NIVEA... modrý krúžok s bielym nápisom... značka, ktorá sa teší obľube širokej verejnosti... značka, ktorú Vám nemusím osobitne predstavovať, no rada by som Vám predstavila aspoň dva produkty, ktoré sme s dcérkou mali možnosť otestovať. Tak poďme na to 🙂

NIVEA baby micelárny gel je vďaka svojmu zloženiu jemný k detskej pokožke - neobsahuje alkohol, parabény ani farbivá. A čím sa líši od klasického sprchového gélu? Finta je v tom, že micelárne molekuly v podobe peny k sebe jemne prichytia všetky nečistoty a už ich stačí len jednoducho spláchnuť vodou... No dosť bolo teórie, poďme sa pozrieť na to, ako sa osvedčil v praxi 🙂

Oceňujem pumpičku namiesto klasického otvárania, príde mi to praktickejšie. Taktiež veľkosť balenia, pokiaľ máte doma žabku ako ja, ktorej sa pumpovanie gélu páči a na každu časť tela preto spotrebuje značnú dávku 😄 Gélová konzistencia príjemne vonia, po rozotretí v rukách začne jemne peniť. Pokožka po kúpaní bola hladučká, bez akéhokoľvek vysušenia ci podráždenia. Takže za mňa, palec hore 😉

Druhým produktom bol NIVEA krém na tvár, telo a zadoček. 

Ako jeho názov napovedá, je určený na celé telo, no zaujalo ma na ňom to, že je aj na zadoček. Keďže u nás sa už plienky nenosia, nemala som možnosť odskúšať ako pôsobí, napríklad, na podráždenú riťku pod plienkou. Keby som o ňom vedela skôr, určite by som ho vyskúšala, keďže mne prípravky typu sudocrem veľmi "nevonia" 😄, najmä kvôli ich konzistencii... Naopak, tento krém má konzistenciu veľmi príjemnú, obsahuje prírodný mandľový a slnečnicový olej. Dobre sa vstrebáva, nezanecháva mastný film a pokožka je po ňom krásne hebká a jemne prevoňaná. 

Nezvykla som sa pri nákupe detskej drogérie držať jednej značky, vyskúšala som ich viacero, podľa toho, čo ma práve upútalo a čo sa mi zdalo ako vhodné z hľadiska pomeru cena/kvalita. No po dnešnom testovaní zrejme ostanem verná značke Nivea. Už minule som nad tým premýšľala, keď som kúpila detské telové mlieko inej (pre mňa novej) značky, no nebola som s ním vôbec spokojná. Tak som si potom aj v duchu nadávala, že načo som zase vymýšľala 🙈 Nivea mi príde ako veľmi dobrá voľba, ktora sa oprávnene drží už toľko rokov na trhu... Vyskúšajte aj vy a uvidíte 😉

Poznáte ich? Voskové obrúsky sú vychytávka, ktorá dokáže predĺžiť trvanlivosť pečiva a bráni vzniku plesní či hniloby. Namiesto rôznych umelých sáčkov do nich zabalíte chlebík na doma či rožky na desiatu deťom do školy, ale aj prikryjete zvyšky akéhokoľvek jedla či potraviny (s výnimkou surového mäsa alebo rýb) na uskladnenie v chladničke. Sú ekologické, lebo ich stačí vytriasť prípadne opláchnuť a dajú sa používať opakovane. Pokiaľ si ich vyrobíte doma, tak môžu byť aj ekonomické. 

Už dávnejšie som pozerala jednu reláciu v TV a zatúžila som ich mať doma. Zvlášť potom ako som začala doma piecť kváskové pečivo, ktoré do mikroténových sáčkov nesmie. Cena hotových voskových obrúskov ma však akosi odrádzala... Zrazu prišla situácia s Koronavírusom a my sme zostali poslušne doma. Takže už mi nezostali žiadne výhovorky na nedostatok času a rozhodla som sa, že si v rámci animátorských aktivít s dcérkou tzv. "beeswrap" vyrobíme. 

Ako na to?

V prvom rade potrebujete látku (ľan, bavlna), ktorú si nastriháte na rôzne rozmery - väčšie na celý chlieb, menšie na zvyšky či desiatu. A samozrejme včelí vosk. Ten sa dá jednoducho kúpiť cez internet, či získať priamo od včelára. Následne je nutné vosk do látky zažehliť. Potrebujete teda žehličku a žehliacu dosku. 

My sme namiesto žehliacej dosky použili kuchynský stôl, na ktorý sme položili alobal, na to kartón a papier na pečenie. Na takto pripravenú podložku sme dali látku, dcérka natrhala pláty včelieho vosku na malé kúsky a poukladala ich na ňu. Prekryli sme to ďalším papierom na pečenie a dôkladne prežehlili (program bavlna, 3. teplotný stupeň, bez naparovania). Vosk sa roztopil, rozlial a vpil do látky. Po odkrytí vrchného papiera sme skontrolovali či je vosk rovnomerne. Ak na niektorom kúsku chýbal, postup sme opakovali. Následne stačí nechať obrúsky vychladnúť a hotovo!

Tipy na záver:

Kapitola dvadsaťjeden

Rita

Ďalšie dni som sa vyhýbala Paľovmu pohľadu. Videli sme sa iba na tréningoch. Ten len štekal rozkazy, inak nič. Pes, ktorý šteká, nehryzie. To už som vedela.

S Lujzou sa nám perfektne darilo. Jej o niečo lepšie ako mne, lebo mala z čoho zhadzovať. U mňa to bolo trochu zložitejšie, ja som si len formovala postavu. Lujza sa zo svojho úspechu tak tešila, že poskakovala meter do výšky ako šťastné decko, keď dostane po čom túži. Karola po telefóne naťahovala, že jej to ide pomaly, ale snaží sa. Potom sa tlmene smiala do ruky, alebo do vankúša. Majo so Sárkou si už našli fungujúci režim, takže to zvládali. Aspoň tak mi to po telefóne prezentoval. Radšej som sa nevypytovala, aby som nepôsobila hystericky. Všetko išlo dobre a ja som sa kvôli rodine snažila zabudnúť na ten bozk v uličke, no mátal ma aj v snoch. Mala som pocit, že len čo zavriem oči, cítim jeho dotyky na nahom tele. Ako mi z toho brní pokožka, ako mi jednotlivé chĺpky vstávajú dupkom, keď ich pohladí jeho jemný dotyk. Bolo to na nervy.Vtedy som si obula tenisky a šla si zabehať. Lujza nemala záujem, radšej pracovala, alebo sledovala trápne talianske sitkomy a chichotala sa. Niečo ju na nich fakt bralo. 

Prudký vietor, čo dvíhal vlny do výšky a obíjal ich o útesy, mi strapatil vlasy, keď som popri pobrežiu bežala snáď desiaty krát, tam a späť. Nechcela som veľmi vybočovať zo známej trasy, z pochopiteľných dôvodov. Nepoznala  som to tu.

Obloha bledla, smútila nad zapadajúcim slnkom a more naberalo hrozivo tmavý odtieň. Všetko sa chystalo na nočný odpočinok. Ešte v diaľke jačali čajky a upozorňovali na blížiacu sa noc.