"Ahoj." povedal pokojne. 

"Ahoj Lukáš, čo tu robíš?" spýtala som sa priamo. Vzdychol si a vzal si do ruky šálku kávy. Odpil si a skúmavo sa na mňa pozrel. 

"Neozvala si sa a onedlho začne pojednávanie." povedal vážne. Zamrazilo ma, keď som si spomenula na Vila a jeho otca. Chvíľu som mlčala, potom som si sadla za stôl a ponúkla mu kreslo oproti. Usmial sa. 

"Nepotrebovala som tvoju pomoc, môj snúbenec sa o to postará." povedala som pokojne. Lukáš sa zamračil a odkašľal si. Jeho tvár bola na okamih zachmúrená. Premýšľala som, či nemal Joel v niečom tak trochu pravdu. 

"A ako ti chce pomôcť niekto, kto má problémy so zákonom?" spýtal sa mierne nahnevane. Prekvapene som na neho pozrela a zažmurkala. 

"Ako vieš, že má problémy... ?" nedopovedala som. 

Zvierala som lístok v dlani a premýšľala. Kto je tá žena, ktorú spomína? Prekvapene som sa opäť zahľadela na jeho písmo. Letmo som pozrela na fotku. Zaplavila ma zvedavosť. Posadila som sa na posteľ. Hlavou mi vírili myšlienky. Je mi jasné, že Joel mal vo svojom živote viacero žien. Z tohto však vyznievalo niečo omnoho vážnejšie. Aspoň tak som si to myslela. Vrátila som lístok naspäť a hľadela na mobil, ktorý bol položený vedľa mňa. Mohla by som sa spýtať Joela, ale čo by to zmenilo. Moja láska k nemu presahovala každé zistenie. Nadýchla som sa a snažila sa viac k tomu nevracať. Otvorila som dvere a vyšla dole do jedálne, kde Noemi už chystala večeru. Cítila som jej nádhernú vôňu a posadila sa. 

"David tu nie je?" spýtala som sa so záujmom. 

"Nie, onedlho príde. Išiel k našim susedom. Sú to mladí ľudia, ktorí sa sem prisťahovali len prednedávnom. Majú jedno malé, krásne dievčatko. Nádherná rodina. Žiaľ, muž prišiel o prácu, tak sa David rozhodol pomôcť im. Pokiaľ Joel nepríde. Sľúbil, že ho zamestná na jednej zo svojich stavieb. Dovtedy sa im snažíme finančne vypomôcť. Sú veľmi vďační. Žena doma šije nádherné veci, ktoré sa snažím predávať vo svojom obchodíku." usmiala sa a pokračovala v miešaní šalátu. 

"Ste naozaj výnimočná rodina." opätovala som jej úsmev. 

"Ďakujem. Ako sa ti páči izba?" spýtala sa a položila šalát na stôl. Potom si sadla oproti mne. 

"Veľmi. Som rada, že môžem byť tam, kde cítiť Joela." vedela som, že Noemi môžem povedať všetko. Jej tvár znežnela. 

Ahojte,

jednou nohou sme vstúpili do nového roka, pričom dúfame, že bude lepší ako ten minuloročný. Avšak rozlúčiť sa musíme nielen s rokom 2020, ale aj so skvelou Ambasádorkou. Ako ľahko sa nám lúči s minulým rokom, o to ťažšie je rozlúčenie s @holubicka28 🙂 Kto je na koníku „ako doma“, určite vie, o koho sa jedná ;)

@holubicka28 zastupovala firmu Sunar a sprevádzala nás svetom detských chutí. Ľubka, ďakujeme ti za tvoje posty, inšpirácie, súťaže, fotky a skrátka za všetko, čo si počas pôsobenia ako Ambasádorka do svojej úlohy vložila. Ďakujeme, že si nás zásobovala informáciami, ale zároveň nás nechala nahliadnuť do svojich všedných dní. Dúfam, že nám ostaneš verná aj naďalej 🙂

Verím, že ti tu medzi nami bolo dobre, že ti to veľa dalo, posunulo ťa to vpred a že budeš na tieto časy spomínať s úsmevom. Prajem ti, nech ti ďalšia etapa v tvojom živote prinesie iba to najlepšie a nech sa ti splní všetko, čo si zaumieniš. Budem sa tešiť, ak sa s nami budeš deliť o ďalšie zážitky, nech už bude tvoja ďalšia cesta akákoľvek 🙂

@dominika_c za Modrý koník