Dobrý deň, pre všetkých predávajúcich na bazoši, by som chcela dať informáciu na falošný záujem o kúpu vašich ponúk. Pán sa ozval ako normálny kupca a potom to začalo - poslal falošnú stránku slovenskej pošty kde som mala vyplniť údaje z mojej karty na prijatie poslanej sumy... čo už samo o sebe nedáva moc zmysel. Dávajte si prosím pozor, dám sem číslo a screenshoty tohoto falošníka😃. Číslo: +420 737 067 991

    Dnes je posledný deň v roku. Jej manžel i napriek treskúcej zime trénuje nového koňa na jazdiarni. Musela sa zasmiať. Keď si Matej niečo vezme do hlavy, ide si tvrdohlavo za tým. Sviatok- nesviatok. Túto jeho vášeň, s akou robí všetko, čo ho baví, na ňom vždy milovala.

    Oprela sa o drevenú ohradu kruhovej jazdiarne a sledovala svojho muža pri tréningu. Zababúšila sa hlbšie do hrubého kabátu a pritiahla bavlnenú čiapku na uši. 

    Matej práve lonžoval mladú kobylku, ktorá cválala v kruhu okolo neho. V nozdier jej vyletovali obláčiky zrazenej   pary a poslúchala Matejove príkazy.

    Matej pocítil, že ho Laura pozoruje. Obzrel sa a zo stredu jazdiarne jej poslal vzduchom bozk. Usmievala sa a rukou  mu naznačila, aby sa poponáhľal. 

    „Hneď som vo vnútri, za chvíľu tu končím,“ povedal jej.

    Laura s úsmevom prikývla a vracala sa do domu. Snehové vločky sa začali spúšťať z oblohy a nezbedne tancovali okolo nej. Pomaly zahaľovali zem svojou čistou krásou.

    V októbri mali Laura s Matejom svadbu. Nemali na čo čakať, dohodli sa, že svadba nebude veľká. Pozvali teda len rodinu a pár priateľov. 

    Po sobáši sa z mestskej radnice presunuli na Ranč. Tam mali pripravenú hostinu, na ktorú im prišli zagratulovať aj ďalší priatelia a ich známi, takže z pôvodne plánovanej malej svadby bola zábava takmer pre celú dedinu. Nikomu to však neprekážalo. Jedla a pitia bolo nadostač, dobrej nálady bolo na rozdávanie a tak sa svadobčania skvelo zabávali až do ďalšieho rána...

    Laura sa kompletne presťahovala na Ranč. Jej chalúpka je opäť voľná a nemocnica ju môže prenajať ďalšiemu záujemcovi. Na Ranči sa vždy cítila dobre. Postupne prevzala od pani Sliackej kuchyňu. No pani Sliacka, keďže žila v dedine len sama, neprestala chodievať na ranč. Laura jej bola vďačná, lebo keď nestíhala, táto milá dôchodkyňa sa s radosťou postarala o všetky hladné krky. Už dávno sa stala akousi neodmysliteľnou súčasťou ranča. Každý ju považoval za svoju babičku. A ona, hoci nikdy nemala vlastné deti, každého jedného človiečika, bez rozdielu veku, s láskou vypočula, nakŕmila a keď mohla, aj poradila. A keď mala pani okrúhle narodeniny, usporiadali jej na ranči veľkolepú oslavu. 

    Laura si zo svojej práce urobila koníček. Doslova. V nemocnici prevzala ambulanciu pre závislých a pracovala tam už len na polovičný úväzok. Neľutovala. Medicínu mala rada, no jej srdce túžilo po inom. Po koňoch, slobode, prírode a pokoji v duši. 

    Po mnohých telefonátoch, vybavovaniach a rokovaniach sa jej podarilo získať z fondov peniaze. Založila občianske združenie, ktoré poskytuje hipoterapiu zdravotne postihnutým ľuďom nielen z nemocnice, ale aj zo širokého okolia. Dochádzali za ňou rodičia so svojimi postihnutými deťmi, chodili k nej na predĺžené víkendy deti z detských domovov. Pre každého sa na Ranči niečo našlo a ľudia odtiaľ odchádzali lepší, čistejší. 

    Časom začala spolupracovať aj s jednou skúsenou hipologičkou, vytrénovali ďalšieho terapeutického koníka a celkom sa im darilo. Liečba prostredníctvom koní v súlade s okolitou prírodou robila pre ich pacientov zázraky.

Hry sú vraj iba pre deti? U nás v Modrom koníku to neplatí! V rámci našich firemných teambuildingov sú stolové hry top aktivita, ktorú si nikdy nenecháme ujsť. Ak si tiež radi zahráte nejaké spoločenské hry, určite nám dáte za pravdu, že dospelí sa pri nich niekedy dokážu odviazať viac ako deti. Alebo sa do detstva na chvíľu vrátia. Do redakcie Modrého koníka sme dostali na testovanie spoločenskú hru Karak¹⁵ od Albi a zorganizovali menší “gamerský” večer. Pripravte si meče, ponorte sa s nami do katakomb hradu Karak a ideme na to. Predstavíme vám dobrodružstvá, ktoré nás pri hre čakali. 

Prebádanie pokynov

V bežnom živote návody na použitie celkom úspešne, ako správna žena, ignorujem. Pri spoločenských hrách je oboznámenie sa s pravidlami časť, ktorú nie je možné vynechať.

Hra Karak je naozaj premakaná, a tak je prirodzene, potrebné pred prvou hrou, venovať pravidlám viac času. Návod je rozsiahlejší. Musíte si zapamätať viacero pravidiel a vlastností jednotlivých postavičiek. Nám sa osvedčilo nechať si pravidlá po prvom preštudovaní po ruke a počas prvej hry ešte sem-tam do nich nakuknúť. Potom sa už rozpúta honba za pokladmi a skolenie nepriateľov. Hra vôbec nie je ťažká, nie je to nič komplikované, naozaj to zvládnu deti od 8 rokov.  

Kto sú dobyvatelia Karaku?

Šesť postavičiek - hrdinov, ktorí majú špeciálne vlastnosti a vlastný príbeh. Stretneme sa s Argentusom, Lordom Xarnosom, Horanom, Aderyn, Victoriusom a Taiou.