Aj ja som sa zapojila do testovania kozmetiky Linola.Veľmi ma potešilo,že som bola vybraná a môžem sa spolu s dcérkou Emily tešiť na balíček!

Linola mi nieje úplne cudzia.Už nám rukami a pokožkou prešlo viacero produktov a ani si už nepamätám čo sme skúsili a čo nám sedelo,pretože sme si prešli ťažkým obdobím atopických zmien na koži a skúšali na nej všetko možné aj nemožné...

Po prvom očkovaní sa na pokožke mojej dcérky spustila vlna mokvavých aj suchých ložísk,začervenaní,fľakov a svrbivých miest.Odvtedy si na výber používanej kozmetiky musím dávať pozor a aj keď jej niečo sadne,po čase to chce zmenu..V chladnom a veternom počasí mám problém s pokožkou aj ja.Trpí hlavne tvár a ruky,na ktorých mi koža praská do krvi.

Toto sú moje postrehy z testovania:

• Linola šampón-príjemná vôňa,dobre pení,pokožka hlavy nás po jeho použití nesvrbela,ako sa nám stáva pri mnohých iných produktoch.Ale!Mne nesadol,použila som ho iba 1x a to z dôvodu,že moje vlasy boli po jeho použití ako drôty,vôbec som ich nevedela rozčesať.Musela som si ich umyť ešte raz a použiť kondicionér.Naopak Emily mala vlásky jemné a ľahko rozčesateľné.Jediné mínus u nej-štípal v očkách.

• Linola Lotion a Lotion light by som označila za skoro rovnaké s rozdielom konzistencie.Lotion light je ľahšie a dokonale sadlo Emilinej detskej pokožke.Ja som skôr používala hustejšie Lotion.Obe majú krásnu jemnú vôňu,rýchlo sa vstrebú,nerobia fľaky na oblečení a pokožka zostáva jemná,premastená a hydratovaná.Pri používaní som nemusela dcérke telo krémovať denne,čomu napomohlo aj používanie 

Viacerých nás zasiahla predvčerajšia smutná správa z Prešova. Niekoľko desiatok rodín prišlo v okamihu o strechu nad hlavou a čaká ich začiatok doslova od nuly. Niekoľkí prišli aj o život a mnohí tak o svojich blízkych a priateľov. Smutné a tragické. 

Žiaľ znova sa našli aj takí, ktorí túto situáciu dokázali zneužiť a bez kúska súcitu sa chceli prostredníctvom klamlivých zbierok obohatiť. Nuž, aj takí sme my ľudia... Je to ale veľmi bolestivá pravda o tom, čoho sme schopní, kam až siaha zloba, ktorá je v niektorých zakorenená o čosi viac a má silu takú veľkú, že nerozprávkovo Zlo nad Dobrom víťazí. 

Ale predsa len sa domnievam, že toho dobra a súcitu bolo predvčerom počuť a badať omnoho viac. Prejavila sa veľká solidarita. Ľudia začali bez zaváhania takmer okamžite pomáhať. A to rôznymi spôsobmi. Modlitbou, finančne, konkrétnou materiálnou pomocou, ponúknutim prístrešia... V bežný pracovný deň, počas zhonu a náhlenia sa, sa mnohí dokázali zastaviť, prestať myslieť na seba a svoje potreby, povinnosti a venovať čas pre druhých. Pre mňa osobne je to nádherný odkaz tohtoročného adventu. 

Piatkova udalosť je veľkým nešťastím. Ale ono tak nejak práve táto a mnohé jej pododbné, dokážu byť často pre "divákov" takýchto situácií veľmi poučné. A to v zmysle uvedomenia si, že naozaj mám vo svojom živote veľmi veľa za čo ďakovať a že nič z toho nie je samozrejmé. Často nás to preberie z nášho frflania a nespokojnosti. V konečnom dôsledku si myslím, že takéto udalosti dokážu byť v istom ohľade aj pre tých, ktorých sa to priamo dotklo, posilňujúce. Mám nádej, že po tom, čo si ľudia prejdú všetkými negatívnymi emóciami a veľmi bolestivým a v mnohých smeroch náročným obdobím, vstanú zo zeme o čosi silnejší. Často počúvame ako takéto životné skúsenosti mnohým zmenili pohľad na život. Je to ťažké, ale verím, že zrniečka nádeje sú schované aj na miestach, kde by sme ich najmenej očakávali a dokážu vzklíčiť a vyrásť v čosi omnoho mohutnejšie a nádhernejšie. Pripomína sa mi veľmi krásny obraz horčičného zrnka. Kto ho už videl naživo, vie aké je naozaj veľmi ale veľmi drobunké. A predsa z neho dokáže vyrásť obrovský a mohutný strom. 

Prajem požehnanú 2. adventnú nedeľu. 🙂