Dvojnásobná maminka. Tento titul som získala len prednedávnom a pýšim sa ním hrdo a všade na svete. Okej. Idylka občas pomienie... Poznáte to. Jedno dieťa plače uprostred prechádzky, lebo plienka, druhému hrajú v očiach iskričky. Len čo sa obzriete, ústa a vlastne pol tváre zalepila čokoláda, čosi sa ušlo aj tričku a mláka, ktorej ste sa kočíkom vyhýbali z oblúka, bola pre toho samostatného a občas dokonca neposlušného červíka neskutočným lákadlom. 

Prvá pomoc každej mamy - vlhčené obrúsky. Nosím ich so sebou všade! Nebudeme si klamať. Za obdobie posledných 4 rokov som ich vyskúšala hneď niekoľko. Jedny boli príliš suché, iné príliš drsné. Ďalšie parfumované a zadoček po nich zostával ako obsypaný krupicou. O vlhčených obrúskoch WaterWipes som sa dozvedela až vďaka Modrému koníku a aj vyskúšať ich som mohla práve vďaka spustenému testovaniu. 

Dcérke sa páčili, hoci to na fotke tak nevyzerá! 🙂 Nie som žiadna „biomatka", ktorá odsudzuje chémiu, veď mi robí službu v každodennom živote, ale... Dlho som sa bránila vziať vlhčený obrúsok a utrieť ním bábätku ústočká alebo aj rúčky, ktoré si v nestráženej chvíli ešte mokré a zapenené od obrúska princezná strčí do pusy. Až pri WaterWipes som sa konečne odhodlala. Dôvod je jednoduchý rovnako ako zloženie obrúskov. Dve prírodné ingrediencie - 99,9 % sterilnej vody a kvapku ovocného extraktu z grapefruitových jadierok, z ktorých sú zložené, ma totiž od takéhoto odvážneho činu neodradili. Takže žiadne mydliny či parfémy naozaj nehrozili. A po ich použití teda žiadne červené fliačky, vyrážky, či podráždená jemná pokožka!

Intímna hygiena drobca bez začervenia je tiež super. Navyše sú obrúsky skutočne dostatočne navlhčené, čo uľahčuje použitie naozaj na najrôznejšie účely. Kým som z inej značky musela použiť obrúskov viac, WaterWipes sa stali skvelými pomocníkmi bez plytvania. Majú jemný povrch, skvelú štruktúru, sú dostatočné hrubé, zároveň sa netrhajú, takže majú viac parametrov, ktoré ma o ich kvalite rozhodne presvedčili. 

Nosili sme ich so sebou všade. 🙂 

Čo však musím podotknúť je, že mi trochu nevyhovovalo ich otváranie. Občas mám plné ruky práce a tak je mojím veľkým pomocníkom starší synček (takmer 4 roky). Áno, práve ten s tou zalepenou pusou od nanuku, a on otváranie vôbec nezvládol, veď občas som naň potrebovala dve ruky aj ja. Namiesto rýchlej pomoci pribehol s balením s prosbou: „Mamka, otvor!"

„Pozri, toto je pekné… Toto je zaujímavé… Toto je dôležité …Toto by si mal jesť, je to dobré a zdravé… Mal by si sa viac učiť, pretože… Takto by si sa mal správať aj ty… Mal by si sa viac kamarátiť s… Pôjdeš študovať tam, lebo…“

Verím, že snahou rodičov je vychovávať svoje deti čo najlepšie. Často však vychovávajú podľa svojich predstáv, využívajú vplyv, porovnávanie, predkladajú vzory. Neskôr príde školská dochádzka s množstvom múdrych a potrebných informácií. Všetko ide z vonku do vnútra.

Zamýšľate sa nad otázkami: “Čo potrebuje naše dieťa? Čo sa mu páči? Kde sa cíti dobre? Čo ho baví? Čo robí s nadšením a radosťou?” Koľko priestoru dávate detským názorom, postojom, rozhodnutiam? Ako často usmerňujete, kontrolujete a porovnávate svoje dieťa?

Neskôr, v dospelosti môže vaše dieťa uvažovať takýmto spôsobom: „Kamarátka povedala, že sa mi hodí iný účes… Kamarát má také auto… Manžel tvrdí, že neviem… V móde sú tieto farby… V reklame chválili… Na internete som čítal… Vedci tvrdia…“.  Dôsledkom je informačný chaos, nerozhodnosť, neistota a následný stres. Prečo? Vaše dospelé dieťa sa naučilo počúvať to, čo ide zvonka a nevie počúvať svoj vnútorný hlas, svoju múdrosť a svoju intuíciu.

Každý z nás je výnimočný. A výnimočné je aj každé dieťa – má svoju osobnosť, svoje schopnosti a talent. Ak dieťa robí to, na čo má talent, robí to s radosťou, nadšením a s tvorivou energiou. Zamerať sa predovšetkým na silné stránky dieťaťa, na ich podporu a rozvoj by malo byť jedným z pilierov jeho výchovy. To znamená všímať si a rozvíjať najprv to, čo mu ide dobre a až potom riešiť to, čo mu nejde.

Ak dieťa stratí spojenie so svojimi túžbami, schopnosťami a talentom, tak zabudne, kým je. Postupne zistí, že ho nič nebaví, nemá chuť ani energiu robiť to, čo mu je vnucované. Necíti radosť ani nadšenie z toho, ako žije. Začne prežívať radosť z hmotných vecí, osláv a stimulujúcich látok, ktoré mu navodzujú umelú radosť.