Ahojte

V tomto bláznivom čase, keď vonku zúri pandémia a❄️❄️ pani Zima ❄️❄️, nie je mamina ktorej neharaši....😂😂teda aspoň si myslím.😂😂

Našu Zuzanku hračky veľmi nezaujímajú a preto vždy musím niečo vymyslieť ako ju zabaviť.

Tak sa poď pozrieť...👍👍👍

Možno inšpirujem aj vás

stačí trochu múky, veľký plech a potom samozrejme vysávač 😂😉

Kde bolo tam bolo... v jedno krásne sobotné ráno som na tehotenskom teste našla dve jasne ružové čiarky...
Ale nie... preskočme históriu trošičku vpred, nech tu nie si do budúceho týždňa.🙂

Keď sa môj prvorodený syn Viktor naučil v roku chodiť, postupom času automaticky vyvstávala otázka - čo ďalej?
Vozenie v kočíku na dlhé prechádzky bolo síce fajn... no prišla doba covidová, zákazy a príkazy... a voziť dieťa v kočíku okolo bloku začínala byť pekná nuda.
Autíčko? Trojkolka? Motorka?
Priznám sa, že nejaký extra hlboký výskum som si nerobila.
Otvorila som prehliadač, ťukla do Google okienka - "odrážadlo pre deti" a odentrovala.
Niekde v prvej trojke odrážadiel, ktorú mi vtedy Google ponúkol, bolo veľmi vkusné odrážadlo, pre mňa dovtedy len z počutia známej značky Zopa.

Ponuku som rozklikla a vedela som, že inam už klikať nemusím. 🙂

Easy way odrážadlo malo jednoducho šmrnc.

A že to bola naozaj skvelá kúpa, sme sa s manželom presvedčili takmer okamžite.
A to z pár jednoduchých dôvodov.

1. Ľahkosť
Napriek tomu, že pôsobí veľmi robustne, disponuje neuveriteľnou ľahkosťou. Tú som ako matka ocenila hlavne vtedy, keď som sa z prechádzky vracala a unavený Viktor nechcel už ísť ani pešo a ani na odrážadle a musela som ich niesť oboch.
Vďakabohu, že takých situácii bolo málo.

Keď sa dieťa narodí, nikto nevie, aké bude. Ani Anna to nevedela. Mala dve dcéry a hoci sa narodili v rovnaký deň, každá v sebe niesla iné posolstvo. Alenka bola krehká a útla. Jej duša bola zahalená jemnosťou a nežnosťou. Milovala prírodu, Boha a svojich rodičov. Silvia bola živelná a cieľavedomá. Presne vedela, čo od života chce. Túžila po tom, čo jej rodičia nevedeli poskytnúť. Jej srdce sa vždy radovalo, keď mohla byť stredobodom pozornosti. Aj keď to bolo na úkor vlastnej sestry. Alenka bola tichá, nikdy svoju sestru neohriakla za jej správanie. Za to otec, ten jediný jej vedel dohovoriť tak, že sa zakaždým hanbila. Žiaľ miesto toho, aby sa poučila, prekypovala čoraz väčšou žiarlivosťou k Alenke.

Keď sa Alenka zoznámila s Romanom, nezniesla sa pozerať na ich čistú lásku. Na určitú chvíľu na Silviine správanie zmenilo, keď sa zoznámila s Martinom. Dokázal jej dať všetko, po čom tak odjakživa túžila. Po svadbe však opustila rodný dom a dlho o nej nikto nič nepočul. Obe mali vtedy iba devätnásť rokov. 

Roman miloval Alenku celým svojím srdcom. Keď jej ochoreli rodičia a túžila sa o nich postarať, bez reptania súhlasil a presťahovali sa ku nim. Nemali deti. Hoci veľmi po nich túžili. Alenkina túžba po deťoch však ešte viac vzrástla, keď obaja rodičia zomreli. Roman dlho premýšľal, modlil sa, ich túžba však nebola vypočutá. Až raz k nim nečakane pricestovala jej sestra.

"Ach Alena. Nechápem, ako si sa tu takto mohla zakopať." zaznel Silviin pohŕdavý hlas. Roman mal čo robiť, aby ju okamžite nevyhodil. Poznal však Alenkine srdce. Dokázala odpustiť svojej sestre každú uštipačnú poznámku. Alenka si totiž v srdci niesla všetko, čo ju mama s láskou naučila. V takejto situácii jej vždy zaznel jej láskavý hlas: "Alenka, odpúšťaj. Vždy, keď budeš cítiť tlak výčitiek od svojej sestry. Lebo v Biblii je skvelý návod na to, ako si uchovať svoje srdce čisté: Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: „Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz?“  Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem. (Biblia, Matúš 18:21-22)

"Silvia, som rada, že si prišla. Hoci ma mrzí, že si ani raz nenavštívila mamu a otca. Chýbala si im." povedala Alenka pokorne.

"Nič mi nevyčítaj. Ty nevieš, aké náročné je starať sa o dieťa." Silvia sa na ňu povýšenecky pozrela a posadila sa na stoličku. Alenku táto poznámka v srdci veľmi zabolela. Roman k nej pristúpil a s láskou ju objal. Usmiala sa na neho. Akokoľvek ju bolela nenaplnená túžba, jej láska k manželovi ju vždy dokázala potešiť. Bola vďačná Bohu, že ho má.