Ktorá detská celebrita skutočne existuje? Od akého slova je odvodené sloveso víriť? Ako môže dopadnúť nákup plienok? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Tento týždeň sme boli na vianočnom vystúpení Mira Jaroša. Jaroš vybehne na pódium a môj 6 ročný mi šepká: „Mamiii, on naozaj existuje!“

* * * * *

Keď má mama chuť na pohár vina, môže to dopadnúť aj takto:

Stretli sme sa vonku so susedou a ona mi podáva ruku, na ktorej mala prevesenú plátennú tašku, podobnú mám aj ja, a hovorí mi: „Toto som ti chcela dať konečne.“
Tak pozerám do tašky, tam bol nejaký menší nákup, ovocie a tak a rozmýšľam za čo, ale potom si myslím, že asi pre deti posiela v mojej taške, občas jej aj ja dám dačo pre malú. Tak som tašku chytila, že jej ju vezmem a spustila som: „Ďakujem, ale to si nemusela...“
A ona na mňa: „Ale nie tú tašku, to je moja, tu máš tie 2 Eurá.“
Pozriem lepšie a prstami mi podávala dvojeurovku čo som jej nedávno požičiavala a zabudla na to...

* * * * *

Štvorročný: „Mamka, ja by som chcel zvieratko, s ktorým by som sa mohol mojkať.“
„A aké zvieratko by si chcel?“
„Divú sviňu!“

Teraz mi ťuklo. Piatok 13. že je dnes. Nuž, ale... čo na tom? Osobne si myslím, že vôbec nič. 🙂 

Šťastný, nešťastný deň? Deň plný smoly? hmmmm... Či piatok, či 13., či streda a 20., či sobota 13.... Myslím, že princíp je iný. Resp. prosto občas nie je. Prosto je to život. Raz si hore a raz dole. Jeden deň sa vyspíš dobre a aj do čoho sa pustíš ide ľahšie. Inokedy zasa vstaneš s boľavou hlavou a máš menej trpezlivosti, menej síl do práce. C'est la vie. 

I keď, že mnohé sa skutočne nedeje len tak náhodou, tomu tiež celkom neverím. Lebo verím v Boha, lebo verím, že má plán s každým jedným z nás. Lebo verím, že často dobré okolnosti sú práve milosťou od neho. Lebo verím, že aj zlé na dobré obráti a neodoženie odo mňa všetku zlobu a nástrahy, ak vie, že mi to bude napokon na osoh. Že ma drží, dvíha, vedie... Nie nasilu. On sa len ponúka. Volím si ho ale slobodne a sama. 

Dnes tak jednoducho.

Zavolám niekomu, s kým som dlhšie nerozprával. 

Možno sú to rodičia, kamarát, brat, sestra, babka, bývalý kolega... verím, že to druhej osobe, pre ktorú sa rozhodnete dobre padne, poteší sa. 🙂 Tak crrrrrn crrrrrn, volali nevolali? :D

V apríli 2018 absolvujeme so Sofinkou povinnú jazdu - návštevu ambulancie rizikových novorodencov na Antolskej. Sofinka práve dosiahla korigovane 1 rok, teda presne pred rokom v tomto čase sa mala narodiť, jej vývoj by teraz mal zodpovedať ročnému dieťaťu. V mnohých smeroch sme pozadu, ale vzhľadom na jej diagnózy si stále dobre vedie. Uzná to aj primárka na kontrole a vyzve ma ísť sa ukázať lekárom a sestričkám na oddelenie, kde Sofi strávila pred rokom niekoľko týždňov. Je to pre mňa malé zadosťučinenie ukázať sestrám i lekárke, že plánovaný ležiak sa nekoná, Sofi je životaschopná, pohybuje sa, plazí, šteboce si. Personál si na ňu spomenie aj po roku a sú prekvapení ako sa jej pekne darí. Zároveň vidia, že ich práca má zmysel. Že zachraňovať zdanlivo nezachrániteľné detičky má zmysel. Že ich práca nie je zbytočná, aj keď nie vždy má šťastný koniec.

Sofi má problém so žuvaním tuhších potravín, čím si vyslúžime odoslanie na logopédiu do ambulancie Včasnej diagnostiky na Kramáre. Kým prídeme na rad, Sofinkin problém sa vyriešil, vyžadoval si len viac času. Pani logopédka je však úžasná, ťažko sa k nej vôbec dostať, tak keď sme ju už začali navštevovať, budeme využívať jej služby aj naďalej. Komunikácia a reč majú mnoho aspektov a máme čo doháňať.

Po Veľkej noci absolvujeme so Sofinkou ďalší rehabilitačný pobyt v Tetise v Dunajskej Lužnej, z ktorého ťažíme ešte dlho potom. Intenzívne rehabilitácie majú veľký zmysel a nikdy sa nevyrovnajú domácemu či ambulantnému cvičeniu a masážam. Po piatich mesiacoch asymetrického plazenia sa, začína zapájať aj druhú stranu tela a zrazu sa plazí obidvoma stranami ako vojak. Huráááá, ďalší z pokrokov, na ktorý sme tak dlho čakali. Mamičky zdravých detí majú toto obdobie už dávno za sebou, možno si ani nevšimli ako cez túto etapu ich dieťa prešlo. My jasáme, výskame a neuveriteľne sa tešíme. Áno, áno, áno, tá malá slečna to dala! A dá aj ďalšie výzvy! Na 100%, viem to!!!

Cez leto si zdokonalí techniku a rýchlosť plazenia. Choroby sa nám vyhýbajú. Opäť trochu zosilnela, hypotonické bruško je zasa pevnejšie a najradšej by som bola, keby už bolo pripravené na sedenie. Ale chrbátik to zatiaľ neumožňuje a keďže sa nechceme prepracovať ku skolióze, začíname čerpať rehabilitačné pomôcky. Ako prvé nám domov pribudne špeciálna stolička, vlastne kresielko a pásmi obopínajúcimi telíčko spredu, aby sa Sofi nepredkláňala pri sedení. samozrejmosťou je medzinožný klin, aby neprepadávala dopredu a bočné opierky trupu. Veľké nemotorné a neestetické hebedo, ale kašľať na to. Dôležitý je efekt. Konštrukcia je veľká kovová, vhodná naozaj len na domáce použitie, ale vložené kresielko sa dá ľahko uvoľniť a premiestňovať, tak to aj patrične využívame  a nosíme si ho so sebou. Položím ho na stoličku, pripútam o ňu pásom a môžem doňho vložit Sofinku, ktorá v ňom sedí bez strachu, že sa jej zničí chrbátik. V tomto veku už potrebuje vertikalizáciu, zaujíma ju svet okolo, nielen z ľahu. Taktiež sa ľahšie kŕmi a kým jej nebudú vedieť poskytnúť oporu jej vlastné brušné a chrbtové svaly, bude jej pomáhať táto stolička.

Predpísanú má aj plastovú dlahu na ľavú nohu. Mala by pomôcť udržať nožičku v pravom uhle počas spánku, aby sa neskracovala achilovka, čo v prípadoch paréz naozaj hrozí. Hoci je pomôcka vyrábaná na mieru, s výsledkom absolútne nie som spokojná. Vyzerá síce dobre, ale neplní svoj účel. Samozrejme, že vtesnať do nej nôžku je úporný boj, ale keď sa nám to dvom konečne spolu podarí a idem skontrolovať správne umiestnenie pätičky cez dierky na päte, zisťujem, že snaha bola márna, lebo noha nie je v ortéze absolútne v pravom uhle. Na najbližšej kontrole riešime tento problém s primárkou, problémom sa ukáže byť široká dlaha a zle umiestnené popruhov, ktoré nefixujú nohu v správnej polohe. Dlahu vezmú na úpravu, prinesú mi ju síce o dva dni naspäť, vidieť, že na nej bol vykonaný zásah, ale problém to nevyriešilo. Skúšame ďalej, ale Sofinke v noci ortéza padá z nohy, absolútne neplní účel a putuje do koša. Musíme teda viac cvičiť a prestávame sa spoliehať na podobné "doplnky".