Odchod na misiu do Južného Sudánu bol pre Lauru veľmi hektický. Za pár dní si musela vybaviť všetky veci, pripraviť sa na to, že 9 mesiacov neuvidí svoju krajinu.  Pred odchodom absolvovala ešte v zrýchlenej forme všetky potrebné očkovania a dostala tabletky proti malárii, ktoré musí preventívne užívať počas celého pobytu v Afrike

 V krajine, kde sa len pred pár rokmi skončila dlhoročná občianska vojna, nič nefungovalo. Cesty boli rozbité, elektrina fungovala len niekoľko hodín cez deň, ľudia boli nedôverčiví. Jediné, na čom štát naozaj zarábal, bola ropa. No i peniaze z nej sa strácali kdesi v bezodnom hrtane štátnej moci. Obyvateľstvo trpelo podvýživou, chorobami, nezamestnanosťou. A o nejakom vzdelaní tu mohli len snívať.

    Už pri príchode do tejto krajiny ju kolegovia varovali, že sa bude musieť obrniť obrovskou trpezlivosťou. 

    V centre hlavného mesta bola postavená, lepšie povedané opravená, stará nemocnica. Budova mala tehlové steny, plechovú strechu a aj v tých najchladnejších dňoch tam teplota neklesala pod 30 stupňov.

    Laura nemohla uveriť vlastným očiam. Ten malý chlapček, ktorého pred chvíľou zaočkovala proti tuberkulóze, má podľa slov jeho matky sedem rokov. Vedľa Laury stála černošská zdravotná sestrička, ktorá Laure prekladala slová matky. Útly chlapec, sediaci na kolenách svojej matky, vyzeral sotva na štyri. Po injekcii sa už utíšil a Laura ho niekoľkými krátkymi svahijskými slovami, čo sa naučila, pochválila.

    Rozhliadla sa po miestnosti. Na stene viseli biele kruhové hodiny. Pol štvrtej popoludní. Nikoho netrápilo, že už je po pracovnej dobe. Tu sa pracuje dovtedy, kým sa neošetria všetci pacienti, alebo aspoň dovtedy , kým nezapadne slnko. A každý druhý deň majú pohotovosť.

Laura sa na misiu najskôr tešila, no postupne nadšenie vystriedali reálne obavy. Zvládne to? Má na to? Je to obrovská zodpovednosť a ona si toho bola vedomá. Myslela na Mateja, na to, že sa s ňou ani neprišiel rozlúčiť. Nevedela, čo ich hádka znamenala. Bola to len hádka, ktorá sa dá prekonať, odpustiť, alebo to bol definitívny rozchod? Na to nechcela ani pomyslieť. 

 V nemocnici sa pár dní pred svojim odchodom rozprávala s riaditeľom. Bola pripravená dať kvôli misii výpoveď, no pán riaditeľ ju prekvapil. Keď mu porozprávala na čo sa chystá, svietili mu oči. Potom sa jej priznal, že to bol vždy aj jeho sen. No keď sa oženil, prišli deti, z postu primára sa stal hneď riaditeľom a tak na misie musel zabudnúť. Neľutoval, ale chápal Lauru a podporil ju. Dal jej na tých pár mesiacov neplatené voľno, potom si prípadne vybaví PN. Musela mu však sľúbiť, že po návrate bude opäť pracovať pre ich nemocnicu. S jej prácou a výsledkami bol spokojný, nechcel prísť o takú skvelú lekárku. Budúci mesiac aj tak  prijde do nemocnice nová absolventka, ten mesiac nejako zvládnu a potom budú zase v plnom počte. A dom, v ktorom býva, môže ostať v jej prenájme, pokiaľ aj počas svojej neprítomnosti bude platiť  nájom. Laura s tým rada súhlasila a s riaditeľovou reakciou bola príjemne prekvapená. 

Hovorila si, že nie je všetko také čierne, ako sa zdá. A keď sa nedarí v jednej oblasti (pomyslela si na Mateja) , darí sa v inej.

.........................

Laura nakoniec predsa odišla. Pár dní po ich poslednom rozhovore. Nebol sa s ňou rozlúčiť. Nemal na to dôvod. Stále bol na ňu naštvaný. A nielen na ňu, ale aj na seba. Zase sa mu to stalo! Zase si pustil niekoho príliš k telu a ten človek ho opustil.  Začínal si myslieť, že je to jeho karma. A nevedel pochopiť, prečo sa musel práve on zamilovať do takej feministky a kariéristky? Do ženy, ktorá uprednostní Afriku pred ním! Snažil sa na ňu nemyslieť. Zúrivo sa vrhol sa do práce a to, že kedysi existovala nejaká Laura, vytrvalo ignoroval. 

Dlhá zima sa na radosť celého osadenstva ranča postupne končila. Počas tuhej a krutej zimy sa nedalo veľmi chodiť do terénu, kone i jazdci strácali kondíciu. Keďže vonku boli lúky i pasienky niekoľko mesiacov zaviate snehom, muselo sa jazdiť v krytej jazdiarni. 

Ahojte !

Na testovanie som sa prihlásila s pocitom, že skúsim šťastie. Napísala komentár a odoslala svoj názor. O týždeň mi prišla správa, že som bola vybratá. Potešila som sa neskutočne. Produkty som pre vás otestovala a nech sa páči, môj názor je úprimne napísaný.

1. BALEA TUHÁ PENA NA HOLENIE

Je vhodná na všetky typy pokožky. Hodnotné látky ošetria a rozmaznávajú pokožku už počas holenia, čo vďaka testovaniu môžem potvrdiť. Pena je bohatá na vysokokvalitné oleje. Ošetrujúce zloženie chráni pokožku pred vysušením a zachováva ju prirodzene hydratovanú. Cukrové tenzidy vytvoria tuhú penu, ktorá zmierňuje podráždenie pokožky počas a po holení. Moja pokožka je veľmi citlivá. Holenie nikdy nepatrilo medzi moje „obľúbené" činnosti. Vďaka tomuto mydlu v krásnej ružovej farbe si ho užívam. Odporúčam ho všetkými desiatymi!

10/10