Naše rána bývajú celkom uponáhľané a deti musím často podnecovať, aby sme sa vymotali von. Asi to každý rodič pozná. 🙂 Ranné stresové situácie - máte kooperovať s inými nespolupracujúcimi ľuďmi v časovej tiesni. :D Super príležitosť na pozorovanie svojho podvedomého správania.
Tento týždeň som odvádzala syna do škôlky opäť zasa na poslednú chvíľu, bolo 7:59, keď sme vstupovali do budovy 🙂 Keď sa v šatni prezliekol, ešte sa chcel vysmrkať a v tom mu začala tiecť krv a to celkom silno. No zbohom, pomyslela som si. Prešla mnou zlosť na neho, lebo keď sa vŕta v nose, tak sa toto deje. Zachytila som túžbu ho obviniť, uľaviť si. Hnev tu ale nebol sám, pod ním bolo niečo oveľa väčšie, a to strach. A aj vina. Nachádzala som sa v inštitúcii, kde sú jasné pravidlá. Má tu byť poriadok, má sa tu nejako správať a má sa prichádzať v časovom predstihu. A učiteľka je autorita. Dokonca aj upratovačka. (Naša pani upratovačka určite áno, ona vám to aj rada predvedie 🙂 A k tomu si pridajte ten ranný stres, to bol hlavný faktor, lebo keď je pohoda, reagujeme vedomejšie..
Či som chcela, alebo nie, napojila som sa na trauma vír z detstva, pár sekúnd som prežívala situáciu z pozície malého dievčatka, ktoré zasa niečo neurobilo tak, ako malo. A ono to dobre vie, cíti vinu. Učiteľka o chvíľu otvorí dvere a zistí, kto je ešte v šatni a už 10 minút mal byť v triede. Upratovačka zachvíľu vojde do šatne... dievčatko sa bojí, čo bude. Kto mu bude zasa dávať najavo, že nie je dostatočne dobré, šikovné, výkonné. Stačí aj neverbálne, ono presne vie, aká správa pre ňu je za tým.
Našťastie som si toto za pár sekúnd uvedomila a stopla to. Sadla som si k synovi, pokojne mu držala nos a vravela, že je to v poriadku, nič sa nedeje, zastavíme to, oni počkajú. A čakali do 8:15. A on si to užíval. Môj pokoj, že tam pri ňom sedím, podporujem ho a nemusí sa cítiť zle, previnilo a sám. Tak, ako som sa kedysi cítila ja.

Keď si sesternice posúvajú detské vecičky a majú zmysel pre humor.Pre Richarda levie srdce a Santiaga nie síce z Compostely.ale z Brna.😀

Levaduľový kútik- tu jedna šikovná pani levaduľu suší alebo ju spracováva do oleja, ktorý je nielen voňavý ale tiež účinný na podporu spánku a tiež na bolesti hlavy. Ten kútik je tak čarovný 😍

Prosim poraďte mi co to je uz som zufala

Krstiny 🙂

Túto čokoládovú tortu raz dotiahnem do úplnej dokonalosti 🤭 raz bude úplné, že mega vyzerať, nie len chutiť 😜

Dlhé roky som snívala o tom vidieť raz francúzske provensalsko s tými nádhernými levanduľovými poliami a konečne sa podarilo. Sú nielen nádherné ale aj neskutočné voňavé, naozaj krásny zážitok.

Ahojteee viete mi poradit zo skusenosti ktora zoo je lepsia pre deti zoo gyor alebo vieden 🙏🙏🙏

... Vitamínky 🍒 nazbierané a baza na čaj usušená, chystáme sa na zimu 😃😊😊

Tento týždeň ma pracovné kroky zaviedli na toto krásne miesto. Nostalgické. Lebo presne tu sme mali pred 9 rokmi svadbu ❤️ Taká milá malá vec, no potešila najviac 🥰

Kopírováno: 📌 PRE VŠETKÝCH RODIČOV. 📌 Deti sú zrkadlom svojich rodičov. Výhovorky typu dnes je iná doba neobstoja.
Kam sme to došli?....
Z extrému do extrému. Vychovávame dnes egomaniakov?
Detstvo som prežil v 80-tych rokoch minulého storočia.
Prežili sme detstvo bez rodičovských animácií
Otec chodil do práce, mama tiež, keď bola doma, varila, prala alebo upratovala. Riešila domácnosť. Nikdy sa s nami nehrala a mne by ani nikdy nenapadlo zavolať ju, nech sa so mnou ide hrať. Mali sme so súrodencami svoje hračky, nie veľa, zato nekonečný svet fantázie.
Rodičov nezaujímalo, či sa nudíme
V lete sme boli celé dni vonku, skákali, hrali indiánky, gumu, behali sme okolo. Ale vedeli sme, kedy je čas obeda, večere, vedeli sme, kedy je čas ísť domov, do postele, vedeli to všetky deti.
Neplakali sme, nevrieskali, že sa nudíme. Nuda nebol problém mojich rodičov, ale moja. Oni tu neboli od toho, aby ma zabávali. Nemali žiadne výčitky svedomia, že by sa mi málo venovali.
Dôležité bolo, aby sme boli čisté, upravené, slušné. Vedeli sme sa, kedy máme byť ticho, jedli sme všetko, nikto sa nás nepýtal: „Máš chuť na...?“ Nikdy.
Moji rodičia vedeli, že život nie je len o zábave. A tak sme mali aj svoje povinnosti. Dodnes si pamätám na sobotu ráno, odmalička som musela pomáhať s upratovaním.

Vedeli sme, čo sa patrí
Keď k nám prišla návšteva, vedeli sme, že pri stole, kde sú dospelí, nemáme čo robiť. Pohľadom nás odprevadili do detskej izby a hotovo.
Keď mama ponúkla hosťom koláče, stačilo mi pozrieť sa na mamu, aby som vedel, že to pripravovala pre nich, že si mám dať pohov. A rovnako to platilo, keď sme šli na návštevu my. Vedel som, čo sa patrí, „že som sa neprišiel na návštevu najesť.“ Že to nie je slušné, vyjedať ich. Mama bola autorita, v žiadnom prípade nie kamarátka
Moja mama sa mi nesnažila byť kamarátkou. Bola to autorita. A zdôrazňovalo sa, aby sme sa ani náhodou nepomýlili, že sa s ňou môžeme rozprávať ako s rovesníkmi, bez rešpektu.
Vyplaziť jazyk alebo sprosto nadávať, stačil už len mamin pohľad... Ak si neposlúchol, dali ti po zadku. Bez vysvetľovania, bez dohovárania. Bol si drzý, facka. Nenapadlo ťa urobiť to ešte raz.
Neskôr, keď sa detstvo preklopilo do puberty, bola pre mňa mama oporným bodom, základňou, psychológom, poradcom, kritikom. Všetko, čo som potreboval. Nič som pred ňou nemohol utajiť, odhalila každú moju emóciu.
Pravidlá a režim
Mal som presne určené pravidlá, dokedy môžem byť vonku. S kým môžem byť vonku. V živote by mi ani len nenapadlo prísť domov opitý.
Veľa pravidiel som vtedy neznášal. A viem, že moji rovesníci boli na tom rovnako. Dnešná generácia rodičov už chce byť iná, lebo takáto výchova sa začala považovať za príliš surovú. Tak chceme byť zrazu s deťmi veľkí kamaráti. Bezhranične tolerantní.
Čo sa s nami stalo?
Namiesto rozumnej zmeny, pozvoľného upúšťania od rigidnej výchovy, sme prešli z jedného extrému do druhého. Chceme to robiť inak, aj keď častokrát nevieme, ako na to.
Namiesto jasných hraníc, krátkeho a stručného „nie,“ vedieme filozofické rozpravy s dvojročnými deťmi, ktorí vedia počuť len „áno,“ inak sú nespokojní.
Deti sústavne zabávame, animujeme, nevedia sa hrať samé, len ťa ťahajú za rukáv a vyžadujú si pozornosť a ak im ju nedáš, potom vrieskajú a celá rodina sa okolo nich zhrčí, aby ich upokojila.
Stredobod vesmíru
Deti sú v centre pozornosti, sedia za vrchstolom, ba čo viac, vyberajú si miesto, kde budú sedieť a my im vyhovieme, ako inak.
Nielenže počúvajú rozhovory dospelých, vonkoncom nie sú tichými svedkami, ale hlavnými účastníkmi: skáču do reči, preberajú slovo. A to aj vtedy, keď s nami nie sú, dokážu sa stať hlavnou témou rozhovorov.
Vždy o nich len v superlatívoch, môj malý je úžasný, robí toto, a moja malá je lepšia v tomto... Deti sa stali zmyslom života svojich rodičov, ich životnými projektami. Chválime sa deťmi, tým, čo dosiahli, pripisujeme si svoje zásluhy...
Ale byť pozorný k iným ľuďom, nebyť sebec, rozvíjať empatiu, súcitiť s niekým, mať o niekoho starosť, byť nápomocný... to sa niekde stratilo.
Ak im nedajbože chce niekto zle, dokážeme rozpútať peklo.
Rodičia sa hádajú s učiteľmi, vyhrážajú sa im, že ich nechajú vyhodiť, nadávajú pred deťmi na učiteľov, preto deti neváhajú učiteľom papuľovať, keď sa ocitnú v triede, sú v tom, že to je ich svätosväté právo. Až raz zmizne akákoľvek autorita.
Všetci majú na základných školách zázračne dobré známky. Samozrejme. Nebudete sa predsa hádať s nabrúseným rodičom, že šikanujete jeho nadpriemerne inteligentné decko, lebo ste si dovolili dať mu dvojku. Aj keď nevie ani písmená abecedy.
Už mi je zle zo „šťastných“ detí
Keď sa rozprávam s čerstvými rodičmi, všetci dookola opakujú len jediné, že chcú, aby ich deti boli šťastné.... pre našich rodičov bolo oveľa dôležitejšie, aby sme my robili šťastných inými. Lebo v tom videli, nepriamo, naše vlastné šťastie.
Ale keď sa pozriete okolo seba, vidíte šťastné deti? Nie, len deti, stále s niečím nespokojné, večne túžiace po pozornosti. A pritom nestrpia autority, zákazy, rady, obmedzenia, čakajú, že im všetko padne z neba priamo do huby.
Nie sme tu na to, aby sme ich čakali v aute pred nočnými klubmi a vozili ich domov z diskotéky, aby sme im držali misku, aby mohli vracať, keď prídu domov opití. Aby sme im tolerovali nemožné veci.
Deti sú tu, aby sme ich vychovávali a nechali ich žiť, aby sme ich pripravili do života, nie aby sme im slúžili, zanedbávali samých seba a rástli namiesto nich. Ak budeme pokračovať v tomto extréme, dopadne to zle. Pre nás, pre nich, aj pre tú ďalšiu generáciu, čo príde po nich. :(

Toto čarovne miesto ❤️❤️❤️

Baby, poraďte dobrý sušič na prádlo na okno, keďže nemám balkón. Príp., ktorý by ste neodporucili. Dakujem

Môj krásny šikovníček odbehol 200m šikovníčka 600m
Nevzdali to, nie sú po mamičke a som za to naozaj rada 😅🥰🥰🥰

👏👏

Malý dostal od mladšieho pravdepodobne črevnú virozu.ale trvá to už od utorku,na začiatku teplota,hnačky,pár krát aj vracal a ešte stále to trvá.dietne jedla moc jest nechce,ešte ráno ho prehnalo ale odvtedy dobre len mi príde vychudnuty.ako dlho môže trvať hnacka? A koľko môže pri nej 27 kilove dieta schudnúť? Dnes som dala imodium.ine nezabralo.dakujem 😏

Čierňava na lazoch....

Syndróm imposter: Trpia ním mnohí, no nevedia o tom. Nevieš prijať pochvalu a tváriš sa, že sa ťa nič netýka

Nie som na túto prácu dosť dobrý. Mal som iba šťastie. Nezaslúžim si byť na tejto škole. Povedomé? Možno trpíš ťažko odhaliteľným syndrómom imposter.

https://www.startitup.sk/syndrom-imposter-trpia...

Moji.❤️

baby neviete nevies prosim vas.. mozem nechat marhule naložené vo vode s cukrom zavrete vo flasi.. od vecera do rana a rano vyvarim? uz nemam kde vyvarat.. 🤷‍♀️🙈

Ešte sme neboli v Turecku na dovolenke. Mohli by ste mi poradiť cestovku s ktorou ste boli spokojné? Odlet Bratislava. Ďakujem 🤗

Prosím syn sa hraje na tablete, prosím ako zablokujem aby si z play obchodu nestahoval sám žiadne hry, lebo vždy zahltí pamäť,dakujem

Dnesny vylet na Strateny budzogáň

LEStival 🌸🌸🌸