Naše obyčajné dni.🙏
Mám rada, keď neviem kde mám mobil, keď neviem koľko je hodín a aký je deň.
Jeden taký deň bol aj včera. Ráno sme sa hrali von, nafotili nejaké fotky. Potom sme išli variť, Jakub si dal poobedný spánok a išli sme opäť von, kde sme boli až do večera. Jakub pomáhal chlapom stavať plot, behal po dvore špinavý od hlavy po päty, svietilo slnko, ale vzduch bol chladný s nádychom jesene a bolo to krásne. Tak krásne obyčajné. Presne ako spieva Sima Martausová "čaro obyčajných vecí posypalo túto Zem." ❤️
Majte krásny piatok a víkend! 🌻
Ahojte, mate niekto daky super overeny recept na peciatkove susienky, ktore sa neroztecu? Diiik mooc 😁
BIBI, tešíš sa do škôlky? ❤❤❤
Nie je cestujúci ako cestujúci! Vy by ste čo robili?
CESTOVANIE MESTSKOU HROMADNOU DOPRAVOU JE JEDNA NEKONČIACA STUDNICA ZÁŽITKOV. NIE VŽDY ALE VESELÝCH...
Ako aj vo štvrtok. Cesta X33-kou bola nezabudnuteľnou nielen vďaka slnku pečúcemu mi na chrbát zahalený v mikine. Nielen vďaka potu množiacemu sa pod mojím červeným rúškom. Nielen vďaka zápche okolo Molecky. Ale aj vďaka jednému špeciálnemu cestujúcemu.
Chlapík...
Chlapík. Štandardný emhádečkový bezdomovec (pardon za ten prívlastok, to len na dokreslenie situacie, obrazu a pachu). Akurát tento bol iný. Rozprával. Nahlas. Zvláštne a veľa. Hneď po nástupe sa prihovoril dcére. Tlieskal na ňu a pokrikoval. A hoci som mu nerozumela všetko, nebolo to miestami vôbec pekné. Hovoril o mne ako o prasati, dcére vravel, že ju má rád. Aj svojho psa, že má rád. Keď som si k dcére čupla, nech odpútam jej pozornosť, počula som ho, ako vraví, nech na mňa dcéra jebe, nech ma nepočúva. Tak som jej vysvetlila, že je to čudný ujo a že ho netreba počúvať. To ju uspokojilo a dala si šlofíka. Chvalabohu.
Lebo, to čo nasledovalo, nebolo nič príjemné. Chlapík vyziapoval na celý autobus rôzne veci. Polovica bola nezrozumiteľná. Ale čo sa dalo rozumieť nebolo bohviečo. Vyhrážky. Nadávky. Priznania? Kričal, že je bezdomovec, ktorý sedel 25 rokov za zabitie. Snáď to bol len pes, ktorý keď šteká nehryzie, ale ako matke s dieťaťom mi v tej chvíli nebolo všetko jedno. A myslím si, že som nebola jediná. Rúško na pol "žrde" bolo len bonus. Aj by som vystúpila, ale čas ma tlačil, aby som stihla syna vyzdvihnúť zo škôlky. Pokojne to volajme zlý "tajm menežment".
Celý autobus mlčal. Okrem neho. A ja sa tým ľuďom nečudujem. Slovne útočil na jedného pána, ktorý mal zrejme dostatok odvahy udržiavať s ním očný kontakt. Vyhražky typu: Keď ti najebem, už sa nepostavíš. A podobné šmakociny.
Prekvapivý zvrat
Dnešný podľa nelkafood ❤️💚
Ahojte baby 🙂 ktoré popôrodné vložky ste používali po pôrode? Kde ste kupovali? Ktoré boli najlepšie? Koľko ste brali do nemocnice?🙂 Ďakujem
Tak strasne ju lubime, ze to uz ani nie je normalne 😍😍😍😘❤❤❤
Asi by som išla na čierno 🤔🤣😅
Ahojte prosim Vás ktoré máte SLSP. Poraďte ako stiahnuť bankomatovu kartu na platenie do mobilu.
Dakujem 🙂
Baby poradte, co na nervycky... Uz som na nervy strasne nervozna, len brblem a kricim... Ajcsicpoviem ze nebudem ale nejde mi udrzat sa a aj tak vyletim.... Chudak moj chlap, da sa to nejako ovplivnit? Zminimalizovat....
Proč děti nechránit před prohrami, ale učit je, jak prohry v životě ustát
Když se dítě má naučit plavat, potřebuje, aby si uvědomilo, že TEĎ je ta chvíle, kdy už je odpovědné za sebe. Kdy ho nedrží tátovy nebo máminy ruce, kdy už opravdu musí kopat a plácat, aby se nedostalo pod vodu.
Zjistí, že to dokáže, ale musí vědět, že nezbývá než být sobě oporou.
Přitom pod hladinou... jen kousek pod jeho tělem... mohou být ty tátovy nebo máminy ruce, které dítěti dělají záchranu. Jsou tu pro každý případ, ale dítě je necítí, nevnímá. A v ten den se naučí spoléhat při plavání samo na sebe.
Začne být na sebe pyšné. Začne růst. Začne si věřit i v dalších oblastech.
Rodič tu není od toho, aby dítěti zabraňoval zažít prohry.
Naopak, připravuje dítě na skutečný život, v němž prohry, pády i rány přijdou.
Rodič je tu od toho, aby byl dítěti nejlepším příkladem – že jde prohry, pády i rány ustát, ba že co člověk překoná, to ho ještě posílí.
Dnešní článek věnuji všem rodičům, kteří nesmějí zapomínat, že největší bojiště na světě není na žádné mapě, ale v dětské hlavě. Stůjte při svých dětech, ať se děje cokoli, ale umožňujte jim poznat i prohry – a v prohrách sami sebe.
Dobrý deň,chcem poprosiť,kto chodil-chodi na Pedagogickú školu v Turčianskych Tepliciach,, aké máte skúsenosti? Dcéra tam má začať študovať,ale sa nám niečo zanieslo do uší,chcela by som počuť viac názorov.Dakujem
🤗🤗🤗
Veľké pranie 2020 😉
Škôlka...
Veľmi ťažko sa mi o tom všetkom píše.
Toto je jedno z mojich najťažších obdobi. Snažím sa to brat rýdzo prakticky, rozumne, nepodlahnut panike, ale tie rana má ničia. Sú iba dve, ale ja mám stále pocit, že kdesi čosi mám. Chodím po svete a stále mi čosi chýba. Nikto necupita pri mne, nikto sa nemotka, nikoho nemusím poháňať, a mne to všetko bez nich príde prázdne...
Raketa to v škôlke odpálila raketovo. 10-minútový wau efekt nahradil 2hodinovy vreskot. Prvý deň, keďže neplakala som odchádzala do prace pokojna a info z telefonátov z prvej ruky usmerňovali moju náladu počas dňa. A že ich bolo požehnane.
1. Raketa neplače po mojom odchode (neregistrovala ho),
2. Raketa zaregistrovala a nastal vreskot (2 hodiny), raňajky nezjedla,
3. Raketa sa ukludnila a išla na prechádzku s deťmi, držala sa učiteľky. Hrali sa s loptou. Zjedla prvá obed! Aj druhé. (prvýkrát v živote)
V jeden teplý júlový piatok sme nemali robotu a tak sme sa vybrali kúpať k našim obľúbeným vodopádom na Zrmanji. Je to miesto ako z romantického obrazu. Priezračná chladná voda, smaragdové koberce trávy, starodávny mlyn, vodopády a čistá, voňavá príroda. Pred nami bol idylický deň.
Tomica nestrácal čas a hodil sa do rieky. Chvíľu plával a potom sa posadil na hornú kaskádu vodopádu. Veselo húpal nohami a spenená voda mu masírovala chrbát. Takýto úžitok som chcela tiež. Lenže, nestihla som sa k nemu ani poriadne priblížiť, strhol ma prúd a už som aj letela o poschodie nižšie. Pravda, na Zrmanji nie sú Niagary. Pád bol možno dva metre a okrem stratených potápačských okuliarov, pár buchnátov a dotlčeného ega, som neutrpela žiadnu újmu na zdraví.
Keď Tomica videl, že mi nič nie je, rýchlo ho prešiel strach a začal sa vyškierať. Vraj: Očividne si nedávala pozor na hodinách fyziky! Daj, nech ťa podučím. Ak je teleso Y podstatne ťažšie od telesa X, Ypsilon si môže dovoliť sedieť na žliabku, kým X bude zomleté ako žito😀
Ďakujem, pán profesor, nabudúce si to zapamätám.
Tiež na Zrmanji, ale o kúsok nižšie, sme našli malú reštauráciu s lúkou a plážou. Nebolo tam veľa atrakcií, no visela tam vodná húpačka. Viete, táká čo býva vo filmoch. Človek sa postaví na pník, chytí sa za rúčku a zhupne sa rovno do jazera. Duša mi pišťala od túžby vyskúšať to, ale mala som strach, lebo som videla príliš veľa videí na tému „Neohrabaná bacuľka sa neudržala na vodnej húpačke a rozbila si hubu po páde na breh“ 😀
To by som ale nebola ja, ak by môj rozum prevážil nad momentálnymi vrtochmi. A už som aj stála vo fronte. Vyškriabala som na peň a zablokovala som sa. Kým som rozdumovala, či moje mľandravé ruky udržia zvyšok tela, ľudia za mnou začali byť netrpezliví. Na nespokojný dav, čakajúci kým sa pohnem z miesta, som zvyknutá z podzemného parkoviska v Plodinách 😀 Teraz som, ale počula aj ich šomranie. Tomica povbudzuje: „Hajde, hajde, ženica. Ninja faktor!“ Reku, už neni cesty späť. Zdrapila som tú drevenú tyčku a držala ako o život. S výskokom som sa odrazila a už kričím sťa mutujúci Tarzan...až zrazu šplááách. Som vo vode! Celá! Tomica mi kýva so slzami v očiach a neboli to slzy dojatia. Ja neviem, ako elegantne musela vyzerať moja akrobatická zostava, ale všetci na pevnine sa smiali. Ešte aj skupina Nemcov, ktorí sa donedávna tvárili, že ich okolie nezaujíma. A môj muž, napriek zákazu, zhotovil tento foto-klenot, akurát vo chvíli, keď som dopadla 😀.
Aby bol výlet na Zrmanju kompletný, samozrejme, že som stúpila do miešaviny blata a kravinca. Tentoraz tak hlboko, že sa mi v ňom zasekla šľapka a musela som ju vyťahovať obidvoma rukami. Ale aj tak to bol pekný deň a ešte dlho som z neho žila. Domov som išla dotlčená, mierne zaváňajúca lajnom, ale šťastná 😀.
Ak niekedy pôjdete okolo, nemiňte príležitosť okúpať sa na Zrmanji. Nie je to síce more, no pre nás s Tomicom je to zážitok, ktorý si radi doprajeme každý rok. Možno aj preto, že je to zadarmo 😀.
Prosim vas odpis z registra trestou na poste daju na pockanie?vdaka
Mate niekto vybavený preukaz ZTP pri onko ochorení prsníkov? Dali vám aj so sprievodom aj príspevok na benzín aj parkovaci preukaz? Ak dajú príspevok na benzín treba im dokladovať blocky? Ak vam dali so sprievodom môžu dať príspevok na benzín? Či?
Zajtra svadba...celý život som o nej snívala...a ja sa tak bojím ako to dopadne, všetka pozornosť na nás...ja viem že to ubehne, že bude super...ale je mi normálne blbo keď si spomeniem
KTORÁ MAMA JE NAJKRAJŠIA....?
Môj starší brat raz prišiel zo školy domov smutný. Zahľadel sa na mamku, ktorá sa skláňala nad hŕbou nevyžehlenej bielizne a povedal:
“Mami, prečo majú iní chlapci také pekné mamy a ja nie?”
Mamka zdvihla oči od bielizne, prestala žehliť, potom opatrne položila žehličku na kraj dosky a prisadla si k synovi.
“Ktorí chlapci majú krajšie mamy ako ty?” – spýtala sa ticho.
“No, Peter a Ondrej. Posmievali sa mi. Vychvaľovali sa, že ich mamy sú mladé a pekné… Prečo aj ja…
Chlapca by asi zaliali slzy, keby sa ho mamička nebola spýtala: “Povedz mi, koľko má Peter súrodencov?” “Peter má ešte sestru,” povedal. “A Ondrej? Koľko mala jeho mama detí?” “Ondrej je sám. Ondrejova mama mala iba jeho.”
“A koľko je vás? Päť. Vidíš, chlapček môj, ja som si svoju krásu porozdeľovala medzi Vás piatich. Ty si dostal trochu, tvoje sestry i bratia trochu – a mne neostalo nič. Iba tie moje vrásky…”
Syn sa k nej tuho pritisol. “Mne si sa aj tak vždy páčila, mami…”
Modlitba nájdená v batohu vojaka,
ktorý zomrel v 1944 roku v boji pri Montecassine,...
Bože, vypočuj ma, prosím!
Hovorili mi, že neexistuješ,
a ja som im ako hlupák, uveril.
Ale včera večer som v diere po granáte uvidel tvoje nebo.
Zrazu som si uvedomil, že mi klamali.
Keby som sa bol lepšie pozrel na všetko,
čo si stvoril,hneď by som pochopil,
že tamtí zapierali, že mačka je mačka.
Je zvláštne, že som sa musel dostať až do tohto pekla,
aby som mal čas uvidieť tvoju tvár!
Veľmi ťa mám rád....to som chcel, aby si to vedel.
Za chvíľu sa tu rozpúta strašný boj.
Ktovie?
Možno k tebe dnes večer prídem.
Nebývali sme dobrí priatelia, a ja sa pýtam,
môj Bože, či ma budeš čakať pri dverách.
Pozri, takto tu plačem!
Práve ja začnem fňukať!
Keby som ťa len poznal skôr.....
Poďme, musím už ísť!
Je to zaujímavé, keď som ťa teraz stretol,
už sa vôbec nebojím zomrieť.
Dovidenia!
Zmiluj sa nadomnou hriešným,...
