🗨️ „Mám pocit, že ma môj muž už nevidí. Som len robot – kuchyňa, deti, práca. Už neviem, kým pre neho vlastne som.“ 

💬 Vnímavosť a zrkadlenie partnera sú jedným z kľúčových ukazovateľov dlhodobého šťastia vo vzťahu. Vnímame partnera často podľa vlastných zranení, nie jeho správania.

🔍 Sebavedomie a sebauvedomenie vo vzťahu zvyšuje spokojnosť oboch partnerov až o 33 %. 

💡 Vnímanie partnera ako "spojenca" podporuje emočnú blízkosť a stabilitu vo vzťahu. Až 69 % problémov vo vzťahu je opakovane neriešiteľných, ak nie je medzi partnermi otvorená komunikácia a schopnosť reflektovať. 

❓ OTÁZKY PRE vÁS: 

Ako by vás opísal Váš partner dnes? Ako by ste si priali, aby vás opísal? 

Kdesi v tichom kraji ,v srdci lesa žila žena, ktorá nosila vo vrecku kĺbko. Nebolo to hocijaké kĺbko – bolo utkané z nití smútku, zabudnutých sĺz, slov, ktoré nikdy nemohla vysloviť, a dotykov, ktoré jej chýbali. Každý deň ho nosila so sebou, hoci bolo ťažké a občas sa v ňom zamotala.

Jedného dňa našla malý domček pod starým dubom. Vošla dnu. V miestnosti sedela iná žena – v očiach mala ticho a v dlaniach svetlo. Nepýtala sa veľa, len ukázala na prázdnu stoličku oproti sebe. A žena s kĺbkom si sadla.

Chvíľu ticho sedeli, pozerali si do očí. Potom žena svetla natiahla ruku. Jemne, s veľkou úctou, uchopila jeden koniec kĺbka. Nepretŕhala ho,len ho začala pomaly, trpezlivo odvíjať. Každý kúsok nitky, ktorý rozvinula, bol ako spomienka, ktorá sa mohla konečne nadýchnuť.

Keď sa nitka začala triasť, žena jej podala servítku. Nie ako niečo, čo „utrie“ bolesť, ale ako dôkaz, že aj slzy sú sväté. A potom ťahala ďalej. Každý uzlík, ktorý našla, neroztrhla – len sa ho dotkla a čakala, kým sa sám uvoľní.

A kĺbko sa zmenšovalo. Nie preto, že by ho niekto zobral. Ale preto, že už nemuselo byť skryté , že bol pri nej niekto, kto vedel uchopiť správnu nitku, aby klbko nepichlo skrytou ihlou ....

Na konci sedenia žena s klbkom zistila, že sa jej ľahšie dýcha. Neodišla bez bolesti – ale odišla s vedomím, že jej bolesť niekto videl, počul a držal v bezpečí.

Milé ženy, 
pripravili sme si pre vás poslednú podpornú skupinu pred veľkou letnou pauzou.  
Príďte načerpať novú energiu, znovu nájsť svoje napojenie a ponoriť sa do nášho bezpečného priestoru, v ktorom každá žena nájde to, čo práve potrebuje.

Uvidíme sa vo štvrtok 12. júna o 10:00.

Hodinová podporná skupina bude vedená psychologičkou Mgr. Ankou Hubčíkovou.Svoje miesto si môžete rezervovať prostredníctvom e-mailu: info@vydumamky.sk.Skupina bude prebiehať cez videoplatformu Google Meet.

Tešíme sa na vás! 

Vysmiata Duša Mamky

Aby sa každá mamička cítila istá, pochopená a pripravená

Príprava na pôrod a výber pôrodnice patria medzi najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré budúca mamička robí. Nájsť miesto, ktoré kombinuje špičkovú zdravotnú starostlivosť s komfortom a ľudským prístupom, môže byť náročné.  Pôrodnica Bory preto rozšírila programy Nateo a Nateo Family, ktoré prinášajú mamičkám istotu, starostlivosť a profesionálnu prípravu pre každý pôrod.

Ak sa budúca mamička nechce spoliehať na dostupnosť termínov v štandardnom režime , program Nateo jej umožňuje rezervovať si pôrodný termín aj mimo bežných kapacít. Novinkou je rozšírenie počtu miest v programe Nateo ako reakcia na rastúci záujem mamičiek o výnimočnú starostlivosť.

Viac ako len pôrod – starostlivosť, ktorá vás pripraví aj poteší 

Súčasťou programu Nateo je aj digitálna MAMA akadémia, ktorá zahŕňa online edukačné prednášky vedené odborníkmi Pôrodnice Bory. Témy ako výživa, simulácia pôrodu, dojčenie či návrat do formy po pôrode pomáhajú rodičom pripraviť sa na nový životný krok z pohodlia domova.

Benefity programu Nateo:

Kedysi dávno, v tichom prímorskom mestečku, žila Marína – žena, ktorá v sebe pestovala pokoj ako iní bazalku na okne. Život jej priniesol mnoho bolesti a ťažkých strát, no nezanevrela naň. Rozhodla sa vyťažiť zo zvyšku to najkrajšie a najlepšie pre seba. Všetku bolesť premenila na pokoj a sebalásku – tak vzácnu a potrebnú, že ju opatrovala ako najkrajší kvet.

Jej domček mal vždy otvorené okná, kávu na sporáku a mäkký vankúš pripravený pre každého pocestného človeka .

Jedného dňa do jej života vplávala Rabia. Spočiatku ako príjemný vánok – trochu hlučná, trochu nepredvídateľná, ale zábavná. Marína si myslela, že našla spriaznenú dušu. Lenže časom zistila, že Rabia neprinášala čerstvý vietor, ale skôr občasný hurikán s túžbou po cukre, káve a vypožičaných dáždnikoch, ktoré sa nikdy nevrátili.

Rabia prichádzala, keď jej došiel čaj, nálada alebo vnútorný pokoj. Odpoveď na Maríninu správu? Len ak mala silný signál zo svojej planéty. No keď Marína písala o svojich radostiach, smútkoch či len tak – odpoveď neprišla. Ticho. Možno slabý signál. Možno ešte slabší záujem...

Až raz, po dlhom období ticha, zazvonila Rabia pri dverách. Bez pozvania. Ako poštárka s balíkom povinností, ktorý si Marína nikdy neobjednala. Naplánovala im víkend ako prázdninový balík – len zabudla, že Marína si už jeden zaplatila: s knihou, dekou a svätým pokojom.

Marína ju pohostila. Ako vždy. Avšak  keď Rabia odišla, nezostal po nej vôňavý spomienkový dym – len pocit, že niekto opäť vošiel do jej priestoru v topánkach plných piesku a nezavrel za sebou dvere.