Môj. Môj syn. Môj 5-ročný syn. Môj 5-ročný neuveriteľný syn. A takto by som mohla pridávať prídavné mená aj ďalej. Ale niekedy nemusíme prezradiť všetko. By ste mi mohli ešte závidieť toho môjho SYNA.

SYN. Také tri malinké písmená, v ktorých je obsiahnutého tak veľa. Od lásky, strachu, bolesti, zodpovednosti, cez obavy, výčitky, radosť, nádej, až po smútok, hnev, statočnosť, šťastie... A ja si neviem predstaviť, akoby som žila bez obsahu tých troch písmen.

Viem, že mnohé matky vravia, že byť matkou nemá byť to jediné, čo ma má definovať a ani že život pred deťmi nebol NEÚPLNÝ, lebo potom to je trochu smutné. 

A hej, niečo na tom bude. Ale ak sa na život pozrieme veľmi "neklišeidne" (🙈😅) ako na nejakú mozaiku, tak pre mňa jedným významným dielom skladačky sú práve písmená S a Y a N.

Už len ako som ich teraz napísala, sa mi začala rozpínať hruď, spravila sa mi guča v krku a slzy sa mi tisnú do očí. (a nie, nie je to kvôli tomu guilty plesure seriálu, ktorý mám práve zapnutý a stále sa tam deje nejaká dráma🙈)... Je to neuveriteľný zázrak a je mi jedno ako trápne a prisladlo to vyznieva. 

Nie je to jednoduché a sú dni, kedy si vravím, že to ozaj nedávam a keď ma niekde stretnete na ulici, tak asi ani nevyzerám veľmi šťastne, ale ako vravím, život je mozaika. A sú v nej aj rôzne pocity, nálady a nadávky, ale keď sa môjmu už 5-ročnému synovi pozriem do tých jeho hnedých očí, som z neho PAF, lebo to neuveriteľné stvorenie je môj SYN. A ja jeho MAMA (ktovie, či mi aj on niekedy napíše pár milých slov na tie dve opakujúce sa písmená 😅🤞alebo radšej nie🙈)!

"Ahoj Zuzi, už si prišla zo školy? Ako bolo?" spýtala sa Alenka od sporáka. Práve dovárala obed na zajtra.

"Dobre, mamička." Zuzka položila tašku na zem a posadila sa chrbtom k Alenke. Skúmavo sledovala šatku, ktorou jej Peter previazal koleno.

Alenka nabrala jedlo a položila tanier pred Zuzku. 

"Čo to máš?" zvedavo nazerala na jej stranu. Zuzka sa otočila k mame a nevinne zažmurkala. Alenka zhíkla. "Čo sa ti stalo?" rýchlo si kľakla k jej kolenu. "Kto ti to takto starostlivo ošetril?" spýtavo ku nej zdvihla pohľad. Zuzka mlčala. Alenka jej opatrne šatku odviazala a prekvapene pozerala na skorocelové listy, ktoré na rane mala. Vzala lekárničku, ranu jej dôkladne vydezinfikovala a prelepila. Zuzka si k sebe vzala šatku, ktorú Alenka položila na stôl. Zovrela ju v dlani.

"Neboj sa, mamička, som v poriadku. Iba som bola trošku neopatrná a spadla som po ceste. Peter bol nablízku a pomohol mi." veselo sa usmiala. Alenke sa rozsvietili oči láskou.

"Všimla som si, že si v poslednej dobe s Petrom dobre rozumiete. Som rada, za vás oboch." povedala milo a na chvíľu si sadla vedľa nej. Zuzka sa usmiala a začala jesť. 

Každý si asi pod týmto slovným spojením predstaví tú svoju obľúbenú a verím, že nielen jednu. Vďakabohu, že ich je toľko! My sme tam najnovšie začlenili leporelo BRLÔŽKY ❤️! 

Čím nás očarila?

-Láska na prvý pohľad, predsa do detských kníh sa vždy zamilujeme najskôr cez vizuálnu stránku. 😍 Krtko s mobilom na záchode? Áno, aj. 

-Príbeh poteší nielen drobčekov, ale aj všetky mamy kváskovačky 🥔🥖🥐🥨, pretože je to putovanie za chlebovým kváskom.

-Koncept príbehu, kde niečo hrdina hľadá a úspechu predchádza najprv niekoľko neúspešných pokusov, učí deti viere vo vlastné schopnosti, vytrvalosti či usilovnosti.

-V brlôžkoch sa vždy dozvieme niečo zaujímavé, čo jeho obyvatelia práve robia. Podnetov na rozhovor s dieťaťom je v knižke obrovské množstvo.