Nuž, keďže mi to tu ráno vyhadzovalo chúďa obväzom omotaného a náplasťami olepeného koníka, nepodarilo sa mi dnes nahodiť článok. Dostávam sa k tomu až teraz. 

Úlohu Vám predsa len napíšem. A či a kedy si ju ešte splníte, je len na Vás. 

Zrieknem sa čohosi. Sladkosť, káva, obľúbený seriál, jedno jedlo dňa, internetu, televízie vôbec...

Z vlastnej skúsenosti, je dobré, ak prinesená obeť, zrieknutie sa, dostane istý zmysel. Je dobré to obetovať za čosi, kohosi. Možno máte ťažko chorého známeho v okolí, možno prežívate krízu v manželstve, možno má práve Vaše dieťa náročné obdobie, možno viete o túžbe Vašej kamarátky po dieťati, ktorej sa nedarí otehotnieť... Porozmýšľajte a obetujte to za to. Keď Vám bude ťažko, bude Vás lákať čoho ste sa zriekli, spomeňte si, prečo ste sa dnes tak rozhodli. A znovu a znovu to obetujte. Možno inšpirácia aa do budúcna. Možno môžete vrámci možnosti toto opakovať za daný problém aj po dlhšie obdobie. Každodenne, raz, dvakrát v týždni... Podľa svojich možostí a okolností. A ešte mi napadá, že trebárs pravidelnú činnosť toho ktorého dňa, ktorú máte zaužívanú, niekedy zameníte za čas strávený s manželom alebo dcérou, synom.  

A nuž maminky. Veru kráti sa nám to. O chvíľu zapálime aj štvrtú sviecu. Vianoce už klopú na dvere. Verím, že počas víkendu sa nájde príležitosť ešte na jeden "úvahový" článok. Posledné dva dni budem mať asi sťažený prístup k PC, nakoľko už nebudeme u seba doma. Ale dovtedy ešte jedna úloha aj na tento víkend, inšpirovaná nápadom jednej z Vás.

Stále, keď ma ktosi nahnevá, poviem mu, že ho ľúbim. 🙂 

Ahoj, chcela by som sa spýtať, či je bežné, že ak je mamička pevnejšia, nedarí sa urobiť pekné foto zo sono ? Má s tým niekto skúsenosť ? Ďakujem

Minule sme sa s Tomicom rozprávali o nádherných miestach, ktoré sme mali to šťastie navštíviť a čoskoro sme sa dostali k vytvárniu rebríčkov. Vyvolalo to v nás spomienky a s každým jedným menom sa pred nami znovu objavovali oblasti, ktoré sa nás dotkli svojou jedinečnosťou a krásou. Bol to príjemný zážitok a napadlo mi, že sa skúsim podeliť. Možno to niekoho inšpiruje, alebo si spomenie na svoje vlastné cestovateľské chvíle. Aby tento zoznam nebol veľmi dlhý a jednostranný, vybrala som si mojich top 10 miest a každé je z inej krajiny. To neznamená, že nemám kopec ďalších obľúbených lokalít 😊 Ak tu nenájdete svoju srdcovku, pokojne ju pridajte do komentára, nech sa môžeme pokochať aj vašim výberom. 

A bez ďalších rečí, tu je môj výber:   

10. Krujë (Albánsko)

Starobylé hlavné mesto albánskych kniežatstiev leží na úbočí planiny Kruja, len pár kilometrov od Tirany. V malebnom prostredí balkánskych hôr, s výhľadom na rieku Ishëm, ako biela perla žiari rekonštrukcia hradu, ktorý kedysi tak úporne bránil národný hrdina Skanderbeg. Bez cudzej pomoci, 25 rokov odbíjal Turkov a na štvrť storočia bol jediný, kto im stál v ceste. Zastavila ho až smrť. (Umrel na maláriu.) Dnes sa v hrade nachádza múzeum, kaplnka a reštaurácia s očarujúcim výhľadom. Podhradie je zdobené úzkymi kamennými ulicami, preplnenými stánkami so suvenírmi a pouličnými lakotinkami. Predavači však nie sú doterní, skôr naopak. Radi aj podarujú  a nemajú problém pridať k nákupu niečo len tak pre potešenie. Z mojich skúseností, štedrosť je albánska špecialita a nikde inde som sa nestretla s toľkými ľudmi, ochotnými podeliť sa o svoje veci s cudzincom. Atmosféra v Kruji je uvoľnená a zvláštne rozprávková. Človek má chvíľami pocit, akoby sa prepadával v čase. Miestni obyvatelia chovajú veľa statku, preto odporúčam jazdiť opatrne, aby vám plech auta nepokazil sústret s kravou, ovcou, či koňom. No hoci zvieratá spomaľujú jazdu, ich prítomnosť dodáva celkovému zážitku svojský šarm. 

9. Budva (Čierna Hora)

Nomádske eurázijské národy verili, že aj miesta majú svoje duše a že  tie nám môžu občas byť nepriateľsky naklonené. Ak je to pravda, duchovia Čiernej Hory sú na mňa vysadení. Čím zavetrím hranice krajiny, hneď som v napätí a zle naladená. No možno je to len Pavlovov reflex, lebo prvé tri razy som tu bola so svokrom, riešiť jeho nepríjemné dedičské záležitosti. Exoticky nazvané Montenegro malo u mňa teda tažkú štartovaciu čiaru. Avšak, ani ja som neunikla čaru oslnivej Budvy. Podľa povesti, mesto založil tébsky kráľ Kadmos a jeho žena, bohyňa Harmónia. A vskutku, slnkom a vetrom ošľahané stáročné budovy na pozadí tyrkysového teplého mora a bujnej mediteránskej vegetácie, pôsobia priam mytologicky. Akoby ani neboli stavané pre smrteľníkov. Pre smrteľníkov nie sú stavané ani miestne ceny, no človek musí sem-tam trochu upustiť od šporovlivosti a vyhodiť si z kopýtka. Budvu lemujú početné pláže a ak sa zadarí, kúsok ďalej pred mestom, sa môžete tešiť zo stretnutia s delfínmi. (Pravda, ak si ich, ako ja, nepomýlite so žralokom a nechytíte z toho hysák. 😀 Nepýtajte sa, ako sa mi to podarilo. U nás vo Váhu morské ryby neplávajú a trojuholníková plutva je trojuholníková plutva. 😀)