Celé to začalo tým, že som si povedala, že chcem pre Mimi nejaký zaujímavý advetný kalendár. Taký, ktorý neobsahuje čokoládky. Taký, ktorý vydrží roky.

A tak som gúglila a gúglila a gúglila až som vygúglila. A bola k nemu aj kniha. Teda... aby som bola presná. On bol vytvorený na základe knihy. 

Takže najprv o knihe. Dream Snow 🙂

Meno Eric Carle vám určite predstavovať netreba, je to známy autor známej knihy Nenásytná húsenička a preto som sa zo svojho objavu tešila ešte viac. 

Dream Snow je podobne namiešaný ako Nenásytná húsenička - ilustrácie vyzerajúce ako koláž, počítanie do 5 a jednoduchý príbeh.

Jednoduchý príbeh o farmárovi, ktorý na svojej farme choval len pár zvierat. A keďže ich mohol spočítať na prstoch jednej ruky dal im mená: Jeden, Dva, Tri, Štyri a Päť (dieťatko ich može na prštekoch ukazovať). Okrem nich mal za stodolou malý strom, ktorý volal Strom.

 "Starý otec ty si taký krásny...ako Mečiar keď ho babky zvelebujú." Táto milá veta malej Katky (rozumej mňa 🙂, keď som sa fascinovane pozerala, ako sa starý otec obliekal niekam von, zostala zapísaná v milých rodinných perlách ako jedna z mnohých, na ktoré rodičia s úsmevom spomínajú pri prezeraní albumov. Ja však tú chvíľu vidím ako by to bolo teraz. Sedím na posteli so starou mamou a starý otec si precízne kontroluje puky na nohaviciach, oblieka košeľu, sveter. Už pred tým mi ráno dovolil sa pozerať ako sa holí. Ako zarába barbus a s presnosťou chirurga do hladka holí biele strnisko. Potom si oblieka kabát, nasadí čiapku a odchádza kúpiť do pekárne čerstvý chlieb. A ja som sa už nemohla dočkať kedy sa vráti a bude raňajkovať. Lebo pozerať na starého otca pri raňajkách bolo úžasné. Ako obyčajný chlieb s maslom a šunkou vedel jesť ako menu v 5* reštaurácií. Neviem to opísať..museli by ste ho vidieť🙂

    Každé malé dievčenské srdiečko by malo mať v živote hrdinu. Pre mňa bol,  ale aj je a bude mojim každodenným hrdinom môj ocko. Ale mala som to šťastie ešťe na "sviatočného", prázdninového hrdinu. Na starého otca. Píšem mala, pretože tohto roku to budú prvé Vianoce, kedy starý otec nie je. Starý otec, ktorý nikdy neodišiel z domu bez čapice. Starý otec, ktorý dokázal vylúštiť každú krížovku, mal na všetko v dome krabičku, bol jediným mužom ktorého poznám ktorý mal v garáži a v dielni poriadok. Starý otec, ktorého sliepky boli tie najrozmaznanejšie tvory pod slnkom. Ktorý nám dovolil hrať sa v starom trabante bez kolies celé hodiny. Ktorý vedel všetko o liečivých bylinkách a vytáral podivné tinktúry ktoré údajne zaberali na všetko. Starý otec ktorý mal vinicu a robil víno ktoré sme s bratrancom vždy túžili ochutnať ( ked retrospektívne vidím pokrčené tváre našich rodičov keď sa otočil som rada že som nesmela). Starý otec ktorý mal jeden nôž na chlieb, jeden na maslo, jeden na mäso a neznášal, keď si niekto s tým na chlieb krájal niečo iné. Starý otec s jeho "nepchaj tie vlasy do taniera"! Starý otec ktorý vedel všetko opraviť, ktorý prečítal všetky knihy, ktorého si každý v dedine vážil a volal ho pán učiteľ. Starý otec ktorý vedel prekrásne maľovať, strúhať z dreva sošky, svietniky, nábytok. Starý otec ktorý mal vlasy ako vata. Starý otec ktorý vedel rozprávať úžasné príbehy. Starý otec so svojským zmyslom pre humor a zvláštym šarmom, ktorý sa snažil používať na doktorky a sestričky ešte ako osemdesiat ročný. Starý otec ktorý vedel upiecť najlepšieho vianočného kapra... 

Minulé Vianoce to však už bol starý otec ktorý netrafil do izby, ktorý sa zmätene usmieval a netušil, čo po ňom chceme. Starý otec ktorý si mýlil naše mená a jeho príbehy boli zrazu popletené a nezmyselné. Starý otec ktorého lišiacky pohľad sa zmenil na pohľad strateného dieťaťa. Starý otec, ktorý nespoznával svoju manželku, s ktorou by práve oslávili diamantovú svadbu, nespoznával moju mamu, svoju dcéru. Nikdy nezabudnem na to, ako ho otec oholil a starý otec zrazu precitol, prišiel k starej mame a chcel aby ho pobozkala keď je taký krásny. A potom odišiel... Odišiel bez toho aby som mu stihla povedať, že bude prastarým otcom.

...Mne po ňom v mojom byte zostal hojdací koník ktorého pre nás vyrobil, stojan na sviečku ktorý vystrúhal, mixér ktorý vyhral v krížovkárskej súťaži, fotka kde sa podľa mňa podobá na Sigmunda Freuda a milión krásnych spomienok. Sociálnymi sieťami beží reklama o opustenom starčekovi, na ktorého jeho rodina zabudla na Vianoce. Ja tieto Vianoce na môjho starčeka nezabudnem... 

Myslím, že celkom užitočný článok:

 Veľa z nás si uvedomuje ich  nepriaznivé účinky na ľudský organizmus ale možno nemáme dostatok skúsenosti a odvahu vymeniť tieto dve zložky za niečo iné, čo by sme vedeli prakticky a širokospektrálne v kuchyni využiť. Problémom je nedostatok času a zvyk mechanickej prípravy jedla,  bez zbytočných nákupov ,,špeciálnych drobností“,  za ktorými treba oblietať pol mesta. Našťastie nákup týchto položiek môže byť trvalou a pevnou zložkou vašej špajze, nebude podliehať  kazivosti ani rýchlej oxidácii. Chcela by som vám jednoduchým návodom pomôcť ako to urobiť bezbolestne ale upozorňujem, že aj tak  treba nad varením občas premýšľať🙂

Prečo nie biela múka ? Pretože z nutričného hľadiska nám nič neprináša iba krátkodobé zasýtenie a rýchly nástup hladu alebo nutkavého  pocitu ,,zjesť niečo sladké“. Múka, aby ju naše telo mohlo využiť by mala byť vyrobená z celého zrna. Mala by obsahovať povrchovú vrstvu – otruby, ktoré sú obalom zrnka. Aleuronová vrstva na vnútornej strane šupky je najbohatším zdrojom živín, a na rozdiel od rafinovaného zrna plná vitamínov skupiny B, hlavne tiamínu /B1/potrebného na syntézu energie /ATP/ z tukov a cukrov. Tiež je dôležitý pre správnu funkciu srdca a CNS. Ďalej zrno obsahuje  obilný klíčok, ktorý pri šetrnom spracovaní poskytuje cenné živiny no a samozrejme vlákninu, dôležitú zložku pre správnu činnosť tráviacej sústavy. Biela múka je vlastne iba pomletá vnútorná časť zrna, ktorej chýbajú všetky cenné látky/vitamíny, minerály, polyfenoly, lignany, bielkoviny, mastné kyseliny/  obsiahnuté komplexne v zrne. Z histórie vieme, že biela múka sa začala používať v devätnástom  storočí ako výsada vyšších spoločenských vrstiev a vývojom technológií  a industrializáciou potravinárskeho odvetvia sa postupne stala súčasťou väčšiny domácností. O tom, že šlo vlastne o omyl a obyvateľstvo sa dobrovoľne vzdalo celozrnnej múky a otrúb pre ich ,,nestráviteľnosť“ sa akosi vedelo v odborných kruhoch ale osveta  k šíreniu tejto myšlienky sa objavila až koncom dvadsiateho  storočia. Za  relatívne krátky časový úsek táto komodita napáchala škody a mi platíme svoju daň v podobe vlastného zdravia… a to isté sa týka rafinovaného cukru –sacharózy. Ako pôsobia na našu telesnú schránku?

Biela múka  má devastačný vplyv na organizmus. Spôsobuje demineralizáciu kostrového aparátu, zubov  a tiež zvyšuje  hladinu glukózy v tele po konzumácii väčšieho množstva výrobkov z bielej múky. Ak konzumujeme veľa jedál s vysokým glykemickým indexom a jednoduchými sacharidmi /múka a biely cukor/ stávame sa odolní voči účinkom inzulínu v tele hrozí nám priberanie na váhe a diabetes. Po uvoľnení inzulínu do krvného obehu platí, čím viac inzulínu tým viac tuku sa v tele ukladá v rôznych formách a čím vyšší glykemický index potravín tým  rýchlejší pocit hladu po skonzumovaní.

Sacharóza – biely cukor, ktorý je vyrábaný rafináciou z cukrovej repy je nevyužiteľná ,,prázdna“ energia. Glukóza sa po vstrebaní cez tenké črevo do krvi, ukladá ako zásobný glykogén, premieňa sa na tuk a zložitým procesom  sa mení  v bunkách na energiu .V stave častej hyperglykémie/ak príjem cukrov je príliš vysoký/je organizmus neustále zaťažený prudkou inzulínovou reakciou, ktorá môže spôsobiť rozvoj metabolických a organických porúch. Okrem toho, že nadbytok cukru ničí v tráviacom ústrojenstve  tiamín a kyselinu glutámovú, dôležité zložky pre výživu mozgu a CNS vzniká tiež kyselina mliečna. Tá  pri hromadení  sa v tele toxicky pôsobí na mozog a CNS. Glukóza pri vysokých koncentráciách nepriaznivo  reaguje s bielkovinami /koncové produkty glykácie /, znižuje aktivitu mnohých enzýmov a degraduje funkciu sérových bielkovín.

Pre všetky tieto ,,prínosy“ by sme mali pouvažovať o zmene spracovania surovín v domácnosti. Netvrdím, že vylúčiť ale zaobstarať si cukor/sladidlo/ z nižším glykemickým indexom a s obsahom minerálov a iných prospešných živín. Veď keď už varíme a kupujeme suroviny nie práve najlacnejšie, nech to má maximálny nutričný a možno aj chuťový účinok🙂

Slnko sa rozlievalo po veľkej záhrade, ktorej koniec takmer nebolo vidieť. Krásna zelená tráva lemovala kamennú cestičku popri fontáne. Celý pozemok bol dookola ohraničený starými lipami. V rohu na pravej strane bolo vzadu jazierko a okolo neho boli lavičky. Od krajov do stredu sa cez neho ťahali tri mosty v strede spojené v altánku. Vpredu sa na trávniku hrali tri deti s loptou. To najmenšie nevyzeralo na viac ako dva roky. Loptu stále hádzalo za seba namiesto pred seba. Tiež vždy keď sa snažilo kopnúť do nej, spadlo na zadok. V momente k nemu pribehla nejaká žena v krásnych jemných dlhých šatách s bielym klobúkom. Zobrala maličké na ruky a keď sa otáčala, zbadala ma v okne, zakývala mi. Videla som ako pobáda deti, aby mi tiež zakývali. Najradšej by som si v tej chvíli čupla pod okno a tvárila sa, že tam nie som, ale nechcela som byť trápna ak sa náhodou znovu stretneme, tak som im tiež zakývala a usmiala sa na nich. Chcela som otvoriť okno a počuť ich smiech a hlas, no v tom prišiel hore Adam.

„Deje sa niečo?“, opýtal sa.

„Nič. Všetko je v poriadku. Kto je to tam dole?“

Adam pozrel von oknom a zatváril sa otrávene. Otvoril okno a zakričal:

„Katarína. Nemôžete sa hrať niekde inde?“

Žena dolu sklonila hlavu a zobrala staršie dieťa za ruku. Spoločne prešli popod budovu na druhú stranu.

Často uvádzam, že naše výrobky sú šité v dieľni profesionálnymi švadkenkami. Ale že je tých dieľní viac, sa mi už rozpisovať nechce.        Nuže, komu teda dávate na chlieb?

Prvá kolegyňa, a momentálne hlavná pracantka, je pani Lidka, šije balerínky a bundy na zimu. Má svoju vlastnú dieľňu, šije na stroji Yuki a obnitkovačke mne neznámej značky.) Má vnučku a starú maminku, o ktoré sa stará, takže hodne šije po večeroch. Je to profíčka s vyše 20 ročnou praxou. A veliká kočica, ísť s ňou po meste, pripadám si takto maličká.)

Druhá pani, meno neuvádzam, má prax až 30 rokov, doma tiež vlastnú dielňu, a taktiež šije na Yukine. Už budúci týždeň začne pre vás na zimu pripravovať nosiace bundy, pretože už teraz začínate poptávať. (Takže budú v predaji pravedpodobne už v polovici srpna.)  Veľmi energická, akčná dáma.

Ďalej tu máme pani R., nadšenú "začiatočníčku" - (berte s rezervou, má niekoľkoročnú prax.))), šicie stroje zdedila po maminke - švadlene, a práve končí materskú. Je pečlivá, ochotná, učenlivá, perspektívna. Šije pre vás detské oblečenie, jeho ponuku budeme postupne rozširovať.

Slečna CH. je 18 ročná brigádnička s veľkými očami a ambíciami, strihá a kompletuje detské capáčky.

Ďalej som tu ja - bláznivá ženská s piatimi deckami, momentálne jediná, ktorá šije capáčky, ale to sa čoskoro opäť zmení. A stará sa o chod celej firmy, čiže robí všetkú prácu, ktorá nieje vidieť, ale bez ktorej by to celé spadlo.

Ahojte. Keď sa zamyslíme, čo všetko asi vieme o kapuste, veľa toho zrejme nebude. Nevadí, zistil som to za vás.

Kapusta, brokolica, karfiol, kaleráb a niektoré iné druhy zeleniny majú spoločného predka, divú kapustu, ktorej sa vďaka dobrej tolerancii soli vynikajúco darí v pobrežnej časti Európy. Ľudia si ju v minulosti obľúbili kvôli vysokému obsahu živín, ktoré si rastlina uchovávala do zimy vo svojich listoch.

 Mladú kapustu teraz často vidieť v supermarketoch a na trhoviskách, pekne jednu hlávku vedľa druhej.

S kapustou už teraz môžeme navždy zabudnúť na nudu! Posielam vám foto-tipy na päť receptov z nej, ďalšie nápady nájdete na konci článku. Všade používam bielu kapustu, ale nádherné farby a chute dosiahnete i s fialovou (alebo ich kombináciou).

Polievka

Vedeli ste, že z kapusty môžeme rýchlo urobiť super krémovú polievku? Nakrájame cibuľu, cesnak, pár zemiakov a kapustu na plátky a všetko spolu krátko podusíme s rascou, soľou a korením na našom tuku (pridajme slaninku pre muža, ktorý nepozná večeru bez mäsa). Pridáme tekutinu (vodu, vývar mäsový alebo zeleninový) a varíme, pokiaľ všetko nezmäkne.

Na začiatku týždňa som sa vybral na trhovisko na bratislavskú Miletičovu ulicu. Odniesol som si pár kíl sezónnej slovenskej produkcie, ktoré som použil na prípravu jednoduchých jedál. Pozrite si nasledujúcu fotoreportáž a nafotené recepty. Dobrú chuť!

Ako funguje trhovisko?

Žlté fazuľové lúsky

Pozrite si jednoduchý recept, ako lúsky pripraviť. Žltá fazuľka je spolu so slaninou chrumkavá a veľmi obľúbená. Vegetariáni si namiesto slaniny môžu pridať tempeh.

Hovorí sa, že najťažšie je začať, no ja si myslím pravý opak! Koľko takých začiatkov ste zažili vy? Ja tisíce.... Toľkokrát som začala s takou či inou diétou sľubujúcou zázraky na počkanie. No takmer nikdy sa mi ich nepodarilo dokončiť, a keď aj náhodou áno, po pár dňoch a návrate do starých zaužívaných koľají bolo ploché bruško fuč.

 Mojou stratégiou sú síce pomalé, ale isté rozbehy. Zdravý životný štýl je predsa beh na dlhé trate a keď si nastavíme príliš vysoké nároky sami na seba, ony samotné nás môžu zabrzdiť ešte v prvopočiatku. A tomu sa už predsa chceme vyhnúť.

Komerčné pečivo síce vyzerá veľmi lákavo na pultoch predajní, no len do momentu, pokiaľ sa začneme zaujímať o ich pôvod a obsah nutričných hodnôt. Raz ma zaujal nadpis článku, kde stálo: Múka, voda, soľ a droždie nestačí. Dnešné rožky majú viac než 30 látok  ("Jaký je dnešní rohlík? Hotová chemická laboratoř", zdroj: idnes.cz). Je možné, aby mal obyčajný rožok v sebe toľko chemických látok a stabilizátorov?

  Odhliadnuc od týchto faktov, mňa pečivo nafukuje a doslova z neho puchnem. A keďže milujem obyčajný chlieb s maslom, alebo preferujem nielen raňajky typu jogurt s ovocím a inými dobrôtkami (o tom budem písať najbližšie🙂, hľadala som alternatívu ako uspokojiť svoje chuťové poháriky, netrápiť sa suchármi a knäckebrotami (aj keď na obmenu nie sú zlé ani tie), ale hlavne dopriať mne a mojej rodinke "bezéčkový" chlebík. Spomínaný chlieb pozostáva  len zo štyroch ingrediencií, je super rýchly, ľahký a bezkváskový, čo je najsamlepšie a zvládnu ho upiecť aj maminy na materskej/rodičovskej dovolenke.

 Tento recept nájdete na internete pod názvom: "Írsky chlieb", nie je to moja autorská receptúra, no veľmi rada sa  oň s Vami podelím. Na prípravu 250 gramového chleba budete potrebovať:

- 250 gramov múky (ja najčastejšie používam špaldovú, ale kombinujem ju aj s cícerovou múkou, pohánkovou, amarantovou, ryžovou múkou)