„Ľú-bim-ťa“ odčítala som z ockových pier cez sklo autobusu. 

Mamička sedela vedľa mňa a držala ma silno za ruku. Tak silno ako vždy, keď sme v noci vybiehali z bytu a utekali cez mesto všetkými skratkami, aby sme autobus stihli. Bolo jedno ktorý, proste nejaký. Vždy plakala, ale tak aby som nevidela. Aj tak som videla, ale nepýtala som sa. 

Toto bola iná noc. Chladná. V rádiu hovorili, že tichá a svätá. U nás doma ani jedno ani druhé. Tichá len dovtedy, kým sa neotvorili dvere. Potom ju prehlušil krik. Taký ten nervózny a obviňujúci. Vystriedal ho iný - prosebný a ľútostivý. Vtedy som sa snažila nepočúvať, ale nešlo to. Za krikom niečo letelo vzduchom a rozbilo sa o stenu. O tú, za ktorou som sa skrývala, akurát z druhej strany. Namiesto prosebného a ľútostivého prišiel hysterický a plačlivý, taký čo sa zaryje strašne hlboko pod kožu a spôsobuje zimomriavky a sťahuje všetky svaly. A potom dvere. Jedny, druhé a zasa tie isté. A facka. Asi. Zase krik a zase facka a potom moje dvere a vchodové dvere a výťahové dvere. A nakoniec tie autobusové. 

Svätá bola miestami aj počas toho neticha. Keď ho mamička preboha prosila, aby prestal a keď som na druhej strane tej steny hovorila rituálne anjeličku môj strážničku. A nakoniec, keď ju poslal doboha aj s tým sprostým deckom.  

„Aj ja teba“ odpovedala som bez hlasu, mysliac si, že on za tým oknom tiež iba otvára ústa. A naozaj som ho ľúbila. V tú noc som mu to povedala poslednýkrát. 

Mala som päť, keď som zažila svoju tichú a svätú noc hlučne a bezbožne. 

Životopisy slávnych a tvorivých ľudí poukazujú na to, že títo ľudia videli "viac", videli "trocha inak" a videli aj podrobnejšie, všímali si detaily, ktoré iným unikali.
Opakom tvorivého vnímania a videnia sveta je jeho stereotypné, schématické zmyslové vnímanie v ustálených pravdách a formulkách. Pravda, istá funkčná stálosť vnímania je potrebná, ale prílišná strohosť, povrchnosť vnímania tvorivosť nerozvíja.
Človek ide denne po tej istej ulici. Zdá sa mu, že ju dobre pozná, že si už na nej niet čo všimnúť, pri čom postáť, porozmýšľať. Inak vníma človek s tvorivým vnímaním. Neraz sa pozastaví pri detailoch, zmenách, pýta sa, prečo je to tak, ako by to mohlo byť inak.
Výskumy dokázali, že tvoriví ľudia vidia, vnímajú svet súčasne viacerými zmyslami, majú zmysly citlivejšie, ostrejšie vnímajú konflikty, narušenia, nedostatky, problémy, ktoré sú pre nich výzvami na myslenie a tvorivosť. Ide o to, aby ľudia boli vnímaví ku kráse, pravde, ale aj k problémom a ťažkostiam, aby sa vnímané stalo podnetom na ich tvorivosť. Tieto vlastnosti - byť vnímavý a citlivý - treba pestovať od malička a v tom je nezastupiteľná úloha nás rodičov, učiteľov a vychovávateľov.
P. S. : Naše ďalšie príspevky (didaktické úlohy nielen pre deti) budú zamerané na tvorivosť..., pretože tvorivosť sa dá rozvíjať a cvičiť.

S úctou

Mária (autorka projektu abeceda TROCHA INAK)

Deti sú zmyslom života. Ibaže by pre niekoho nie 😅 Tak ako to teda je?

Určite ste sa už niekedy v živote stretli s takým dieťaťom, po ktorom ste dostali chuť sa nechať oplodniť za prvým kríkom. Alebo práve naopak. Strernutie s malým človekom, ktorého prítomnosť vo vás vyvolala odpor k množeniu a v duchu ste už sľubovali čistotu tela na veky vekov. Som blízko pravde? 🤷‍♀️ A nedávno som sa presvedčila, že aj tie isté kusy detí, môžu vyvolať diametrálne rozdielne emócie.

Napríklad aj tie moje. Máme kamošov, ktorí k nám chodia dobrovoľne a radi (dokonca sa niekedy aj sami pozvú😉). A to ešte ani nemajú deti (lebo veď mladí sú a deti až po svadbe samozrejme 😉 V máji už ideme👰🤵). Naše deti im nevadia, priam naopak. Dokonca padla už aj veta: "Joj, vaše deti sú super. Aj ja chcem mať raz také deti." A podotýkam, že nejde o ojedinelú lastovičku (ešte máme aspon ďalšie dve😅). ALE! Máme aj inú skúsenosť...

Minule som s nimi bola u mamy a bol doma aj bratm. Boli sme tam niekoľko hodín a keď sme odišli, tak padla aj takáto veta: "Tvoje deti sú najlepšie antikoncepcia." (Pozn. Osobne poznám aj lepšiu, volá sa Nej*bať😁) Zaznelo z úst brata, nie manky, aby nedošlo k nedorozumeniu 😉.

Tak teraz neviem. Ako to je? 🤔 Vy ste (boli) ktorý tábor? Medzi nami... sama si nie som niekedy stopercentne istá🤫🤪

PS: UPOZORNENIE - tento príspevok treba brať s jednou dávkou humoru, po jedle a zapiť vodou. (Ja viem, že sa chápeme, to je len pre istotu😉) A nie... môj brat necíti voči mojim deťom nenávisť✌