V júli 2020 nás čakalo po roku kontrolné MRI mozgu na Kramároch. Všetko sme tomu podriadili, terapie aj dovolenka presunuté. Sofinku sme udržiavali v zdraví, inak by ju nemohli uspať. 

Hups, chybička se vloudila… 3 dni pred termínom začala Sofinka z ničoho nič kašľať. Dobre, počkáme jeden deň, ale kašeľ sa zhoršoval, bolo mi jasné, že z MRI nič nebude. Volám na Kramáre, ruším termín a dostávam nový. "16.11 príjem do nemocnice, 17.11 je sviatok, to tu počkáte, 18.11 jej spravíme MRI a 19.11 vás pustíme." "Prosím? Počujem dobre? 4 dni kvôli 20 minútam MRI?" Vitajte v našom zdravotníctve, vitajte v realite. Iný termín do konca roka nebol v ponuke - podotýkam, že som volala v júli. Nevedela som, či skôr plakať alebo sa smiať 😪

Ako sme dopadli v novembri? Lockdown v plnom prúde, nálada na 4-dňový pobyt v nemocnici minimálna. Sofi to asi vycítila, 3 dni pred príjmom začala v noci vracať a držalo ju to celý nasledujúci deň. No krása, asi to tak malo byť. Ďalší zrušený termín. A nový? Apríl 2021 😁😁

Ako sme dopadli v apríli? Do tretice všetko dobré? Ale kdeže, doplatili sme na klasickú biedu slovenského zdravotníctva. Všetko poodsúvané, Sofinka pripravená a zdravá a… nefunkčný prístroj na magnetickú rezonanciu, termín tesne pred hospitalizáciou zrušený. 

Tuším sa ho podarilo na chvíľu ešte spojazdniť, ale v tomto marazme by si Detská fakultná nemocnica s obrovskou spádovou plochou zaslúžila viac, zaslúžila by si nový prístroj. A my nový termín, koniec augusta 2021. Termín krásny, ale… starý stroj stále nefungoval a nový spojazdnili presne týždeň po našom termíne. 

A náš "nový" piaty termín na MRI? Január 2021. Je až neuveriteľné, že v období tvrdých protipandemických opatrení nám ani nezrušili termín, ani Sofi neochorela. A tak to konečne vyšlo. Presne 1,5 roka po našom prvom pôvodnom termíne, tj. s celkovým 2,5 ročným rozostupom miesto jedného roka. Môžeme si len gratulovať, že za takú dlhú dobu sa v tej malej hlavičke nič mimoriadne neudialo. Ešte síce nedisponujeme kompletnými výsledkami, ale vyzerá to nádejne. Držte nám palce! 

Príchodom vášho dieťatka na svet sa vám vynára široká škála otázok, na ktoré ešte nepoznáte odpovede. „Nie je moje dieťatko príliš červené? Prečo má pupienky? Čo znamenajú tie malé stopy na jeho pokožke? Kedy mám použiť mydlo? A kedy prvýkrát krém?“ Odpovede zistíte časom. Len pozorne sledujte, čo vám hovorí pokožka vášho dieťatka. 

Farba pokožky novorodencov sa môže značne líšiť – od ružového, bieleho alebo žltkastého tónu až po typické začervenanie. Dokonca aj z jednej chvíle na druhú sa farba pokožky môže líšiť, v závislosti od úrovne aktivity dieťatka. Pokožka dojčiat je totiž veľmi citlivá. Na rozdiel od pokožky dospelých je oveľa tenšia, má vyšší obsah vody, takže je zraniteľnejšia a menej odolná. Kvalitu pokožky vo veľkej miere určuje aj genetika. Avšak stav pokožky môžu zlepšiť, ale aj zhoršiť aj rôzne iné faktory, napríklad kvalita prostredia, vlhkosť vzduchu, prítomnosť rôznych druhov alergénov, pracie prostriedky, nevhodná strava dojčiacej mamičky, kvalita odevov, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s detskou pokožkou. V určitom zmysle je to multifaktoriálne, preto sa treba snažiť o dodržiavanie najvyššej kvality v každom smere. „Novorodenec si od prvej minúty privyká na nové prostredie mimo maternice a jeho záťaž treba zvyšovať postupne,“ hovorí PharmDr. Veronika Šimunková, PhD., ktorá pôsobí na UK – FaF a zaoberá sa výskumom dermálnych polotuhých liekov.

Prvý kontakt s vodou a mydlom

Iný kraj, iný mrav... Je známe, že napríklad v Nórsku novorodeniatka prvé týždne vôbec nekúpu, len oplachujú vodou. Zdravá detská pokožka má totiž samočistiace mechanizmy, ktoré netreba narúšať jej častým umývaním. „Prvé kúpania by mali byť skôr len také zoznámenie sa s vodičkou. Potom postupne zvyšovať frekvenciu kúpeľov, v malom množstve pridávať špeciálne prípravky určené pre deti, najmä také, ktoré napomáhajú udržiavať vytvárajúci sa krehký lipidový film,“ vysvetľuje PharmDr. Veronika Šimunková a dodáva, „jemnú pokožku dieťatka podľa možnosti nešúchať, skôr len obmývať, oplachovať. Nepoužívať príliš horúcu ani chladnú vodu, nenechávať novorodenca nadmerne dlho vo vode. Avšak postupne ako dieťatko rastie, môže sa frekvencia kúpeľov zhustiť a postupne sa môžu stať každodennou rutinou napr. aj v rámci večerných procedúr smerujúcich k pravidelnému spánku.“ Ak bábätko nemá kožné problémy už od narodenia a nie je pravidelne spotený (napr. v extrémnych letných horúčavách), nie je dôvod na každodenný kúpeľ s kúpeľovými prísadami či s mydlom. Na tenkú a citlivú pokožku bábätka treba používať čo najmenej kozmetiky. Dieťatku podľa stupňa znečistenia stačí pravidelne umývať zadoček a príslušné stolicou či močom znečistené oblasti, ale nie nevyhnutne každý deň celé telo.

Najlepšia je overená kvalita

Tak ako si dieťatko postupne zvyká na prvý kontakt s vodou, mydlom či inými kozmetickými pomôckami vhodnými pre novorodencov, rovnako dôležitý je aj výber správneho krému. Ak nemá vyslovene suchú, prípadne atopickú kožu, netreba ho celého krémovať hneď po narodení. Jedine plienková oblasť si môže vyžadovať pravidelné používanie bariérovo-regeneračného krému/pasty, ktorá sa musí obnovovať pri každej výmene plienok. Totiž najčastejším kožným problémom u bábätiek je plienková dermatitída. „Ak dieťatko každý deň nekúpeme, stačí používať vhodný prípravok až po kúpeli. Natieranie kože bábätka (4 - 6 týždňov po narodení) môžeme začať postupným privykaním si. Napríklad aj tak, že nenatrieme hneď celé telo, ale len časť. Takto si môžeme odsledovať aj reakcie kože, ktoré sa môžu prejaviť aj mimo natieranej oblasti,“ radí Veronika Šimunková a dodáva, „všetka detská kozmetika by mala mať nedráždivé zloženie, mala by podporovať krehkú a budujúcu sa kožnú bariéru u bábätiek. Je lepšie kupovať od overených kvalitných výrobcov, najlepšie neparfumovanú, podľa možnosti bez rastlinných výťažkov, ktoré by mohli už v tomto útlom veku vyvolať alergiu. Aj napríklad nevinne vyzerajúce kamilky vyvolávajú senzibilizáciu a zbytočné kožné reakcie.“