Jáááááj maminy, nestíham dnešok nejako. Včera od poobedia frmol a dnes ráno taky veselo. Takže sa ospravedlňujem za dnešné omeškanie. 

Stále som taká nejaká kúsok rozhádzaná z tej trmy vrmy a tak trošku neadvnetne nepokojne sa v túto chvílu cítim. Nuž, nie každý deň je nedeľa. Nádych výdych a verím, že sa to aj vo mne ukľudní, lebo veď nehorí. A po včerajšku ale že doslova si to vravím, veď ti strecha nad hlavou nehorí. Vďaka Bohu za to. 

Už celý týždeň mám v hlave nápad na dnešok, pomohla som si aj Vašimi návrhmi, ale možno nechajme si to na celý víkend. Nech je to v takej pohode slobode, kto ako stíha. 

Upeč niečo, uvar a podeľ sa o to so svojimi susedmi.

A skúste to tak možno spoločne aj so svojimi deťmi. Povedzte im o tom a dajte si to ako spoločnú víkendovú úlohu. Upečte bábovku, koláčik... čokoľvek a choďte aj s ratolesťami, zaklopte susedom na dvere. Podajte im koláč aj úsmev, milé slovo. 🙂 

Dnes len tak krátko a v rýchlosti, ale verím, že tento víkend ešte sem sadnem a čosi viac napíšem. Prajem krásny, pokojný a oddychový víkend všetkým. 🙂

Číslo 7 je často krát označované za šťastné číslo. Preto mám radosť, že práve dňom s číslom 7 otvárame okienko so značkou #baby_dove! Čo sa za ním skrýva? Budem rozdávať srdiečka, či vás vianočný škriatok Adventík odmení nejakým pekným balíčkom baby Dove produktov?🤩

Neviem ako vy, ale ja som si vždy pred Vianocami najviac užívala balenie darčekov. Počkala som si, kým budem sama doma, pustila som si vianočnú muzičku, vytiahla darčeky, lepiacu pásku a aspoň 4 druhy stúh a baliacich papierov😌 Keď bolo všetko pekne zabalené, tak som mala srdce na mieste. Na druhej strane ma zaskočilo množstvo odpadu, ktorý vznikol. Nehovoriac o tom, koľko ho vzniklo po odbalení darčekov. Z toľkého papieru či vianočných darčekových taštičiek by som si fakt mohla otvoriť papierníctvo. A keď sa nad tým zamyslím ešte hlbšie, tak sú to vlastne peniaze vyhodené do koša🤷‍♀️ Už minulý rok ma to dosť hnevalo. Takže tento rok som si povedala, že to urobím inak. Keď nie na všetky darčeky, tak aspoň na niečo. Ak aj vy ste vždy zhrozené z toho, koľko odpadu vznikne po balení a odbaľovaní darčekov, tak som si pre vás pripravila dva tipy, ako to urobiť inak. 

Prvým tipom je využiť väčšie a menšie krabičky, od niečoho, čo sa už minulo, alebo to má svoje miesto už inde. Ja som sa rozhodla využiť krabičku z Hankinho mydielka Rich Moisture od baby Dove, pretože má ideálnu veľkosť na malé darčeky. 

Áno aj z takéhoto úplne obyčajného obalu sa dá vyrobiť pekná, vianočná, darčeková krabička. Budeme potrebovať:
1. Samolepiaci farebný papier
2. Farebné lepiace pásky
3. Nožnice
4. Jutový špagát

Postup je úplne jednoduchý. Farebný papier si postriháme tak, aby sedel tvarovo s krabičkou, ktorú ním oblepíme. 

Do vnútra vložíme darček. Krabičku oblepíme farebnou páskou a obviažeme jutovým špagátom. Hotovo! 

Tenkrát na chirurgii...

Tento príiibeh je smutnýý, napísal ho sám žívót... Dobre, naštastie až taký smutný nie. Ale zato dosť bolestivý. Aj keď v porovnaní s pôrodnými bolesťami... Tak vlastne tento pribeh nie je ani taký bolestivý, ale zas, aj inak si viem predstaviť štvrtkovú noc a piatkový deň. A vlastne aj nasledujúce týždne🙈 Vravíte si: "Dominika, už nás nenaťahuj, čo sa vlastne stalo??" Nuž drahí moji, stal sa mi piatok...

Bola asi jedna hodina nadránom a ja som bola v intenzívnom výrobnom procese môjho vôbec prvého adventného kalendára. Vrece, ihla, niť, dopichané prsty, tavná pištoľ, lepidlo na nechtoch, na prstoch, na stole (-zišlo to dole odvšadiaľ, to len tak keby náhodou), balíčky, darčeky do nich (-skoro do všetkých. Keby sa niekto pýtal posledný rad vrecúšok NIEE JEEE PRÁZDNY NAOZAJ), keď mi došlo, že by som na niektoré vrecka nemusela vystrihovať čísla z farebného papiera, ale z vlaňajšej farebnej lepiacej pásky. Ale kde by mohla byť? Možno v tej hornej skrinke. POZOR PRICHADZA NÁPAD ZA MILIÓN... Prisuniem si k nej barovú stoličku (-ktorá inak nie je vratká, ale áno, nie je ani najnižšia), vyleziem a pozriem sa. A potom sa už len vidím, skoro ako vo filme, v spomalenom zábere, ako strácam rovnováhu a končím na zemi.

Slovnikom detí: "Mama urobila bum-bác. Aj stolička urobila bum-bác." A mama si pomyslela, že snáď tým bum-bácom nezobudila deti! Keď tam tak chvíľu na tých našich pekných parketách, v bolestiach a tichom vzlykote ležala, uľavilo sa jej. Nikoho nezobudila. Tak sa veľmi neesteticky a za použitia veľmi nešarmantných slov pozviechala zo zeme. Vytiahla z chladničky fľašu vína, ktorú sa chystá načať od narodenín, vytiahla pohár na stopke (-nie je predsa barbar), uliala si a dokončila adventný kalendár a pripravila deťom do topánok Mikuláša. Dala si sprchu a šup ho o 4:16 spať. (A potom prestala o sebe písať v tretej osobe).

Pred zaspatím som oznámila mužovi, že nech radšej ráno nejde do práce, že musí byť s deťmi, lebo ja radšej idem na chirurgiu. Lebo samozrejme, ako som ležala v posteli, zdalo sa mi, že mi tŕpnu prsty na nohách a podobné katastrofické scenáre.

Po ranných mikulášskych radostiach a menej radostných pokusoch sadnúť si na záchod, som sa vychystala na chirurgiu. Dostala som číslo 12, čo pri maximálnom počte 15ks je už skoro neskoro. Ale stihla som. Počkala som si dve hoďky, videla pár bizardných situácií, išla po XY rokoch na röntgen, aby som zistila, že zaťahujem brucho, aj keď mi fotia iba kosti, že mám nalomenú kostrč, s ktorou sa musím naučiť žiť v symbióze (a časom snáď aj bez bolesti), že mám miernu skoliózu a fotogenickú panvu. Tie druhé dve zistenia sú čisto bonusové 😅 A vy ste mali aký piatok? Pokojne sa aj chváľte, nemusíte sa len sťažovať ako ja 😉🤗