kto sa ako mal doma. "Užila som si víkend najlepšie ako sa dalo, aj som prežila tu Hirošimu a Nagasaky doma" zreferovala som na komunite a mojím uvedomením s víkendu bolo to, že som pochopila, že mamu nezmením, možem zmeniť  len svoj prístup a postoj, a taktiež, že nieje vždy najdôležitejšie  len upratovanie. ( ono aj tak tu nikdy neni taký poriadok ako by som  chcela). Dokonca, že som sa priznala mame, prečo som preč.,že to nebolo len psychické zrútenie, ale to že som pila. A že to vzala celkom v pohode a obišlo sa to bez výčitiek. 

Jediné čo ma trápilo bol môj starší syn. My sa ľúbime veľmi mojkať,túliť a teraz bol taký, nie moc kontaktný. Nepáčilo sa mi to, a nevedela som, prečo to tak je. Či sa na mňa hnevá, že som preč, či to je tým, že je vyše mesiaca už u otca a doma len na víkend. Ale sľúbila som mu že si budeme volať,dúfala som, že  to nejak prehrmí. Ale trápilo ma to. Terapeutka ma skúsila naviesť na pozitívne myšlienky, aby som to tak nebrala, veď aj pre neho je to zmena, že určite to bude v poriadku.

Večer som sa mu snažila dovolať, no nedvíhal ma. Pisala som exmanželovej manželke, že by som sním rada hovorila,pretože som mu to sľúbila no napísala mi, že: