Čo robiť ak chceme krásne zlatučké bábätko? Z čoho sa robia rezne? A videli ste už nové tesnenie na prefukujúce okná? Tak čítajte ďalej, uvidíte tu aj to 🙂

* * * * *

„Mami, keď si dáš na seba tie slnečné okuliare, tak si nikto nevšimne, že si tehotná!“
... som v siedmom mesiaci!

* * * * *

Syn: „Môžem čokoládku?“
Ja: „Až keď zješ raňajky!“
Syn: „Nooo... Rozhodni sa mamina. Máš na výber. Zjem raňajky alebo čokoládu. Rozhodni. Máš na výber!“

* * * * *

Sestra včera porciovala kurča. Malá ju zaujato, bez slova, pozorovala. Sestra prsia dala bokom, ostatné zabalíčkovala do mrazničky a z pŕs urobila rezne na večeru. Viki odmietla jesť. Sestra vraví: „Veď si si prosila rezeň, tak nevymýšľaj.“
Viki pohotovo: „Rezne sa robia z mäsa z mrazničky, ale toto si odrezala z kurčaťa. Mňa neoklameš, ja som ťa videla!“

* * * * *

Dnes som dostala od detí darčeky k narodeninám... od starších srdiečka od najmladšieho, 5 ročného, nakreslený obrázok.
Obzerám, híkam: „Krááásne zlatíčko, to je čo?“
On: „Žalúdok dinosaura!“

* * * * *

S mužom sme na večernej prechádzke. Pozeráme na okná našej bytovky, kde sa svieti. „Jeeej, tu majú taký istý stromček so svetielkami z Lidla ako my!“
„Kde?“ - pýta sa muž.
„No tu!... Aha, šak to je náš...“

* * * * *

Predpoveď počasia na Markíze: „Dnešná noc bude taká, ako predošlé...“
A môj muž do toho: „Áno Mirka, zas nič nebude.“

* * * * *

Syn (3,2 r.): „Mama, poď sa pozrieť. Som to všetko krásne opravil!“

* * * * *

Išla som si ľahnúť večer k dcérke (4 r.), bola tma a nevidela som, že sedí. Nechtiac som ju dosť škrabla na čele s nechtom.
Veeeľmi som sa ospravedlňovala, objímala ju, okecávala, že je tma, že som ju nevidela, a že som to naozaj nechcela.
Ráno mi to nezabudla pripomenúť, tak jej vravím: „Eliška, veď si videla ako veľmi ma to mrzelo.“
Ona dôležito: „Nie mamka, nevidela, veď bola tma si zabudla? Ja som to len počula!“

* * * * *

Moja zas zle počula cez skype počas tohto dištančného vzdelávania a zapísala si, že objemová jednotka je likér...

* * * * *

Tesnenie okien, aby neprefukovalo:

* * * * *

Volám drahému, že mi je zle...
Lili mi zobrala telefón a hovorí: „Tati, ale vieš... Mama má menštruanty a to znamená, že zbachala celú marlenku, Milku, lentilky... no čo čakala? Ale kým prídeš, ju budem ľutovať ja.“

* * * * *

Dcérke (5 r.) sa dnes ráno klasicky nechcelo do škôlky. Tak som jej vysvetľovala, že všetci máme aj povinnosti - my s tatom napríklad prácu, brat školu a ona škôlku. Na čo mi rezolútne zahlásila, že ona žiadne povinnosti nepotrebuje a ako malé bábo si to teda takto nepredstavovala!

* * * * *

Problémy 5 ročného dievčaťa o 21:30... prišla s vážnou tvárou do obývačky: „Mami, to kedy mi konečne kúpite podprsenku?“

* * * * *

Robím v ordinácii vo Viedni. Predvčerom sme tam mali pacienta, ktorý mal Basaliom (nádor) na uchu a doktor mu vysvetľoval, že mu dá výmenný papier, a že mu to vyrežú v nemocnici s tým, že mu tam potom transplantujú kožu. Šéf rozpráva, medzitým povie mne čo napísať, len niekedy sú žiaľ pacienti, čo do toho skáču a potom dobre nepočujem. Doktor mi hovorí: „Napíš výmenný lístok so žiadosťou o operáciu a transplantáciu VORHAUT (predkožka).“
Ja už som chudáka uja ľutovala, že prečo akurát z predkožky musí dostať na ucho... Spokojne vytlačím papier, ujo dostane lístok a odíde. A mne to nedalo a pýtam sa dr, že prečo práve predkožka. On na mňa vypleští oči a hovorí: „Ja som povedal VOLLHAUT!“
Ani si neviete predstaviť, akou rýchlosťou som utekala za pacientom, ešte dobre, že som ho na ulici dohonila!

* * * * *

Volala svokra a oduševnene rozpráva malej: „Vieš Melisska, keď budeš poslúchať, príde Mikuláš a niečo sladké ti prinesie... a keď neposlúchate, možno príde aj čert a nechá vám uhlie!“
Meliss na mňa pozerá a ja hovorím: „Miláčik, veď povedz babke, že vieš že to my kupujeme.“
Meli len hodila rukou a hovorí mi: „Mami nechaj ju v tom, nech sa teší...“

* * * * *

Ukazujem manželovi fotky bábätka, a vravím: „Pozri, aké je krásne! Milé, zlatučké... aj ja chcem také, čo mám robiť???“
Manžel: „Ukľudniť sa!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo vznikne, ak dáte dieťaťu na chrbátik krídelká? Myslíte, že anjelik?... Ako vyzerajú naše oči s dymovým líčením? Aký je to národný park? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Cestovali sme po tme úzkou cestou.
Manžel (šoféroval) a hovorí: „Akurát sa stretneme s tým autom v tom nebezpečnom úseku...“
Mladšia dcérka to vyriešila: „Tatino, tak zavri oči!“

* * * * *

Mam kamarátku Zuzku, občas ju doma spomeniem. Dnes po desiatom cinknutí telefónu vravím: „Kto mi to zas píše?“
Syn (4 r.) kričí z WC: „To bude tá Zuza! Vieš, tá Čaputová!“

* * * * *

Spravím dcérke krídelká, že anjelik a nie... Ona chce byť mucha a máme ju naháňať s mucholapkou po dome:

* * * * *

Včerajšia otázka pri romantickom filme: „A mami? Tebe sa ocko páči ALEBO ho máš rada?“

* * * * *

Natierala som si nohy, Lucka prišla, že aj ona chce.
Ja: „Tebe netreba.“
L: „Ale ja chcem...“
Ja: „Tak povedz po kúpaní.“
L: „... po kúpaní...“
... a kuká a čaká a rozmýšľa, prečo to mala povedať.

* * * * *

Na to, že mal nedávno 11, dáva úžasné inteligentne otázky: „Mamííí, a čím strihali v praveku PAPIER?“

* * * * *

Po sto rokoch som si dala tiene na oči, vyhrala som sa s dymovým líčením a keď sa na mňa 4 ročná zadívala, narástla som od radosti.
„Páčim sa ti takto?“
Odpoveď: „Máš oči ako papuče...“
A už som bola späť na zemi.

* * * * *

Skúšam syna učivo - Mária Terézia...
„Tak, a teraz mi ešte povedz, čo zaviedla - urobila Mária Terézia, napríklad aj pre teba?“
„Zničila mi život!“ - Áno, rozprávame sa o povinnej školskej dochádzke.

* * * * *

Minule hovorím môjmu: „27 rokov mám a už mám aké vrásky...“
Pozerá na mňa, že koľko?
Reku 27.
„Hmmm a nemala si v januári tridsiatku?
No, ehm, mala veruže... manžel má 27 a ja 30. Asi mu moja myseľ „závidí.“

* * * * *

Práve mi moja 8 ročná dcéra dala kompliment: „Mami, ty si na to, že máš 41 r. v najlepšej konzistencii!“

* * * * *

Muž: „Borisko, ja som cely večer plakal, lebo som bol smutný, ako si sa správal.“
Borisko: „Ja som nič nepočul!“

* * * * *

„Mami, čo je to monogamný?“
Tak som vysvetľovala svojmu päťročnému. Bavili sme sa aj o opaku - polygamný. Teda, že „predstav si, že by tato mal viacej žien a všetci by sme tu žili v jednom dome.“
Jedenásťročný syn nás počúval a kričí: „To nie!!! To už by nás tu bolo veľa a museli by sme nosiť rúška!“
No to by fakt bol ten najväčší problém...

* * * * *

Ráno som zobudila našu predškoláčku do škôlky a rozospatá šla do kúpeľne. Hovorím jej, aby pyžamo dala do koša na prádlo... O 5 minút počujem: „Ja nie som asi normálna, musím si dať kávičku (kakao), aby som sa zobudila!“
Prídem do kúpeľne a pyžamo hodené v záchode...

* * * * *

Dostali sme sa na level odvrávania, ráno pred raňajkami.
„Oliverko, chod sa vycikať!“
„Prečo zasa ja?“

* * * * *

„Mami, vyberieš mi potom hophopku z pračky?“
„A prečo je hophopka v pračke?
„No, lebo ju tam idem dať!“

* * * * *

Mám dvoch synov s ročným rozdielom, asi nemusím opisovať, ako to u nás cely deň vyzerá...
Ten mladší sa práve zobudil zo sna zo slovami: „Ja som pvuví!“ (prvý)

* * * * *

Nachystala som sviečky, lebo boli už vypálené a vravím mužovi: „Idem do sprchy, zapáľ prosím tie domčeky.“
Zapálil:

* * * * *

Moja malá (3 r.) v lete cestou na oslavu jej bratranca: „Mamina, veď ja nemôžem ísť na oslavu! Nemám oholené nohy!“
A ja, že: „Lejka, veď ty si nohy neholíš nikdy, tebe netreba...“
„Ale mami, tam budú chlapi!!!“

* * * * *

Manžel sa učil s chlapcami slovenčinu. Zadanie bolo asi takéto: „Podčiarkni slová, ktoré nepatria do skupiny a zdôvodni prečo: bábätko, hovädzí, povedal, päta, medveď,...“
Muž ma volá, že on to nedá, že mám pomôcť. Vravím, že nepatrí tam „povedal a medveď,“ že neobsahujú „ä,“ a že je to s ním zlé, keď si neporadí s druháckou slovenčinou.
On na to: „Ja som v tom hľadal hlbší význam...“

* * * * *

Bola u nás na víkend moja mama. V sobotu predpoludním hrabali aj s mojím synom (jej vnukom) lístie na záhrade. Okolo nich sa motali naše dve mačky. Išiel okolo môj muž a hovorí mačkám: „No čo, vy dve strašidlá?“
Syn: „Tato, to myslíš nás dvoch so starkou?!“

* * * * *

A čerstvý z domáceho vzdelávania: „Národný park to je aký? Sa tam chodí rodiť? Vieš, že deti sa narodia...“

* * * * *

Máme doma. Jaguár s odnímateľným logom:

* * * * *

Návšteva cintorína, štvorročná zbadala centrálny kríž a na cely cintorín vykríkla: „Ahoj Jánošík!“
Ešte, že sme tam boli samy.

* * * * *

Bola zima, išli sme ráno, po týždni s 3,5 ročnou dcérkou do škôlky: „Maminka, pozri aké krásne ko*otinky sú na tom plote!“
Zhrozená som na ňu pozerala a ona mi pohotovo vysvetľuje: „Veď ja viem, že ko*ot je škaredo, ale ko*otík je také milé, že?“

* * * * *

Včera výber ponožiek pod stromček cez internet. Manžel: „Aj trenky majú pekné. Ale len S a XXL.“
Malá na to: „To nič, si kúp! Dorastieš!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Už ste mysleli na to, že si dáte rýchlu sprchu cez deň? Možno si to práve teraz rozmyslíte a nikdy to neurobíte.
Ako sa podpisujú maminky? Čo kúpi manžel v obchode, ak ho pošlete kúpiť zázvor? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Malá sa nám večer nasáčkovala do postele a zabila to hláškou: „Tatiiiiii??? Ty kde dnes budeš spať?“

* * * * *

Katka (3 r.): „Maminka, maľuješ sa, aby si bola krásna, ale Snehulienka je krajšia!“

* * * * *

Ach tá dcérka moja...:

* * * * *

Pozerali sme s mužom po večeri telku, syn sa pri nás hral na tablete. Ja som ležala na gauči, takže syn si asi myslel, že spím. Potom som sa posadila a hovorím: „Vilko, poď, pôjdeme už hore, sprcha, knižka a spať.“ On sa chcel ešte chvíľu hrať, tak ku mne prišiel, stiahol ma zase na gauč, začal ma hladkať po hlave a hovoril: „Ale mamííí, ešte si pospinkaj, urobí ti to dobre. A nám ostatným tiež...“
... muž sa skoro zadusil od smiechu!

* * * * *

Si nabudúce dobre rozmyslím, či si dám rýchlu sprchu cez deň:

* * * * *

Môj čerstvo päťročný syn po návrate zo škôlky: „Mami, dnes ma pretlačil jeden chlapec. Ale ja som potom pretiahol pani učiteľku!“

* * * * *

Môžem volať kuriérovi, či som u neho v aute nezabudla telefón, z ktorého mu volám? Áno, môžem...

* * * * *

Richard (6,5 r.): „Maminka idem ti kúpiť kamzíka (tabletky z reklamy), aby si mala radosť z každého skoku, lebo som si všimol, že vôbec neskáčeš a to už ani rodiť nejdeš!“

* * * * *

Dcérka je druháčka na ZŠ, zapisujú si do slovníčkov úlohy a my to máme podpisovať, no tento týždeň som raz zabudla. Viki mi však povedala, že to za mňa podpísala ona. Keď som to zbadala, som sa skoro počúrala od smiechu. Presne môj podpis – z 19.10.:

* * * * *

Radosť žiť:
Ja: „Rišinko (4 r.) ty máš prdelku ako strúčik cesnaku."
Richard: „A ty maminka máš ritku ako... ako... ako vaňu!“

* * * * *

Učiteľka mi v škôlke vraví, keď som prišla pre dcéru, že: „Už viem aj to, že máte novy gauča, aj stôl, aj komodu...“
Pýtam sa malej doma: „To prečo si rozprávala pani učiteľke?“
A ona: „No lebo sa ma pýtala – Ninka, čo máš nové?“

* * * * *

Malý mal včera teploty od 38,5-39 °C, darilo sa nám stiahnuť teplotu s čípkami, aj jedol chvalabohu, prespal pol dňa... Večer chystám spálňu, že ho idem nakojiť, uložiť na noc spinkať a manžel si ho tuľkal, hladkal a šepkal mu do uška: "Ty si riadne statočný chlap, ja keby som mal 38,5 tak umieram!“

* * * * *

Poslala som muža do obchodu kúpiť ZÁZVOR. Chodí po obchode, rozmýšľa čo som mu to kázala, ako bežný muž zabudol, čo som to vlastne chcela... vedel len, že sa to začína na Z.
Viete, čo mi priniesol domov?
ZELER!!!

* * * * *

Lea tu má kamošku. Už bola diskotéka, kreslili, pozerali rozprávku a zrazu prišlo na rad porovnávanie a zistenie, čo všetko majú rovnaké: veľkosť oblečenia, obľúbené farby, vlasy, jedlo, tanec, údajne zbožňujú matematiku...
„Ja som sa narodila na jar.“
„Vau, aj ja!“
„Aj meniny mám na jar.“
„Vau, aj ja!... A kedy presne?“
„Netuším.“
„Vau, ani ja!“

* * * * *

Dcéra (2 a 3/4 r.) krásne hovorí od 2 rokov, len niektoré slova skloňuje vlastnou, ťažko popierateľnou logikou. Takže, keď ideme spinkať, ideme aj spiť. Keď manžel unavený odpadne večer pred telkou, tak príde zreferovať, že tatinko zas-pil...
Dúfam, že kým pôjde do škôlky, sa to naučí správne!

* * * * *

Aj takto sa da ležať na gauči a v kľude pozerať film. A ja sa môžem čudovať, že kde je tá čokoláda, keď viem, že ešte bola!
To sú také tie momenty na nezaplatenie:

* * * * *

„Terezka, vieš, čo najviac neznášam?“ - mala som na mysli koronavirus.
„Tatina???“

* * * * *

No nech sa páči... Som našla na okne v jeho izbe:

* * * * *

Muž mi hovorí, že sa ho syn pýtal, že čo je to ten sex. Muž sa vynašiel a povedal mu, že to sa musí opýtať pani učiteľky v škôlke, ak o tom ešte nehovorili. Na druhý deň mi učiteľka vraví, že teda syn sa pýtal, čo je to sex. Učiteľka mu na to, že to sa musí opýtať doma. No a syn s pokojom Angličana:
„Pýtal som sa jej, tatuš. Nevie!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako sa rozdeliť s koláčikom? Čo robiť, ak mamka odpadne? Čo je najlepšie na navigácii? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Ráno viezol deti do škôlky muž. Staršia mi hovorí: „Mami, odvez nás ty.“
Hovorím jej, že nemôžem, lebo som v pyžame, strapatá...
A v tom menšia dodala: „A škaredá.“

* * * * *

Babka v aute vypla navigáciu a Kubo: „Babka nevypínaj ju! Mne sa páči ako sa s ňou hádaš!“

* * * * *

O týždeň ideme na svadbu, mama sa ma pýta: „Ideš aj kaderníčke?“
Vravím: „Nie, lebo zatiaľ ešte ani raz som nebola spokojná, každá mi spravila kučery a účes, ktorý má „zostaršil,“ že vyzerám na 40!“
Uuups... mám 43.
Sme sa s mamou aspoň dobre nasmiali. To je ten pocit, keď sa človek cíti večne mladý...

* * * * *

„Noemka, rozdelis sa s koláčikom?“
„Áno mami...“
A tak som si pochutila:

* * * * *

Malý (4 r.), opäť raz vstal z poobedňajšieho spánku „hore zadkom“ a tak bol stále umrnčaný. Napokon som ho vzala do náručia a asi pol hodiny tuľkala, až sa celkom upokojil. Potom sme sedeli pri stole, on sa hral s panáčikmi, ja čosi písala a pritom pozerala film v telke. Z ničoho nič malý dosť prudko skočil zo stoličky na zem a poležiačky na zemi ľútostivo plakal. Ja zľaknutá ho dvíham a vyzvedám, čo sa mu stalo.
Jeho odpoveď: „Pozrel som trošku na tvoj film a tak som sa zľakol, že som vyskočil z kože, preto tu teraz tak plačkám...“
Podotýkam, že v telke nešlo fakt nič, čo by ho mohlo vystrašiť...

* * * * *

Pýtam sa Adamka, že čo by si robil kebyže som odpadla: „Plakal by som za tebou, zavolal by som 155 a potom pohrebnú službu.“

* * * * *

Matúš (3,5 r.) mi oznamuje: „Rybacia nátierka mi nechuti.“
Pýtam sa, že odkedy.
Matúš: „Od Žiliny.“

* * * * *

Syn plače. Pýtam sa ho: „Synak, prečo plačeš?“
„Lebo som stratil 2 eurá!“
Je piatok, chcem mať kľud, tak mu hovorím: „Na, tu máš 2 eurá a už neplač.“
Ale on plače ďalej. Pýtam sa teda, prečo ešte stále plače...
„No, lebo som už mohol mať 4 eurá!“

* * * * *

Kým skončí školu, ja budem vážne potrebovať nejakého odborníka.
„Janík, to čo je s tým zošitom?“
Dal na mňa oči Garfielda a odpoveď: „Potreboval som kúsok papiera...“

* * * * *

Syn (9 r.): „Mama, včera som postrihal smradľavého chrobáka nožničkami!!!“
Ja zdesená z týrania zvierat mojim synom: „Čo?? Živého???“
Syn: „Nieee... už bol mŕtvy. Asi dostal infarkt, alebo mu niekto vyrazil dych...“

* * * * *

Pred časom som volala opravárovi umývačiek. Pýta sa ma, či mám v myčke vodu. A ja zadelím: „Nie, pyčka je mrázna.“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako vyzerá odmerka? Čo to znamená, ak pôrod nebolí? Ako zistíme farbu korony? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Dcéra (4 r.) dostala také zaklápacie zrkadielko, išli sme von. Zrazu ju len vidím na ihrisku ako ho vyťahuje z ruksaka a zahlási: „Musím si skontrolovať make up!“

* * * * *

Pozerali sme Radošincov - Jánošík a náš drobec pri čakaní na obed:
„Čo ste varili? Už tri dni a tri noci som nič nemal v hube!“

* * * * *

Moja druháčka po prázdninách zabudla, ako sa zapisuje domáca úloha... Namiesto D.ú. dala toto:

* * * * *

„Mami? A teraz mi povedz - bolel ťa pôrod?“
Ja 10 sekundové ticho, lebo predsa prešli už nejaké roky a moje spomienky sú, že nebolelo, ale odpovedala som mu: „Áno bolel, pokiaľ mi nepichli takú injekciu od bolesti.“
„Fuuuuu mami, odľahlo mi! Ak by si povedala, že nebolelo, tak potom som adoptovaný!“

* * * * *

Vravím synovi (10 r.): „Človek sa od určitého veku dieťaťa zdá byť úplne ignorovaný...“
Syn: „Čo???“

* * * * *

Rozhovor s mojou 5 ročnou:
Ja: „Nelli, tešíš sa do škôlky?“
Ona: „Áno, teším sa na Stellinku, na Zoe, na Dominiku, na Lindušku, na pani učiteľku Lucku, na pani učiteľku Romanku...“
Ja: „Aj na chlapcov?“
Ona: „Nooo, máme tam Bruna...“
Ja: „... a máte tam Huga.“
Ona: „...no ale on chrápe, s ním ja spať nebudem!“

* * * * *

Ráno 5 hodín, zalievam si kávu, jedným pootvoreným okom pozerám do kalendára na chladničke. Príde manžel do kuchyne, pritúli sa ku mne, objímeme sa... a pri tom vychutnávaní si jeden druhého mi pošepká do ucha: „Pozerala si kalendár?“
Ja: „Hej, he. Dnes vynášajú plasty.“
On - chvíľu ticho a potom smiech...
Ja: „Čo jeeeee, však si vypijem kávu a to stíham pred odchodom (do roboty)!“
On: „Dnes máme 15 výročie.“
...ups!

* * * * *

Dcérka nastúpila do prvej triedy a má spolužiakov dvojčatá, jednovaječnych chlapcov. Dnes mi šepká: „Mami, dvojičky sa ma dnes v škole pýtali, či budem ich frajerka... Ale ja ich nechcem, veď ich nebudem vedieť rozpoznať!“

* * * * *

Dnes prišiel syn (8 r.) zo školy v prírode z Tatier. Hneď, ako sme sa privítali, mu beriem z pliec ruksačik: „Šimi a čo tam máš kamene, keď je taký ťažký?“
„Áno maminka, doniesol som vám ich až z cesty na Lomničák, keď som vám nemal kde čo kúpiť iné...“

* * * * *

Chystali sme sa na oslavu. Keď som si obliekala šaty, smutne som povzdychla a nahlas pre seba povedala: „Ach, to moje brucho... trasie sa jak huspenina...“
Syn to započul, pribehol, potľapkal ma po bruchu so slovami: „Šak ty tam máš hotové želé!“

* * * * *

Syn (8 r.): „Koronavírus je červený.“
Ja: „Ako vieš?“
Syn: „Je to vidieť cez horoskop!“

* * * * *

Päťročný škôlkár mi druhý deň po návrate z MŠ vraví: „Mám v škôlke novú kamarátku, má ma veľmi rada, dnes sme sa spolu hrali.“
Ja: „Fíha. Rozumiete si?“
A syn na mňa zhovievavo pozrie a ozrejmí mi samozrejmý fakt: „Áno, hovorí po slovensky.“

* * * * *

Domáca úloha - Nakresli meradlo objemu. Takže toto je podľa môjho syna odmerka:

* * * * *

Boli sme na chalupe u môjho brata, kde sme si aj opekali. Po príchode domov, ešte večer boli decká rozbláznené, najmä prostredná dcéra (6 r.). Pýtam sa: „Čo bolo v tých špekačkách, že si taká rozdivočená?!“
A starší syn hneď: „Besnota!“

* * * * *

Dohadovali sme sa, že kde kto bude sedieť na sedačke. Tatík sa pýta: „Miško a kde bude mamka?“
A Miško pohotovo: „V kuchyni!“
Taaak. Som dostala...

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Viete, kto zomrel v prvej svetovej vojne? Ako sa kreslí bielou farbičkou? Ako matky najlepšie oslávia svoj sviatok? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Ja (viac menej pre seba, vôbec som nečakala reakciu): „Čo budeme cez víkend variť?“
Drobulka (1,5 r.) pohotovo, bez zaváhania: „Kávu!“

* * * * *

Šli sme v Žiline okolo kasární...
Muž hovorí Peťovi: „Tu som bol na vojne, tu som bol vojak.“
Peťo: „A prežil si???“

* * * * *

Syn (4 r.) sa pýta: „Kto zomrel v prvej svetovej vojne?“
Skôr než som stihla odpovedať, tak si odpovedá sám: „Hmmm... asi Mária s Ježišom.“

* * * * *

Malý má v poslednej dobe nový manier - večer pred oblečením do pyžamka, keď je celkom nahý, odbehne k mrazničke, otvorí dvere a skúša, aká z toho ide zima. Hovorí, že to chce vedieť, ako bolo v rozprávke zima pirátovi, ktorý stroskotal a bol tam sneh, ktorý on dovtedy nevidel...
A tak včera som sa ho pokúsila pri tom odfotiť. Samozrejme, musím vždy urobiť aspoň 20 fotiek, aby som mala jednu, kde sa nehýbe a nie sú kvôli tomu na fotkách šmuhy. Tak som potom v rýchlosti tie fotky pozrela, či sa nájde aspoň jedna bez šmúh.
A on mi celý šťastný pri tej otvorenej mrazničke vraví: „Mami, však nám je super, ty si v kľude pozeráš fotky a ja sa tu zimním!“

* * * * *

Susedka priniesla kysnuté kapsičky plnené tvarohom a kôprom.
Miško (6 r.) sa zahryzol a vraví: „Zjem to. Ale recept od nej nepýtaj. Viacej to jesť nebudem.“

* * * * *

So starším (7 r.) píšeme každý deň pár viet, aby si zopakoval do školy. Keď si vymýšľa sám, tak vždy píše o mladšom bratovi: Oli kuká. Oli sa hrá... atď. Tak mu dnes vravím: „Napíš miesto Oli napríklad ´môj brat,´ aby si nepísal stále to isté a aby si si aj precvičil aj iné písmená.“
Tak napísal, volá ma. A čítam: „Oli je môj brat.“

* * * * *

Starší (3,5 r.) učí mladšieho (1,8 r.): „Kubo, tu mame oko, druhé oko a medzi nimi máme nos. A v nose máme čo, Kubo? No čo? No predsa soplíky. A tie čo? No predsa papáme, Kubo!“

* * * * *

„To máte dve tak po sebe? To je super, to sa spolu vyhrajú!“
Moje deti:

* * * * *

Andrejko (5 r.): „Mamka, chcem bielu farbičku, aby som nakreslil okno.“
Ja: „Ale keď nakreslíš bielou farbičkou na biely papier, to nebude vidno.“
On: „Veď ja chcem aby to nebolo vidno, neviem kresliť okno!“

* * * * *

Syn pozerá na fotku zo školy: „Mám tam veľa spolužiačok, hlavne dievčat.“

* * * * *

Hovorím deťom, že to by sme mali nejako osláviť, keď mám dnes sviatok.
Malý na to: „Maminka, tak to si ty dnes môžeš vybrať, čo budeš dnes variť!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo si máme obliecť, ak chceme byť neodolateľné? Ako to vyzerá, keď na oslave preženiete s pitím? Prečo sa malí chlapci nechcú ženiť? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Moja 4 ročná dnes: Prezliekam sa, mám na sebe len sukňu a podprsenku.
A ona: „Mami, ty si taká krásna. Keď bude teplo, môžeš to nosiť takto. Kto by ti odolal?“

* * * * *

Ja som sa dnes poobede na našom malom, znovu nahlas (ako každý deň) rozčuľovala, že ma už naozaj nebaví stále zakopávať o hračky (a ešte horšie - stúpať na kocky z lega).
Keď som sa trochu upokojila, malý mi líškavým hláskom hovorí: „Kým ja budem spinkať, ty mi upraceš hračky, však?“

* * * * *

Mamka sa pýtala syna, čo si neodprace od stola, veď nemá žiadnu inú robotu.
„Akože nie? Ja musím predsa dýchať.“

* * * * *

Prídem z kúpeľne do spálne a môj chlap z polospánku: „Zlato? Snívalo sa mi, že som kosil s krovinorezom a došiel mi benzín.“
A v momente zachrápal naspäť.
PS: Bývame v byte.

* * * * *

Moje dieťa túži po Snickers tyčinke, sme ale na dedine a tu je mini obchod, kde skoro nič nemajú...
A malá vyhlási: „Musíš vydržať, také majú len v mestách!“

* * * * *

Moja mama dnes bola s mojou dcérou (7 r.) v meste a stretli maminu známu - Gabiku. Gabika sa mojej dcéry Mie vyzvedá: „A koľko ty máš rokov, Miuška?“
Mia: „Budem mať 7 v zime. A ty teta?“
Teta Gabika: „No ja budem mať 80.“
Mia: „Iba??? Lebo vyzeráš na 100...“

* * * * *

Keď na oslave 1. roku nedáš pozor koľko vypiješ:

* * * * *

Syn (4,5 r.): „Oci, a to všetci ľudia majú pipík?“
Manžel: „Všetci nie, len muži. Ženy nemajú.“
Syn: „Ale veď ja sa pýtam na ľudí, nie na ženy!“

* * * * *

Akurát som komunikovala cez e-mail s riaditeľom školy, kam nastupuje naša prváčka. Je to taký rodinný známy, 60tnik... Písala som mu mail, kde som sa pýtala, o koľkej majú byť prváci 2. septembra v škole... A on mi odpísal, že mu došli nejaké nariadenia ohľadom korona vírusu a „maturuje“ nad tým... Že mi odpíše k veci neskôr. Ja som odpísala, že ok, v poriadku, keď domasturbujete, dajte, prosím vedieť!
Chcela som napísať, keď domaturujete! Sakra, sakra, sakra!

* * * * *

Môj muž dlhšie nosil bradu a rozhodol sa, že sa ide oholiť. A keď sa už teda oholil a bradu dal dole, malý 2 a pol ročný, sa na neho pozerá a vraví: „Tato, ty si čistý!“

* * * * *

Nášmu 7 ročnému hovorím: „Dúfam, že sa raz dožijem vnúčat.“
 On mi na to: „Ale ja ženu nechcem, v živote nieeee...!“
Pýtam sa ho prečo a on: „Ja nechcem, aby mi celý život ženy rozkazovali!!!“

* * * * *

Život - lekcia asertivity:
Ja, asi po stý krát: „Hanička, obleč si konečne to pyžamo!“
Hanička (6 r.): „Ja ti slúžku robiť nebudem!“

* * * * *

Sme na dovolenke v hoteli a ako vo väčšine hotelov, aj tu sa dá ísť z chodby pri izbe výťahom priamo do wellness. Tak som si obliekla župan, vzala osušku, deti a manžela a šli sme. Prišli sme dole, manžel dal veci do skrinky a šli sme ku vírivke a bazénu. Tam som si osušku zavesila na vešiak a išli sme do bazéna von. Zrazu dcéra, že potrebuje kakať. Tak rýchlo dnu, zobrala som osušky, utrela nás, obliekla som si župan a šla na WC. Prišli sme naspäť a ja som župan zavesila naspäť ku osuškám a išli sme do bazéna. Keď som si obliekala a vyzliekla župan, všimla som si, že pani vo vírivke na mňa veľmi zazerá, ale pomyslela som si, že preto, že malá sa stále niečo vypytuje. Tak sme išli do toho bazéna von ku manželovi a ostatným deťom.
 Po chvíli, že už pôjdeme sa osušiť a pôjdeme na večeru. Znova som prišla k vešiaku, obliekla župan, osuškami osušila deti a šli sme. Manžel mi podal kľúče od skrinky, otvorím skrinku a tam naše dva župany... Vtedy som si uvedomila, že celý čas som si obliekala župan tej pani vo vírivke.

* * * * *

Máme u nás na prázdninách synovca, sú s našim synom rovesníci. Samozrejme, vyvádzajú viac, než zvyčajne. Aj včera čosi vyviedol ten náš, tak sme sa nad ním rozčuľovali. A jeho bratranec mu hovorí: „Vilko, s tebou je to ťažké. Niekedy je s tebou zábava, ale ináč je to ťažké.“
A ten môj ho chápavo potľapkal po pleci a dôležitým hlasom mu hovorí:
„Ja viem. Presne, ako s tebou. Až na to, že s tebou je to len ťažké.“

* * * * *

Dcéra mala zlomenú ruku (hánku na malíčku). Po mesiaci išla sadra dole, ale ešte pár dní bolo treba obväzovať a podkladať octanovou masťou.
Dnes deň D... konečne mohla plávať v bazéne! Po kúpaní jej starostlivý tato obväzuje ruku: „Hotovo!“ - spokojne si obaja sedia, pozerám na nich...
„A vy dvaja ste OK? Veď má obviazanú druhú ruku!“

* * * * *

Upratujeme s manželom hračky, plazíme sa po štyroch, keď náš 5 ročný, ležiac na posteli, brada podopretá rukami, zahlási: „Na to by som sa mohol pozerať cely deň...“

* * * * *

Pokazila sa nám práčka, nešla síce len 2 dní ale cez víkend sme boli preč tak sa to nazbieralo. Dnes to bol opravár opraviť tak idem prať, triedim tu kopu vecí a frflem synovi že pozeraj koľko toho musíme oprať a on (5 r.), že: „Jááááj, to je na pranie, ja že staviaš nejaký hrad!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo nám rastie v nose? Čo majú chlapci a čo dievčatá? Ako vyzerá deň malého škôlkára? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

„Som taký hladný, že normálne cítim, ako chudnem.“

* * * * *

Sestrin syn (3 r.) jej sedel na kolenách obkročmo (tvárami k sebe). Hladkal ju po tvári, zrazu zastal pri nose a začal ho skúmať.
Po chvíľke hovorí úplne prekvapene, až vystrašene: „Mami, ty máš v nose mihalnice!“

* * * * *

Sa dosť unavila z toho šliapania:

* * * * *

 Moja hviezda, skoro 3 ročná, ráno vstane a zahlási: „Mami, zas je ráno, ma picne!“

* * * * *

Večer občas si dáme s mužom dáke vínko alebo čosi a malej, aby sa rátalo nalejeme do obdobného pohárika, nejaké nealko, a štrngáme si všetci spolu.
Minule takto sedíme a malá zrazu vezme svoj pohár, pozrie na muža a vraví: „Oco zdvihni, vypijeme!“

* * * * *

Matúš (3 r.) odseparoval z jedla všetku možnú zeleninu so slovami: „Toto som si neobjednal.“

* * * * *

Hovorím kamoške: „Zbehni do chalupy, do kuchyne a dones otvárač na víno.“
Toť, čo doniesla... šošovky nechala doma:

* * * * *

Môj mladší (už takmer 15 r.), ešte v prvej triede po návrate zo školy, zahlásil: „Dnes sme sa učili, že chlapci majú penis a dievčatá latrínu!“

* * * * *

Manžel: „Dnes máme výročie, piate. Bude ťuťumuťu!“
A ja, že: „Keď máš 6 ročné dieťa, tak to výročie je asi siedme...“

* * * * *

Raz som si vypočula rozhovor dvoch školákov cestou zo školy (tipujem tak 2-3 ročník ZŠ).
1: „Ja mám strašne veľa peňazí našetrených doma v pokladničke.“
2: „Ja mám ešte viac peňazí, ale mám ich v banke a oco povedal, že mi ich dajú, keď budem mať osemnásť.“
1: „Ty koksooo, myslíš, že sa toľko dožiješ?“

* * * * *

„A čo ste dnes robili v škôlke?“ - pýtam sa môjho prváka škôlkára.
„Pili sme!“ – odpovedá... a údajne už nič iné.

* * * * *

Ležíme všetci na posteli, uspávame deti. Muž rozpráva staršiemu synovi rozprávku. Väčšinou si vymýšľa o autách, na deň otcov však ma akúsi melancholickú chvíľku a vymýšľa si príbeh o tom, ako sa z nás stala rodina. Zamotáva sa, zamotáva... ja sa v duchu rehním a gúľam ocami.
V tom sa syn zdvihne, zlezie z postele, pozrie na muža a hlesne: „Radšej donesiem knižku...“

* * * * *

Máme doma 3 mesačné bábätko. Staršia, 6 ročná je z neho občas riadne na nervy, lebo však reve...
Dnes na ihrisku sa pri nás zastavil pán s dvojičkami v kočíku v cca rovnakom veku, ako je náš malý vrešťák. Malá prišla k nemu, pozrela do kočíka a na plné ústa: „Mamiiii??? Ten ujo má dvojičky?“
„Áno miláčik, má...“ – kričím.
A ona znova na plné ústa: „Bóóóže, chudááák!“ 

* * * * *

Sme na chate v kempe. Včera doobeda hovorím synovi v teplákoch (4 r.) pred partiou asi 10 ľudí: „Zlatko, poď si prezliecť krátke nohavice, nech ti nie je teplo.“
Odpoveď: „Mami, ja nepotrebujem, ja si vyhoním. Pozri, už som si vyhonil...“ - a vyhrnul si tepláky po kolená...

* * * * *

Fúkala som ústami malý bazénik a môj 5 ročný sa ma spýtal: „Mami? A koľko by ti trval skákací hrad?“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Aká je to exotická taška? Čo môže vzniknúť spojením slov našej krásnej slovenčiny? Ako vyzerá peračník malého školáka, ktorý je pripravený do školy? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Išli sme si spraviť šalát. Dcéra hľadá v chladničke a pýta sa: „Mamaaa? Kde si dala rukolu?“
Ja zaujatá ešte ďalšími dvoma deťmi, vravím: „Už som ju dala von...“ – a popri hrách s deťmi počujem, že sa zavreli vchodové dvere, ale nejak na to nereagujem. Dcéra sa vráti z vonku a hovorí: „Všade som hľadala, aj pred dverami, aj pri aute, ja ju nikde nevidím!“
... sme sa zle pochopili, ja som ho vybrala len von z chladničky na kuchynskú linku...

* * * * *

Kráčali sme s malým cez park. Bol smädný, tak som vytiahla fľašku, podám mu ju a sadneme si na lavičku. Na vedľajšej lavičke sedeli tri postaršie dámy. Malý mi po chvíľke podáva fľašu späť.
Už tam bolo iba trocha vody, tak mu hovorím: „Dopi, či už nechceš?“
Na vedľajšej lavičke nastalo hrobové ticho a jedna z babičiek hovorí: „No to už je len slovník, že hanby nemá!“
Chvíľu premýšľam, čo som také povedala. Dokonca premýšľam, či to bolo myslené na mňa. Kráčame preč a ja stále rozmýšľam... a zrazu mi to trkne! Otočím sa na päte smerom k babkám a nahlas zopakujem vetu, tentokrát s dlhými medzerami medzi slovami. Na konci vety sa spýtam: „Môže byť?“

* * * * *

L: „Mami, a kocúrik pôjde tiež do bazéna?“
Ja: „Keď tak, raz... mačky nemajú rady vodu.“
L: „A kocúry???

* * * * *

Keď si po ceste musíš vybaviť neodkladné záležitosti:

Dnes v TV Jojko medzi rozprávkami bola vsuvka, kde kratučko hovorili deťom o koronavíruse. Malý (3,5 r.) pohoršene hovorí: „Čo stále o tom dookola hovoríte? Však sme to už dávno pochopili!“

* * * * *

Kojila som syna a zadívaná na telku som nejak zabudla že je na mne. V tom prišla za mnou sestra v tesnom závese s mojou staršou dcérkou a ja sa pýtam: „A Matúša ste nechali v kuchyni?“
... až potom som si uvedomila, že leží na mne.

* * * * *

Pýtam sa mláďatka, že čo bolo v škôlke. Vraj nič, len si majú doniesť exotickú tašku. Pýtam sa ho, že čo to je tá exotická taška? On, že nevie, ale majú si ju ráno doniesť. Volám kamoške, že čo si to majú doniesť... a ona, že igelitovú tašku na výkresy. No tak super, my budeme mať exotiku namiesto igelitu.

* * * * *

Môj syn, keď mal 4 roky: „Mami, ty keď zomrieš, tak ja budem sedieť v aute na tvojom mieste, vedľa ocka, že?“

* * * * *

Kedysi dávno sa ma jeden zákazník spýtal, že aké máme chipsy a ja mu odpovedám, že slané a solené. Pýta sa ma, že aký je medzi nimi rozdiel, tak mu vravím s úplnou vážnosťou, že veď jedny sú slané a druhé solené. Spýtal sa ma to ešte 2x, pokiaľ mi docvaklo, čo mu to hovorím.
Ozaj som nechápala čomu akože nerozumie...

* * * * *

Tvrdí, že je pripravený do školy:

Pami: „Maminka, keby si ma neostrihala, mohla som mať vlasy po pás. Prečo si to urobila?!“
Ja: „Pamelka, ale veď ty si chcela, aby som ťa podstrihla...“
Pami: „A keď ti poviem, aby si ma pichla niečím ostrým do brucha, urobila by si to, ha? Urobila?!“

* * * * *

Náš syn chce byt formulár!
(Chce šoférovať F1).

* * * * *

Jeden z praxe v nemocnici: Deduško sa sťažoval, že ho boli noha, vravím mu: „Nebojte ujo, aspoň viete, že ju máte!“
Na druhý deň ráno som zistila, že veru nemá...

* * * * *

„Dáme sex v tráve?“
Ja naňho krivý pohľad.
„A čoho sa bojíš? Kliešťov, či detí?“

* * * * *

7 hodín ráno, ležíme na posteli. Počula som ako sa odomkli a buchli dvere. Hovorím manželovi: „Samko (3 r.) vyšiel von.“
Tak zbehol dole a malý mu z dvora kričí: „Ja viem, jaaa viem. Ešte je len ráno a už robím nervy.“

* * * * *

„Maminka, čo musia urobiť muž a žena ako prvé keď chcú mať dieťa? Muž vyzlečie ženu?“
„Áno...“
„Maminka, a ty si sa bránila keď ťa ocino vyzliekal?“

* * * * *

Môj 5-rocny Adamko sa vrátil z nákupu so svokrou, vykladá nákup na stôl a komentuje: „Tieto cukríky sú pre mňa, tieto sú pre Samka (brata) a táto bonboniéra pre tatina.“
Pýtam sa, že a čo kúpil mne a malý pohotovo odpovedá: „Nooo na teba som zabudol, mamina, prepáč!“
V tom si to uvedomil a aby zachránil situáciu, že vlastne materiálne veci nie sú dôležité, súcitne dodal: „Mamina, však ty môžeš byť rada, že žiješ.“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako vieme, že deti sú deťmi? Čo budeme variť, keď nemáme ani šajnu? Kto môže používať štipľavú zubnú pastu? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Syn, 5 rokov: „Mamka, môžem si zahrať hru alebo áno?“
... no proste dal mi na výber.

* * * * *

Ako mnoho žien, ani ja nie som spokojná so svojou váhou. Samozrejme, chcem aby bola menšia. Tak behám, cvičím jogu, občas nejaké zostavy so svojou váhou, stravu som upravila.
Muž si zvykol, syn ma raz objal okolo pása a hovorí mi: „Mamina už nechudni, mne sa viac páčilo keď si bola tučnejšia. Vtedy si bola mäkšia.“

* * * * *

Moja segra sa sťažuje na jej malú dcéru: „Vôbec nechce variť, to čo ja zjem...“

* * * * *

6 ročná dcéra bola u babky a keďže ide v lete do tábora, tak sa jej moja mama pýtala: „Ako sa volá ten tábor kam ideš?“
Ona: „Wachumba,.“
O chvíľu: „Adélka, do akého tábora to ideš?“
A ona: „Wachumba.“
O dve hodiny babka vraví susedke, že vnučka ide do tábora... „Ako sa to volá, Adelka?“
Tá jej otrávene vraví, že Wachumba. No a keď sa to opýtala už 4 krát, tak jej Adelka blahosklonne a s pochopením hodných starších ľudí vraví: „Babka, vieš čo? Hovorme tomu „tábor,“ dobre?“

* * * * *

„Mamííí? Nevieš, kde mám tú bárbinu, s tými krásnymi vlasmi, ktoré jej tak závidíš???“

* * * * *

Cestujem pravidelne prímestskou dopravou, kde nastúpim spredu a priložím vodičovi k prístroju takú bielu kartu, aby mi vytlačil lístok.
A minule som ráno tak narýchlo šmátrala v kabelke po karte a začala ju prikladať a vodič na mňa kuká jak na debila, ja že čo sa deje, čo to nejde...
A ja som vytiahla malé zrkadielko, podobného tvaru ako tá karta, ktoré tiež nosím v kabelke a prikladala mu to na ten prístroj! Ten si teda zrejme pomyslel, že som dobre sprostá. Ešte som aj blondína!

* * * * *

Priateľova dcéra Viky (9 r.) sa sprchuje. Moja Laura (7 r.) sedí na WC.
Viky: „To si musela teraz sem prísť robiť ten smrad?“
Laura: „Však je to super?“

* * * * *

Nerada kreslí... toto doniesla z družiny:

* * * * *

Malý, 2,5 ročný, chodí zo strany na stranu a rozhadzuje rukami.
Manžel sa ho pýta: „Čo si opitý?“
Maťko sa naňho vážne pozrie a hovorí: „Ja nie som popitý, iba blázon som!“

* * * * *

Náš trojročný syn zbadal koňa a potom utrúsil: „Aha jeden kôň.“
Keď zbadal ďalšieho, dodal: „Aha dva koňaky...“

* * * * *

Cvičím si ja pekne, kľudne - box, výkopy, výpady... keď tu príde moje päťročné dieťa, chvíľu ma sleduje a potom veľmi múdro poznamená: „Mama, ale takto nebudeš mať kocky na bruchu!“

* * * * *

Ja: „Čo budem zajtra variť, nemám šajnu...“
Dcérka: „Šajnu nechceme!“

* * * * *

Pri kojení sa ma pozorujúce dieťa pýta: „Mami, a ty máš kravské, či kozie mlieko?“

* * * * *

„Čo sa stalo?“
„Som mu troška pricvakla hlavu do dverí, aaaale nechtiac a už som mu to aj prepáčila, neviem čo furt reve!!!“
... no hnevaj sa na ňu, keď mu to už aj prepáčila.

* * * * *

Môj 5 ročný je zvyknutý na pastu Perličku, ale teraz si v obchode vybral inú, lebo mala na sebe obrázok Starwars, ale trochu štípe. Dnes si umýval zuby a hovorí mi, že: „Ja už som veľký chlap, keď mám takú štipľavú pastu. Už som otec!“

* * * * *

„Mama, nakreslila som koníkovi zmrzlinu!“

* * * * *

Syn, po večeri: „Mami, prosím si niečo jesť...“
Ja: „A čo by si si dal? Ale nič sladké, už si toho dnes dosť pojedol.“
Syn: „Taaak si prosííím, vieš ten toast s Nutellou? Ale ja ho chcem bez toastu!“
...asi hovorím po čínsky doma.

* * * * *

Sedime po prebudení spolu na wécku, malý na šerbli, pozerá pred seba tak polosmutne, rozospato...
„Jurko, všetko v poriadku? Si smutný?“
„Ja len rozmýšľam nad tou veľkou kefou...“ - s výhľadom na hajzel kefu.

* * * * *

„Lucka, dnes idete k ockovi do práce na akciu pre deti.“
„Áno? A prečo?“
„Lebo sa blíži deň detí a robia takú malú akciu pre nich.“
„A to nás pozvali?“
„Áno.“
„A to akože preto nás pozvali, že sme deti?“
„Myslím že áno.“
„A oni odkiaľ vedia, že my sme deti?“ ... hlboké zamyslenie... „Myslíš, že to na nás vidia?“
... a hneď je deň krajší 🙂

* * * * *

Dnes bol môj muž pre vnuka v škôlke. Na tom by nebolo nič čudné, len on už je prvák...

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Kto sa nachádza v kaplnke pri náučnom chodníku? Čo pomôže na bolesť hlavy? Ako sa vyrábajú deti? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Syn ešte nevie poriadne skloňovať. Oco išiel na odber krvi a Sebi sa ho pýta:
„Kam ideš?“
„Idem k pani doktorke, pichnúť si injekciu, vieš?“
Ide okolo sused a pýta sa: „Kde máš dedka?“
A Sebi na to, že: „Išiel pichať doktorku!“

* * * * *

Dnes to pekne začína - všetci doma, tak sa pekne naraňajkujeme, juchú, idem sa obliecť, veď postrážia malú a aj brata (ZŤP) a ja si aspoň vybavím, čo chcem. Tak oblečená, s balíčkami v ruke im hovorím, že idem na poštu. Kukajú na mňa, ako keby som to povedala po hebrejsky... Na to mi dcéra hovorí: „Mami kľud, budeš tam prvá.“
Ja: „Fakt? A odkiaľ vieš?“
A oni všetci do výbuchu: „Mami, veď je zatvorené, je sviatok...“

* * * * *

Dnes sme sa boli s deťmi prejsť po náučnom chodníku a natrafili sme na malú kaplnku, kde boli postavy Ježiša a Márie. Reakcia Ondrejka (2,5r): „Aha mami! Elza a Anna!“

* * * * *

Manžel volal pred časom zubárovi: „Pán zubár, ta preventívna, čo som mal mať tento mesiac, platí?“
Zubár: „Nie, v tomto období robím len bolestivé prípady, ostatné úkony posúvam.
Manžel: „Ale ja vlastne som bolestivý prípad! Veď žena je už dva mesiace doma a bolí ma z nej hlava!!!“
Zubár, smiech...: „No tak na to vám nepomôžem, ale možno pomôže domáca slivovica!“

* * * * *

Materská demencia najvyšší stupeň:

* * * * *

Máme obdobie, že malý chce súrodenca. Včera mi povedal, že mam ísť nejakého kúpiť. Tak mu vravím, že detičky sa nekupujú, ale vyrábajú. On na to: „Mamka, ja chcem vidieť, ako sa vyrábajú!“

* * * * *

Môj syn sa ma včera opýtal: „Mamí, chcela by si mať takého robota, čo by za teba urobil všetky domáce práce?“
A skôr, než som stihla odpovedať, tak sa ešte opravil: „Vlastne niekoľkých robotov, jeden by to sám všetko nezvládol.“

* * * * *

Moja 9-ročná dcéra začula v TV info, že sa Gáborikovi narodila dcéra Bella a očividne zmätená sa pýta:
„Mami, to prečo jej dali meno ako Bugárovi? Bela...?“

* * * * *

Môj ďalší poštársky: Prídem k jednej bránke, že vyplatím dôchodok - zamknuté. Automaticky prepchám ruku cez uzučký plot, že si u nich odomknem zvnútra, ako zvyčajne, a kľúč nikde. Tak sa rozhliadam, že ako sa dostanem dnu, až som našla kľúč v schránke...
Tak znova deriem ruku už s kľúčom cez tu úzku medzierku v plote a sama pre seba nadávam, že či nemohli nechať kľúč v zámku, že ako sa ja strafím s tým kľúčom tam, že keby aspoň velka kľúčová dierka to bola, ale fabka... To už mi celá rodina bežala na pomoc a pozerali, že čo to stváram.
A mne až vtedy došlo, že som si mohla aj z vonku odomknúť...

* * * * *

Syn (3,5 r.) chcel strašne ostať späť u starých rodičov aj so mnou. Tak mu hovorím: „Maťko, ale ja tu nemám pyžamo.“
Syn: „To nevadí, požičiaš si babkine, babka si požičia starkého a starký sa zabalí do vreckoviek.“

* * * * *

Dnešný pokľudný obed, sedíme za stolom 7 , každý hľadí do taniera, ja dokrmujem ešte malého a manžel 6 ročnej dcére ešte naberá ďalšiu porciu... a medzitým padne otázka, do tohto ticha, od 6 ročnej: „Tati a ty si mal kedy naposledy sex?“
20 ročný syn sa rozrehotá, manžel sa na mňa pozrie zaskočený a chce niečo povedať, ale dcéra ho predbehne: „Ja viem, viem... tááák pred tromi rokmi...?“ - a spýtavo pozrie na manžela.
Chcem niečo povedať, ale odbije ma: „Mamina, ty nič nehovor, nebola si pri tom!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo s chlapom po 40-ke? Ako vysvetliť dupotanie? Aké nové veci môžeme vyskúšať počas karantény vo dvojici? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Vlani manžel oslavoval 40 - ku, dcérka mala vtedy 5 rokov a s povzdychom mu hovorí: „Ach, ocko, ty už nie si ani mladý, ani pekný - čo s tebou?“

* * * * *

Syn (5 r.) ma nahneval, zvýšila som hlas a on na to: „Všetci sa ukľudníme, áno?“

* * * * *

Želala som si k meninám len tatru hliny do záhrady. Mužíček sa vynašiel a vualaaa... Mám tatru hliny v záhrade:

* * * * *

Ja: „Max, nedup!“
Max (5 r.): „Ja nedupem. To zemská príťažlivosť ma priťahuje!“

* * * * *

Trošku poučujem syna: „Janík, vieš, že bude mať narodeniny a možno dostaneš nejaký darček. Aj keď niečo také napríklad už máš, alebo si zrovna také nechcel, tak sa patrí krásne poďakovať a vážiť si, že si vôbec niečo dostal, dobre? Takže si to teda zhrnieme. Čo máš spraviť keď dostaneš darček?...“ (napovedám mu) „Slušneee....“
V tom ma syn preruší a vraví: „Slušne si vypýtať iný?“

* * * * *

Syn (4 r.): „Mami, koľko máš rokov?“
„27.“
„Takže to znamená, že sa ešte dvakrát vyspíme a zomrieš?“

* * * * *

Dnes ukazujem detailnejšie dcérke (5 r.) skadiaľ sa ciká.
A ona nato: „Dobre mami, stadiaľ cikám, ale to ostatne tam máam načo? Na ozdobu?!“

* * * * *

Karanténny denník: Deň 48.
Muž navrhol, že má chuť skúšať nové veci. Vraj so ženicou vo dvojici. Tak sme teda spoločne vyskúšali kórejské hydratačné masky!
Teraz tu chodí okolo a pindá, že som nechápavá...

* * * * *

Omylom som si na balkóne sadla na čerstvo opraté rúško, hodila som ho tam na stoličku vysušiť. Nechcelo sa mi prezliekať z neho mokré legíny, tak som išla do kúpeľne a vyfénovala si zadok...
Syn vošiel akurát do kúpeľne, a že: „Mama, tebe to už doma riadne prepína, veď to je na vlasy!“

* * * * *

Manžel pozerá na dcéru a hovorí jej: „Viki, ty teraz vyzeráš ako taký chlapček.“
A ja naňho zhrozene pozerám, čo si to dovoľuje a hovorím: „To prečo si mu povedal?“
... a už len smiech na celý dom.

* * * * *

Syn mal za úlohu zo slovenčiny napísať rozhovor s rodičom - 10 otázok a 10 odpovedí. Tak sa ma pýtal, koľko mám rokov, kde pracujem, aké mám obľúbené jedlo... Posledná otázka bola, aké je moje najväčšie prianie. Tak som mu diktovala odpoveď, že si prajem, aby sme celá rodina boli šťastní a zdraví.
Synova reakcia: „A ostatné rodiny čo? Tie môžu aj zdechnúť?“

* * * * *

Dnes som si vypočula rozhovor mojich synov:
10 ročný sa pýtal 12 ročného: „Ako chceš mať v živote ženu, keď teraz sa bojíš pavúka?“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

O čom sa skypuje na dôležitých poradách? Aké slovo je zdrobneninou od slova činka? A kde je Vlado? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Sedíme s manželom doma, popíjame kávu, pozerám na naše morčatá v klietke a nahlas rozmýšľam:
„Chúďatá, celý deň zatvorené medzi štyrmi stenami, len sa naháňajú, pištia a vkuse niečo žerú... Myslíš, že sa im taký život páči?“
A muž na mňa vypleštil oči a vážne sa ma pýta: „Koho myslíš? Naše deti?“

* * * * *

„Mami, daj mi slaninku som hladná.“
„Natálka, dnes nie, máme pôst.“
„Tak mi nalož trošku aj z toho pôstu.“

* * * * *

Keď som ešte bývala u mamy, tak sme doma volali ovládanie od telky „Vlado“ – taká naša skratka. A občas to ešte použijem.
Hľadala som ovládanie a pýtam sa syna (5 r.), či nevie, kde je „Vlado.“
A on, že: „No asi doma, keď je ten koronavírus!“

* * * * *

Naša domáca škola, štvrtáčka sa učí s druháčkami:
Štvrtáčka: „Zdrobnenina slova činka?“
Druháčka sa hlási: „Číňanka!“

* * * * *

Včera na bicyklovej dráhe:
Ja: „Miuška, prečo si zabila toho chrobáka?“
Mia (6 r.): „No, lebo sa mi motkal popred bicykel a bála som sa, že ho prejdem a zraním...“

* * * * *

Tatino má míting cez skype a Tami mu tam chodí. Tak som ju upozornila, nech nevyrušuje a ona: „V pohode, aj tak tam nič vážne neriešia. Ukazujú si tam nepodstatné veci. Napríklad, kto má aký luster a kde ho kúpil...“

* * * * *

Keď ich už nebaví maľovanie na papier... 10 minút ticha v kúpeľni:

* * * * *

Tak som sa dnes zamyslela pri mojej krpatej štvorročnej a vravím jej: „Ty už vlastne nebudeš motýlik, keď sa vrátiš do škôlky. Už budeš mravček (podelenie tried).“
Ona na mňa zhrozene pozrela, že: „Ale ty budeš stále moja mama, hej?“

* * * * *

V parku sa baví dosť hlasno manželský, dôchodcovský, pár na vedľajšej lavičke o politike. Vravím deckám: „Radšej poďme ďalej, toto ma nebaví počúvať...“
Syn sa ma pýta: „Chcela by si radšej počúvať cely deň toto, alebo tatina?“
Neverím, že som to povedala, ... ale odpoveď bola: „Tatina.“

* * * * *

Malý (4 r.) išiel dnes na veľkú.
Ja: „Už si hotový?“
On: „Nie, ale už sa to načítava.“

* * * * *

...Prídem s kávou do obývačky a ocitnem sa v zápche:

* * * * *

Syn dnes: „Mama a kto je to sekretárka?“
Po mojom vysvetlení sa zamyslel a hovorí: „Jaaaaj tak to je aj Adamov tato. On je tiež sekrét!“

* * * * *

Malá prišla do kuchyne, pozerala čo chystám na obed a kričí na mňa:
„Mňaaam, mamka, ty čo varíš?“
Ja jej na to, že pirohy. Pozrie na mňa: „A to prečo vždy robíš to, čo mám rada a čo ľúbim?
Hovorím jej: „No , lebo ťa ľúbim, miláčik.“
A ona: „Heeeej? Tak mi urob Spongeboba!“

* * * * *

Jedného pekného dňa som si kupovala plavky. Približne som vedela akú veľkosť, ale aj tak som si ich zobrala do kabínky a keďže som nemala čas, skúsila som ich na oblečenie. Určite viete, že takéto druhy oblečenia majú takú tú nálepku v tvare intimvložky, kvôli hygienickej ochrane. No a ako som sa vyzliekla, nálepka sa odlepila a zostala mi nalepená na rifliach na zadku.
... Zistila som to až doma.

* * * * *

Dnešné šoky našej 3,5 ročnej
„Mama, čo varíš?“
„Omáčku.“
„Nieee, mačku nieeeee!!!“

* * * * *

V telke bežia Rodinné prípady, kde otec vysvetľuje dcére, že maminka, by mala pochopiť, že sú aj dôležitejšie veci, ako peniaze. Dievčatko sa na to pýta, že aké...
A môj 6 ročný do toho zahlási: „No veď karta!“

* * * * *

Raz dávno mi frajer kúpil nejakú fit tyčinku, ktorá mala 60% sóje – a toto ja nedokážem poriadne stráviť a mám z toho strašné plyny, ale že strašné!
Pobyt v kine na dve hoďky bolo pre mňa utrpenie, pot na čele... a potom po kine ma pritlačil k múru, chcel ma pobozkať... a to čo zo mňa vyšlo!
Ach bože, niečo strašné, celá stupnica píšťal kombinovanej s fujarou!

* * * * *

Práve prišla za mnou dcéra (8 r.) s dvomi tričkami a hovorí mi: „Toto môžeš predať na koníkovi, už sú mi malé.“

* * * * *

Mladšieho syna učíme cikať do záchoda, po úspešnom pokuse som prišla za starším synom (5 r.) a vravím: „Tvoj mladší braček je už šikovný veľký chlapček, sám cikal do záchoda!“
On: „Hej? Ukáž!“ - a rýchlo bežal do izby, kde sa mladší hral s legom... a úplne sklamane zhodnotil: „Ale šak vôbec nie je veľký, veď je taký istý malý, ako včera!“

* * * * *

Po práci som išla na rande, celkom pekne nahodená, mala som šaty a silonky, však aby nebolo vidno, aké mám ešte biele nohy - mohol byt asi tak apríl - máj. Ako som odchádzala z práce, tak som cestou išla na WC. Už som sa ponáhľa a v tej rýchlosti som si vôbec nevšimla, že som si nenapravila šaty. Vzadu som ich mala narvané v silonkách... bolo mi vidno celú riť, ešte aj tangáče som mala!
Rande prebehlo celkom OK, až na to, že ma na tie šaty vôbec neupozornil a ja som takto chodila až do príchodu domov, čo bolo možno o siedmej večer. V práci som skončila asi o štvrtej. Od tohoto dňa som na sebe šaty už nemala.
A inak chalan sa mi už neozval, asi sa mu moc nepáčil môj zadok.

* * * * *

Dnes sme konečne na záhrade začali siať nejakú zeleninku, syn bol pri mne a „pomáhal.“ Pri tom sme sa rozprávali o obrábaní pôdy, a tak podobne. Spomenula som si na jednu básničku, ktorú sa kedysi ešte v škôlke učil a hovorím mu: „Pamätáš sa na tú básničku - Orie, orie Ján? Ako k nemu prileteli tie vrany a dohadovali sa, či orie dobre, alebo zle?“
Syn: „Nó, tak trochu si pamätám. Ale neviem, ako to skončilo. Dobre orol, alebo zle orol?“

* * * * *

Dnes prvorodená napísala slovenčinárke mail, že jej "chiba" škola...

* * * * *

Toto som poslala šéfovi: „Zdravím... ak by ste niečo potrebovali, volajte na pevnú linku... môj telefón osral v kuchyni na stole.“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako dopadla písomka zo skloňovania? Kde matky oddychujú, keď deti spia? Prečo vlastne nosíme rúška? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Dnes sme išli na chvíľu von, kolobežkovať sa mimo ľudí. Mladšia, 2 ročná, však kolobežku ignorovala a stále chytala všetko možné na zemi a išla tam, kde nemala a pod. Tak si hundrem, že čo je to za dieťa, že vôbec neposlúcha a staršia 4 ročná: „Vidíš mami? Mala si si rozmyslieť, keď si chcela druhé dieťa!“

* * * * *

„Terezka, nejdeme na ihrisko, je tam taký zlý vírus.“
„A policajti ho nemôžu chytiť?“

* * * * *

Opakovala som s dcérou na písomku z prvého polroka. No nie veľmi je išlo skloňovanie, hlavne skloňovanie - 2 pád, genitív. Písomku napísala a volá mi zo školy: „Maminka, všetko som mala dobre, aj to skloňovanie! Hlavne ten genitál, ten som mala, že úplne na jednotku!“

* * * * *

...Prídem s kávou do obývačky a ocitnem sa v zápche:

* * * * *

Herečka sa blázni s ocom, keď tu oco vyhlási, že pauza, musí ísť cikať. O sekundu dôjde malá smutná, tak vravím: „Neboj, však o chvíľku príde.
A ona: „Myslíš??? On si tam sadol.“
...no, má ho prečítaného!

* * * * *

Zakrývam Branka (3,5 r.), dávam mu pusu a vravím mu: „Dobrú noc Branko, nemusíš spinkať, ale aspoň lež chvíľku a oddýchni si.“
„Dobre maminka, aj tebe dobrú nôcku a choď si aj ty oddýchnuť ku šporáku.“

* * * * *

Môj frajer mi raz kúpil nejakú fit tyčinku, ktorá mala 60 % sóje, čo ja nedokážem poriadne stráviť a mám z toho strašné plyny, ale že strašné. Pobyt v kine za dve hoďky bolo pre mňa utrpenie, pot na čele.
A potom, po kine, ma pritlačil k múru, chcel ma pobozkať... a to čo zo mňa vyšlo! Ach bože, niečo strašné, celá stupnica píšťal kombinovanej s fujarou!

* * * * *

Na zdravie, matky:

* * * * *

S mužom sme mali malú výmenu názorov a keďže náš 6 ročný syn má v poslednej dobe ochranárske sklony, tak na to hovorí: „Oci, ty sa nemôžeš s maminkou takto rozprávať. Mami, ja ťa teraz ochraňujem aby si mala šťastný život, lebo láska ide cez žalúdok!“

* * * * *

Šila som rúško pre muža, a potrebovala som občas primerať, či mu to sedí, tak som mu to priložila na tvár a malý vraví: „Maminka, to prečo dávaš ockovi? Hryzie???“

* * * * *

Syn zbadal svoju fotku keď mal asi 0,5 roka: „Tyyy jooo! To som bol aký malý a mal som taký pekný účes!“

* * * * *

Po práci som išla na rande, celkom pekne nahodená. Mala som šaty a silonky, však aby nebolo vidno, aké mám ešte biele nohy - mohol byt asi tak apríl-máj. Ako som odchádzala z práce, tak som cestou išla na WC. Už som sa ponáhľa a v tej rýchlosti som si vôbec nevšimla že som si nenapravila šaty. Vzadu som ich mala narvané v silonkách... bolo mi vidno celú riť, ešte aj tangáče som mala!
Rande prebehlo celkom OK, až na to, že ma na tie šaty vôbec neupozornil a ja som takto chodila až do príchodu domov, čo bolo možno o 7 večer. V práci som skončila asi o 4. Od tohto dňa som na sebe šaty už nemala.
A inak chalan sa mi už neozval, asi sa mu moc nepáčil môj zadok.

* * * * *

Môj syn už je dosť veľký na to, aby som mu rozprávala pred spaním rozprávky, ale tak niekedy sa ešte stane, že chce, aby som mu nejakú povedala. Rozprávky vymýšľam „za pochodu,“ syn sa do toho často zapojí a potom sa to niekedy natiahne na dlhšie, takže je potom treba to radikálnejšie ukončiť, keď už je neskoro a treba ísť spať. Dnes chcel tiež rozprávku, ale už bolo veľa hodín, tak som povedala, že mu porozprávam, ale len krátku. Syn povedal: „Dobre, ale nie, že zase hneď na začiatku všetci zomrú!“

* * * * *

A kde zmizla voda?

* * * * *

Keď dieťa trucuje:
„Koľko máš rokov?“
„Nemám!“

* * * * *

Hovorím synovi: „Maťko, keď budeš chcieť kakať, tak do šuflíka!“
...lebo šuflík a šerblík je skoro to isté...

* * * * *

Veľká vizita. Tristo päťdesiat lekárov a sestričiek, primár pozrie na mňa a pýta sa: „Tak ako sa dnes cítite?“
Pozrela som naň a takým tichým ukrivdeným hláskom som povedala: „Tak rozhárane...“
Nastalo hrobové ticho, spolubývajúca sa začala smiať. Ku cti lekárom slúžilo to, že hromový, hromadný výbuch smiechu nastal až na chodbe. Chcela som totiž povedať rozhádzane.

* * * * *

„Mamiiii, ja už viem ako sa pláva bez rukávnikov!!! To len musíš poriadne mávať pipíkom!“

* * * * *

Teraz budem za „matku roka.“
Dnešný rozhovor s 9-ročným synom:
„Mami? Čo je to p..a?“
„To si kde také počul?!“
 „Však od teba...“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Aké sú to krásne očká? Ako môže dopadnúť „reklamácia“ trička? Ako sa vyberajú hrkálky spod postieľky? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Rozhovor s mojou 7 ročnou:
„Mama a mal už niekto niekedy 100 rokov?“
„Tak pár ľudí už malo 100 rokov...“
„Mama, ale ako tak na teba pozerám, tebe do tej stovky už moc nechýba, však?“
... mám 33.

* * * * *

Včera večer po sprchovaní sa ma, takmer štvorročný, smutne pýta: „Maminá, prečo sa mi nevyliahli???“
„Čo sa ti malo vyliahnuť, Miško?“
„No vajíčka predsa!“ - a pozrel si medzi nohy.

* * * * *

Posielam syna pre niečo u deda na poschodie, lebo som to zabudla. A syn: „Ja už nie som taký malý.“
Pýtam sa, že: „Čo to? Prečo? Nechápem, čo to má spoločné s tým, aby mi vyšiel po schodoch pre veci.“
A on: „Ja už nevybehnem tak, ako kedysi!“
Dedo sa skoro zadusil od smiechu.

* * * * *

Kaufland, stojím v rade na mäsové výrobky, predavačka sa má pýta, čo si prajem. A môj 4 ročný syn, sediaci v nákupnom košíku: „Mami, mamííí, mne stojí pinďúr!“

* * * * *

Starší (9,5 r.) má dnes super deň. Išla som do obchodu, tak mu kážem, nech zatiaľ vyberie riad z umývačky. Prídem domov a hovorí, že niektoré boli špinavé. Nevadí, stáva sa. Tak si nakladám ďalší riad do umývačky a pritom zisťujem, že to nie niektoré, ale všetky boli špinavé. Ja som večer zabudla umývačku zapnúť a on mi kľudne všetky špinavé riady vyložil do kredenca a vôbec mu to nedošlo...

* * * * *

Moja dcéra, keď mala 5,5 roka - láskyplne sa na mňa pozrela večer v posteli, pohladkala ma a nežne povedala: „Maminka, ty máš také nádherné očká. Ako skunk, keď kaká.“

* * * * *

Objednala som tričko. Prišlo však s českým nápisom, až tak mi to neprekážalo, iba som informovala predajcu, čo sa stalo. Čakala som ospravedlnenie a tričko by som si nechala. Ale oni nedokázali reagovať, až na tretí mail odpísali, že mi príde druhé tričko. Pýtala som sa, či mám prvé vrátiť, že vraj netreba. Tak v poriadku. Dnes teda prišlo druhé tričko...:

Dnešný rozhovor.
Sonča: „Mami a ty vieš, že spolužiačka ma 3 súrodencov? Aj ja by som chcela bračeka, až ho môžem voziť a hrať sa s ním a tak... Ale zas, myslíš, že by si ešte zvládla pôrod? Vieš, už máš svoje roky a staré telo to asi nezvláda dobre.“

* * * * *

Synátor má dnes narodeniny, niekto zvoní zvonku pri dverách a synátor v tom, že idú gratulanti ide otvoriť. V tom na mňa kričí: „Mamííííííííííí, to je pre teba, ale neutekaj chytro, bo si zlomíš nohu!“ - nohu už zlomenú mám. Dotrepem sa ku dverám a pani sa predstaví ako kontrola zo sociálky a hneď otázka na mňa: „Ste doma?“
A ja, pokým sa zmohnem na odpoveď, len spoza môjho chrbta počujem ako synátor zahlodí: „Pani zlatá, ona sa momentálne bez pomoci nevie ani sama najesť, tak kam by sa trepala?“
...ste mali vidieť ten pohľad sociálnej pracovníčky!

* * * * *

Často som opatrovávala sesternicinu 2,5 ročnú dcérku a raz sme na prechádzke stretli pani s obrovskou nemeckou dogou, ktorú malá obdivovala. Dali sme sa s pani do reči, ktorá dala povel doge, aby si sadla. Samozrejme to bol pes s veľkým údom... a malá hneď zahlásila: „Jeeeej, on má pindíka ako môj tatko!“
Som myslela, že odpadnem, no pani nezaháľala a zahlásila: „To sa teda mamička má...“

* * * * *

Idem do kúpeľne, chcem zasvietiť. Pozerám, že asi niečo nefunguje, počujem len divný zvuk... keď v tom sa spamätám, že namiesto spínača držím vodovodnú batériu a púšťam vodu...

Lovila som hrkálky a cumle spod a spoza postieľky. S dvoma palicami na mop a na metlu som sa trápila a nadávala. V tom prišiel muž, odsunul postieľku a kukal na mňa ako puk.
Neviem prečo to mne nenapadlo.

* * * * *

Rozhovor so štvorročným synom cestou do obchodu:
„Chcem sa hrať.“
„Ako?“
„Takú hru som vymyslel, že ja si budem v obchode vyberať čo chcem a ty mi to kúpiš!“

* * * * *

Stojíme v rade pri pokladni, ľudí plno z každej strany, malý syn poskakuje, chodí hore dolu, pokukuje po ľuďoch a zrazu začne: „Lupiny, lupiny, seborea, lupiny, seborea...“
Ste mali vidieť tie tváre, ako sa každý po každom pozeral!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Viete, čo je to „cube?“ Aký silný vietor fúkal? Či aké sladkosti teraz fičia? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Dcéra (4 r.) bola so mnou u kožnej lekárky. Prišli sme domov, nasadila si na ruky gumené rukavičky a začala ma vyšetrovať: „Nó, chirurgicky sa to odstrániť nedá, máte tam volské oko.“

* * * * *

Stanko skúša Lucku: „Vieš čo je cuboid?“
L: „Neviem.“
S: „Kváder. A vieš čo je cube?“
L: „Kvá.“

* * * * *

Takmer 5 ročný syn ma pohladkal po tvári a hovorí: „Mamka, ty si taká jemná, asi ako hladká múka!“
... to poteší, keď viete, že tie spoločne upečené koláče, kedy sme mali múku aj na lustri, mali pozitívny efekt.

* * * * *

V poslednej dobe, pri každom jedle pri stole, sa malý (4 r.) stále vyzuje. Dnes mi už nedalo a spýtala som sa ho, prečo sa stále vyzúva... Jeho odpoveď: „Aby sa do mňa viac zmestilo!“

* * * * *

Píšem dcére (18 r.) na internát: No čo moja, neodfúklo ťa?“
Dcéra odpísala: „Ááále, kdeže. Tu fúka iba tak, že poletujú igelitky, drobné psy a deti do 8 rokov.“

* * * * *

Keď moja babina (83 r.) nakupuje v miestnom dedinskom obchode sladkosti pre vnúčatá... skoro som padla na riť.
Samozrejme, že si to vôbec neuvedomila a predavačka ju neupozornila:

* * * * *

Mama: „Nemôžem ti teraz čítať, musím ísť prať.“
Sestra: „Tak praj!“

* * * * *

Syn (10 r.): „Čo bude na obed?“ - v ZŠ.
Ja: „Paradajková polievka a rezeň s kašou.“
Syn: „Konečne poriadny obed. Chcem ten najväčší rezeň!“
Ja: „Povieš, že si deviatak?“
Syn: „Nie! Poviem, že som učiteľ!!!“

* * * * *

Niet nad to nájsť pohodlnú polohu na spanie:

* * * * *

Prišla som rovno od kaderníčky pre malú do škôlky. ostrihaná, prefarbená. Nina vybehla, že „jejo, pekná si...“
Som si vydýchla, lebo syn, približne v jej veku, nechcel ísť raz so mnou, že nie som jeho mama, keď som preňho prišla ostrihaná. Tak jej vravím, že som rada, že ma spoznala. A ona: „Veď ťa poznám cely život, jasne, že by som ťa vždy spoznala!“
Ja: „Ty moja zlatá, veď jasne, podľa hlasu, tváre a tak, že?“
Ona na mňa kukne: „Ani moc nie... skôr podľa bundy.“

* * * * *

Branko (10 r.): „Maminka, mam frajerku!“
„Fíha! A ako sa volá?“
„Neviem, ale máme toho veľa spoločného. Nosíme okuliare a obaja sme integrovaní!“
... dobre, dieťa moje, tieto kritériá sú TOP!

* * * * *

Kričím na manžela z kuchyne: „Daj Emila do stoličky!“
Manžel: „A kde je?“
Ja: „V mrazničke!“
Manžel: „Kde???“

* * * * *

Z dnešnej večernej modlitby nášho 3,5 r. drobca: „Ježiško, prosím ťa, nech je mamka navždy moja slúžka a nech navždy odpočívame v pokoji...“
...Vysvetlenie k tej slúžke: Syn je veľmi pohodlný až lenivý, ale vo všetkom, či sa to týka kŕmenia, obliekania... a už mi minule rupli nervy a povedala som mu, že nech sa to už konečne naučí, lebo ja nebudem navždy jeho slúžka...

* * * * *

Pýtam sa malej (4 r.): „Zlatko, ideš so mnou do obchodu?“
„Nieee, mne sa nechce.“
„Aaale, poď.“
„Opravil ocko auto?“
„Áno, opravil.“
„Hmmm... tak si to kľudne vybav sama, ja budem doma.“

* * * * *

Ráno vravím dcére (5 r.): „Chcem ťa učesať."
Sedela pri stolíku, kúsok vedľa mňa a opýtala sa: „Učesáš ma aj tu?"
... Milujem jej skloňovanie a časovanie a preto pridávam ešte našu najobľúbenejšiu skomoleninu: „Tato, uhoň sa!"
Chcela aby jej neprekážal, aby sa jej uhol 🙂

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako chlap prežíva svoj soplík? Čo budeme robiť, keď budeme mať sto rokov? Ako dopadne veta, ktorá bola vyslovená skôr ako bola premyslená? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Malá sa fotila v škole pri šlabikári a mala som jej dať 6 eur na fotky. Po obede sa jej pýtam: „Dala si peniažky pani učiteľke?“
„Dala. Mami! Vieš, aká je teraz pani učiteľka bohatá? Všetci jej dali peniažky!“

* * * * *

Včera večer, naháňam deti umyť zuby, potom mi ešte napadlo, veď im treba nechty ostrihať, tak na ne kričím: „Poďme, ostriháme zuby, umyjeme nechty a ideme spať!“

* * * * *

Poznáte hru Mikádo? Aj Tomáško (2 r.) ju pozná, len si troška zmenil pravidlá:

Môj 5 ročný syn prišiel za mnou so žalostným plačom: „Mami, čo ja budem robiť cely deň, keď budem mat 100 rokov? Ja nechcem mat 100 rokov!“
A ja mu hovorím: „No budeš sedieť v kresle a budeš pozerať telku alebo hrať hry na počítači.“
On sa rozplakal ešte viac a vraví: „Ale to ma nebude stále baviť!“

* * * * *

Muž začal 7 ročného syna učiť doma nemčinu. Prvá veta - Ako sa voláš.
Syn: „Ich hajzel Branko.“

* * * * *

„Kompliment“ dnes ráno od štvorročnej dcéry: „Maminka, krásne voniaš. Ako dobrá salámka.“
... Ľúbi salámu, tak to beriem pozitívne.

* * * * *

A vraj chlapi nevedia robiť viac veci naraz:

„Mami v škôlke sme dnes mali k obedu mixér, môžeme si ho zjesť, keď prídeme domov?“ - odznelo hneď, ako som naštartovala. 20 km mi mohlo aj závity prepáliť, ale až kým mi ho doma, vystupujúc z auta, neukázala. Neprišla som na to, že je to TERMIX.

* * * * *

B (3 r.): „Mama, páči sa, nakreslila som obrázok.“
Ja: „Jej, krásny Barbarka, ďakujem.“
B: „50 edo (=euro)!“

* * * * *

„To už som akože dojedol?“

Keď syn rýchlejšie hovorí, než rozmýšľa, tak sa môže stať, že dostanem aj takúto otázku:
„Ty máš aké prečo?“
(Malo to byť: „Ty máš aké ročné obdobie najradšej a prečo?“)

* * * * *

Muž stratil doklady, v strese bol celý deň, nakoniec som ich našla padnuté na zemi v garáži. Keď došiel domov, povedal mi: „Ty si Boh, že si ich našla.“
Už sme na to aj zabudli, večer som išla pozrieť malého (4 r.) do izbičky a pýtam sa ho:
„Oliverko, prečo ešte nespinkáš?“
Odpoveď: „Čakám na Božie požehnanie.“

* * * * *

Bože! Manžel má soplík! Tak mu podávam sprej s morskou vodou, že nech si to prestrieka. O minútu len počujem, že: „To čo za sprej si mi dala, to čo je? Veď to nestrieka!... Jáááj, si mohla povedať, že tam je vrchnák. Čo keby mi to v nose zostalo?“

* * * * *

U nás doma, keď môj muž alebo ja, niečoho veľa zjeme, tak si hovoríme, že sme pažraví... Dnes sme sa s malou boli najesť v reštaurácii a vedľa nás sedel taký starší manželský pár, vyzerali, aj sa správali, dosť konzervatívne, takže som sa snažila aj ja držať na uzde a byť normálna. Ale moja dcéra (6 r.) to proste zaklincovala...
Ten konzervatívny pár si zavolal čašníčku a dva krát po sebe si objednali ten istý dezert, že je výborný a keď aj prasknú, musia si dať ešte jeden. Dosť to bolo počuť, v reštike bolo ticho. Moja malá ich ako naschvál počúvala furt a zahlásila miesto pažravý (sa pomýlila): „Tyyyy ujo, ty strašne veľa tých koláčikov ješ, ty žebrák!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako to dopadne, keď dieťa zababušíte až po noštek? S čím kšeftujú tretiaci v družine? Ako to dopadne, keď si matka odskočí do autoškoly? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Chcela som povedať kamoške v práci, že mám suché pery. Samozrejme som bola veľmi unavená, po dvanástke, a hovorím jej: „Mám suché perie!“

* * * * *

Moja materská demencia:
Takto uprostred rodičovskej dovolenky som si začala robiť kurz autoškoly. Konečne som sa po cvičisku dostala do premávky a inštruktor mi vraví: „Pôjdeme za tento kamión a daj sa vľavo.“ A ja pohotovo: „To mám predchádzať také veľké brm brm?“
... výraz jeho tváre vravel za všetko.

* * * * *

Úvaha: „Mami, ako sa píše otáznik písaným?“

* * * * *

Miško (10 m.) ide na nákup:

Susedka: „Ty dnes nie si v škôlke?“
Oliver (4 r.): „Nie, mám migrénu.“

* * * * *

Dostal ovčie kiahne a z pohľadu na ne príde hysterická chvíľka:
„Nechcem sa na ne pozerať, nemôžem sa na to pozerať!“
Príde ocko, pýta sa, čo sa deje a malý vraví s plačom: „Pozrel som sa na ovčie kiahne a zostal som z toho v šoku!“

* * * * *

„Keď ti je zima, daj si šálik až na noštek...“ – veta, ktorú nehovorte dieťaťu, ktoré nosí okuliare.
Držal sa ma ako repíča a tak som dumala, že som asi neporadila dobre. Nakuknem na neho a...:

Môj syn ráno cestou do škôlky: „Mami, ja som zabudol, včera som si dal v škôlke piecť medvedie tlapky, ponáhľajme sa, lebo sa spália!“

* * * * *

Hráme sa s Vincenzom (3,5 r.) na pretláčanie rukami. Teraz som ho to naučila, hráme, hráme, tvárim sa, aká som slabá, vzdychám, ochkám, tlačím... a malý mi na to: „Ta čo maminka, treba ti kakať?“

* * * * *

Kričím: „Kubo, už si píšeš tie úlohy?“
Kubo: „Niééé, ale už pôjdem!“
Ja: „A čo teda robíš?“
Kubo: „Šúľam si cigarety...“
Trhal lístok od pani učiteľky, čo mi dala na podpis nejaké info a naozaj si šúľal „cigarety.“
Plánoval ich vyfajčiť popri úlohe... Že tretiaci v družine také cigy predávajú zadarmo.

* * * * *

13.1.2020: Domov ho doniesol v kraťasoch. Vraj mu to bolo divné, ale ďalej svoju myšlienku nerozviedol:

Rozhovor s mojou 10 ročnou:
Ona: „Mama čo bolo skôr? Dievča alebo chlapec?“
Ja: „Neviem, asi vznikli nejak naraz...“
Ona: „Podľa mňa chlapec.“
Ja: „Prečo?“
Ona: „Lebo chlapci sa správajú ako opice, tak museli byt prví.“

* * * * *

Malý (vyše 3 r.) ráno vstal celý mokrý. Keď som mu dávala dole úplne premočenú plienku, s obrovským uspokojením si hovorí: „Joj, ale som sa fajne dočúral.“

* * * * *

Idem zavrieť izbu, pozakrývať deti, a že kde sú? Obzriem sa a oni pri drobcovi v postieľke odfukujú:

Syn chodil do českej škôlky a jedným časom chodil domov a stále hovoril o desítke. A že tam je pjobllém. Nechcel povedať aký.
Som si hovorila, že asi blbo varia na desiatu - čo iné. Tak som si každé ráno privstala, aby mal dobré raňajky - budík na 6.30 a už som išla. A syn desítka sem a desítka tam, a takto si on nepredstavuje. Takto to išlo asi 4 týždne.
Raz poobede som išla do škôlky po malého a odchytila ma pani učiteľka. A tá mi hovorí: „Váš syn bude hrát na besídke Melichara, bude potřebovať věci na kostým.“
A ja som sa na ňu pozrela a došlo mi, že ja ráno vstávam a varím ako debil, lebo môj syn nevie povedať slovo besídka, a nechce hrať Melichara!

* * * * *

Keď sa Jurko snaží nakojiť Jakubka:

Kúpila som si Psyllium, dcéra (5 r.) sa pýtala, čo je to, tak som jej vysvetlila, že to je prášok, ktorý mi pomôže s kakaním a nebude ma bolieť bruško. Večer sedím na záchode, dcéra pribehne za mnou aj s krabicou Psyllia a kričí: „Mamííí, kedy si už konečne nasypeš ten prášok do zadku?“

* * * * *

Naša, takmer 5 - ročná dcérka, začala poslednú dobu, neviem prečo, zdrobňovať vodu na nie vodička, ale vodka.
Takže u nás je bežné, že si dieťa pýta naliať vodku. A najlepšie čistú!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo papajú veveričky? Na aké písmenko sa začína slovo „kvietok“? Čo postačí ženám na to, aby z nich boli modelky? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Pýtam sa dcéry: „Nevieš náhodou, kvôli komu nestíhame stále na krúžky?!“
Dcéra (5 r.): „Kvôli semaforom?“

* * * * *

Ťahá za sebou na šnúrkach 3 lopty... že má psíkov.
„A ako sa volajú?“
„Gaštan, Žalúdok a Oriešok.“
„Žalúdok??? A to prečo?“
„No veď nevieš? To papajú veveričky!“

* * * * *

Keď večer upratuješ a nájdeš toto pod gaučom:

Naša slečna (8 r.) opäť posunula hranicu odporu k určitým návštevám u nás na novy level. Očakávali sme návštevu s deťmi, ktoré ona až tak nemusí a meškali.
Slečna sa postavila do dverí a pýta sa ma: „Mami, kedy konečne príde ta návšteva? Chcem, aby už odišli!“

* * * * *

Dnes ma môj syn dostal. Doma chodím bez podprsenky, takže keď som sa pre niečo zohla, uvidel moje cicule a vraví: „Mamina, ty máš ale veľké cicky!“
Ja som sa potešila a vravím: „Ďakujem.“
Ale potom dodal: „A dlhé!“

* * * * *

Syn sa dnes chcel učiť pismená, tak sme šli zaradom celu abecedu, niektoré písmenká pozná, niektoré nie. Išli sme na to štýlom - A ako auto, B ako bubon atď.
„Pýta sa: „Maminka, toto je čo za písmeno?“
„To je pismeno Q.“
On rozmysla a nakoniec zahlási: „Maminka, to je Q ako kvietok?“
Môj malý, zlatý, ako nás doma rozosmial.

* * * * *

Syn (5 r.) hral na mobile hru - niečo s autami. Zrazu doňho jedno auto vrazilo a on: „To bola isto nejaká ženská!“

* * * * *

Moja dcéra (2,5 r.) ma v tom jasno. Pýtam sa jej čo mali na obed.
Ja: „Akú ste dnes mali v škôlke polievočku?“
L: „Dobrú.“

* * * * *

Skúšala som si v obchode mikinu s kapucňou a pýtam sa syna (9 r.) čo povie, a on na to: „Keby máš o 5 rokov menej, sedí ti lepšie!“

* * * * *

Synček dostal Merkúr skladačku.
Ocko: „Maminka, poď skladať.“
Maminka: „Nejdem, strihám si nechty.“
Synček: „Hmmm, chce byt modelka...“

* * * * *

Krpatá mala Vineu. Keď dopila, pýtala si kakao. Reku: „Nedám, bude ťa bolieť bruško... musíš chvíľku počkať.“
A ona na to: „S tebou sú samé problémy!“

* * * * *

Ráno sme zabudli tepláčiky do škôlky a hovorím krpatej: „Ospravedlň sa pani učiteľke.!
A ona, že: „Ty sa ospravedlň, ja som nič neurobila.“

* * * * *

Moji chlapci boli na varovke u babky - mojej mamy. Keď som prišla pre nich, referovala čo robili a hovorí: „Boli dobrí, len chvíľu sa bili o hentoho Beethovena!“ - v kúte ležal plyšový Batman.

* * * * *

Na Silvestra syn pozerá v počítači niečo o autíčkach. Ako podmaz tam hrá celkom dobrá hudba. Príde ocko a začne na tu hudbu tancovať. Syn mu pozerá dlhšiu dobu na nohy, sleduje jeho tanečnú kreáciu a potom sa ho spýta: „Oci? A vieš tancovať aj podľa rytmu?“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Aké sú najnovšie trendy vo vianočných ozdobách? Ako to dopadne, keď pošlete chlapa kúpiť vianočný baliaci papier? Ako ťažko sa pečú vanilkové rožteky? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Robila som ráno v Lidli taký menší nákup, dve šišky na raňajky, dve varové čokolády na vianočné pečenie, dva pizza rožky.
  Pani pri kase mi vraví: „Všetko dvojmo, aká ste zlatá, že aj na niekoho iného myslíte.“
  A ja, zamyslená nad robotu, v obvyklom záchvate úprimnosti jej vravím:
  „No ani nie, to všetko zjem sama.“

* * * * *

• Keď je tatko na WC, tak vznikne takýto poradovník:

• Dcére (5 r.) som zaväzovala čiapku pod krkom, chichúňala sa a odťahovala sa mi a na to si sama pre seba:
  „Hmmm, máš ty ale bláznivé dieťa!“

* * * * *

• Zemrela som! Prišli sme na návštevu k svokre, kukám z diaľky, že aké zvláštne ozdoby tento rok, nejaké tradičné, či čo... Svokor ozdoboval vraj:

• Môj muž si zabudol vyzdvihnúť lieky na predpis. Dnes utekal do lekárne s receptom 2 dni po splatnosti. Prišiel s víťazoslávnym úsmevom vysvetľujúc mi: „No vidíš, ešte viem okúzliť mladé babenky, bola tam taká mladá magistra a ona mi tie lieky dala.“
  A syn (24 r.) mu od vedľa: „Babenka vidí, starší človek, dám mu tie lieky, nech mi tu neumre.“

* * * * *

• Pečiem vanilkové rožky. Prvá dávka sa tak vydarila, že som hneď zožrala pol pekáča. Príde manžel do kuchyne, díva sa do krabice... „To len tak málo? To tak pomaly ide?“
  „Hodím trpiteľský vyraz...
  „Nooo vieš ty koľko to trvá, kým vyvaľkáš z toho lepkavého cesta všetky tie maličké rožteky?“
  HA! NEVIE!

* * * * *

• Mám dohodnuté stretnutie s kamoškou.
  Zvoním zo spodu na zvonček, ohlásim sa, že to som ja. Dvere sa otvoria, vybehnem po schodoch, kde míňam postaršiu pani s papiermi v ruke, kráčajúcu dole schodmi. Kamoška už stojí medzi otvorenými dverami svojho bytu celá červená.
  Bez pozdravu ma stiahne dnu, zatvorí dvere a spustí: „Nieee, vôôôbec nemohla ísť ku mne domovníčka presne v tom čase, ako ty. Ona išla zhora od susedov, keď si zvonila. Ja som ti otvorila a aj sa mi zdalo, že si to nejako rýchlo vybehla, keď už klopeš. Tak jej už počas otvárania dverí zadriem: „Nejaká si mrštná, ty pučurieta!“

* * * * *

• Kresba od syna. Snehuliak s „metlou?“

• Môj synček pomáha polievať orchidey, napúšťal vodu do črepníkov. Keď už boli všetky plné, napustil si vodu do pohára so slovami: „Aj ja sa napijem, aby som nezvädol.“

* * * * *

• Syn (3,5 r.) papal čokoládu a stál hneď vedľa umývadla. Po dojedení sa začal utierať o svoju novú bielu vestu, tak hneď vravím: „Nie o seba, však máš vedľa seba umývadlo!“
  ... tak sa krpec utrel. O umývadlo.

* * * * *

• „Prečo si neposlúchal u babky?“
  „Maminka, keď mne sa nedalo vydržať poslúchať.“

* * * * *

• Pošli muža kúpiť vianočný baliaci papier:

• Syn mal v škole vianočný bazár, veci mu ponúkal chlapec z vedľajšej triedy. Keď sme vyšli von hovorí mi: „Celkom bol roztomilý na to, že robí v bazári...“

* * * * *

• Pečiem zákusok „Oblíž prst,“ malá mi pomáha a do toho volá babka, že čo robíme. Malá jej na to, že pečieme... Babka, že čo pečieme a Meliss sa pýta: „Mami, čo pečieme?“
  Hovorím: „Oblíž prst“ - a ona ticho pozerá na mňa. Babka: „Haló Meliss, čo to pečiete?“
  A Mel opäť: „Mami, no čoooo pečieeeeme?“- už je nervózna.
  Hovorím jej: „Oblíž prst!“
  A ona totálne nervy: „Mami! Ale ktorý prst ti mám oblízať, veď ukáž!“

* * * * *

• Choré dieťa a Vianoce:
  „Oliverko, môžeš sa aj ty rozprávať s Ježiškom. Môžeš od neho pýtať niečo.“
  „A čo maminka?“
  „Trebárs aby si sa rýchlo uzdravil.“
  „Dobre. Tak milý Ježiško, prosím ťa chcem sa rýchlo uzdraviť a dones mi zajačika.“
  „Oliverko, také blbosti nemôžeš pýtať, iba dôležité veci.“
  „Dobre maminka. Tak Ježiško: Dones mi zajaca!“

* * * * *

• Cesta domov:

• Moje decká sú hrozne napichané zo škôlky, že alkohol je zlo. Vždy keď si dáme s manželom pohár vína, tak nám čistia žalúdky. Tak sme si dnes k vypekaniu medovníčkov naliali červené víno do hrnčekov s včielkou Majou a Vilkom, aby bol pokoj v rodine.
  Neodhalili nás!

* * * * *

• „Mama, ja nemôžem byt dlho vonku, mám potom plnú hlavu vzduchu!“

* * * * *

• Dcéra dnes bola s priateľom lyžovať. My tento šport doma nepestujeme, naposledy stála na lyžiach na výcviku pred cca tromi rokmi. Príde domov po pár hodinách, cela obitá, smutná, bolí ju noha... Pýtam sa jej, ako bolo, veľmi jej do reči nie je.
  Tak jej vravím, že daj niečo pozitívne, nemohlo byt až tak zlé...
  A ona mi vraví: „Aaale, celkom dobre bolo, som si zajazdila z nejakým snowbordistom. Len tak si idem, a zrazu moja lyža na jeho snowboarde. On pozerá, čo robím, ja pozerám, že čo čumí a tak sme si šli...“
  Prišla pred siedmou a ja sa doteraz neviem prestáť smiať. A že priateľ ju povzbudzoval a šiel za ňou. Ona si zalyžovala, on šiel peši za ňou dolu kopcom a stíhal popritom aj fajčiť...

* * * * *

• Cez víkend sme boli trochu behať po obchodoch, išli sme mojim „novým“ autom, ktoré má oproti môjmu pôvodnému prastarému všelijaké vymoženosti, napríklad aj vyhrievané predné sedadlá. Tak sme takí celí premrznutí nastúpili do auta, zapli sme si vyhrievanie a ešte sme si pochvaľovali, že aké to je super, že sa hneď zahrejeme a ako dobre, že tie vyhrievané sedadlá máme.
  V tom sa zozadu, z detskej sedačky, ozval smutný spev nášho uzimeného chudiatka: „Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa napasiem.“

* * * * *

• Môj malý prváčik sa ma pýta cestou zo školy. „Mamíííí a prečo je na tom obchode napísané popíja? Kto tam popíja?“
  A na obchode nápis: Otvorené Po-Pia.
  Tak na zdravie dievčence.

A na zdravie si pripite aj dnes (z pohárov so včielkou Majou a Vilkom), pri rozlúčke so starým rokom. Do toho Nového (aj celého nového) vám všetkým prajem všetko len to naj, nech je to super rok, plný radosti, zdravia a šťastia. Užite si ho.

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ktorá detská celebrita skutočne existuje? Od akého slova je odvodené sloveso víriť? Ako môže dopadnúť nákup plienok? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Tento týždeň sme boli na vianočnom vystúpení Mira Jaroša. Jaroš vybehne na pódium a môj 6 ročný mi šepká: „Mamiii, on naozaj existuje!“

* * * * *

Keď má mama chuť na pohár vina, môže to dopadnúť aj takto:

Stretli sme sa vonku so susedou a ona mi podáva ruku, na ktorej mala prevesenú plátennú tašku, podobnú mám aj ja, a hovorí mi: „Toto som ti chcela dať konečne.“
Tak pozerám do tašky, tam bol nejaký menší nákup, ovocie a tak a rozmýšľam za čo, ale potom si myslím, že asi pre deti posiela v mojej taške, občas jej aj ja dám dačo pre malú. Tak som tašku chytila, že jej ju vezmem a spustila som: „Ďakujem, ale to si nemusela...“
A ona na mňa: „Ale nie tú tašku, to je moja, tu máš tie 2 Eurá.“
Pozriem lepšie a prstami mi podávala dvojeurovku čo som jej nedávno požičiavala a zabudla na to...

* * * * *

Štvorročný: „Mamka, ja by som chcel zvieratko, s ktorým by som sa mohol mojkať.“
„A aké zvieratko by si chcel?“
„Divú sviňu!“

* * * * *

Aký otec taký syn...
„Dávidko, načo berieš ten telefón na záchod?“
„Lebo chcem byť ako veľký chlap!“

Sedím v kancelári a čakám na klienta... mrknem na meno - samé tituly. Zvoní zvonček, idem otvoriť a tam stojí chlap v montérkach. Mi prebleskne hlavou, že „aspoň obliecť si sa mohol, ty titul.“
Hovorím mu: „No poďte ďalej, nech to máme z krku,“ ponúknem mu sadnúť si, opýtam sa, či nechce kávu, že aj hej, urobím kávu a zrazu ďalší zvonček.
Otvorím a tam stojí chlap v obleku s kufríkom, sa mi predstaví a to on je ten „titul!“
Idem do kancelárie, kde sedí chlap v montérkach a popíja kávu a teda už sa ho pýtam, že prečo prišiel. Vraj ho majiteľ budovy poslal opraviť môj pretekajúci záchod.
No tak som robila a druhú kávu pre klienta...

* * * * *

Trieda štvrtákov, rozcvička zo SJ. Väčšina žiakov urobila chyby v slove „víriť.“
Na otázku, od akého slova je odvodené, zaznelo zborové: „Riť.“

* * * * *

N: „Mami, kúpila si mi niečo v obchode?“
Ja: „Nie Ninka, kúpila som len to, čo sme potrebovali.“
N: „Mami, a nejakú hračku si nepotrebovala?“

* * * * *

U nás dnes padlo: „Maminka, ty by si mala hrávať Minecraft, pre teba je to ako stvorené. Tam by si sa realizovala a konečne prestala neustále sťahovať a prerábať náš dom!“

* * * * *

Nakupujeme v Bille:

Stalo sa to pár mesiacov dozadu: Odbehla som sama na nákup, konečne bez detí, vyvetrať hlavu. V nákupnom zozname boli aj plienky, kúpila som teda aj tie. Ako tak vykladám a prekladám všetok tovar cez kasu, plienky mi zrazu spadli a ja na plne ústa: „Bác!!!“
Predavačka na mňa kukne, rad ľudí za mnou tiež a ja som sa zmohla len na...
„Viete, mám doma malé deti...“

* * * * *

Syn (4 r.) si spieva pesničku: „Si kočka, si kočka, si kočka! A perfektne vyholená!“

* * * * *

Malý (1, 8 r.) nemá rád kočík od malička. Neobsedí v ňom a veľmi skoro je nervózny, štverá sa von, nerváči. Nuž ale bolo treba ísť niečo kúpiť... Našťastie, máme obchod pár metrov od domu. Idem rýchlo s kočíkom, popadnem potrebné veci a už nervózne stepujem pri pokladni a prerátavam, koľko budem platiť, nech to trvá čo najkratšie a rýchlo odtiaľ odídeme, kým mi ten kočík rozbije.
Na to sa mi prihovorí staršia pani, čakajúca v rade za nami: „To je ale pekný chlapček, koľko má rôčkov?“
A ja pohotovo: „Euro osemdesiat!“

* * * * *

Sedím vo vlaku, ružový fuchsiový rúž, oči nenamaľované.
Otočí sa ku mne malý, cca 3 ročný chlapček, milo sa usmieva a začne:
„Ahoj, ahoj!“
Tak mu odpovedám: „Ahoj“ a opätujem úsmev.
Mamina sa ho pýta: „Kto je tam? Je tam teta?“
A on na plné ústa: „Nie! To je Baba Jaga!“
... a najhoršie len prišlo, keď som zistila, že som nastúpila na zlý vlak opačným smerom a idem do Čiech namiesto Trnavy. A ešte ako bonus, vyzerám ako Baba Jaga!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Na aké princezné sa podobajú matky? Ako presne vyzerá karma? Čo najviac chutí deťom na obed? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Manžel a Matúš (2,8 r.) boli v cukrárni. Priniesli zákusok aj mne domov. Matúš už od dverí na mňa kričí: „Maminka, doniesli sme ti zákusok!“
Potom príde ku mne, podáva mi tácku s koláčom a hovorí: „Ponúkni mi.“

* * * * *

Dnes sa zas zadarilo mojej dcére s kamoškou. Boli v meste, keď blízko zastalo hasičské auto a jeden hasič z neho vybehol. Utekal, baby za ním, že budú prvé vidieť, čo sa stalo... a on bežal k bankomatu...

* * * * *

Hrajú takto včera deti pexeso – „elzovské“ a jedna na mňa kričí: „Mamiiii, ja som našla teba, mám teba!“ Ja rozmýšľam, že na ktorú princeznú sa jej asi podobám... že aká je milá. A v tom ona príde a ukáže mi toto!!!
„Mami, to si celá ty, keď na nás kričíš.“

Rozhovor s mamou:
Ja: „My už odpočítavame.“
Mama: „Óóó, tak skoro? Veď nie je ešte ani december...“
Ja: „Veď do výplaty myslím, nie do Vianoc.“

* * * * *

Chodíme pravidelne, každú nedeľu, do kostola. Chodíme u nás do takej časti určenej pre deti, je to prístavba oddelená od kostola sklom, aby deti netušili. Minule sme však išli na detskú omšu a tak sme šli do kostola do prvej lavice, kde syna (5 r.) hneď upútal kríž s ukrižovaným Ježišom, ako má nohy, ruky aj bok krvavé... Tak do toho ticha mi tak úprimne detsky zahlásil, že: „Ty pozri mami, aký ten je tam zastrelený!“
A ja na to hneď: „On nie je zastrelený...“
No ten stále svoje: „Mami a to kto ho tak zastrelil?“

* * * * *

Naše kung fu bábo: 
S manželom pracujeme v dvoch rôznych firmách, ktoré ale spolu susedia. Takže každé ráno chodíme do práce spolu. Taký milý rodinný stereotyp... najprv s drobcom do škôlky, potom na ôsmu do roboty, manžel šoféruje. Keď ma necháva pred mojou robotou si vždy dávame pusu a zaželáme si pekný deň. A včera, po tristo rokoch, som išla do roboty taxíkom, lebo muž bol na služobke a moje auto nenaštartovalo.
No a či som sa ja romanticky nenahla k šoférovi taxíka s našpúlenou pusou a želaním pekného dňa?

* * * * *

Pol domu sme prevrátili hore nohami, lebo sme s Alexom nevedeli nájsť druhú ponožku. Keď som to už vzdala a povedala mu, nech si zoberie druhé, z jednej nohy vyzul obe...

* * * * *

Moja 4 ročná zas nechcela v škôlke jest. Učiteľka sa jej pýta, čo varí mama doma, aké jedlá má rada, keď jej v škôlke nechuti... A ona: „Moja mama nevarí. My doma jeme len suchý chleba!“

* * * * *

Stalo sa nám to tento rok na chate... spávali sme v podkroví, na prízemí sme mali toalety, tak sme nechávali celú noc svietiť tlmené svetlo, aby sa nikto neprizabil. Mne sa v jednu noc veľmi zle dýchalo, mala som problém aj nadýchnuť sa, myslela som si, že aj šikmá strecha vo mne vzbudzuje klaustrofobické pocity, tak som zišla dolu, trochu to rozdýchať.
Potichučky som sa vracala naspäť, keď môj manžel sa prudko posadil na posteli a vystrašene zašepkal: „Kto si?“ Ja unavená a frustrovaná som sa pokladala za vtipnú a odpovedám: „Svätý Peter!“ On sa skoro prežehnal od strachu.
„Ešte občiansky si budem nosiť do postele, aby som sa legitimovala, nie?“ - zašomrala som.
Keď mi to vysvetlil, rehotala som sa ako blázon... on si ani nevšimol, že som odišla z postele a v noci sa mu sníval zlý sen o smrti, na ktorý sa strhol. Oproti nemu ide tmavá postava, spoza ktorej preniká svetlo zasvietené na prízemí, dlhá košeľa, dlhé strapaté vlasy, tak sa spýtal, kto to je a moja odpoveď to zaklincovala...

* * * * *

Bola som so synom v obchode, má 15 mesiacov a prihovorila sa mu jedna pani. Potom sa ma opýtala, koľko má malý - a ja som nevedela, či mám povedať 15 mesiacov alebo rok a 3 mesiace. Tak narýchlo zo mňa vypadlo: „12 mesiacov a 3 mesiace.“
No radšej som rýchlo zdúchla!

* * * * *

Máme sesternicu a ona všetko len tip top, aj darčeky, všetko len aké ona si urči, pre malého tiež nemôže nikto doniesť len tak podľa svojho uváženia, nikdy sa jej nič nepáči, všetko ofrfle, je proste taká. Hoci peňazí nemá nazvyš, žijú tak akurát...
No a malý mal narodeniny a jej krstná mama, už staršia pani, chcela jej urobiť radosť a doma spravila tortu z plienok. Sesternici sa samozrejme nepáčila, ofrflala pred každým, že to je gýč a že je to otrasne spravené, prečo to nedala profesionálovi spraviť... atď. No trápne nám to bolo všetkým aj za ňu...
Minulý týždeň bola na nejakej akcii, kde bola tombola a ona dala tú tortu anonymne do tomboly. Samozrejme, sedela veľmi škodoradostne za stolom a nemohla sa dočkať, kto dostane tú „otrasnú tortu z lacných plienok.“ Vyžrebovali rodinku, kde bola mamička tehotná, čiže sa z tomboly veľmi srdečne tešila, že bude mať pre dieťatko... a sesternica okamžite výbuch smiechu, že socka dostane tortu hodnú pre socku...
A aká je pointa?
Teta nám dnes povedala, že v tej torte boli v plienkach zakrútene bankovky 5 € a 10 € v hodnote 150 €.

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

A ako spia vaše deti? Akého majú najobľúbenejšieho mojkáčika? Aký produkt nahradí milovaný Sudocrem? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Boli sme na košickom cintoríne a okrem iného sme navštívili a dali sviečky na hroby neznámych padlých vojakov. Reč prišla aj na vojnu a môj muž hovoril dcérke (6 r.) o tom, že bol na vojne (rozumej vojenskej službe).
A Kajka sa ho spýtala: „Ocko? A a v ktorej vojne si bol? V prvej či druhej svetovej?“

* * * * *

Telefonovala som so štvorročným synovcom a blahoželala mu k narodeninám. A on celý natešený mi hovorí: „Jani, a vieš akú super tortu som mal? Mamka mi tam dala aj syfilis!“
Physalis mu tam dala, physalis...
Ale tiež som musela dlho rozmýšľať, že čo to mal vlastne na tej torte.

* * * * *

Dnes ráno prišiel syn k nám do postele a keď som ho zbadala takého strapatého, hovorím: „Musím ťa už objednať ku kaderníčke, už ťa treba ostrihať!“
Syn: „Nieee, hocičo, len ostrihať nie!!
Ja: „Ale prosím ťa! Prečo nie? Vieš, aký budeš fešák? Pozri na tatinka, ako teraz pekne vyzerá, keď je ostrihaný!“ - muž sa bol dať ostrihať asi 4 dni dozadu.
Syn: „Tato, ty si ostrihaný?“
Tato: „Áno, Vilko, už niekoľko dní, ty si si to nevšimol?“
Syn: „No... všimol som si, že vyzeráš nejako divne...“

* * * * *

„Mami keď budem veľká, tiež budem mať také malé cicíky?“

* * * * *

Keď si už myslíte, že téma Sudocrem a dieťa je za vami a váš osemročný vás prekvapí pre zmenu s voskom na vlasy...

Dnes mi malý, 2 ročný, hovorí nejaké jeho slovo, ktoré sa nápadne podobá na sopeľ, no nerozumiem, tak sa pýtam:
„Sopeľ?“
„sipeu!“
„Sopeľ?“
„Sipeu!“
„Povedz áno alebo nie! Sopeľ?“
„Áno alebo nie.“

* * * * *

Muž: „Vyzerá to, že tento rok má byť tuhá zima.“
Ja: „Prečo? Niekde hovorili?“
Muž: „Lebo si moje telo žiada toto na zaobalenie...“ - ukazujúc mi plné ruky sladkostí a chrumiek.

* * * * *

Keď som mala asi 12, bola som taká trapoška na začiatku puberty a písala som si vtedy SMSky s chalanom, čo chodil o 2 ročníky vyššie. Raz ho brat zavolal k nám na návštevu a keď prišiel, tak som šla kamoške, samozrejme celá happy, písať že „neuveríš, kto je u nás, samotný XY“ a ešte kopec trapošín k tomu.
A komu som tú SMSku automaticky poslala?
V izbe som ostala zalezená, kým neodišiel.

* * * * *

Boli sme na návšteve, ktorej súčasťou bol obed. Žiaľ, po prvej lyžičke mi bolo jasné, že toto hostiteľke nevyšlo. Patrím však k tým, čo zjedia a poďakujú, aj keby to bolo piesok z ihriska. Lenže, obed dostali aj moje deti, tak som sa hneď v hlave začala ukľudňovat, že „neboj, slušne si ich vychovala, zjedia bez rečí, alebo slušne odmietnu...“
Pochopila som, že som sa ukľudňovala zbytočne, keď prehovorila moja 5 ročná dcéra: „Janka? A nie je toto jedlo náhodou pre psa?“

* * * * *

Minulý týždeň sme išli ráno do inštitúcií a na frekventovanej križovatke mi vbehlo do cesty auto (malo ísť až po nás + po aute z inej vedľajšej cesty), tak som nahnevane zakoktala: „Bože, to je.. to je, to je...“ - ale nevedela som ho narýchlo ohodnotiť. Zo zadu sa ozve syn (9 r.): „Mama - hňup, debil alebo idiot?“
A dcéra (5 r.): „Nie, nie - to bola buď krava alebo trúba, mala červené auto a to je dievčenské!“

* * * * *

A vaše deti ako spia?

Dnes v aute - ideme a z vonku cítiť smrad.
Manžel: „Smrdi tu vajcovka...“ - kto pozná vajcovku vodu, tak vie).
Na to syn (5 r.): „Ale veď ja som si včera vajcia umyl!“

* * * * *

Rozprávala som synovi, že keď som bola malá, mali sme takú starú telku, že sa dal na ňu aj kvetináč postaviť a že sme ho tam teda aj mali postavený. Syn pozrie na náš televízor a hovorí: „Aj na našu telku by sa dal postaviť kvetináč. Ibaže by hneď spadol.“

* * * * *

„Maminka, ale moje deti nebudú chodiť do škôlky. Ja budem dobrý rodič a nepošlem ich do škôlky. Oni pôjdu rovno do práce!“

* * * * *

Manžel prišiel so synom zo škôlky a hovorí:
„Otvorím skrinku, pozerám čo to má za bundu, takú som ešte nevidel na ňom, potom vidím mokré slipy. Tak ich vezmem, nech viem, či sa náhodou nepocikal, no a vieš, tak, ako ňucháš veci svojich detí. A zrazu pozerám, že sú pokakané. Tak začnem hrešiť malého, že ty si sa pokakal?
A malý mi hovorí: Tato, ale to nie sú moje!
Zavriem skrinku a tam úplne iné meno. Takže idem si umyť papuľu...“

* * * * *

Ráno vravím 5,5 ročnej dcérke: „Adélka choď si umyť zuby, učesať sa a prídi dole na raňajky.“
A a ona mi na to: „A ty si kto, teba ja nepoznám a keď ťa nepoznám, nemusím ta poslúchať.“
Hovorím jej, tak však dobre mladá pani... idem dole, nachystám raňajky a mladá pani príde dole a vraví: „A kde ja mám svoj tanier a hrnček a prečo nemám koláč?“
Ja jej hovorím: „A ty si kto? Teba ja nepoznám.“
Ona: „Ale mami, veď to bola taká sranda, to som ja Adélka, čo si pred 100 rokmi porodila, v bolestiach sa zvíjala, to si už nepamätáš?“

* * * * *

Ranná debata môjho vnuka s mamou (mojou dcérou):

S mojou staršou dcérou, keď bola ešte malá a nevedela veľmi dobre rozprávať, sme prechádzali sme sa po meste, natrafili sme na plagát Kung-fu Panda.
Naraz nahlas vyvalí zo seba: „Ahaaa mamííí! Kunda panda!“ - na celú ulicu. Som sa skoro vlastnou slinou zadusila!

* * * * *

Prezliekam posteľnú bielizeň. Posteľ s úložným priestorom, v nej klasika - vankúše, prikrývky, deky a kopec plyšákov, ktoré som dostala ešte ako puberťáčka, keď som randila. Keď som sa dávnejšie sťahovala od našich, brala som ich so sebou s tým, že ak raz budem mať deti, zahrajú sa. Syna ale plyšáky nebavia, takže mám v posteli účinné lapače prachu. Medzi týmito plyšákmi bol predsa jeden, ktorý sa synovi zapáčil. Bola u mňa práve mama, hrala sa s malým. Ten odbehol za mnou do spálne, nevšimla som si, kedy uchmatol z otvorenej postele "plyšáka" a utekal za babkou. Sadol si k nej a dával mu pusinky. Zrazu počujem: „Nooo zlatíčko, to más teda hračku!“ Nevenovala som tomu pozornosť, keď mama opäť: „Toto je fakt hračka jak oči!“
Nedalo mi to teda, tak nakuknem do obývačky, kde malý sedí na gauči vedľa babky a pusinkuje hračku, ktorú som dostala ešte na rozlúčke so slobodou. Nieeee, on si nemohol zobrať radšej toho milého ježka, alebo myšku!
Najhoršie je, že ho nechce dať z ruky. Dúfam, že kým pôjdeme von, skryjem ho a nestane sa z neho mojkáčik...

Vyberám si peniaze v strede pešej zóny nášho nie najmenšieho mesta. Je teplúčko a krásne popoludnie, mraky ľudí sa pomaly prechádzajú, obďaleč svedkovia vypekajú nejaké náboženské evergríny. Ja naťukám v bankomate sumu, čakám na bankovky, keď v tom moja dcéra (4 r.) bezprostredne zašveholí: „Maminka, ukáž mi, či aj ty máš pod sukňou gaťky!“
Samozrejme, peniaze vybiehajú v rovnakej sekunde, ako mi moje dieťa vyroluje sukňu až po pás, aby zistila, či ich mám aj ja... nuž, zožala som slušný potlesk od okoloidúcich mužov.
PS: Mala som!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

#zivotmamiciek #zabava #natitulku

Čo sa deje v umývačke riadu? Ako vyzerá stretnutie dvoch malých slečien, ktoré sa nevideli celú večnosť? Ktorá krajina je modernejšia ako Anglicko? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Aj vaše umývačky vydávajú také strašidelné zvuky? Úplne, ako keby v nej boli kravy! Vždy si predstavím, ako tam vylizujú tie taniere...

* * * * *

Išla som vyberať nákupný vozík, ale ako som dala žetón a potiahla ho k sebe, rozbehol sa rýchlejšie ako som čakala... Takže ma zrazil, urobila som pár tackavých krokov dozadu a rozpleštila som sa na zem a ešte si aj roztrhla rifle na zadku. A pribehol taký starší pán, že: „Ježiši, pani čo robíte? Nič sa vám nestalo?“
No len som vykoktala, že sa mi zamotali nohy, poďakovala, pálila do obchodu a od hanby som zabudla 3/4 veci nakúpiť.

* * * * *

Syn si niesol hrnček čaju a, ako inak, vyšplechlo mu na dlážku. Podala som mu papierovú utierku. Syn hovorí: „Ďakujem. A môžem si do toho utrieť aj ústa?“
Ja: „Jasné.“ Ale potom som pre istotu dodala: „Ale najprv si utri ústa, nie, že s tým utrieš zem a potom si to dáš na ústa!“
Syn: „Ale mamí, prečo mi kazíš plány?!“

* * * * *

Včera dôjdem pre Lukyho do družiny. Privítal ma celý spotený, že hral s chlapcami futbal... pýtam sa ho: „S kým si hral?“
L: „Nemôžem ti to povedať!“
Ja: „Prečo?“
V tom sa Luky poobzerá ponad plece na obe strany a zahlási: „Voláme ho zabijak!“

* * * * *

Dnes poobede prichádzame na ihrisko. Dcéra (3 r.) na ihrisku zbadá najlepšiu kamošku a kričí, pomaly slzy na krajíčku: „Clara, Clara!“ Dievčatko sa otočí a z celého hrdla kričí: „Magdaléna, moja milá Magdaléna!!!“
Rozbehnú sa oproti sebe a hodia sa jedna druhej okolo krku a ešte hodnú chvíľu vykrikujú svoje mená a držia sa okolo pliec... Do toho jedna staršia pani na ihrisku: „Bože, to je tak dojemné, sa asi celú vecnosť nevideli, keď si tak chýbali.“
Ja jej vravím: „Jo, tých 25 minút, čo bola Clara vyzdvihnutá zo škôlky skôr ako Magdaléna, je vo veku 3 rokov asi ako vecnosť...“

* * * * *

Ranní ptáče dál doskáče:

V nedeľu hovorím Adamkovi (9 r.): „Spravíš mi, prosím ťa, kávu?“
Urobil, doniesol...
Ja: „Hmmm, taká je dobrá, ako tá zo včera...“ (aj v sobotu poobede mi robil).
On: „Hm, ochutnal by som ju, keby v nej nebol ten kokaín.“
...namiesto kofeín.

* * * * *

Uvarila som polievku, manžel sa pýta: „Tá je na jedenie?“
Ja: „Nie, dlážku tým utriem...“
On už naštartovaný: „Však si tu stále varíte nejaké elixíry, na tvár, na vlasy, na hemoroidy... ja už neviem, čo tu môžem bezpečne zjesť a vypiť!“
PS: Má to s nami ťažké.

* * * * *

Miško: „Dnes sme sa rozprávali v škôlke o ľudskom tele.“
A tak sa pýtam: „A čo si vedel ty o ľudskom tele?“
Miško „Ja som vedel, že musím jesť, inak zomriem.“

* * * * *

Čítame plagát, že sa u nás organizuje šarkaniáda so súťažou o najoriginálnejšieho šarkana. A môj muž: „Neprihlásime tvoju mamu?“

* * * * *

Syn doniesol zo školy nejaký papier, čo robili na náboženstve.
Prvá úloha znela: „Čo už vieš o Ježišovi?“ Zaujala ma jeho odpoveď na poslednú otázku:

Robím v ambulancii na poliklinike, zväčša chodím pešo, no dnes som bola ráno úplne rozbitá a vyšťavená, tak teda, že sa zveziem výťahom. Nastúpim... vo vnútri dvaja lekári, jedna sestrička a upratovačka. Na mojom poschodí som vystupovala len ja, chcela som sa im pozdraviť „dovidenia“ ...a môj osprostený nevyspatý mozog zahlásil: „Dobrú noc!“
... a to, čo som zatrepala, som si uvedomila, až keď sa dvere výťahu zatvorili a zostala som sama.

* * * * *

Konečne som sa chcela cez víkend vyspať, keď tu v sobotu ráno, syn dá budíček o 6.30 a zahlási: „Však som vybral krásny čas na vstavanie?“

* * * * *

Syn sa pýta: „Môžem si dať cukríky?“
Odpovedám: „Ale len dva!“
Odchádza s troma cukríkmi, tak sa pýtam, koľko ich to má...
„Veď dva! Iba jeden je tam navyše...“

* * * * *

„Keď mám bráchu za všetky prachy.
... a brat vie, že cukríky jest ešte nemôžem, ale dopraje mi.“

Rozhovor s 3 ročným synom:
On: „Ocko išiel cikať?“
Ja: „Áno.“
On: „On má pipíka?“
Ja: „Áno.“
On: „A ty nemáš?“
Ja: „Ja nemám.“
On: „Ukáž mi!“

* * * * *

V sobotu som robila mužovi omeletu. Vydarila sa celkom dobre, tak mu hovorím: „Pozri, aká je krásna, napučaná!“
A on... chcel ma potešiť? Neviem... vraví: „Áno, presne ako ty.“

* * * * *

V škole môjho druháka Radka mali včera bábkové divadlo - niečo o kráľovi a kráľovnej. A môj malý filozof zase začal dumať na túto tému, rozprávali sme o tom, že aj teraz v súčasnosti sú v niektorých krajinách - že my máme, napríklad, pani prezidentku a v Anglicku majú kráľovnú.
A Radko mi hovorí: „Mami, však si rada, že žijeme v modernejšej krajine ako je Anglicko?“

* * * * *

Dcéra číta zadanie zo zošita na precvičovanie: „Nakresli mobilný telefón a starý telefón... Mamiii? Takže mám nakresliť iPhone a holuba?“

* * * * *

Život súrodencov – keď nemáš poriadny náklad, poslúži aj 4 mesačná sestra:

Syn (8 r.): „Koľko má tatko rokov? 43? A ešte vie behať! Veď to je skvelé!!!“

* * * * *

Sestra je predavačka. Preložili ju dočasne do neďalekého, maďarsky hovoriaceho, mestečka. Potrebovali ešte posilu, zobrali dcéru ako brigádničku. Po maďarsky nevie ani ň. Za tie 2 dni, čo tam bola, pochytila, že 20 sa povie húsz.
Dnes zašla sestra k nám. A vraví: „Dnes sa jeden zákazník Dominiky pýtal, koľko to stojí (nejaký tovar) a z Dominiky vyletelo: kachna! A kolegyňa od vedľajšieho regálu: Nie! Zlá hydina. Hus!“

* * * * *

Keď o pol 5 ráno vysvetľujete svojmu 5,5 ročnému, že chcete ešte spať a on vás pohladká a povie: „Mamička, ty princeznička, dar môjho srdca!“
...môžete sa na neho hnevať, že vás zobudil?

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako prísť k vnúčatám? Akou piesňou treba začať hru? Na čo potrebuje mladý muž holiaci strojček? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Malý (4 r.) sa poškriabal na kartónovej krabici, došiel ukázať prst a hovorí mi:
„Pozri, mám tam krv. A teraz treba aj plakať?“

* * * * *

Deti sa zavreli v detskej izbe, že sa idú hrať. Odrazu sa domom šíri spev. Spievajú slovenskú hymnu! A pekne dvojhlasne, keďže syn je výrazne pod tónom... Dospievali obe strofy a počujem ako dcéra velí: „Tak! A teraz sa už môžeme hrať!“
Asi začína nejaký športový zápas a o chvíľu budem robiť rozhodcu, aby sa nemlátili...

* * * * *

Mami, poď nás hľadať:

5 ročná dcéra mi pomáhala robiť cesto na bábovku. Mieša ingrediencie v miske a jasné, že musí aj okoštovať. Ochutná a povie: „Mňam, ja milujem takúto kombináciu!“

* * * * *

Ideme si tak s mužom autom na nákup, mám stiahnuté okno, vonku príjemných 20°C. Zrazu cítim, že mi sedačka hreje zadok. Pozerám, topenie pustené naplno.
Pýtam sa teda toho môjho drahého: „Zapol si mi vyhrievanie zadku?“
A on flegmaticky: „Áno.“
Mierne mimo sa ho pýtam: „Prečo? Veď mi nie je zima.“
A on s úškrnom: „Zohrievam si večeru.“

* * * * *

A ide sa:

Dcéra (7 r.) sa hrala, urobila si mestečko, mala tam figúrky a pod. Rozprávala sa s nimi, tak som sa pýtala, či ona je ich mamka.
„Nie.“
„Tak babka?“
„Nie. Ja som ich boh, lebo ja som ich stvorila.“

* * * * *

Syn bol v izbe už dlhšie ticho. A nakoľko ticho neveští nič dobré, išla som za ním a medzi dverami mu zahlásim: „No čo ty tu zas piješ kukle?“
...kuješ pikle...

* * * * *

Zojka išla zamknúť: ️

Dnes sme boli v kine na Ovečke Shaun. Myslela som si, že to Nikolaska bude baviť, veď má tú rozprávku rád, a on mi v polke filmu zahlási:
„Mama, môžeš to prepnúť?“

* * * * *

Pýtam sa štvorročného: „Aké hračky sa ti páčia, čo by si chcel na Vianoce?“
Syn: „Chcem holiaci strojček.“
Ja: „A čo by si s ním holil?“
Syn: „No predsa babke fúzy!“

* * * * *

Manžel dáva pozor na nášho lezúňa, kým šijem. Drobec sa už ťahá na mňa, tak kričím na chlapa: „Tato, kde si? Matúš je tu už pri mne, ako strážiš?“
„Skladám!“
... fúha, tak on skladá prádlo zo sušičky...
Beriem malého na ruky, prídem do izby... A on si skladá vežu z drevených Matúšových kociek!

* * * * *

Pomóóóc!

Sedím si tak v altánku, moja malá (4, 5 r.) si poukladala vedľa mňa bábiky a bežala preč.
Keď sme išli dovnútra hovorím jej: „Zlatko, ber si deti!“
Malá: „Ty ich vezmi.“
Ja: „Ja? Veď sú tvoje.“
Malá: „Ale ty si stará mama. Hmmm, no taký je život...“
 A tak som prišla k vnúčatám.

* * * * *

Ja: „Šimi, prines mi svoj telefón!“ - sem tam kontrolujem, aké má stiahnuté hry, keďže zatiaľ mobil využíva iba týmto smerom.
Šimon (7 r.): „Oooch, nech už mám aspoň 35, aby si ma nekontrolovala. Čo si myslíš, že si píšem s nejakými sexi babami, či ideme na vínečko???“

* * * * *

Sedím na záchode (v práci). Dvere pootvorené, nech aspoň sluchom kontrolujem deti. Zrazu počujem v kuchyni otváranie šuplíka.
„Šupite presto z tej kuchyne. Tam nemáš čo robiť!“
„Ale.....“
Šušťanie pokračuje a tak už nahnevane kričím: „Si ma nerozumel?! Odchod z tej kuchyne! Tu sa nemôže človek ani v kľude vypiškať. Počkaj kým prídem!“
„Dobre, už idem preč. Len kávu som chcel. Ale počkám na teba...“
 Akosi som zabudla na prítomnosť kolegu. Ten chudák na mňa potom pekne čakal na chodbe.

* * * * *

Dnes som prvýkrát pomáhala synovi vyzliecť sa po hokeji (chodieva s ním muž). Dal dole prilbu, hlava úplne mokrá, tak som schmatla uterák z tašky a dobre mu ju vyšúchala.
Syn na to: „To si nemusela robiť...“
„Ale musela. Pôjdeš von s mokrou hlavou a nachladneš!“
„To bol uterák na korčule.“
Aha...

* * * * *

„Mami, táto časť sa volá čepeľ noža. Aj bojová sekera má čepeľ... a toto je porisko. A predstav si, v škôlke je jeden chlapček, ktorý sa volá Porisko!“
„Nie Borisko?“
„Nie nie, určite sa volá Porisko.“

* * * * *

„Alžbetka, ešte prosím ťa uprac ten stôl.“
„Maminka! Čo si zabudla, že keď sme dnes volali s ockom, povedal, že keď my už budeme spať, chce sa s tebou ešte hrať?! Tak ja vám to tu radšej nechám...“
Srdiečko moje starostlivé:

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

 #zivotmamiciek #zabava #natitulku