"Som veľmi šťastná a vďačná, že si ma sem vzal. Cítim sa ako v raji." pošepla popritom, ako sa stále pohrával s jej prstami. Opäť zdvihol pohľad k nej a usmial sa. 

"Mal som to naplánované od prvého momentu, ako som ťa v nemocnici uvidel." povedal hlbokým hlasom. Zuzka pozrela do jeho očí. 

"Naozaj? A ako si vedel, že budem súhlasiť?" so záujmom nahla hlavu doboku a usmiala sa. 

"Nevedel. Prosil som za to, aby nám Boh odsunul všetky prekážky, ktoré by mohli stáť v našej spoločnej ceste." opätoval jej úsmev. Zuzke vošiel do očí obdiv. Odtiahla sa od neho a čakala, kedy sa k nej posadí. Urobil tak a prekvapene pozeral, ako sa zahľadela do okna. Potom sa k nemu otočila, priblížila tvár k jeho, prstami mu vošla do vlasov a pobozkala ho. Bolo to prvýkrát, čo sama vyvinula záujem niečo také urobiť. A on bol spočiatku tak prekvapený, že chvíľu váhal. Potom sa však tiež vnoril do jej vlasov a užil si bozk s rovnakou chuťou ako ona. Nechápala, kde sa vzala tá vášeň, ktorá ju opantala. Bola však presvedčená, že to, čo v nej prúdi k Tomášovi, chce prijať plnými dúškami. 

Po pár nežných spoločných chvíľach, keď sa obaja upokojili a v tichosti si opäť užívali prítomnosť jeden druhého, sa Zuzka so záujmom zahľadela na plátno, ktoré bolo zakryté. 

"Čo sa nachádza pod tou plachtou?" spýtala sa zvedavo. Uvidela, ako sa Tomášovi napla tvár. Nevedela však identifikovať jeho pocity. 

Určite to poznáte...máte v ten deň skvelý pocit zo samej seba. Možno za to môže nový účes, možno úspech v práci, výdatný spánok, výnimočne poslušné deti alebo prekvapenie od manžela. Jednoducho sa cítite sebavedome, máte pocit, že toto je váš čas, že všetko je tak, ako má byť. A potom stačí jedna veta, jeden impulz, jedna poznámka a vy sa znova „zakuklíte“, začnete o sebe pochybovať, kladiete si otázku prečo, a čo keby...A vaše sebavedomie ako mávnutím čarovného prútika stratí sebavedomie. 

Časopisy, televízia, internet, sociálne siete a reklamy nám dennodenne posúvajú ideály. Ideály krásy, pracovného úspechu, rodinného šťastia, materiálneho zabezpečenia, vzťahov...A my porovnávame. S tými našimi ideálmi, ktoré tvárou v tvár s dokonalosťou strácajú na „kráse“. A tak často stačí nevinná veta: Predtým si mala tie vlasy lepšie, teraz vyzeráš staršie. / No neviem, či nepracuješ až príliš, staviaš kariéru na úkor detí a rodiny./ Veríš svojmu manželovi? Ja som čítala, že ak ti kupuje darčeky, má milenku./ A ty si dala malú do jaslí? / A ty si ju kojila len pol roka?/ Neviem, ako môžeš žiť takýto život. Ja by som bola nešťastná./ Ti po pôrode idú tie kilá ťažko dolu, čo?....a mohli by sme pokračovať a pokračovať.

Kde je vtedy naše sebavedomie? Áno, sú rôzne tipy žien. Niektoré sa neboja otvoriť ústa, biť sa za svoje ideály, presvedčenie. Mám ale pocit, že väčšina z nás si tieto hodnotenie od iných nosí dlhý čas v sebe. A riešime. Či to náhodou nie je pravda, či by som sa nemala zmeniť, či sú moje deti dostatočne vychované, či veľa nepracujem, či som pribrala, či mám dobrého manžela...Posudzovanie iných sa stalo novodobou zábavou sociálnych sietí. Každý je odborník, každý chce povedať svoj názor, každý má svoju pravdu. Smutné je, že sa vieme dourážať najmä my, ženy. My, empatické bytosti, matky, manželky, babky, nežnejšie pohlavie...

A tak by som vás týmto článkom chcela vyzvať, aby sme nepodkopávali druhým sebavedomie. Nikdy nevieme, čo má dotyčný za sebou, čo práve prežil... Buďme lepšie, nezáviďme, pochváľme. Buďme úprimné vtedy, keď vieme, že úprimnosť pomôže. A buďme ticho vtedy, keď vieme, že naše slová by zranili. Veď my, ženy, máme šiesty zmysel...

A prečo je v nadpise môjho článku spomenutá kozmetika DOVE? Lebo mi je na nej sympatická práve pridaná hodnota, ktorú v rámci svojich kampaní robí. Inšpiruje ženy po celom svete, aby sa vo svojom tele cítili dobre. Aby krása bola zdrojom ich sebavedomia. V ich reklamách nájdete skutočné ženy, nie modelky. Ženy rôzneho veku, výšky, váhy, farby vlasov či etnickej príslušnosti. DOVE nepredstavuje ideál krásy, niečo nedosiahnuteľného, dokonalého. Sebavedomie a sebadôveru pomáha budovať už u detí a mladých ľudí. Projektu DOVE o sebadôvere sa za desiatky rokov zúčastnili milióny mladých. A to je úžasné. Lebo budúce generácie by mali najskôr zmeniť pohľad na seba a následne aj pohľad na druhých.  

Mám doma tri dcéry a verte, že každý deň sa obávam, že ich niekto skôr či neskôr zraní. Že im ublíži hodnotením, zaškatuľkovaním, dokonalosťou. Môžem ich chrániť, ale najlepšie sa ochránia samy. Budem sa snažiť vychovať ich tak, aby si verili, aby si nenechali zlomiť krídla, boli hrdé, vyrovnané, láskavé a dobré. Aby ich sebavedomie bolo sebavedomé!